Predseda (zvoni): Dalsi slovo ma pan. sen. Vlk.
Sen. Vlk: Slavny senate!
Chci se zminiti o necem, co boli vsechny bez vyjimky a na co pri nejlepsi vuli nelze zapomenouti, o bolestne strance nas vsech -- o danich. Nechci snad panu ministru financi predhazovati vysi dani nebo nove danove zatizeni, jez by treba rad uvital k posileni statnich financi, ale chci se zminiti o tom, jake bremeno mame a jak je na nas uvalovano.
Denni tisk co chvili prinasi zpravy o postupu financnich uradu a proto se domnivam, ze bude na miste, abych se o veci blize rozhovoril. Nedavno prinesl "Poledni list" otisk smernic pro vymerovaci urady, berni spravy, jak postupovati pri zdanovani zivnostniku. Bylo na prvni pohled zrejmo, ze tyto smernice jsou urceny prave pro ty, kteri nejvice trpi danovym bremenem. Je tam vypocitano, kolik vydela delnik, kolik mistr, kolik cisteho zisku. pripadne z toho na delnika, kolik na mistra a jaky ma byt vytezek, z nehoz ma zivnostnik hraditi osobni vydaje sve i sve rodiny. Rikam vyslovne "ma hraditi", nebot je to prave jen otisk smernic, a jsem pevne presvedcen, ze by zivnostnictvo a obchodnictvo platilo rado, jen kdyby take podle smernic financni spravy vydelavalo. (Vykriky sen. Kotrby) Zatim si vsak zivnostnik nad platebnim rozkazem primo zoufa, nebot jsou to prave ti znali a nejmensi zivnostnici a obchodnici, u nichz se pouziva danovych smernic a kteri jsou jimi take biti. (Sen. Mikulicek: Berni reforma je take vasim dilem!) K tomu jeste prijdu.
Nechci rici, ze by snad financni sprava delala, smernice podle sve potreby, jak toho statni pokladna vyzaduje. Jsem dokonce presvedcen, ze snad i vyslechne znalce "jimiz byly smernice vypracovany, avsak tvrdim, ze smernice jsou vypracovany prave jen pro ten pripad znalcu, ktery nemuze byti generalizovan na statisice pripadu v cele republice. Nemuze jich byti pouzito ani pro pripad druhy, ktery je zcela jiny. Smernice vubec neprihlizeji k osobnim pomerum jednotliveho poplatnika. Neuznavaji vydani, nebot je stanovi vseobecnou castkou nehledice vubec na moderni beh obchodu a zivnosti, ktery prinasi znacne a nutne vydani, jako je reklama svetlo, telefon atd. Tak smernice uztrnuly na prubehu obchodu pred 30 az 40 lety, kdy by jeste idylicky zivot. Avsak pritomna doba tuto idylu zkorigovala. Co vsak je financni sprave do pritomnosti? Finacni sprava kratce naridi a zivnostnikum a obchodnikum se pri tom vede idealne, ovsem ne idylicky, ponevadz financni sprava jim jasne ukazala ideal vydelku, ale nedala jim to, co s idealem tesne souvisi, totiz tu idylu. Smernice idealne resi vymerovaci rizeni u bernich sprav. Urednik nepotrebuje znalce, vzdyt smernice jsou znalci samy. Proc by jednal s poplatnikem, vzdyt smernice vsechno vi, vsechno zna. Proc by smernici napravoval, vzdyt smernice je prece dokonale vyresena. Proc by se drzel zakona smernice prece naridila. A tak zde i vidime tu ubohou dusicku urednika, jak se trese strachy pred svym prednostou ktery mu vytyka, proc se nedrzel smernice tak eminentne dokonale, i prednostu, jak se trese pred svyma nadrizenym uradem a tento opet pred ministerstvem financi, ktere proste potrebuje.
Zakonny postup setreni se opomiji. Poplatnik novi pripusten k soucinnosti, jinymi slovy nezakonnost nastupuje misto spravedlnosti. A tuto nezakonnost chce nam pan ministr uzakoniti. Podle zprav ma se zavesti pro male poplatniky t. zv. mandatni rizeni. Uzakoniti nespravedlnost smernic je nezakonnost podle prirozeneho prava, a proti tomu nutno durazne protestovat. (Vyborne!) These: "Dam ti, poplatniku, platebni vyzvu a ty se event. odvolej!", nesmi byti uzakonena. Predevsim spravedlnost, a to pro vsechny, nikoli jen pro ty, kteri maji dostatek penez, aby si mohli vydrzovati sily na vedeni knih. Ponechati rizeni vymerovaci do rizeni odvolaciho znamena zaprodati dusi dablu. Pri dnesni praksi a stavu odvolaci agendy trva rizeni odvolaci tri az ctyri leta. Po celou dobu je poplatnik vydan napospas uradu a musi platit podle vydaneho predpisu. Kde je tedy vyhoda pro poplatniky? Nebo ma snad mit vyhodu pouze stat vuci svym obcanum? Myslim, ze ani to nebylo v umyslu navrhovatelu. K odvolani ma dojiti jen tehdy, byla-li spachana krivda. Uzakonenim nezakonne praxe je presunuto cele setreni az do odvolani. S poplatnikem se vubec nemluvi, proste se mu rekne: Plat tolik a tolik, a nejsi-li spokojen, odvolej se! Tedy - poplatnik je tu odsunut na vedlejsi kolej a musi trpelive cekat, jak se pro nej situace a utvari. Vule poplatnikova neni vubec respektovana Myslim, ze v tomto pripade by pak a mohlo vubec odpadnout vymerovani dani a vratili bychom se k rozvrhu dani podle statni potreby. Mozna, dost, ze by tento anachronismus byl prijatelnejsi, ponevadz pak by se postupovalo podle znamek zevnejsich pro vsechny, nikoliv jen pro male a nejmensi.
Financni sprava chce setrit ve vymerovacim rizeni ve svuj prospech. Stejne snadno by mohla usetrit, kdyby malym poplatnikum dala moznost, aby sami dali podnet k stejnemu zdaneni jako v roce minulem. Zabily by se tim tri mouchy jednou ranou. Usetrilo by se vymerovaci rizeni, usetrilo by se odvolani a usetril by se i poplatnik. Ozve se namitka, ze by snad poplatnik mohl byti ve vyhode, ale ja se ptam: Ma miti vyhodu pouze financni erar? Lec ja se jeste vratim k tomu nestastnemu odvolacimu rizeni. Poukazuji v tom smeru na desetitisice odvolani dosud nevyrizenych. V novinach proskoci sem tam zprava, ze v zasedani odvolaci komise za dva tri dny bylo vyrizeno nekolik tisic odvolani. Prosim, slavny senate, je mozno, aby tyto veci byly skutecne probrany? Mozne to je, ale je ovsem otazka, jak. Kdyz dostanou poplatnici, hlavne mali zivnostnici a obchodnici - o cem jsem se mnohokrat jiz presvedcil - intimat vyrizeneho odvolani, tu muzete cist stereotypni "Vase odvolani se zamita, ponevadz zdaneny duchod nebo vytezek podle znaleckeho dobrozdani poklada se za primereny," - pouziva se §u 325, odst. zakona o primych danich - "jelikoz jste nepredlozil doklady." Co to znamena? Kontumacni nasledky. Tu je, slavny senate, to zlo, s nimz financni urad operuje a ktere mu dava moznost vyrizovat tisice odvolani. Rozhodnuti odvolaci komise je ovsem konecne a zbyva pouze stiznost k Nejvyssimu spravnimu soudu. Tak co ted, poplatniku, zivnostniku? Mas na vybranou. Ponevadz dalsi instancni cesta je naprosto nemozna a ty nemas dokladu, ktere se v normalnim beznem obchodovani nevydavaji, zes koupil pytel brambor nebo kosatinu svestek na trhu nebo 5 kg papiru na baleni zbozi, nemas pravo na spravedlnost, jsi v kontumaci a plat! Nebo konecne muzes platit advokatovi za stiznost k Nejvyssimu spravnimu soudu. Prast jako uhod, plat tomu nebo onomu, vyjde to na stejno. A tak ty, drobny obchodniku a zivnostniku, nes sve danove bremeno az k zaniku svemu nebo k zaniku sve zivnosti!
Snadno se rekne: Poplatnik ma pravo odvolaci, ale hure je s koncem. Prijde-li na urad s narkem, je odbyt: Nemate doklady. Doklady, doklady, doklady, neustale doklady. Prosim, kde je ma ten chudak vzit, a kde ma vzit ten urednik, stejny chudak v praci, odvahu vyridit odvolani podle spravedlnosti, kdyz tu neni ustanoveni, jak pohlizeti na doklady a jak je posuzovati. Rekne se: Zakon je v tom smeru jasny. Ano, jasny, pokud jde o prospech statu, ale nejasny, pokud jde o spravedlnost vuci poplatnikovi, po pripade nejasne je provadeni, aby snad nebylo vytek nadrizenych uradu, ze vynos dani klesa. A tak tisice a tisice poplatniku a zivnostniku bezmocne ceka, jak bude vyrizeno jejich odvolani. Mnozi cekaji leta a vyrizeni se stale a stale odklada. Platit ovsem musi podle zvysenych predpisu. Odklad je povolovan na zadost pouze na kratkou dobu. Poplatnik vyhazuje penize za kolky v nadeji na spravedlnost, ale na konec i v tom je zklaman. Jsem pevne presvedcen, ze rizeni odvolaci neni dostatecne pruzne a ze nevyhovuje potrebe obchodniho zivota. Vysledkem toho jsou ony stohy odvolani u zemskych financnich reditelstvi ovsem nevyrizenych. Vysledkem toho jsou dale rady nedoplatku jdoucich do miliard, rady exekuci, nestastniku a nestastnych rodin. (Vykriky sen. Thore.)
Bylo by jiste rozumnejsi rozsirit kompetenci prvnich stolic, ktere mnohdy prestrelivse nemaji moznost chybu napraviti, a po veriti je docasne a do urcite miry agendou odvolaci, kdyz by poplatnik souhlasil. Tak by i jiste zmizely stohy odvolani a financni sprava je zbavena priteze mohla by vcas vyrizovati beznou agendu. To je stav. ktery predpokladalo i zavedeni danove reformy byvaleho ministra financi dr Englise, ktery tezkopadnosti administrativy, vedene starymi uredniky, dosel az tam, kde je nyni. Velmi dobre plany tehdy padly, a to prave neporozumenim budto byrokratu puntickaru, nebo byrokratu bazlivcu, nebo byrokratu zpohodlnelych. Dokud financni sprava nebude miti vse vyrizeno tak, aby mohla pracovat a zpracovat agendu beznou, nebude nikdy poradku tam, kde ho ma i byt nejvice, to je v peneznim hospodarstvi statnim. Lamati ovsem kriticky stav prepinanim uredniku, az padnou, neni mozne. Reseni musi byt jednoduche a rychle a musi byt provedeno tak, aby poplatnici nemeli pocitu krivdy a moralka berni aby byla posilena, nikoli podryvana. A tu jsem take u priciny onech miliardovych nedoplatku danovych. Zejmena v tech tisicich dosud nevyrizenych odvolani musime hledat toho pravou pricinu. Myslim, panove, ze ani jeden z vas nezaplati svemu veriteli vice, nez jste dluzni. Nezaplatite take ucet cely, jste-li presvedceni, ze nemate tolik platiti a mate-li pro to podklad. Nezaplatite take proto, ponevadz vite, jak tezko byste dostavali preplacene penize nazpet, a ponevadz je vam take znamo, ze i reklamace, treba na vadu zbozi, by se velmi tezko vyrizovaly. Tu se domnivam, ze kazdy by stejne postupoval i vuci svemu veriteli statu.
Poplatnik poda odvolani, avsak stat vrta v knihach a vymaha pohledavku celou. Dluznik podal odvolani do vysokeho predpisu, neplati a ceka na vyrizena sveho odvolani a plati podle sveho uznani. Tu vidite, ze nejsem dalek pravdy tvrdim-li, ze po vyrizeni odvolani nabude nedoplatku. Sledoval jsem totiz stav nedoplatku po nekolik let a kazdy mne prisvedci, ze rok co rok zustavaji temer na teze vysi. Neni ubytku tak pronikaveho, a myslim, ze prirustek rovna se ubytku. To je mereno sumou vice predepsanych dani a odpisem na odvolanich vyrizenych.
Proto apeluji na pana ministra financi, aby naridil v pravomoci sve nebo zakonem bezpodminecne vyrizeni odvolani, treba za cenu nejakych bolestnych ustupku. Bez radikalni operace neni leceni mozne. A kazdy z nas vi, ze nejlepsim lecenim neduhu je, muze-li lekar nemocnou cast tela vyriznout. Pak se telo rychle zotavi. Leceni prasky a injekcemi je zdlouhave, nevede k cili, nebo snad az za dlouhou dobu. V nasem pripade, o nemz mluvim, je treba jiz jednou riznout a nehledet na to, vytece-li take trochu krve, jen kdyz to, na cem buduje stat, bude posileno a ozdraveno.
Miliardy danovych nedoplatku. S tim kazdorocne souvisi statisice exekuci na zivnostnicich, obchodnicich i jinych podnikatelich. Mame tisice znicenych existenci a nasledkem toho i rodin. Nemejte mi, panove, za zle, reknu-li, ze mnoha z tech exekuci byla take pricinou propousteni delnictva a rozsireni rad nezamestnanych. Stat potrebuje penez to vim, vim take, ze je musi dostat, ponevadz ma na ne pravo, ale pouze na penize spravedlive. Spravedlivemu placeni se nikdo nevzpira. ze obcane plati, to prece vidime z vykazu, treba dnes je bida. Ze by se tak delo teprve na exekuce popiram. Byl by velmi zajimavy obrazek o tom, kolik bylo u nas zaplaceno na exekucni zakrok a kolik zaplatili poplatnici, vedomi si sve berni povinnosti.
Tlak budi protitlak. Exekuce budi nenavist poplatnika vuci statu, ktery na nem vymaha nespravedlive predepsane dane. Je tu tedy otazka: Vymahat dluzne miliardy ci nikoli? Prisvedcite mi, ze k vymahani zbyly by pouze ty, ktere tu zustanou po vyrizeni odvolani. Nebude toho mnoho. A tam u tech nedoplatku danovych, myslim, bude hospodarska situace dluzniku takova, ze by vymahani znamenalo jejich uplne zhrouceni a zniceni.
Nepotrebuji prohlasovati, ze proti notorickym neplaticum, kteri zasadne neplati, a proti danovym defraudantum je nutno postupovati se vsi prisnosti a raznosti, a sam bych se za to primlouval. (Tak jest!) I v otazce zbyvajicich nedoplatku danovych je treba vec provesti razne a odstraniti vred financni spravy, ktery pouze hnisa a zdrzuje. V novinach se ted zase mluvi o opatrenich. Ale vartuji pred takovym resenim, aby byla davana premie liknavym poplatnikum pred presnymi. Kdyz ulevu v placeni, tedy pro vsechny bez rozdilu. Pocit nespravedlnosti nesmi miti zadny obcan v nasem demokratickem state: Nezapominejte na male zivnostniky a obchodniky, kteri plati nejpoctiveji, ponevadz jsou nejvice honeni. (Hlasy: To je pravda!) Na chudy lid, rika se, musi byt prisnost. Na chudy lid musi byt hul; je-li tato berni hul spravedliva, pak jiste kazdy rad snese jeji ranu. Ale proti rane nespravedlive brani se i ten nejslabsi. A kdo tim trpi? Stat, jehoz jste mluvcimi i ochranci. Apeluji znova na pana ministra financi, aby predevsim v zajmu statu odstranil krivdy pachane na drobnych zivnostnicich i obchodnicich a aby take v zajmu spravedlnosti naridil vyrizeni odvolani, treba i za cenu ustupku vice mene papirovych, ponevadz danove nedoplatky z odvolani vyverajici jsou na papire, nikoli ve skutecnosti, a konecne aby spravedlive vyresil otazku nedoplatku nejen pro nekoho, nybrz pro vsechny bez rozdilu. Jsem presvedcen, ze si tim ziska dik statu, ponevadz stat nebude musit dale pocitati s papirovymi cislicemi dale si ziska dik vsech poplatniku, kteri budou konecne vedet, na cem jsou a co jest jejich povinnosti, a konecne ziska tim i dik celeho urednickeho aparatu financni sprav vy, ktery se bude moci venovat pritomnosti a nebude se musit ohlizeti na minulost, ktera mu zustane pouhou vzpominkou na to, kam az nase financni sprava byla zavedena a jak nikdy v budoucnosti vypadati nesmi. (Potlesk.)
Predseda (zvoni): Prerusuji nyni rozpravu o statnim rozpoctu a projednavani odst. 1 poradu vubec a projedname dalsi odstavce dnesniho poradu, nacez teprve potom budeme pokracovati v rozprave o statnim rozpoctu. (Namitek nebylo.)
Budeme projednavati odst. 2 poradu, jimz jest:
2. Zprava vyboru narodohospodarskeho o vladnom navrhu zakona (tisk 42), ktorym sa opatne predlzuje ucinnost zakona zo dna 27. marca 1930, c. 43 Sb. z. a n., o uprave uzivania niektorych pastvin v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v rocnych pastevnych obdobiach 1930-1932 (tisk 69).
Zpravodajem je pan sen. Novak (rep.). Davam mu slovo.
Zpravodaj sen. Novak (rep.): Slavny senate!
V zemi Slovenske a Podkarpatoruske je zajisteno pravni normou od prvnich let povalecnych paseni dobytka na cizi pude. Zakonem ze dne 22. prosince 1932, cis. 210 Sb. z. a n., prodlouzena byla ucinnost zakona cis. 43/1930 Sb. z. a n. o dalsi tri roky, tedy do 31. prosince 1935. Mezitim melo byti provedeno setreni o tom, v jake mire a od ktere doby bude mozno omezit, po pripade uplne zrusit uzivaci pravo. Neni pochyby o tom, ze likvidace techto prav je putna, jezto se nedaji uprit i mnohe stinne stranky tohoto opatreni. Nepriznivy vliv jevi se hlavne na pude lesni, ktera uzivacim pravem byla nejvice postizena, nebot oddaluje znovuzalesneni vykacenych ploch a tim trpi radne lesni hospodareni. Prodluzovani tohoto stavu ma za nasledek, ze uzivatele spolehaji na cizi pastviny a sve vlastni zanedbavaji.
Zemske urady v Bratislave a v Uzhorode provedly na navrh ministerstva zemedelstvi setreni, kterym se zjistilo, ze neni mozne v dnesni dobe tezke hospodarske krise uzivaci pravo likvidovati. Hospodarske pomery uzivatelu pastvin se od roku 1932 nezlepsily, ba naopak jeste zhorsily. Snaha uradu prevesti pozemky cestou pozemkove reformy do vlastnictvi uzivatelu, nemuze se toho casu uskutecniti pro nedostatek financnich prostredku vlastnich, ani uverem ziskanych. Uzivane pastviny nebylo mozno odnimati ani tem, kteri neudrzuji sve vlastni pastviny v dobrem stavu, jak je to podle 3. odstavce u 6 zak. cis. 43/1930 Sb. z. a n. mozne, jelikoz v dnesni tezke dobe neni mozno zadati nakladne povrchove upravy pastvin.
Jelikoz platnost shora uvedeneho zakona se konci 31. prosincem 1935, poklada se za nutne a ucelne dalsi prodlouzeni jeho na dubu peti let beze zmeny. Dosavadni zakon v praksi vyhovuje a proto se navrhuje prodlouzeni beze zmeny. Zarucuje uvolneni a znovuzalesneni pudy urcite skupiny lesu vyjma uzivaciho prava vubec a obsahuje predpisy pro zvelebeni pastvin jak cizich, tak i vlastnich. Doba peti let je volena proto, aby umoznila uzivatelum pohnojeni pastvin a soucasne take jejich vyuziti. Bude nutno, aby do te doby byl pripraven nasimi urady definitivni zakon, jimz by uprava uzivani pastvin a soucasne slozite zakony, zak. cl. XII/1894 a zak. cl. X/1913, byly unifikovany a prizpusobeny zmenenym hospodarskym pomerum. Nemensi snahou uradu musi byti take pusobeni k tomu, aby likvidace zakonne upravy byla urychlena a zjednodusena dobrovolnymi dohodami mezi obema stranami na zpusob dlouhodobeho pachtu. Uskutecneni bylo by mozne tim spise, ze vetsina pastvin je majetkem statnim, na pr. v zemi Podkarpatoruske je z celkove plochy polonin 74.442 kat. jiter statniho majetku 60.866 kat. jiter, t. j. 82%, a zbytek 13.576 kat. jiter, t. j. 18%, je majetek soukromy.
Slusi podotknouti, ze otazka uzivani pastvin na Slovensku a Podkarpatske Rusi je dalekosahleho vyznamu, jezto podle soupisu provedeneho r. 1935 cinila vymera pastvin r. 1934 pouzivanych v zemi Slovenske 38.971 ha, v zemi Podkarpatoruske asi 87.685 ha, pri cemz pocet uzivatelu na Slovensku cinil 18.131 (v r. 1931 21.000), na Podk. Rusi 34.035 (v r. 1931 25.000).
Provedeni tohoto zakona nevyzaduje zatizeni statnich financi. Narodohospodarsky vybor pojednal ve sve schuzi dne 12. prosince 1935 o vladnim navrhu tohoto zakona disk sen. 42 a navrhuje slavnemu senatu jeho prijeti beze zmeny. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Ke slovu neni nikdo prihlasen, rozprava odpada.
Senat je zpusobily se usnaseti.
Budeme hlasovati o osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem najednou. (Namitky nebyly.)
Namitky nejsou.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona byla schvalena s nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove tisk 69 ve cteni prvem.
Z usneseni predsednictva senatu podle § 54 jedn. radu budeme jeste v teto schuzi hlasovati o projednavane osnove take ve cteni druhem.
Ad 2. Druhe cteni osnovy zakona, ktorym sa opatne predlzuje ucinnost zakona zo dna 27. marca 1930, c. 43 Sb. z. a n., o uprave uzivania niektorych pastvin v zemiach Slovenskej a Podkarpatoruskej v rocnych pastevnych obdobiach 1930-1932 (tisk 69).
Ma pan zpravodaj nejake textove opravy?
Zpravodaj sen. Novak (rep.): Nemam.
Predseda (zvoni): Navrhu neni.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, prave schvalenou ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena ve cteni druhem tak, jak byla schvalena ve cteni prvem, podle zpravy vyborove tisk 69.
Projedname nyni odst. 3 dnesniho poradu:
3. Zprava rozpoctoveho vyboru k vladnimu navrhu zakona (tisk 60) o dalsim poskytovani poplatkovych ulev pri splynuti (fusi) nebo pri premene pravniho utvaru nekterych podniku (tisk 71).
Zpravodajem vyboru je pan sen. Zimak, jemuz udeluji slovo.
Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat! Predlozeny vladny navrh ma za ucel predlzit o tri roky, to je do konca r. 1938, zakony c. 88/1927, c. 153/1930 a c. 207/1932 Sb. z. a n., o poplatkovych ulavach pri splynuti (fuzii) alebo pri premene pravneho utvaru niektarych podnikov.
Poskytovanie takychto ulav zapocala uz zakonom z 4. cervenca 1923, c. 151 Sb. z. a n., a bolo rok za rokom predlzovane. R. 1927 bol vydany zakon v novej uprave s platnostou do konca r. 1929. Potom bola platnost zakona opat predlzena, najprv do konca r. 1932 a potom opat do konca r. 1935.
Povodny zakon z r. 1923 bol vyvolany snahou oslobodit od central viedenskych a budapestskych domace podniky a umoznil tvorenie sa vacsich podnikov slucovanim, aby takto sa staly schopnejsimi vyvozu. Predpokladany proces slucovania podnikov nebol dosazeny ani v r. 1927, ani po dalsich prolongaciach dotycnych zakonov.
Ulavy poplatkove boly zakonom z r. 1930 rozsirene na podniky tych spolocnosti s rucenim obmedzenym, ktorych podiel patri spolecenstvam, a niektorymi z tychto spolecenstiev, a okrem toho vlade sa dalo zmocnenie, aby za zavaznych narodohospodarskych okolnosti poskytla obdobne poplatkove ulavy, ako poskytoval zakon c. 88/1927 i v inych pripadoch slucenia alebo premeny pravneho utvaru podnikov.
Dovody pre podporovanie formy podnikania kolektivneho stavaju dosial; preto vlada predklada tento svoj navrh zakona, ktory ponechava v platnosti one poplatkove ulavy, ktore sa tykaju premien verejne uctujucich podnikov, spolocnosti a rucenim obmedzenym a pravovarskeho mestianstva na akciove spolocnosti, a spolocnosti s. r. o. na druzstvo. Dalej pozostavaju v zakone zakonom dosial poskytovane poplatkove ulavy pri splynuti
a) akciovych spolocnosti, spolocnosti s r. o. a pravovarskeho mestianstva s akciovou spolocnostou,
b) spolocnosti s r. o. so spolocnostou s r. o. alebo druzstva s druzstvom,
c) spolocnosti s r. o., ktorej podiely patria, druzstvu alebo niekolko druzstvam, s niektorym z tychto druzstiev,
d) sporitelne alebo ineho verejne uctujuceho penazneho ustavu so sporitelnou,
e) okresnej hospodarskej zalozne, alebo ineho verejne uctujuceho penazneho ustavu s okresnou hospodarskou zaloznou, len ze sa budu buducne poskytovat len na ziadost, o ktorej bude rozhodovat vlada, a v miere pre dosazenie narodohospodarskeho ucelu skutocne potrebnej.
Pocita sa najma na slucovanie mensich penaznych ustavou v dosledku snizenia urokovej miery a potom na tie obory priemyslu, ktore usiluju o vyvoz.
Ulavy, ktore povolovala vlada na podane ziadosti na navrh ministerstva financii, sa podla navrhovaneho zakona poskytovat nebudu, lebo prax ukazala, ze sa jednalo ponajviac o zaujem sukromny.
Ponevac vlada chce mat na zreteli sirsi zaujem narodohospodarsky, predklada tento svoj navrh na predlzenie platnosti zakona s vynechanim onej casti, ktora sa ukazala byt neucelnou.
Rozpoctovy vybor senatu prejednal tento vladny navrh vo svojej schodzi konanej dna 12. prosinca a usniesol sa doporucit slavnemu senatu tento vladny navrh tisk sen. 60 ke schvaleniu bezo zmeny vo zneni dole otisknutom. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Ke slovu neni nikdo prihlasen, jednani je skonceno.
Budeme hlasovati o osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli v prvem cteni najednou podle zpravy vyborove.
Jsou namitky? (Nebyly.)
Nejsou.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena ve cteni prvem podle zpravy vyborove tisk 71.
Z usneseni predsednictva senatu podle § 54 jedn. radu budeme jeste v teto schuzi hlasovati o projednavane osnove take ve cteni druhem.
Ad 3. Druhe cteni osnovy zakona o dalsim poskytovani poplatkovych ulev pri splynuti (fusi) nebo pri premene pravniho utvaru nekterych podniku (tisk 71).
Tazi se pana zpravodaje, zda ma nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. Zimak: Nie su.
Predseda (zvoni): Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli,
prave schvalenou ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli byla schvalena take ve cteni druhem tak, jak byla schvalena ve cteni prvem, podle zpravy vyborove tisk 71.
Budeme nyni pokracovat v rozprave o statnim rozpoctu. "
Ad 1. Zprava, rozpoctoveho vyboru o usneseni posl. snemovne (tisk 65) k vladnemu navrhu statneho rozpoctu republiky ceskoslovenskej a financneho zakona na rok 1936 (tisk 75) a rozprava o prohlaseni ministra financi, ucinenem ve 13. schuzi senatu dne 12. prosince 1935.
Udeluji slovo dalsimu prihlasenemu recniku, p. sen. Paulusovi.
Sen. Paulus: Slavny senate! Bylo by hazenim hrachu na zed, kdyby chtel nekdo v tomto sboru, prave tak jako v posl. snemovne, prinaseti pozmenovaci navrhy nebo pripominky k rozpoctu, ktery nam vlada predklada ke schvaleni. Ani v rozpoctovych vyborech nebylo dbano jedineho pozmenovaciho navrhu ani pripominky a je prirozene, ze nebude dbano ani toho, co se bude diti dale. (Predsednictvi prevzal mistopredseda dr Buday.)
Za techto okolnosti se hlasovalo o statnim rozpoctu na r. 1936 v posl. snemovne. 12. prosince 1935 o 16. hodine schvalila posl. snemovna rozpocet na r. 1936. O 2 hodiny pozdeji tehoz dne meli jsme uz na senatorskych lavicich usneseni posl. snemovny krasne vytistene a svazane v knihu o 222 stranach. Tisk a sazba tohoto dila vyzaduje si nekolika dni casu. To znamena, ze toto usneseni poslanecke snemovny bylo vytisteno jeste drive, nez se o rozpoctu zacalo hlasovati, cili jinymi slovy: vlada vedela a musela vedet, na cem se poslanecka snemovna usnese. To znamena, ze kazda debata v plenu poslanecke snemovny i senatu, ackoli jde o nejdulezitejsi statni vec, o to, jak budeme v pristim roce hospodariti, je zbytecnym plytvanim casem, ze je to jenom proto, aby byla jakymsi siditkem pro lid, ze parlament jeste o necem rozhoduje, ze zde jeste vladne demokracie - a zatim parlament ani senat nerozhoduje o nicem, nybrz rozhoduje oligarchie politickych stran, seskupenych v nahodilou koalici.
Je zalostne zjistovati, co jste z te demokracie udelali. Prvni a nejvetsi ranu jste ji zasadili volebnim radem s vazanymi kandidatnimi listinami. Vzali jste volici pravo individualni volby, jak predpisuje demokraticke zrizeni, a zakonem jste mu ulozili vhoditi do urny ocislovane kandidatni listiny s radou jmen osob, z nichz volic krome prve nebo nejvyse prvych dvou, nebo ani ty ne, zadnou ve svem zivote nevidel, nezna ji a treba ji ani neuvidi.
Udelali jste z volebniho radu zrizeni podobne, jako byvala nebozka lotynka, kam nase babicky take hazely papirky s numirky, jenze k tomu nebyly zakonem nuceny a nekdy sem tam neco vyhraly, ale narod za tech 17 let neudelal s vazanymi kandidatkami trefu zadnou.
Kdyz volicstvo sneslo toto oklesteni demokracie, kdyz proti tomu nerevoltovalo, pak sli panove z vladni vetsiny dale a dostali se pres celou radu protidemokratickych cinu, pres omezeni slova bachovsko-metternichovskou tiskovou censurni praksi az k zmocnovacimu zakonu. Dovolte mi, slavny senate, abych se u tohoto zmocnovaciho zakona, kterym jste zarazili hrebik do rakve demokracii, ponekud pozdrzel. Jsme zde v senatu vsichni v tom veku, ze pamatujeme stare Rakousko s jeho absolutismem a pamatujeme take stary rakousky parlament. Vy, kteri jste tam byli cleny, reknete uprimne, zda rakousky parlament nestal na daleko vyssi urovni nezli nas? Podivejte se, panove, kolem sebe do tech prazdnych lavic! Tohle ma byt sbor - vykvet naroda, to ma byt korektiv poslanecke snemovny?
Pred chvili se tu hlasovalo o prodlouzeni zakona o pastvinach. Zjistil jsem ze sve lavice, ze bylo zde pritomno 29 clenu. Senat nebyl schopen se usnaseti a z tech 29 clenu hlasovalo 14 pro, tedy mensina. Ale pri tom mechanismu se reklo: To je vetsina - a zakon je schvalen. Zac stoji a jakou uctu muze miti takovy sbor, takovyto snem v ocich verejnosti, kdyz sam se tak znemoznuje a pripravuje do takoveto situace? Nedivte se potom, ve verejnost nazyva senat zaopatrovacim ustavem pro zestarle politiky! Vzdyt tu nevaznost si delate sami pri tak velmi dulezite veci, jako je statni rozpocet; zjistuji, ze tu neni pritomno vice nez 28 az 30 zakonodarcu, kteri maji hlasovati a debatovati o tak vysoce dulezite veci. Proto ta demokracie tak vypada, ze se takhle k ni chovate.
Zminil jsem se o rakouske absolutisticke ustave. Vazeni panove, my jsme ji tenkrat privadeli ad absurdum a dokazovali a dovozovali, ze rakouska ustava pres parlamentarismus je absolutisticka, a to z toho duvodu, ze ma § 14, ktery dovoloval vlade rozpustit parlament, kdyz ji nebyl pohodlny, a pomoci neho vladnout a vydavat zakony. Jaky pak je rozdil mezi 14. paragrafem byvale rakouske absolutisticke ustavy a nasim zmocnovacim zakonem? Zmocnovaci zakon prave tak suspendoval pravomoc zakonodarnych sboru, jako to cinil § 14. Tim okamzikem, kdy panove z vladni vetsiny zvedali ruce pro zmocnovaci zakon, pohrbivali zaroven demokracii, ponevadz nelze slouciti vodu s ohnem.
Ale, panove z vladni vetsiny, vy jste se namlsali, udelali jste radu protidemokratickych cinu, ktere vam obcanstvo tolerovalo. Neprovedli jste na pr. 24 let volby do nemocenskych pojistoven, spravni rada miliardoveho socialniho ustavu, Ustredni soc. pojistovny, nevysla z voleb, nybrz nakomandovali se tam pani sami. Rozdelili jste hladove na organisovane a neorganisovane a rekli jste, ze podpory smeji dostavati jenom organisovani, to znamena, ze neorganisovani mohou umriti hlady. Tak demokraticky jste si pocinali, a pak se ovsem nedivte, ze lid teto vasi demokracii nerozumi, ze ji nemuze prijiti na chut a ze proste ztraci duveru.
Vazeni panove! Patrne jste hresili a hresite na to, ze nas narod je tak dobry, ze potreboval celych 300 let k tomu, aby se vyporadal s Habsburky. Ale zapominate na dulezitou vec, ze Rakousko vzalo sice ceskemu narodu svobodu, ze jej drzelo v dusevnim poddanstvi a dusevni bide, ale ze jej nechalo aspon hmotne ziti a to je velka vec. Dusevni bidu snese lid dele nez bidu hmotnou, ponevadz zde bezi o pud sebezachovani, a ten je nejsilnejsi a je nekontrolovany. A vy se patrne domnivate, ze za 300 let vas nebude bolet hlava z toho, co delate dnes. Ale zapominate na jedno, ze hlad dela z cloveka silence a vede ho k cinum, kterych by jindy neudelal, ponevadz prave jde o pud sebezachovani. My, kteri jsme prodelali valku, muzeme to nejlepe posouditi. Vojaci nepropadli zoufalstvi ve svem celku, kdyz sli do bitvy, protoze se utesovali nadeji, ze kazda kulka netrefi a ze mohou vyvaznouti zivotem. Ale titiz vojaci, jakmile nastal hlad a nebylo co jisti, byli odhodlani i k nejzoufalejsi vzpoure, ponevadz instinktivne vycitili, ze hlad se nikomu nevyhyba, ze usmrcuje kazdeho a bez vyjimky. A my u nas mame hladovou armadu pres 700.000 zivitelu rodin, krome jejich deti a zen. Nevim, jak srovnate se svym svedomim a dobre vam to rekl v posl. snemovne generalni rozpoctovy zpravodaj posl. Remesty pociny, a jak se zodpovite pred budoucimi generacemi. Vzdyt tento stav, kdy hladove obcanstvo se stava nepricetnym a neodpovednym za sve ciny, pripravujete. Dokazi vam to. Pripravujete jej radou opatreni, at je to monopol, kontingentace vyroby nebo cokoli jineho, co omezuje vyrobu a praci a zvysuje ceny, pripravujete jej svym hospodarenim ve statnim hospodarskem aparatu, a dovolim si vam na dukaz toho rici nekolik cifer z kapitoly o statnim dluhu.
Statni ucetni uzaverka za r. 1934 nas poucuje, ze republika ma na 41 miliard statnich dluhu. Za poslednich 5 let jste nadelali novych 6 3/4 miliardy dluhu. Uvazte prosim, ze jenom na urokovou sluzbu potrebuje dnes stat cele dve miliardy, to je celou ctvrtinu vsech statnich prijmu! A to jeste nemluvim o tom, ze urokova sluzba z dluhu samospravnych si vyzaduje dalsi jedne miliardy Kc. Vzdyt jenom prirustek na dluzich z minuleho roku cini 1.506 mil. Kc a pasivum za letosni rok se ocekava ve vysi kolem 1 1/3 miliardy Kc.
Vazeni panove a damy, jak pak si predstavujete takhle dalsi hospodareni? Vzdyt prece vite, ze vice nez polovina naseho obcanstva nema duchod vyssi nez ten, ktery se rovna existencnimu minimu, t. j. 500 Kc mesicne, a ze kazdy sedmnacty clovek prace schopny je u nas bez zamestnani. Jak si predstavujete, kdo bude platit uroky a anuity, totiz kdo je bude moci platit? Vypocital jsem, ze kdyby se vratila doba nasi nejvyssi konjunktury, kdy jsme meli v narodnim hospodarstvi obrat na 95 miliard, ze bychom jeste stezi stacili zaplatiti uroky a anuity z dluhu, ktere dnes mame. Vzdyt my skoro zadne anuity neuplacime, my jsme opustili amortisacni plan z r. 1933 a nechavame budoucim generacim dluh skoro neztenceny, aniz se starame o umor.
Od r. 1930 predklada vlada kazdym rokem vyrovnany rozpocet, to znamena, ze rika obcanstvu, ze nebude ve statni sprave vydavati vice nez prijme. Ale ja zjistuji, ze ani jeden rok neskoncil vyrovnanim nebo snad nejakym mensim prebytkem, nybrz vsechna ta leta od r. 1930 koncila velikymi ztratami, ktere se letos objevuji sumarni cifrou 6 3/4 miliardy Kc. Rozpocet na r. 1936, o kterem debatujeme a ktery budete ted schvalovat, to je kapitola sama pro sebe. Prohlasuji s tohoto mista, ze tento rozpocet je nespravny, ze neodpovida pravde, ze je to fikce. Na rok 1935 se delaly urcite predpoklady v rozpoctu o danovych prijmech. Tyto predpoklady se splnily tak krasne, ze za 3/4 roku je prijmu na danich o 800 mil. Kc mene, nez statni rozpocet predpokladal. Ale to nic nevadilo panum, kteri sdelavali rozpocet na pristi rok. Vzali zase predpoklad tehoz vynosu danoveho, snad jeste vetsiho, aniz by si uvedomili, ze hospodarska situace se nezlepsila, spise se zhorsila, a ze tato rozpoctova cisla nebudou v zadnem pripade dodrzena. Vazene damy a panove z vladni koalice, vy budete pro rozpocet hlasovati stejne, ale vite predem, ze je to fikce. Vzdyt uz pri jeho sdelavani se vlada rozmyslela, nema-li rozpocet udelat pasivni hned, protoze vedela, ze rozpoctova cisla nebudou dodrzena.
Reknete mi, slavny senate - lepe receno prazdne lavice - jakou cenu ma rozpocet, jehoz cislice nezakladaji se na podstatnem a oduvodnenem opravneni, nybrz jsou pritazeny ze vzduchu? Pro takovy rozpocet nebudeme hlasovati v jeho celku, vyjimajic toliko kapitolu narodni obrany, ponevadz tam jde o bezpecnost statu. Nebudeme pro nej hlasovati take z toho duvodu, ze podle demokratickeho zrizeni predlozeni rozpoctu vladou znamena, ze vlada zada o duveru schvalenim tohoto predlozeneho rozpoctu. A ponevadz my nemame v tento vladni rezim duveru, ponevadz az dosud neudelal nic jineho nez to, ze pripravil narod do bidy a stat do financniho zoufalstvi, nemuzeme hlasovati pro tento rozpocet, krome kapitoly, kterou jsem vyjmul, a budeme hlasovati proti tomuto rozpoctu.
Vazeni pratele, nevim, zda si dobre uvedomujete stav, ve kterem je stat po strance hospodarske. Coz jste jiz nekdy videli na svete cloveka, ktery - kdyz stale vice vydava nez prijima - by se neoctl na konec ve financnim rozvalu? A myslite, ze je tomu u statu jinak? Neni, jen s tim rozdilem, ze kdyz se octne ve financnim rozvalu jednotlivec, zabavi mu vsechno, je z neho zebrak, ale u statu se to jevi tak, ze ma cedulovou banku a ze rozval hospodarsky se projevi znehodnocenim jeho meny. Napsal jsem to jiz pred 3 roky. Nejde o to, co je dulezitejsi a spravnejsi, zdali stalost meny, inflace nebo deflace. Napsal jsem, ze otazka zni jinak, totiz zdali pri tom zpusobu hospodareni ve state, kdy stale a stale vice vydavame, kdy jiz mame za 6.712 mil. Kc pokladnicnich poukazek, takze zijeme z 90% na dluh, kdy bylo vydano jen loni oproti rozpoctu na rok 1935 o 2.889 mil. Kc pokladnicnich poukazek vice, se inflaci vyhneme? Tak zni otazka a ja jsem tehdy rekl docela otevrene a dnes to opakuji, ze se domnivam, ze si ani nejste dobre vedomi, jak blizko stojime teto skutecnosti. Zeptejte se pana guvernera Narodni banky, co soudi o udrzeni kursu statnich papiru, nebo pana ministra financi dr Trapla, co soudi o pokladnicnim stavu statni pokladny. Neda se vecne takto ziti. To jsou zakony prirody, tyto zakony hospodarske, ty nikdo neoddiskutuje a nezmeni. Kdyz se udela dluh, musi se platiti urok a umor a jednou se ten dluh musi zaplatiti. A kdyz narod ve svem celku nema tolik duchodu a moznosti, aby stacil vydelat na urok a splatky, musi nastati financni rozval drive nebo pozdeji. Kdybychom.si to muzne priznali, snad by bylo vice odpovednosti v tomto state nez dosud. (Sen. Kostka [nemecky]: Mame tedy nechat lidi vyhladovet?) Kdybyste mi to rekl cesky, odpovedel bych.
Damy a panove, pridrzel jsem vam trochu zrcadlo pred ocima. Ani mne nenapadne verit, ze byste snad sli do vnitra sveho svedomi a polepsili se. Vzdyt budete za chvili hlasovati pro fiktivni rozpocet na r. 1936, trebaze jste si dobre vedomi, ze je nespravny a nepravdivy. Ale nejen to; budete take hlasovati pro nove dane z kyseliny octove, z prasku do peciva, pro dan z umelych tuku atd., pro dane z zivotnich potreb, ktere nejtizeji dolehnou na nejvetsi chudaky. Panove z vladni koalice, chtel bych vam rici, ze jste si vzali prilis mnoho na svedomi. Vam patrne neni znamo, ze nejbezpecnejsi oporou statu v jeho tezkych dobach je spokojeny narod, ktery slusne uhaji svou existenci. Ale narod tezko obhajuje svou samostatnost, stal-li se apatickym, lhostejnym a propadl-li zoufalstvi. A do tohoto zoufalstvi se jiz dnes lide dostavaji vasim pricinenim a pricinenim zrizeni danoveho, resp. danovych exekuci.
Znam pripady, ze na pr. zamecnik ve Vizovicich na Morave byl exekuovan pro dane a byl mu pres ustanoveni exekucniho radu odsroubovan sverak se zdi, zabaven a prodan, trebaze to byl predmet, ktereho nezbytne potreboval k provozovani sve zivnosti a k uhajeni sve existence. Nic nebyl platen plac jeho nemocne matky, upoutane na luzko, nic nebyl platen narek jeho churave zeny a ctyr malych, hladovych deti, exekuce se provedla a ten clovek je dnes na mizive, nema co dat do ust pro sebe ani pro svou rodinu. A co bychom chodili tak daleko. Na Vinohradech byla v exekucni drazbe prodana trafikantovi budka pro dluh 200 Kc, a kdyz to provedli, zjistilo se, ze vubec neni dluzen, ze je mel zaplaceny. Radu takovych pripadu bych vam mohl vykladat. Znam pripad, ze zivnostnik, zamecnik, ktery doufal, ze se nyni situace ponekud osvezi, a ktery mel moznost zase dostat nejake zakazky, otevrel znovu svou zamecnickou dilnu. Dva roky jiz neprovozoval zivnost, poridil si dodatecne stroje, kterych potreboval, a zasoby materialu - ovsem ze si na to vypujcil 16.000 Kc od svych pribuznych. Mel tak moznost zase zacit, vzal dva delniky a myslil, ze zase bude moci znova zahajit svou existenci. A co se stalo? Nepracoval ani tyden, prisel exekutor, zabavil mu vsechny zasoby, ktere mel nakoupeny, zelezo a ostatni veci a tak ten clovek musil znovu zavrit a ty dva lidi propustit. Takto podporujeme zamestnanost! A kdyz dnes udela bilanci, jest na tom nejen tak zle jako byl, nybrz ma jeste o tech 16.000 Kc, ktere si vypujcil, dluhu vice.
Vazeni pratele, nedivte se potom, ze lid propada zoufalstvi, ze je nestasten a ze ztraci zajem o vlastni stat, a to je nejnebezpecnejsi stav, do ktereho jste lid vehnali svym neodpovednym, lehkomyslnym a rozmarilym hospodarstvim ve statnim zivote za tech sedmnact let. Damy a panove, na smrtelnych postelich vas budou trapit vycitky svedomi, ze jste prohospodarili narodu vsechno, co se prohospodarit dalo, ze jste prohospodarili i to nejvzacnejsi, co nelze zaplatiti penezi, ze jste prohospodarili duveru lidu! (Potlesk senatoru narodniho sjednoceni.)
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti