Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 9. schuze (obsah, prilohy) | Streda 6. listopadu 1935

Stejne posledni zakon, ktery predpisuje vsechny mozne davky na auta, zvlaste soukroma, je takovym skrcenim motorisace a automobilismu, ze se to vubec neda ani rici. Dotazoval jsem se, kdo je vinen. Ministerstvo ver. praci bylo proti, ministerstvo nar. obrany bylo proti, ale v ministerstvu vnitra, tam pry to vsechno tkvi. Cim vice aut bude v soukrome drzbe, tim vetsi bude pripravenost vedle pripravenosti uredni pro valku, tim vice bude prace a mene nezamestnanosti. I zde bude treba, aby ministerstvo zahranici tomu venovalo peci. Stejne pohranicni drahy, zvlaste na pomezi nemeckem, jsou dosud jeste velmi zanedbany. Tak by tu byla rada problemu, jichz by bylo treba se dotknouti. Jsem presvedcen, ze vsichni jsme za jedno, ze ve velke, vyspele, opravdove armade spociva vedle Spolecnosti narodu take trvaly nas i svetovy mir.

Tim bych naznacil nas smer k prohlaseni p. ministra zahranici. Z toho vidite, ze plne souhlasime se smernicemi pana ministra zahranici, jak je provadel od pocatku dodnes a jsme presvedceni jasne, ze jen na mirovem poli muzeme dosahnouti opravdove osvety, opravdove muze rozkvesti nase demokracie v duchu mravnim a krestanskem. Prohlasuji, ze budeme hlasovati pro prohlaseni pana ministra. (Potlesk.)

Mistopredseda dr Hruban (zvoni): Dalsim recnikem je pan sen. Stodola. Davam jemu slovo.

Sen. Stodola: Slavny senat! Chcel by som sa zaoberat predovsetkym s expoze pana ministra Benesa a zatym by som chcel niekolko slov venovat osobnosti pana min. predsedu dr Hodzu.

My zijeme, vazeni panovia, vo velmi tazkej dobe, kazdy den vlastne donasa nove prekvapenia. Vidime, ze tak daleko este ta stabilita neni. Prave citam na priklad, ze China so svojou celou hospodarskou sustavou, so svojou menou pristupila k obloku sterlingovych mocnosti. Co to znamena? Vieme my, ake budu hospodarske a politicke nasledky z toho? To je len malicky priklad, ako hovorim, stalych zmien. Kazdy den donasa nove a nove prekvapenia a vladnut znamena pruzne sa prisposobit k tymto, zmenam.

V takuto dobu je iste ako taky tram nosnosti, ako taka opora duse v istej psychoze sa nachadzajucej - vsak vieme, ze v tomto ohlade v niektorych krajoch su uz rozne zjavy pathologicke - ako tram nosnosti nasich nadeji je take expoze, ake pan minister dr Benes nam podal. Je ono jasne, uprimne a pravdive, je vrele a naplnene teplym patriotickym duchom a tak jasne je tam povedane, ze sme statom mieru a ze sme za loyalnu spolupracu medzinarodnu, ze nedame nikomu siahat na nasu integritu a ze existencia nasho statu je zaujmom vsetkych produktivnych sil Europy. Jeho poukaz na nase demokraticke institucie a jeho poukaz, ze najlepsie vidno, ako konsolidacia nasho statu pokracuje, v tom, ze ked sme odhodlani podat medzinarodnej arbitrazi vsetky okolnosti a opatrenia ohladom minorit, znamena v kazdom ohlade velku liberalitu. A aj to musim konstatovat a honorovat, ked je vypovedane, ze nasim vsetkym triedam a narodnostiam, ktore konaju svoje povinnost, dame vzdy a davali sme tie prava, ktore im nalezia. Aka pevna odhodlanost a hlboka viera vyzera z toho do buducnosti, do vyvoja a dnesneho europskeho poslania nasho naroda!

Ovsem suhlasim uplne s recou pana kol. Wintra a s jeho poznamkami, ked registroval rec sen. Hancku, ze my Slovaci ako aj bratia Cesi sme rovnako zodpovedni za vsecko, co sa v tomto state deje, ze tu neni nejaky partikularizmus ohladom Polska, ale nasi solidarita jednotna a uplna, ktoru chceme niest my Slovaci, z ktorej sa nikdy nechceme vyzut.

Pan minister Benes spomenul v kratkosti aj Francie a ja chcem tu priklincovat s tohoto miesta, ako verny je nam ten stat, ako verna je nam tato matka nasej slobody. Vieme, ze ked Ribbentropp bol v Parizi, ze mu Laval povedal, ze podmienkou sblizenia Nemecka s Franciou je integrita Ceskoslovenskej republiky. Tesi nas aj, ked povedal, ze i neodvislost Rakuska, lebo vieme, ze tam vediuci clovek vrazivostou bol odstraneny, ze tam konsolidacia dusi pokracuje, ze vlala seriozne chce zabezpecit neodvislost tohoto statu, ze zaujima oproti nam stanovisko korektnosti, totiz to stanovisko, ktore pan minister Benes vo svojom expoze ako korektnost v kazdom ohlade konstatoval. Ovsem ked clovek hladi tak, ako sa vyvinuju pomery, musi videt nieco i z toho tak zv. zakulisia a v tom ohlade literatura predovsetkym anglicka a americka donasa nekonecne vazne doklady aj ohladom valky italskohabesskej. Som tak smely, o tejto veci v kratkosti nieco poznamenat.

Amerika svojho casu chcela zalupit vsetky suroviny habesske. Od decembra 1903 mala Amerika v Habesi nejaku provozovaciu stanicu, urobila obchodnu smluvu a kym Londyn vydal nepocetne miliony za Sennar-hraz, kym zapasil za kazdy col sudanskej bavlnnej pody, dala sa Amerika, resp. jej kapitalisti, do toho, aby mu odobrala vodu. Chcela Habes oplodnit, aby sa pomalu utvorila zo Sudanu pust. Americki inzenieri sa pokusili obnovit ohradne mury na jazere Tsana, ktore od 12. storocia lezaly v rumach. A kym Londyn este nic netusil, uz vznikly plany White Co., a Americania dostali rozlicne koncesie. Ovsem svet sa meni, kojunktura prestala a hlad sveta po surovinach bol utiseny. Slepa zakladatelska mania ustala, nadprodukcia stala sa citelnou. Americky syndikat, ktory chcel zo styroch okolo jazera Tsana leziacich provincii urobit zem bavlny, bol opatrnejsi. A ked ku vsetkemu bola prozradena smluva medzi americkymi kapitalistmi, nielen ze Anglia pocala zurit, ze noty boly podane vo Washingtone a Addis Abeba hrozivo upozornena, ze Menelik v r. 1902 sa zaviazal, ze "na Modrom Nile, na jazere Tsana a Sobat ziadne diela nezalozi a nenecha zalozit, ktore by rusily ich odtok do Nila." To bola jedna pricina nervozity Anglie, ktoru sme vsetci zbadali.

Druhou okolnostou, ktora pada taktiez na vahu, su anglicke volby. Len ten, kto zije dlhsie medzi Anglicanmi, vidi tu spolupatricnost, tu lasku k tej zemi, ku ktorej ked sa priblizuje tym kanalom a vidi tie mury brehu z toho vapna a pomysli, ako sa tam vobec tazko dostane clovek a pomysli, ze tento narod bol vstave z tohoto izolovaneho ostrova dobyt nadvladu sveta, vidi priklad velkej organizacie a patriotizmu. Italia ovsem nachadza sa dnes v tazkych financnych tazkostiach, 155 miliard vnutornej a zahranicnej, hlavne vnutornej pozicky, uz predpovedal pred 2, 3 rokmi ten znamy amerikansky zurnalista Knickerbocker, ze to bude zaciatok upadu.

V expoze pan ministra dr Benesa velku cast zaujala aj spomienka dunajskeho paktu. Je to uskutocnenie tak zv. centralnej Europy a iste uskutocnenie tejto idee, za ktoru sme vzdy boli a budeme, velmi bude zaviset od dalsieho vyvinu udalosti. Ovsem on spomina, ze niet prekazok, aby sa tento pakt skoncil s uspechom. My to cakame a priali by sme si toho srdecne, lebo chceme aj s nasim juznym usedom v najlepsom priatelstve zit a totiz i s madarskym ludom. Nova stredna Europa moze byt odovodnena aj z geopolitickeho hladiska. Jej severny usek, Polsko, sa rozprestiera okolo koridora Visly, ktory pokracuje pozdlz Vahu a Moravy az do stredneho toku Dunaja a odtial sa tiahne na juh pozdlz srbskej Moravy a Vardaru az do Soluna. Ten koridor je geopolitickou osou strednejeuropy podobne ako Rhone a Ryn su osou zapadnej Evropy.

Predovsetkym musime brat zretel na to, ze zemedelske staty strednej a vychodnej Europy su velmi zadlzene zapadnej Europe. Preto by sa mohlo sudit, aky zaujem moze mat zapadna Europa na strednej Europe, ked pocitame, ze v stredoeuropskych statoch verejne a sukromne dlhy cinia viac nez 23 miliard svajciarskych frankov, ktoreho kurs, ako dobre vieme, je dnes bezmala 7 Kc. A dnes staty, ktore pozicaly tieto peniaze, ich kapitalisti, banky ziadaju, aby aspon uroky mohly dostat nazpat a pre tuto pricinu by musely byt stredoeuropske staty silne aktivne, musely by len vyvazat, mohly by len tovarom platit a tymto tovarom velmi dobre vieme, su predovsetkym agrarne produkty, tazko odpredatelne.

Nam zalezi v kazdom ohlade na upevneni Malej dohody. Predovsetkym tu myslienku spolocnej dohody postovej za velmi dobru a mudru drzim. Ceskoslovensko ma velmi silny export priemyselnych vyrobkov a zaroven jeho polnohospodarstvo vykazuje intenzivny vzostup. Od zaciatku hospodarskej spoluprace Malej dohody ukazuje sa znacny pokrok a to mozno tvrdit, ponevac statisticke data to ukazuju, ze csl. polnohospodar stvo prinieslo v zaujme zblizenia Malejdohody tazke obeti. Ukazalo sa to menovite vo vzostupnom importe standardnych agrarnych produktov z Rumunska a Jugoslavie do ceskoslovenska.. Behom doby 1929 az 1933 blizko 30 % dovezenej psenice pochadzalo z Jugoslavie a vyse 26 % z Rnzmunska. My ovsem potrebujeme, hovorim len v obrysoch, v buducnosti dat co najvacsie soskupenie politicke a nadovsetko dostatocnu hospodarsku bazu. Pred niekolko rokmi tato idea dostala sa do popredia pricinenim sa francuzskeho min. predsedu Tardieua, ktory navrhnul uzsiu hospodarsku spolupracu podunajskych statov.

V psenici a inych agrarnych produktoch strednej Europy rozbily sa pokusy na organizaciu a myslim, ze pokusy o organizaciu vyroby dosial ucinene boly mnohe, ale z vacsiny solhaly aj preto, ponevac hospodarskymi faktormi nevzaly sa do uvahy sociologicke a eticke ohlady. Agrarna produkcia nema byt posudzovana len s hladiska mechanickej produkcie. Toto je dolozite vedet, kolko ludi je v nej zamestnanych a nasledkom toho maju zivotny zaujem na agrarnej produkcii a odbytu agrarnych produktov aj druhych statov a predovsetkym nasa borba proti nezamestnanosti. Statistika nam ukazuje, ze 73 milionov zo 111 milionov obyvatelov jedenast statov stredoeuropskych zainteresovanych je na polnohospodarstve. Europske polnohospodarstvo potrebuje stalej organizacie, ktora by na jednej strane nezaznamenavala len prebytky, a na druhej strane deficity hlavnych europskych produktov, ktora by vsak prakticky uskutocnila export tychto produktov na zaklade kompenzacii. Ked po valke panoval nazor, ze politicky mier je nie myslitelny bez socialneho mieru, Spolocnost narodov zalozila, medzinarodny urad prace, a vsetci vieme, aky kus prace vykonal uz tento urad.

Ked som bol vyslany nasim parlamentom do Londyna, vystupil dnesny min. predseda, vtedajsi minister zemedelstva Hodza s touto myslienkou a mozem povedat, ze vsetky stredoeuropske staty to prijaly jednohlasne. Uznaly potrebu jednoho spolocneho byro, ktore ma zariadit, aby tato spolupraca bola nielen doktrinarskym sposobom, ale i prakticky prevedena. Pre tuto pricinu spokojny som bol, ze pan minister dr Benes oznacil vo svojom expoze prave pakt Dunajsky a moznost sblizenia ako podklad mieru v centralnej Europe, na ktoru hladi taky priemerny Anglican ako na kotel, ktory je pod najvyssim tlakom. To uznavam a uplne prijimam.

Expoze pana ministra dr Benesa, ako to velmi krasnym sposobom i tu moj priatel kol. dr Stefanek tiez objasnil, bolo nekonecne zaujimave. Jednotlive tvrdenia isly ako udery kladiva na kovove brany historie. Z tych slov citime akci sumenie svetovych dejin, citime horuci dych, ktory ide ludstvom za mierom, za blahobytom, za stastim narodov. Slovensko v tejto velkej koncepcii, ktoru tak krasne pan minister naznacil, musi hrat velku ulohu civilizatorsku, pretoze ma vyznamne miesto na Dunaji: Nesie v tychto koncinach nas zaklad demokracie a vsetkych idei, na ktorych spociva ideologia pana prezidenta Masaryka. Expoze naplnuje nas vierou do buducnosti. Ono musi zdvihat nase duse tym viac, lebo pochadza z ust muza, ktoremu a jeho statu sa stala vysoka cest, v najosudnejsej chvili od svetovej vojny stat sa prezidentom svetoveho parlamentu, ktory sa vola Svaz narodov.

Zakladny ton expoze je konstruktivny optimizmus a nesuhlasim s mojim vysokoctenym panom predrecnikom sen. Stefankom, ze by nasej buducnosti neslusal isty optimizmus. Nie, prave v tomto optimizme musime zit a pracovat. Expoze bolo i preto vazne, lebo ho prednasal muz, ktory je jednym z veducich muzov, povedal bych, jednym z majstrov svetovej diplomacie. Ked som nedavno bol v Anglii, moj priatel Wickham Steed povedal, ze Lloyd George, muz velmi vratkej povahy, vyslovil svoje uspokojenie, ze minister Ceskoslovenskej republiky dr Benes bol zvoleny v tejto najtazsej chvili za prezidenta Spolocnosti narodov. To znamena velmi mnoho, to znamena, priznanie ucty i pre nasu drahu vlast, lebo Zeneva je horuca poda. Len ten to moze videt, kto je tam, kto vidi nadludsku pracu niektorych veducich ludi, ktori su hnani tymi najslachetnejsimi myslienkami. Ja mal som to stastie byt tam zastupcom nasho parlamentu resp. nasej vlady. A pozoroval som to a vtedy som aj pozoroval to, ze tam rodia sa zrovna inspiracie pod tlakom okolnosti, ako zivot ide, a ze z tychto inspiracii prislucha velka cast panu ministrovi Benesovi.

Vidime, aka horuca poda je ta, na tak nadanom a svedomitom clovekovi, ako je Eden, ktory narazil sem tam, ktory nevycitil naladu a substrat dusi, lebo nevedel predvidat vyvoj udalosti. V tomto ohlade udalosti nasho pana ministra Benesa este nikdy nedezauvovaly, a v tom je, vazeni pani, ten axiom, ze Prevoir c´est gouverne. Expoze pana min. Benesa prijimam. (Predsednictvi prevzal mistopredseda. dr Bas.)

Slavny senat! Mali sme tu radost pozdravit tu nasho pana min. predsedu dr Milana Hodzu. Nez by som dalej pokracoval, musim reflektovat na slova pana kol. Kreibicha ohladom pobytu pana predsedu vlady dr Hodzu po cas vojny vo Viedni. Vyhlasujem, ze sa tvrdenia pana kol. Kreibicha zakladaju na uplne falosnych informaciach. Pre para kol. Kreibicha je kupodivu rozhodujucim, ze tieto lzi o slovenskom vlastencovi predvalecnom uvadza jeden rakusky general. Vsetci vieme, ze starorakusky general nemoze byt priaznivy slovenskemu revolucionarovi. Vsetko to z vlastnej skusenosti autenticky mozem dolozit, ponevac som po cas celej vojny v tom samom urade sluzbu konal, kam Hodza ako vojak komandovany bol. Bolo to oddelenie Cerveneho Kriza, poverene cenzurovanim zajateckej korespondencie. Bolo to t. zv. Gemeinsames Central Nachweib Bureau. Neni pravda, ze by dr Hodza bol mohol podavat zpravy ohladom chovania sa Cechov a Slovakov v ruskom alebo inom zajati rakuskym vojenskym uradom. Ake nepravdive su tieto tvrdenia, vychadza aj z toho, ze dr Hodza totiz nikdy nekonal sluzbu v ceskom alebo slovenskom oddeleni tohoto uradu, ale v oddeleni chorvatskom.

Opacne to bolo, lebo tak, ako ini v tejto cenzure sluzbu konavsi mnohi Slovaci a Cesi, zachranil pred persekuciou sta a sta rodin, lebo podezrelu korespondenciu nepodal dalej. Inac je vseobecne zname, ze po cas svojej vojenskej sluzby vo Viedni riskovanim svojej slobody udrzoval staly kontakt po cas celej vojny s ceskymi a slovenskymi politikmi. On bol vo Viedni veducim cinitelom podzemneho odboja csl. medzi Slovakmi.

Poznamenavam, ze hned pri vypuknuti vojny bol zatknuty. Dalej po cas celej vojny bol vedeny ako - racte odpustit, ze pouzivam nemeckych slov - politisch verdachtig, a to sice po cas vojenskej sluzby, ktoru mu pan kol. Kreibich vytykal. Odsudeny bol madarskymi sudmi pre zlocin urazky uhorskeho krala na viacmesiacne vazenie. Boly proti nemu ajine politicke tresne procesy vedene. Len zhrutenie sa monarchie znemoznilo, aby tieto tresty boly na nom vykonane.

V povolani Hodzu, nasho slovenskeho cloveka, a min. predsedu je pred nami, v nasich srdciach a dusiach mnoho patetiky.

On je najlepsi svedok, ktory vedel po cas valky odolat najvacsim pokuseniam z madarskej strany. Stal sa sefom vlady. Dovolte, abych kratkymi slovy uviedol niekolko kratkych rozpomienok.

Slovensky vychod ako by zavrety cinskymi murami bol pred vojnou pre nas nacionalistov zakliatou zemou, ale r. 1905 odvazil sa tam Hodza; oproti nemu zmobilizovala sa cela armada cetnikov.

Je to kraj chudobny. Este 1920 videl som v Saresi v jednej obci krasnu mastal, povedla toho jeden uprostred izby chalupy vo velkej mlake, v hnojnici koliebka s dietatom. Take pomery tam boly a vtedy r. 1905 sa tam odvazil Hodza na volryby. Madarski pani mobilizovali vsetko, co mohli, ale celym tym krajom este aj dnes pri pamiatke na tieto casy prejde vlna hlbokej citovosti, taka symfonia, lebo nemohli ho upiect ani zjest. Ten lud, za ktoreho prava bojoval, ho prijal, chranil, skryval pres to, ze bol potom tazko zandarmi napadany a bity.

Min. predseda Hodza ovsem prisiel do velmi tazkej pozicie teraz po vojne, lebo bieda - co si to budeme tajit - je v niektorych krajoch velka a prave tam, kde ju ti ludia ukryvali, je bieda najvacsia, a tedy ovsem sa im zavdacil a doniesol im monopolom kus chleba. Tento monopol, na ktorom tak mnoho opracoval, i tunajsiemu ceskemu a moravskemu delnictvu doniesol pozehnanie, lebo dobre vieme, o kolko sto milionov u nas postupila nakupna sila zemedelstva a Slovenska.

Tak ako svojho casu Hodza na Slovensku poukazoval na agrarnu demokraciu, tak bol aj vzdy priebojnikom csl. jednoty. Jeho slovo znamena mnoho rokovu prace a borby. Vsak tuna sedi jeho druh Stefanek v Pesti, ktori tam spolupracovali, ked tam prisli nasi poslanci z Ciech, a dnes ho Slovensko caka ako Samaritana, ktory by ulavil a zahojil mnohe rany.

Ale nechcel by som zak oncit svoju rec bez toho, ze by som vrucne nepodakoval odstupivsiemu byv. min. predsedovi a buducemu predsedovi snemovne Malypetrovi. Oproti Slovensku vzdy preukazoval najvacsiu lasku a sympatie. Nikdy sme neprisli k Malypetrovi, aby nam nebol urorbil, co v danych ovsem moznostiach mohol. A tie moznosti boly rozmanite a mnohe opatrenia by sa na Slovensku neboly staly, keby nebolo Malypetra a samo sebou sa rozumie clenov jeho vlady, ktori ho podporovali.

Koncim. Niekedy nadide cloveku chvila vzdor vsetkych optimistickych nabehov taka depresionalna. Vidmne, ako tazko sa musime borit a rvat, vidime, ako casto musime podstupit pri najlepsich umysloch ustepacne posmiesky ako narod i ako jednotlivci, ale nic nas nesmie s cesty nasej povinnosti stiahnut. Tazsie casy sme uz prezili pred vojnou ako dnes. Len pokracujem v tendencii reci priatela dr Stefanka, ked hovorim, ze mozete byt ubezpeceni, ze nad Tatrou nikdy druha vlajka nebude vliat ako slovenska a ceskoslovenska. My Slovaci sme osudom spiati na vecnost s vami, bratia Cesi, ktorym dakujeme nasu slobodu, a najnovsia udalost, ze na celo vlady je postaveny slovensky muz, musi tieto svazky este via upevnit. Je to pre nas velka historicka chvila, davno cakana. My Slovaci velmi dobre dosah tohto kroku si uvedomujeme zo vsetkych ohladov, i zo zahranicnych. Je to vlastne najvyssia spravedlivost logiky svetovych dejin.

Do buducnosti hladime, ako som vopred povedal, s doverou, lebo kym genius nasich narodov vediet produkovat takych muzov ako je prezident Masaryk, o ktorom mi hovoril Doumergue, ze je dezignovany prezident Spojenych statov europskych, v tej Briandovej Union Europaenne, kym bude v stave produkovat takych statnikov - odpustte nemozem vsetkych menovat - ako bol nas zvecnely genialny Svehla, kym bude vedet produkovat takych muzov, ako je dnesny ministersky predseda dr Milan Hodza s jeho inspiraciou, dimenziami myslenia a hlbkostou jeho slovanskej duse, kym bude vedet produkovat takych muzov, ako je pan minister dr Benes, ktory vlastne je a bol ministrom zahranicnych veci celejeuropy teraz v Zeneve (Potlesk.) a konecne i takeho gentlemana s jeho patriotizmom ako je Malypetr, za ten cas hladme s doverou do buducnosti, za ten cas duch nasich otcov neda nam zahynut. (Potlesk.)

Mistopredseda dr Bas (zvoni): Na dnesek zadny z panu recniku se jiz neprihlasil.

Predsednictvo senatu se usneslo podle §u 40 jedn. radu, aby se pristi schuze konala ve ctvrtek dne 7. listopadu 1935 o 9. hod. s 

1. Pokracovani v rozprave o prohlaseni pana ministra veci zahranicnich.

2. Navrh posl. snemovny, aby byly prodlouzeny lhuty dane §em 43 ust. listiny ku projednani usneseni senatu o osnovach zakonu:

a) kterym se meni §§ 82 a 54 zivn. radu a § 70 zivn. zakona pro uzemi Slovenska a Podkarpatske Rusi (tisk 2245-I);

b) o verejne strazi zemedelske (tisk 699-II);

c) o ochrane polniho majetku (tisk 702-II); ) o otvaracej a zatvaracej hodine obchodnych miestnosti v zemi Slovenskej a Podkarpatoruskej (tisk 1079-III).

Konstatuji, ze zadny navrh k tomu podan nebyl.

Dekuji za ucast a koncim schuzi.