Pritomni:
Predseda dr Soukup.
Mistopredsedove: Donat, Klofac, dr Hruban, dr Bas, dr Heller, dr Buday.
Zapisovatele: dr Karas, Pichl.
Celkem pritomno 133 clenu podle presencni listiny.
Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Krcmar, dr Trapl.
Z kancelare senatni: tajemnik senatu dr Bartousek; jeho zastupce dr Trmal.
Predseda dr Soukup zahajil schuzi v 9 hod. 40 min.
Sdeleni predsednictva.
Zmena ve vlade.
Precten predsednictva senatu dosly dopis predsedy vlady dr Hodzi ze dne 18. prosince 1935, c. j. 9328/909/35/S m. r., stran demise vlady a jmenovani nove vlady:
Predsednictvu senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze.
Pan president republiky prijal demisi vlady, dnes mu podanou, a jmenoval rozhodnutim ze dne 18. prosince 1935 mne predsedou vlady; poveriv mne zaroven rizenim ministerstva Zahranicnich veci.
Dale jmenoval pan president poslance dr Josefa Cerneho ministrem vnitra, guvernera postovni sporitelny dr Karla Trapla ministrem financi, univ. profesora dr Jana Krcmare ministrem skolstvi a nar. osvety, poslance dr Ivana Derera ministrem spravedlnosti, poslance Jos. V. Najmana ministrem prumyslu, obchodu a zivnosti, poslance Rudolfa Bechyne ministrem zeleznic, poslance inz. Jana Dostalka ministrem verejnych praci, poslance dr Josefa Zadinu ministrem zemedelstvi, poslance Frantiska Machnika ministrem nar. obrany, poslance inz. Jaromira Necase ministrem soc. pece, poslance dr Ludvika Czecha ministrem ver. zdravotnictvi a telesne vychovy, poslance dr Emila Frankeho ministrem post a telegrafu, poslance dr Jana Sramka ministrem pro sjednoceni zakonu a organisace spravy a poslance dr Frantiska Spinu ministrem. O tom kladu si za cest uciniti sdeleni.
Predseda vlady: Dr Hodza v. r.
Rozdane tisky.
Zpravy tisky 61, 67, 68, 72, postou 69, 71, 75.
Interpelace tisky 66/1 a 66/2, 74/1 a 74/2. Usneseni posl. snemovny tisk 70. Tesnopisecka zprava o 8. schuzi senatu N. S. R. Cs.
Zapisy o 11. a 12. schuzi senatu N. S. R. Cs. "Z cizich parlamentu", rok 1935, rocnik NI, c. 10 az 12.
Zapis
o 13. schuzi senatu N. S. R. Cs. vylozen byl podle §u 72 jen. radu v senatni kancelari k nahlednuti.
Jezto nebyly v predepsane lhute zadnym panem senatorem podany pisemne namitky, poklada se zapis ten za spravny a bude vytisten.
Z predsednictva prikazano
vyborum brannemu a rozpoctovemu usneseni posl. snemovny tisk 70.
Predseda (zvoni): Budeme projednavati porad schuze, to nejprve odst. 1:
1. Zprava rozpoctoveho vyboru o usneseni posl. snemovne (tisk 65) k vladnemu navrhu statneho rozpoctu republiky ceskoslovenskej a financneho zakona na rok 1936 (tisk 75) a rozprava o prohlaseni ministra financi, ucinenem ve 13. schuzi senatu dne 12. prosince 1935.
Senat usnesl se v plenarni schuzi, konane dne 12. prosince 1935, aby s rozpravou o osnovach statniho rozpoctu republiky Ceskoslovenske a financniho zakona pro r. 1936 sloucena byla rozprava o prohlaseni pana ministra financi ucinenem v plenarni schuzi dne 12. prosince 1935.
Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
Navrhuji, aby o statnim rozpoctu byla provedena jednotna vseobecna rozprava.
Navrhuji dale, aby recnicka lhuta byla stanovena tim zpusobem, ze by doba reci pro kazdy klub cinila tolikrat 10 minut, kolik kazdy klub ma clenu, po pripade hospitantu, nejmene vsak 1/4 hodiny.
Kdo s temito mymi navrhy souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Navrhy se schvaluji. Udeluji slovo panu zpravodaji sen. Zemanovi.
Zpravodaj sen. Zeman: Slavny senat! Prv nezli by sme prikrocili k prejednavaniu statneho rozpoctu, musime spomenut vdacnym srdcom prveho prezidenta osloboditela T. G. Masaryka, ktory sa vzdal svojej vysokej funkcie prveho obcana republiky Ceskoslovenskej. (Senatori povstavaji.) Sme mu vsetci vdacni za jeho obetavu lasku a neunavnu pracu, zertvovanie za slobodu naroda, za prezierave kladenie zakladov nasho statu, za mudre vedenie a za spravodlive spravovanie verejnych veci republiky Ceskoslovenskej. Prosime, aby mu Boh dal zdravia a sily, aby sa mohol este dlho divat na rozkvet svojho naroda, na pozehnane dielo svoje a na to, ako v jeho duchu a v jeho prikaze budeme pracovat vzdy nadalej pre blaho vlasti a naroda. (Hlucny potlesk.)
Ked sosmutnelym, ale vdacnym srdcom spominame nasho velkeho prezidenta Tomasa Garika Masaryka, koname svoju obciansku povinnost, aby sme v tomto zakonodarnom sbore pozdravili novozvoleneho prezidenta republiky Ceskoslovenskej dr Edvarda Benesa. (Hlucny potlesk.).Prajeme nasmu novemu prezidentovi uprimne a zo srdca, aby v tradicii a velkej idei nasho narodneho oslobodenia pokracoval v duchu svojho predchodcu vo vystavbe hospodarskej i politickej nasho statu.
Nech mu Boh pomaha, aby stastne mohol pokracovat znamou jeho huzevnatostou a vytrvanlivostou vo svojom diele pre blaho celeho nasho naroda, pre pokojne suzitie a napredovanie celeho obcianstva nasej republiky a pre trvaly mier ako tu doma tak i medzi narodmi. (Hlucny potlesk. - Senatori usedaji.)
Nas pan prezident Masaryk hlboko prenikol k vnutornej podstate veci, ked oznacil za hlavnu pricinu krizy mravnu krizu povalecneho cloveka. Podla tychto slov Masarykovych je hlavnou pricinou krizy nedovera, t. j. neistota o tom, co bude zajtra, za rok atd.
Spravne bolo preto v nasej tlaci zdoraznene, ze vsetky technicke a financne plany na odstranenie krizy by boly marne, keby tu neboly mravne hodnoty, na ktorych spociva vzajomna dovera, lebo siroke vrstvy ludove podla toho sa hospodarsky orientuju a zariaduju, ako veria ci neveria svojim vodcom.
Napriek medzinarodnej neistote bola vnutorna politicka atmosfera, do ktorej zapadlo predlozenie rozpoctu, velmi priazniva. Nie je tajomstvom, ze vedla uspornej parlamentnej komisie a pana ministra Trapla bol to menovite pan min. predseda Hodza, ktoreho menovanie a prve prejavy vyvolaly v najsirsich vrstvach pocit uspokojenia, bezpecnosti a dovery. stat ma, hovoril dr Hodza, dnes funkcie nielen pravne a bezpecnostne, ale aj politicke a hospodarske, preto sa musia zmenit metody byrokratickej prace v hybnost a pruznost a maju byt veducim motivom, lebo verejnost ziada cinorodu pracu. Bolo casto opakovane, ze zakon pody je zakonom bozim, ze smeruje k dohode, k mieru, ale uci tiez praci a vytrvalosti a odmenuje len ruky pilne. Stredoeuropska agrarna demokracia stoji tu na veducom mieste pred historickou zodpovednostou. Vidime, ze vlada pana ministerskeho predsedu ma pre tieto veci plne porozumenie, ze usiluje o nove cesty a metody a ze verejna mienka na to priaznive reaguje. To su dobre znaky pre nas novy rozpocet.
Rozpocet na r. 1936 zachovava zakladnu strukturu a formu nezmenenu. V devatrocnej tradicii rozpoctu nebolo potrebne previest prenikave zmeny. Pre uplnost referatu treba dodat len tolko, ze vyznacnejsia zmena je len v tom, ze byvala kap. 12, Statny pozemkovy urad, teraz po zaradeni pozemkovej reformy do kompetencie ministerstva zemedelstva odpadla, takze administrativny rozpocet ma na miesto 21 kapitol 20. U skupiny podnikov je zdokonaleny prehlad investicii, u statneho dlhu systematicnost triedenia uhradovych poloziek.
Po stranke materielnej boly uz v jednani v poslaneckej snemovni a v tlaci vyzdvihnute niektore dolezitejsie znaky tohoto rozpoctu. Hlavny doraz bol kladeny na rovnovahu. Bolo uvitane, ze sa podarilo po upornom jednani previest podstatne uspory, resp. skrty a ze obsah predlozeneho rozpoctu neprevysuje vo vacsich rozmeroch uhrn vydavkov na r. 1935. Tento uspech je vyrazom pevnej vole priviest statne financie do poriadku pre uzky vztah medzi vyvojom statnych financii a ostatneho hospodarstva. Pri zasluhach uspornej komisie treba spomenut osobitne jej predsedu posl. Berana, ktory robi tradiciu tejto ustanovizni, ked prehlasil pri svojej nedavnej volbe za predsedu strany: "Vo vsetkom konani a pocinani sme odkazani na seba a svoje sily. Mame pred sebou neznamu buducnost a v nej velke ukoly: Predovsetkym zabezpecit stat." Tieto slova su potvrdene v rovnovahe rozpoctu.
Dalej treba sa zmienit i o tom, ze vlada napriek pokrocilej dobe odhodlane a rychle urobila vsetky potrebne opatrenia, aby zabranila rozpoctovemu provizoriu. Rozpocet na r. 1936 bol vhodne oznaceny ako "pilier ozivenia". Tymto ma byt vystihnuty umysel vlady zrychlit zlepsovanie hospodarskych pomerov rozsiahlymi verejnymi investiciami. Tieto predpoklady mozu byt splnene len vtedy, ked bude prevedena zasada o hybnej administrative. Je zname, ze od preliminaru a projektu do zadania, prevedenia a zaplatenia verejnych investicii je dlha cesta.
V hospodarskych listoch bolo uvedene, ze z rozpoctu na r. 1935 zbyva este asi poltretej miliardy na investicie, ackolvek sme uz na konci roku. Takym sposobom by sme z rozpoctu na r. 1936 neurobili pilier ozivenia a nemohli by sme uspesne bojovat proti nezamestnanosti.
Nezamestnanost musime povazovat za jednu z najvaznejsich otazok nasho verejneho zivota. Mame priemerne rocne 700.000 osob nezamestnanych. Podla hustoty nezamestnanosti, meranej podielom poctu nezamestnanych z celkoveho poctu pracovnych sil s vynimkou zemedelstva, bolo Ceskoslovensko na stvrtom mieste: Spojene staty severoamericke maju 22%, Rakusko 14,7%, Nizozemsko 14%, Ceskoslovensko 13,8%, Anglia 11,9%, Polsko 11,7%, Nemecko 11,1%.
Problem nezamestnanosti sa komplikuje otazkou populacnou, menovite na Slovensku. Za 10 rokov bal na Slovensku prirodzeny populacny prirastok Asi 430 az 450 tisic ludi, to je rocne asi 45.000. Posledny pocet neumiestnenych uchadzacov o miesta bol na Slovensku cca 60.524 v septembri tohoto roku. Je mozne za terajsich pomerov zabezpecit pre tento prirastok pracu a chlieb? Zemedelske krajiny samy o sebe nie su dostatocne absorbovat znacnejsie prirastky na obyvatelstve, ked nema nastat snizenie zivotnej urovne vsetkych ostatnych vrstiev. Je teda problem Slovenska z velkej miery problemom jeho zpriemyselnenia. Preto treba pri verejnych investiciach mat predovsetkym na zreteli, aby boly na Slovensku vybudovane predpoklady tohoto zpriemyselnenia.
Nakolko verejna investicna cinnost je podmienena nosnostou zadlzenosti statu i samospravnych svazkov a ich uveruschopnostou na domacom trhu, treba povzbudit co najviac sukromne investicne podnikanie.
Pan minister Trapl spomenul v expoze, ze rozpocet bolo nutne zasadit do ramca celkoveho planu, usilujuceho o zlepsenie hospodarskeho vyvoja. Ide teda o sustavne ozivenie celeho hospodarstva.
Prvym opatrenim bolo menove opatrenie z r. 1934, t. zv. devalvacia. Dalsim ma byt
riesenie problemu zadlzenia. Mozeme pravom konstatovat, ze medzi hlavne zasady rozpoctu na r. 1936 a financnej politiky patri pomoc dlznikom a riesenie problemu dlzob. V terajsom rozpocte bolo tomuto problemu venovane tolko pozornosti, ako dosial nikdy. Pan minister Trapl oznacil za hospodarsky najprijatelnejsiu a najschodnejsiu cestu snizenie urokov. Toto snizenie stalo sa vseobecne uznanou nutnostou. Prispeje sucasne k rieseniu radu inych problemov, ako zemedelskeho zadlzenia, oddlzenia samospravy, statu a priemyslu. Snizenie ma prospet v prvom rade vyrobe. Ale pomoze tiez trhu a zadlzenym verejnym a statnym zamestnancom.
Odborne kruhy penazne upozornuju, ze snizenie debetnych sadzieb malo by byt prevedene len v suvislosti s radom inych opatreni, menovite so sucasnou a umernou upravou urokovej sadzby a ukladacich papierov, s likvidovanim moratoria a s pevnou politikou menovou.
Uroky boly na Slovensku aj pred rokom 1918 vzdy vyssie. Dnes sa vola po unifikacnej urokovej uprave. Tomuto by malo predchadzat vybudovanie hospodarskych predpokladov pre sjednotenie uverovych sadzieb. Patri sem na pr. nepomer medzi poptavkou a nabidkou kapitalu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nedostatky katastru a pozemkovych knih, rozdrobenost parciel, pomaly postup sudov pri vymahani pohladavok, maly pristup slovenskeho penaznictva pri reeskonte v Narodnej banke a drahsi reeskont z druhej ruky az o 2%.
Uver a urok maju vliv nielen na domaci trh, ale su jednou z najdolezitejsich sloziek vyrobnych nakladov pri konkurencii na medzinarodnych trhoch. Nas priemysel upozornil, ze s vyspelymi priemyslami inych zemi mozeme konkurovat len vtedy, ked prisposobime naklady na uver pomerom v ostatnych zemiach. Priemyselne organizacie povazuju za podmienku hospodarskeho ozivenia tiez zvysenie vyvozu, preto nesmieme nic zanedbat, cim by sme zvysili vyvoz do cudziny.
Je iste, ze predpoklady hospodarskeho ozivenia su v priamej suvislosti s vyrovnanym hospodarstvom statu a samospravnych svazkov. Tu nestaci ovsem len formalna rovnovaha rozpoctu, ale skutocna rovnovaha v celom statnom hospodareni.
O povahe rovnovahy rozpoctu na r. 1935 boly vyslovene rozne nazory. Pan minister financii otvorene konstatoval, ze rovnovaha statnych financii zavisi na obrode hospodarskej a ze schodok hospodarstva za r. 1935 bude pravdepodobne vyssi nez za r. 1934. Pan posl. Remes je presvedceny, ze vlada je si vedoma toho, ze rovnovahu rozpoctu neudrzi, a upozornuje, ze miera hospodarenia na dlh je u nas prekrocena.
Objektivne treba uznat, ze doterajsia vyvojova linia nedava mnoho nadeje na udrzanie rovnovahy. V rokoch 1930-1933 cinily schodky 5.111 mil. Kc, v roku 1934 bol schodok pomerne maly, ale v roku 1935 vykazuje statna pokladna za 9 mesiacov ubytok na daniach 1.130 mil. Kc a celkovy schodok asi na 1.300 mil. Kc.
Naproti tomu v rozpocte na r. 1936 nejde len a mechanicke vyrovnanie vydajov a prijmov, ale sucasne o konkretny financny a hospodarsky plan, ktory opravnuje k nadeji na ozivenie hospodarske. Mozeme preto pravom tvrdit, ze statny rozpocet na r. 1936 prinasa viac optimizmu a dovery nez v rokoch predoslych. Rovnovaha je tiez lepsie podlozena. Je to jednak rezerva v danovych nedoplatkoch, jednak nova t. zv. doplnkova uhrada na zaklade pripravenych osnov a konecne ocakavany priaznivejsi vynos statnych prijmov, ktory sa uz ukazal v poslednych mesiacoch t. r., menovite u verejnych davok. Ciselne najviac sa zvacsil vynos srazkovej dane z platov - je to v suvislosti so zvysenym poctom zamestnanych. Silne stupla tiez dochodkova dan u samostatnych zivnostenskych podnikatelov. Nakolko v nasom rozpocte na r. 1936 mame uhrnom asi za 6 miliard projektovanych investicii a novy smer nasej zivnostenskej politiky smeruje k posileniu stredneho a drobneho zivnostenskeho podnikatela, mohlo by sa pravom ocakavat, ze aj u nas sa dostavi zlepsenie danovych vynosov v tychto kategoriach.
Okrem toho mame aj v inych odvetviach konkretne naznaky zlepsenia, na pr. v zahranicnom obchode, v priemyselnom indexe, v doprave a pod.
Pan minister financii ohlasil novy sposob likvidovania danovych nedoplatkov, ktory by podla odhadov odbornikov mohol vyniest statnej pokladni v dobe co najkratsej az miliardu Kc.
Uhrn danovych nedoplatkov obnasal koncom roku 1934 asi 4.797 mil. Kc. V tejto sume su zahrnute rozne skupiny nedoplatkov, nedoplatky uz nejestvujuce, sporne, nedobytne, zrale k odpisu a dobytne.
Pan minister financii je odhodlany riesit tento problem a zachranit pre statnu pokladnicu vacsi obnos. Je zname, ze cim starsia pohladavka, tym, pochybnejsia je jej dobytnost. Preto treba len vitat novu financnu politiku v tomto smere.
Tretim zavazim rovnovahy je t. zv. doplnkova uhrada z novych danovych zakonov. Pan minister Trapl upozornil, ze ide len o urcite vyrovnanie vo smysle danovej spravedlivosti, pokial ide o neprimerane zisky vzhladom k snizenej urokovej miere, dalej o prisposobenie niektorych predpisov k zmenenym hospodarskym pomerom a konecne o zjednodusenie danovej techniky u malych a strednych poplatnikov. Nove danove osnovy nie su nikdy sympaticky prijate. Pan minister financii sam prehlasil v expoze: "Nelze zatial pocitat so snizenim verejnych tiarch, cim oddaluje sa zasa konsolidacia nasho narodneho hospodarstva."
Upozornenie nasho priemyslu je iste vazne, menovite ked uvazime, ake tarchy ma okrem verejnych. Posl. dr Klapka uviedol, ze priemysel je zadlzeny u obchodnych bank priblizne 15 miliardami Kc, co znamena, ze takmer cely prevodzovaci kapital si kratkodobe vypoziciava. Podpora priemyslu bude muset sa pohybovat na sirsej zakladni. Spomenul ju pan predseda vlady Hodza: "Vytvorili sme u nas bazu prijatelnu vsetkym vrstvam a povolaniam, na ktorej priemysel a zemedelstvo sa moze dorozumet o svojich poziadavkach."
Ovsem, ze nova organizacia priemyslu moze byt uskutocnena len v ramci celostatneho hospodarskeho planu.
Ciel planovania je iste zdravy a rozumny. Ma odstranit nadvyrobu, ale sucasne byt zabezpecenim rentability a zvysenim peclivosti o kupnu silu konzumenta. Chce vylucit neprave spekulacne momenty a regulovat distribuciu ako spojku medzi konzumentom a vyrobcom. Boj o konzumenta sa vedie teraz menovite v znameni novej zivnostenskej politiky.
Cely plan financny a hospodarsky ma jeden zakladny predpoklad: dobru administrativu. U nas je to menovite statna administrativa politicka, financna a sudna. Pan predseda vlady Hodza preto pravom zdoraznil ako zakladny poziadavok nasho statneho a sukromneho hospodarstva vobec vykonnost a expeditivnost administrativy.
Statny rozpocet je obrazom vsetkych odvetvi nasej administrativy. Mame tu rozdelenie na ustredne organy, spravu zahranicnu a vojensku, spravu vnutropoliticku, justicnu, kulturnu, hospodarsku a dopravnu, socialnu, financnu a konecne jej kontrolu.
U kapitoly min. predsednictva treba osobitne vyzdvihnut cinnost narodohospodarskeho oddelenia a menovite jeho pozornost pre slovenske hospodarske otazky.
Sprava zahranicna ma na r. 1935 dokonca nizsi preliminar nez vlani asi o stvrt miliona Kc, ackolvek medzinarodna situacia je taka, ze by skor vyzadovala podstatne zvysenie.
Rozpocet ministerstva nar. obrany na rok 1936 ma vyssiu dotaciu. Vydajovy preliminar v rozpocte je a 60 milionov Kc vacsi nez bal na r. 1935. Z tohoto zvysenia pripada najvacsia ciastka, asi 51 milionov Kc, na titul 2, t. j. na dvojrocnu prezencnu sluzbu, na zvyseny pocet nahradnych zaloznikov.
Zvlastnej pozornosti zasluhuju v tejto kapitole vydania osobitneho zakona platoveho pre vojenskych gazistov, zapocitanie vojenskej sluzby, ucelna organizacia leteckej vyroby, dalsie vybudovanie vojenskeho vedeckeho vyskumneho ustavu a pripravy organizovanej pohotovosti zemedelstva a priemyslu.
Vo vnutornej sprave je menovite rozpocet spravy politickej - ministerstva vnutra zvyseny na 714.75 mil. Kc oproti 645 mil. z r. 1935. Ide menovite o zvysenie statnej bezpecnostnej sluzby.
Vo verejnosti sa poukazuje, ze snizenie platov, restrikcia a mnohokrat - zvlast k mladym - nespravedliva systemizacia, v poslednej dobe odsunutie vyplat k vykonnosti neprispelo. Aspon resystemizacia by mala byt coskoro a poctive prevedena, aby za dobre sluzby sa dobrym uradnikom dostalo aspon uznania.
Pokial ide o platove pomery, treba spomenut zpravy, ze sa uvazuje o vrateni vyplat zasa na zaciatok mesiaca.
Zvysenie vydavkov o 69 mil. Kc vyplyva zo zvysenia osobnych poloziek vo vyske 47 mil. Kc a vecnych v obnose 22 mil. Kc. Potreba cetnictva je o 29 mil. vyssia. Dolezita je nova polozka na prevadzanie zakona o ochrane a obrane proti leteckym utokom. Su to naklady na kurzy, cvicenia a skusky a na vyzbroj cetnictva a policie. Dalej je novozaradeny rozpocet fondu hasicskeho prispevku podla zakona 79/1935. Preliminar prijmov obnasa 12 mil. Kc. Z fondu budu sa vyplacat obciam prispevky na hasicske potreby; pre Slovensko bude kompetentny krajinsky urad v Bratislave.
V obore spravy justicnej a unifikacnej je zvyseny preliminar vydajov u ministerstva spravedlivosti o 1,520.000 Kc, u ministerstva unifikacie o 154.000 Kc, u najvyssieho spravneho a volebneho sudu o 63.900 Kc. Zvysenie je odovodnene stupajucou agendou a zaplnenim volnych systemizovanych miest. Oproti 641.848 pripadom prejednavanym v r. 1927 u krajskych a okresnych sudov bol tento pocet v r. 1933 viac nez jeden milion pripadov. Priemerny vzrast agendy sudov proti pomerom predvalecnym robi 120 % a v niektorych oboroch dokonca 300%.
Na spravu kulturnu ma ministerstvo skolstva preliminovanych 944 mil. Kc, co je o 20 mil. viac nez na r. 1935. Z tohoto zvysenia pripada na narodne skolstvo 14 mil. Kc, odovodnenych menovite stupajucou potrebou Slovenska a Podk. Rusi. Vzhladom k potrebe je i tohorocne zvysenie nedostatocne. V nastavajucom rozpoctovom roku maju byt riesene 2 dalsie dolezite slovenske otazky: umiestnenie casti Komenskeho univerzity v budove stat. obchodneho domu v Bratislave a zriadenie druheho gymnazia v Bratislave.
Uhrnny preliminar vydavkov v obore skolstva obnasa 1.916 mil. Kc. Z vykladu pana min. Krcmara v kulturnom vybore je zrejme, ze ministerstvo skolstva samo pocituje nedostatocnost financnych prostriedkov. Dolezite bolo prehlasenie o zemskych skolskych radach.
Sprava hospodarska a dopravna ma vyssie polozky u ministerstva zemedelstva, ver, prac a ministerstva obchodu.
U ministerstva zemedelstva je zvysenie len v dosledku noveho zaradenia byvalej samostatnej kapitoly statneho pozemkoveho uradu, vo skutocnosti je to vlastne snizenie o 1,353.700 Kc. Toto snizenie pripada na tarchu vecnych vydavkov. V programe ministerstva zemedelstva je tu v prvom rade oddlzenie. Uhrn zemedelskeho zadlzenia sa odhaduje na 20 az 30 miliard Kc, z toho sa pocita na neumorne dlzoby asi 9 miliard Kc. Bez dlzob je v zemiach ceskych asi 20%, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi len 15% zemedelstva.
Dalsia otazka je uprava dobytkarstva a otazky mliekarstva, pre vyrobu zivocisnu a rastlinnu je dolezita vzajomna rovnovaha.
Zavedenie obilneho monopolu pre zaistenie rentability a pevnych cien v zemedelskom podnikani sa plne osvedcilo. Treba vyzdvihnut moralny vyznam tohoto opatrenia. Dovera v zabezpeceni rentability prace zemedelcov a upevnenie idei pody, ktora je v pohnutych dobach zakladom bezpecnosti statu. Pan minister dr Zadina uviedol, ze stabilizovanie monopolu je dolezite tiez preto, aby sme sa mohli rozhodnut pre vybudovanie uplnej sieti obilnych skladist. Tato vec je menovite na Slovensku dolezita nielen s hladiska zemedelskej politiky, ale tiez pre zabezpecenie zasobovania a obrany statu. Pekne vysledky ma Dzevos. Bol ziskany priestor pre 2.500 vagonov obilia. Ziaducne je komasovanie (scelovanie) aspon 60% slovenskych katastralnych chotarov, aby sa odcinilo nielen nemozne rozcapartenie rolnickych usadlosti, vplyvajuci tak zhubne na vynosnost tychto gazdovstiev, ale i k voli prevlozkovaniu pozemkovych knih, lebo inacej toto nie za 60, ale ani za 100 rokov hotove nebude. Dobudovat slovenske rolnicke skolstvo technikou, aby sme mali svojich rolnickych odbornikov prave ku vyse spomenutym pracam, a vybudovat zivocisne poistenie na sposob zapadnych statov.
Ministerstvo obchodu, priemyslu a zivnosti ma preliminar vydavkov vacsi o 3,954.200 Kc, z coho najvacsia cast pripada na vecne vydavky. Vyznamne su menovite tri zvysenia: opatrenie k podpore zivnosti o 1,000.000 Kc, na cudzinecky, turisticky a kupelny ruch o 1,400.000 Kc a socialnej peclivosti zivnostnictva o 500.000 Kc, so stanoviska specialne slovenskeho zvysenie pre ustav v Turc. Sv. Martine.
Tiez pre plavebne podnikanie sa preliminuje o 1 milion Kc viac.
V poslednej dobe sustredily na seba pozornost menovite dve otazky: Exportny ustav a podpora cudzineckeho ruchu. Pan minister oznacil v zivnostensko-obchodnom vybore ozivenie cudzineckeho ruchu za jeden z najvyznamnejsich ukolov ministerstva obchodu zvlaste pre Slovensko.
Ministerstvo ver. prac vykazuje zvysenie vydavkov o 38,500.000 Kc. Takmer cele toto zvysenie ide v prospech letectva. Pan minister ver, prac konstatoval v techn.-dopravnom vybore, ze jeho rezort bude mat r. 1936 pre statne investicie 600 mil. Kc; k tomu pristupi asi 250 mil. Kc statnych podpor a 130 mil. Kc uverov na udrzovanie prace, takze verejne prace prispeju k zmierneniu nezamestnanosti takmer l miliardou Kc. Okrem silnic, letectva, elektrizacie treba specialne poukazat na vodohospodarske prace, ktore maju na Slovensku velky vyznam. V najnutnejsej potrebe by bolo treba venovat na tieto vodohospodarske prace obnos cca 43 mil. Kc, kdezto preliminovane bolo len 22 mil. Kc, takze sa tu javi nedostatok cca 215 mil. Kc.
Dovolujem si poukazat na vyznam upravy rieky Vahu po stranke zemedelsko-hospodarskej, komunikacnej a obrannej. Dalej treba zdoraznit nutnost vystavby II. stupna vodneho diela na Vahu, ako doplnku I. stupna u Ladcov. V zaujme tychto investicii by bolo treba sjednat opat financnu rovnovahu v statnom fonde vodohospodarskom pri minsterstve verejnych prac a z prostriedkov tohoto fondu priznat Slovensku nalezitu dotaciu.
V dopravnej skupine ma ministerstvo post a telegrafov preliminar vydavkov vyssi o 563.200 Kc, ministerstvo zeleznic vyssi o 984.800 Kc. Podniky csl. posty a zeleznic maju tiez vydavkove rozpocty vyssie: posta o 27 milionov, zeleznice asi o 42 milionov Kc. Zisk posty je cca o 8 milionov Kc nizsi, strata zeleznic o 41 milionov vyssia. Velmi vyznamne su polozky investicne: uhrn investicneho rozpoctu u posty je o 82 mil. Kc vyssi, u drah o 553 mil. Kc. Tieto cifry charakterizuji politiku a program pre nove rozpoctove obdobie. Pan minister post a telegrafov konstatoval v tech.-dopravnom vybore, ze postovy prevoz prekrocil najnizsi bod a ze sa da teraz ocakavat postupne zlepsovanie. Pan minister zeleznic zdoraznil nutnost technickeho zdokonalenia zeleznic a vyslovil presvedcenie, ze investicie budu mat priaznivy vliv na prevozne vysledky v buducich. rokoch. Je iste, ze uhrnny obnos investicneho rozpoctu zeleznic vo vyske 1.033 mil. Kc moze mat uz i v najblizsej dobe priaznivy vliv na ozivenie hospodarstva a zmiernenie nezamestnanosti.
Ministerstvo soc. peclivosti ma vacsi rozpocet o 54 milionov Kc. Na vecne vydavky pripada 826 mil. Kc, na osobne 26 mil. Kc: Potreba na vecne vydavky je na r. 1936 vyssia o 53 mil. Kc. Vyssia je menovite potreba na socialne poistenie, o 39 mil. Kc, peclivost stavebna a bytova takmer o 10 mil. Kc, peclivost o mladez, o nezamestnanych, zivnostenska inspekcia. Pan minister socialnej peclivosti ocakava od prevedenia investicnych prac redukciu nezamestnanosti asi o 200.000 osob. Nakolko polovicke obyvatelstva nie je dostupne najomne v novostavbach, povazuje naprosto nutne venovat zvlastny zretel vystavbe domov najmensimi bytmi.
Ministerstvo ver. zdravotnictva ma rozpocet o 13 mil. Kc vyssi, ale z toho ide 10 mil. Kc na uhradu nedobytneho liecebneho. Pan minister poukazal na suvislost hospodarskej krizy a zdravotneho stavu obyvatelstva, z ktorej plynu zodpovedne ukoly, menovite planu na budovanie nemocnic: Potreba na penzie je vyssia o 31.5 mil. Kc a obnasa 856 mil. Kc. V zaverecnom ucte na r.1934 bolo 846 mil. Kc.
Najvacsie rozpoctove obnosy vykazuje ministerstvo financii jak po stranke vydajovej, tak prijmovej. Jeho vydavkovy preliminar robi 22.2 % z celeho rozpoctu, vlani to bolo 26.3%. Snizenie vydavkov v tejto kapitole je najvacsie z celeho rozpoctu a obnasa 245 mil. Kc, takze celkova potreba na r. 1936 je 1.845 mil. Kc: Uhrn prijmov tejto kapitoly je a 13 mil. Kc vyssi nez na r. 1935 a obnasa 7.499 mil. Kc.
Rozpocet pocita so zvysenym obnosom priamych dani o 106 mil: Kc, dane obratovej a prepychovej o 30 mil. Kc a monopolov o 12 mil. Kc, zatym co sa snizuje preliminar vynosu ciel o 17 mil. Kc, spotrebnych dani o 23 mil. Kc, poplatkov o 37 mil. Kc a dopravnych dani o 60 mil. Kc. Dalej sa pocita s danovymi osnovami, menovite so zakonom o predlzeni uradnych davok v administrativnom pokracovani, kde sa navrhuje nezmenene predlzenie, o 5 rokov, dalej zakon o spotrebnej dani z kyseliny octovej, kde sa navrhuje vyberanie davky 6 Kc za 1 kg kys. octovej; v zakone o spotrebnej dani z pripravkov ku kypreniu testa navrhuje sa zavedenie davky 30 halierov z mnozstva pripravkov k 500 g muky; zakon o predlzeni prirazok k dani z obratu a dani prepychovej; predlzenie zakona o dani z obratu a prepychovej a jeho doplneni.
Co sa tyka specialne slovenskych poziadavkov, treba s lutostou konstatovat, ze do osnovy opat nebol vzaty stary uz slovensky poziadavok ohladom doplnenia §u 4 c. 17 terajsieho textu zakona o dani z obratu a oslobodeni od dane pre dodavky a vykony pre zem Slovensku a Podkarp. Rus ako aj pre obec a mesta na Slovensku a Podkarp. Rusi, ktorym ustanovenim by sa odstranila doterajsia nespravedlivost na Slovensku a v Podkarp. Rusi, kde treba z tychto dodavok platit 2% poplatok prevodny, 1% poplatok kvitancny plus dan z obratu, takze sa tu javi 5% zatazenie oproti 3% zatazeniu v zemiach historickych.
Dalsie znacne zatazenie pre poplatnictvo znamena osnova zakona o zmene a doplneni zakona o priamych daniach. Na druhej strane treba vitat snahu vlady, aby v doterajsich nejasnych a nepresnych ustanoveniach tohoto zakona urobila poriadok a previedla presnu stylizaciu spomenutych ustanoveni, avsak musime pravom pozadovat, aby sa v takychto pripadoch nevykladaly doteraz sporne ustanovenia v kazdom pripade v neprospech poplatnictva.
Z dalsich osnov treba spomenut novelu zakona o predlzeni prirazok k dani dochodovej a dani z tantiem, zakona o stabilizacnych bilanciach, zakon o predlzeni sudnych poplatkov atd.; dalej treba zdoraznit davny poziadavok slovenskeho poplatnictva a odbornych kruhov ohladom unifikovania poplatkovych predpisov.
Tieto nove osnovy a menovite chystana likvidacia danovych nedoplatkov budu klast nove naroky na vykonnost financnych uradov, ktore uz dnes su pretazene.
Z prehladu jednotlivych kapitol je zrejme, ze sa zvysily vydavkove preliminare vo vsetkych skupinach statnej spravy az na spravu zahranicni. Najvacsi absolutny vzostup je u spravy vojenskej, pripocitame-li k riadnym vydavkom i mimoriadny uver 360 mil. Kc, dalej u spravy socialnej, politickej a hospodarskej. Z celkovych vydavkov spravnych je urcena pre buduci rok takmer stvrtina na ucely socialne, viac nez patina pre spravu financnu, patina pre narodnu obranu, viac nez desatina pre ucely kulturne a desatina pre potreby hospodarske.
Skupina statnych podnikov je voci statnej pokladni skupejsia, lebo ma odviest ako zisk 998 mil. Kc oproti 1.055 mil. Kc, preliminovanym na r. 1935. Z toho ma odviest: tabakova rezia 1278 mil. Kc, statna loteria cca 21 mil. Kc, posta 30 mil. Kc, postova sporitelna 16 mil. Kc, statne lesy a statky 31 mil. Kc, statne bane 57 mil. Kc a ine mensie polozky; preliminar III. skupiny je nezmeneny.
Statny dlh obnasa 40.933 mil. Kc a vyzaduje na urok, umor a spravu 7.998 mil. Kc. Potreba statneho dlhu zodpovedala v rozpocte na r. 1935 plnej stvrtine vydavkov na statnu spravu presto, ze umor statneho dlhu az na 150 mil. Kc je zastaveny. Keby mal byt umor plne obnoveny, dosiahla by potreba na statny dlh tretiny spravneho rozpoctu.
Celkovy dojem rozpoctu na r. 1936 bol vo verejnosti priaznivy, lebo verejnost kladla vacsi doraz na organicku suvislost financneho a hospodarskeho planu s rozpoctom.
Nas rozpocet nam ukazuje cestu z krizy: je to prisposobenie sa novym pomerom, niekedy aj skromnejsim. Na druhej strane nadej a dovera vo vladny financny a hospodarsky plan, ktoreho vychodisko je tento rozpocet
Doporucujem slavnemu senatu, aby prijal predlozeny rozpocet podla zpravy vyborovej. (Potlesk.)
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti