Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 4. schuze (obsah, prilohy) | Pondeli 24. cervna 1935

Vrele dakujem panu min. predsedovi za sympatie voci Slovensku, ktore vo svojom prehlaseni urobil. Poznam aj ostatnych panov ministrov a som absolutne presvedceny, ze aj oni prechovavaju najvrelejsie sympatie k slovenskemu a podkarpatoruskemu ludu, za co im prislucha nasa srdecna vdaka.

Ista vec je, ze zaujem Europy vyzaduje, aby Ceskoslovenska republika a Slovensko prekvietalo a jestvovalo ako velka hradz, aby temu ohromnemu »Drangu« nie z vychodu; ale zo severu, tomu ohromnemu hydraulickemu tlaku bolo zabranene ist dalej.

Missia nasa na Dunaji je civilizatorska, ponevac chce zabezpecit rovnovahu v Europe.

Vo vnutornej politike sme, samo sebou sa rozumie, v osudovej spojitosti so vsetkymi »good will« ludmi, ktori tu ziju. Pojem a ideal csl. naroda a csl. statu musi byt v dnesnej dobe onym silnym spojivom, ktore viaze k najuzsej spolupraci kazdeho Cecha a Slovaka. Jednota statu a ideal csl. naroda nesmie sa nikdy a nikde dostat do protivy s opravnenymi ziadostami a potrebami jednotlivych teritorii alebo skupin, a ani naopak vybicovane ziadosti, dezideria skupin a teritorii, v tomto pripade aj slovenskeho naroda, nesmu ohrozovat existenciu statu a ideal csl. naroda, tedy bratrov Cechov a Slovakov. Hlavne dnesna, doba, s hladiska zahranicnej politiky tak neista, vyzaduje, aby vsetky socialne sily maly smer centripetalny, aby utuzily a sustredovaly statotvorne zivly a elementy. My chceme tiez samospravu a sice v tom smysle, ako to Hodza stipuloval. Jednotnosti treba dat vyraz vo vsetkom hlavne tiez vo volbe hesiel alebo prostriedkov. Nezabudneme na to, ze zahranicie presne sleduje vyvoj v nasom state a chape tento vyvoj a udalosti tak, ako sa ten ktory stat naucil chapat politicke snazenie. Z tohoto hladiska autonomia znamena pred zahranicim dualizmus, separatizmus, ktory odmietame, lebo ohrozuje Slovensko priamo na zivote. (Vykriky sen. dr Budaye.) Vazeny pane kolego, musime brat tiez do ohladu, akymi okuliarmi hladia v zahranici na nase pomery. Mudra taktika je dnes potrebna. Avsak my sme boli za slovensku samospravu a budeme. V tomto smere vo vseobecnosti s radostou vitame papezskeho legata v nasom state, lebo prave modus vivendi znamena konsolidovanie nasich statnych hranic a uznanie a potvrdenie Trianonske smluvy. Tym viac ho srdecne vitame, ponevac patri a je synom nam spriateleneho naroda francuzskeho.

Jednota statu musi byt nasou statne politickou veducou myslienkou, musi byt idealom, ktory sa musi zracit v kazdom cine a musi byt ucelom tiez kazdeho pocinu vladneho. Len tak mozeme ocakavat, ze mladez, hlavne ale mlada inteligencia, ktorej sa venuje dost malo pozornosti, prilne k tymto idealom telom i dusou. V tomto smere vitam prehlasenie predsedu vlady o unifikacii prava v nasom state. Dovody hospodarske, socialne a narodne si vyzaduju vsak, aby sa s unifikaciou neotalalo, ale aby sa tato s najvacsim urychlenim previedla.

Ku koncu chcem spomenut, ze povolebna uvaha pre zemedelcov nemoze byi ina, nez naviazana na programovu nasu cinnost, podla ktorej nezhyne stat a narod len vtedy, ked je mu poda otciny svatou. Tuto pravdu nespocetnekrat preukazuje historia Slovenska a Slovanstva ako rasy sedliackej. Zakon pody je osudovym zakonom vsetkych narodov; tym viac pre narod maly, ktory preziva novu mlad, ked sa zbaviI storocnych okovov a retazov. A nas rolnik je aj dnes si vedomy onej tvrdej, historicky preukazanej skutocnosti, ze bol to sedliacky stav, ktory vzdy zaplatil krvou a statkami kazdu chybu a ochablost, narodnych sil, je si vedomy toho, ze ked bol vedeny na kalvariu narod, bol sedliak prvy, ktory musel vypit kalich utrpenia na dno. Ako aj i ceska historia ukazuje. Realna politika stavia na solidnom fundamente vecnej idey pody. Co treba robit dnes, ked niet stability, ked v zahranici je stala fluktuacia, ked vsetko je naplnene nepokojom, duchom, ktory od francuzskej revolucie kazdeho cloveka naplnuje, co mame robit? I v tomto ohlade genius nasho mrtveho Svehlu nam ukazal jasne, ktorou cestou mame kracat. On nam zanechal ako zavet heslo svojho velkeho ducha, a toto heslo zniec Somknite svoje rady! Preto, bratia, pocuvnime ho a somknime nase rady pevne a neodolatelne!

Samo sebou sa rozumie, ze prehlasenie vladne prijimame. (Potlesk.)

Mistopredseda dr Buday (zvoni): Dalsim recnikom je pan sen. Krczal. Davam mu slovo.

Sen. Krczal (nemecky): Damy a panove! Stanovisko sudetskonemecke strany k vladnimu prohlaseni bylo v podstate jiz vylozeno oficielnim prohlasenim, ktere mel cest prednesti nas klubovni predseda. Mohu se tedy omeziti na to, abych jen jedno misto vladniho prohlaseni, jez se obraci primo k sudetskym Nemcum resp. k sudetskonemecke strane, ucinil predmetem sveho kratkeho prohlaseni. Vladni prohlaseni dovozuje, ze v pohranicnich uzemich republiky pouzito bylo mimoradne velke nezamestnanosti, ktera zpusobena byla poklesem odbytu a tim take vyroby v prumyslu tam soustredenem a z valne casti na vyvoz odkazanem, k rozsireni these o nutnosti uplne narodnostni jednoty jakozto jedineho prostredku k dosazeni cilu, nejasne a nejednotne vyslovenych a zjevne ovlivnenych ideami, ktere nesouhlasi s demokratickymi zasadami naseho statu.

K tomu jsme nuceni s naseho stanoviska rici toto: Sudetskonemecka strana stoji od sameho pocatku zasadne a zjevne na pude ceskoslovenskeho statu a chce si sve pozadavky vymoci jen legalni cestou v ramci statu a jeho ustavnich zarizeni. To je zakladem naseho hnuti, ktery byl take zakladem naseho volebniho hnuti a ktery s vedomim a vuli smerodatnych mist ve strane nikdy a nikde nebyl porusen. Vice nezli pul druha roku trvajici v vyvoj hnuti, ktere se deje v nejjasnejsim svetle verejnosti a pod nejostrejsi kontrolou statnich dohledacich uradu, je dostatecnym dukazem toho, ze to myslime vazne a poctive s touto smernici, ktera rozhodujicim zpusobem ovlivnuje vsechny zivotni projevy hnuti.

Jestlize se tedy pri poslednich volbach nemecke obyvatelstvo Ceskoslovenske republiky prevaznou vetsinou vyslovilo pro sudetskonemeckou stranu, pak spociva v tom jeho priznani ke statu, priznani, ktere by bylo dluzno ocenovati alespon jako statnepoliticky uspech, ponevadz nyni v nemeckem lidu v Ceskoslovensku neni jiz vubec rozdilu mezi aktivisty a negativisty. Nemame jiz pouhy aktivismus strany, dosahli jsme sudetskonemeckou stranou skutecneho aktivismu lidu. Ze zasadniho a jasneho uznani statu plyne nase vule k positivni spolupraci na ukolech statu. Za danych pomeru muze tato spoluprace miti jen formu konstruktivni oposice, ktera nam umoznuje spolupracovati v primerenem ramci na reseni otazek, ktere pro sudetske Nemce maji vyznam.

Z toho, co receno, vyplyva jasne, ze sudetskonemecka strana, je prvni politickou formaci sudetskeho nemectvi, ktera do poslednich dusledku jasne a zavazne uznala nacionalni realismus, jejimu statnimu a mezinarodnimu postaveni primereny, a ktera jest ochotna provadeti jej do poslednich dusledku.

Apelujeme vsak na ceskou vetsinu, aby priznani sudetskeho nemectvi k sudetskonemecke strane objektivne a nepredpojate uznala tim, cim ve skutecnosti jest. Neni to snaha po nemistne narodnostni expansi, neni to snaha po mocensky politicke totalite, neni to take zrevolucionovani sudetskeho nemectvi, je to jedine a vyhradne prihlaseni naseho naroku na zivot a stanoveni teto vule ziti proti thesi bezhlucne assimilace. Chceme svou positivni spolupraci ve state dociliti toho, abychom nebyli soucasti majetku statu, nybrz soucasti podstaty statu, nikoli predmetem statni politiky, nybrz podmetem statni politiky. Pri plnem uznani sveho postaveni jakozto narodnostni mensiny v ceskoslovenskem state spatrujeme svou ulohu prece v tom, abychom pres a prave pro tisen doby sudetske nemectvi naplnili novym sebevedomim. Nebot jest ustavnim ukolem statu brati zretel k narodnostnim mensinam a zaruciti jim narodnostni vyvoj. Narodnostni vedomi neni prednostnim pravem vladnouciho naroda, nybrz prirozenym pravem vsech narodu a jeho casti. Priznani sudetskych Nemcu k sudetskonemecke straneje konecne vykrikem nouze, vzeslym ze snahy po vysvobozeni z hospodarske bidy, socialni tisne a politicke nemohoucnosti. Obracime se take zde zase k ceske vetsine tohoto statu a apelujeme na ni, aby tento vykrik nouze spatne nevykladala (Nemecke hlasy Reknete to vasemu dr Roschemu, ktery sve delniky s 30 Kc tydenni mzdy nechava mriti hladem! ) a aby mu nebylo spatne rozumeno. Spatrujte v nas zastupce lidu ochotneho a schopneho budovati, ve kterem, zejmena v mladem jeho pokoleni, pronikl novy realne politicky nacionalismus, ktery nam zde je vyznamnym ukolem a poslanim, kteremu vsak splneni muze se dostati jen od statu. (Potlesk.)

Mistopredseda dr Buday (zvoni): Dalsim zaznacenym recnikom je pan sen. dr Pajor. Davam mu slovo.

Sen. dr Pajor (madarsky): Velavazeny senat! Vladne prehlasenie, ktore bolo ako velavyznamne vladnou tlacou inaugurovane, vzbudilo velke sklamanie vo vsetkych, ktori s pozornostou sleduju od rokov vnutropolitic. a zahranicnopoliticky zivot ceskoslovenskeho statu, lebo vladne prehlasenie neprinasa nic noveho, neobsahuje ziadneho positiva, v nicom sa nerozlisuje od uradnych prejavov, odznelych v poslednych rokoch, a u nas vyvolalo sklamanie hlavne preto, lebo co do napravy krivd spachanych na madarskej mensine, ktora naprava bola uz opatovne pred cudzimi fory slubovana, necini ono ziadneho pozitivneho slubu.

Vladny prejav vychadza z toho, ze prevazna vacsina ludu ceskoslovenskeho postavila sa za politiku dnesnej vladnej koalicie. Toto co do Slovenska a Podkarpatskej Rusi ziadnym padom neobstoji a toto tvrdenie pana min. predsedu je vyvratene faktom, ze z 36 volenych zastupcov v krajinskom zastupitelskom sbore je 22 opozicnikov a len 14 vladnych, v Podkarpatskej Rusi z 12 zastupcov 7 opozicnych a 5 vladnych. Tento pozitivny fakt dokazuje, ze vacsina obyvatelstva Slovenska bez rozdielu narodnosti je nespokojna s dosavadnou politikou vladnej koalicie, comu dala rozhodny vyraz vo volbach.

Prekvapuje, ze vladny prejav prechadza takreceno na denny poriadok nad velkymi udalostmi svetovej politiky a nad metamorfozou svetoveho hospodarstva, ktore sa v poslednych mesiacoch objavily a ichz ucinkom nemoze sa vyhnut ani nas pomerne maly stat, utvoreny z roznych narodnosti.

Pre kratkost casu, ktory mam k dispozicii, ucinim svoje poznamky len o tej casti vladneho prejavu, ktora sa zaobera otazkami hospodarskymi.

Je vseobecne zname, ze Ceskoslovensko po roztrhani monarchie obdrzalo z blahovole velmoci uzemia priemyslove vyvinute a na suroviny bohate a ze sa mu dostalo tej velkej casti priemyslu monarchie, ktora bola zariadena pre konzum celej monarchie.

Velka hospodarska konjunktura v prvych rokoch povalecnych vzbudzovala vo veducich politikoch statu Ceskoslovenskeho vieru, ze Ceskoslovensko bude brat stale vyznamny zastoj v hospodarskom zivote Europy a ze nova situacia, vyvolana mierovymi smluvami, zabezpeci staly blahobyt zvitazivsim velmociam a ich malym spojencom.

Nastupnicke staty vsak coskoro rozpoznaly kategoricky imperativ priemyslovej a obchodnej nezavislosti, presly na politiku hospodarskej autarkie a svoj priemysel zariadily planovite, coho dosledkom bolo, ze 28miliardovy vyvoz v r. 1920 scvrkol sa v r. 1923 na 4,5 miliardy a v r. 1932 bol dovoz o 760 milionov vacsi nez vyvoz.

Vladny prejav uznava, ze vyvoz znamena pre Ceskoslovensko zivotnu otazku a musi uznat i to, ze sa musi stale a vo vacsich rozmeroch orientovat k trhom dalekym, lebo trhy susednych statov z velkej casti ztratilo v dosledku autarkistickej hospodarskej politiky tychto statov.

Avsak orientacia k dialnym trhom nie je zdrava, lebo nase tovary mozeme tam umiestit len v tom pripade, su-li ony sutaze schopne, a preto musime ich predavat za ceny o vela nizsie nez su tuzemske, podnikom musime vyplacat exportne premie, co nezbytne vedie ku zvyseniu cien tuzemskych. Prikladom na to export cukru, ktory musime vyvazat za cenu 60 - 70 halierov, aby bol v cudzine sutazeschopny, kym u nas je maloobchodna cena cukru 6.60 Kc, z coho polovica upotrebuje sa ku hradeniu ztraty exportu. A tedy tuzemsky konzument hradi vsetky ztraty a diferencie vyvozneho obchodu.

Nie je zdravym zjavom, ze cena ceskoslovenskeho cukru cini v Anglii 1.50 Kc, a tedy je tam podstatne lacnejsi nez u nas.

Z mylnych iluzii, ktore podnietila konjunktura prvych povalecnych rokov, boly ceskoslovenske oficial. kruhy vzbudene velkou hospodarskou krizou, ktora vypukla v r. 1929 a ktora vsetky vypocty a plany preskrtala, kazdy optimizmus ucinila iluzornym a overila tezu, ze jednotne, hospodarsky suvisiace uzemia nemozno narusovat bez vaznych hospodarskych dosledkov.

Vladny prejav uznava, ze medzinarodny neklud dava svoje ucinky pocitovat zvlaste na poli hospodarskeho zivota a predlzuje krizu.

Prirodzenym dosledkom tohoto priznania by bolo, aby vlada ceskoslovenska podnikla vsetko k odstraneniu medzinarodnej neistoty, bude-li treba, i za cenu obeti, aby sjednala politicku a hospodarsku dohodu, aby ziskala nazpat svoje vynosne teritoria a zabezpecila svojmu priemyslu zivotne moznosti, kym nebude pozde a kym staty byvaleho exportneho uzemia pri svojej autarkistickej hospodarskej politike nezariadia sa dokonale tiez na poli priemyselnom.

Vladny prejav stavia do vyhladu zvysenie poctu pracovnych prilezitosti. Navazujuc na tento slub vyzyvame pozornost vlady na okolnost, ze podla uradneho pocetneho pomeru Madarstva v Ceskoslovensku nalezi Madarom 23.400 miest verejnych zamestnancov, kdezto podla statistickeho vykazu je dosial len 7.664 verejnych zamestnancov madarskej narodnosti a tedy schodok cini 15.750 miest, na ktore maju Madari v statnej sprave opravneny narok.

Vo vladnom prejave sa prehlasuje, ze zdrazenie zivotnych potrieb malo by v zapati ubytok konsumu a preto je nepripustne. Naproti tomu tvrdime, ze zvysenie ceny masa v Cechach o 2 Kc bolo uradne povolene, a ze na Slovensku ceny predmetov zivotnej potreby podstatne sa zvysily napriek zakazu zemskeho uradu.

Sme na najnizsom bode hospodarskej situacie a kupna schopnost konzumentsva klesla na minimum, nezamestnanost vzrasta, roztrpcenie a chudoba zo dna na den sa zvacsuje, a preca vlada na miesto toho, aby umoznila snizenie zivotnych nakladov, bezo slova trpi zvysovanie cien, lebo ocakava z toho nove prijmy na spotrebnych a inych daniach.

Oslabnutie abzorpcnej sily tuzemskeho trhu je citelne na celej ciare. V poslednej dobe klesla spotreba masa, tukov, tabaku, vina, piva a inych predmetov vseobecnej spotreby. Stavebny ruch uplne stagnuje, cim pauzuje cely rad priemyselnych odvetvi.

Su to fakta, ktore jasne dokazuju nespravnu hospodarsku politiku vlady.

Vladny prejav slubuje, ze zemedelske dlhy budu usporiadane. Treba vsak s tohoto miesta poukazat tiez na krizu priemyslu a obchodu, ktora sa prejavuje v hromadnych konkursoch a vyrovnaniach a vo vracani zivnostenskych koncesii, a preto je treba, aby vlada vedla upravy zemedelskych dlhov postarala sa tiez o usporiadanie dlhov obchodu a priemyslu a o lacny uver. (Vykriky.)

Poukazat musim na prejav pana senatora, ktory mluvil predo mnou, dla ktoreho nutno dakovat vlade, ze urokova miera sa snizila na Slovensku v dosledku zriadenia zemedelskych pokladnic. Avsak zo zemedelskych pokladnic dostanu peniaze len ti, ktori sa mozu preukazat legitimaciou vladnych stran. (Sen. dr Bacinsky: To nie je pravda!) Velmi lutujem, ze som sem nedoniesol dopis, ktory rolnicka vzajomna pokladnica v Presove zaslala jednomu gazdovi, ktoremu tam hovori: »Nakolko ste agitoval pre krestansko-socialnu stranu, vasu pozicku v obnose 4.000 Kc vam tymto vypovedame.« Ten dopis vam zajtra ukazem. (Sen. dr Bacinsky: Keba ste sa inak chovali, i tie pokladnice by sa inac chovaly k vam!) Moze byt, ze sen. Stodola o tom nevie, ale je to skutok. Ked sa poukazuje na to, ze zriadenim zemedelskych pokladnic boly snizene percenta, malo by to snizenie platit pre kazdeho obcana Ceskoslovenskej republiky. Ten povodny dopis vam zajtra ukazem.

Zachovanie podnikov na Slovensku slubuje vlada upravou otazok tarifnych. Naproti tomu ministerstvo zeleznic zrusilo odo dna 1. jula t. r. tarifne vyhody pre dopravu hotoveho tovaru smaltovni vo Filakove, Schultzovej tovarni v Matejoviciach a Koburgovskym tovarnam v Trnave a odo dna 1. januara 1936 zrusilo tarifalne vyhody pre dopravu surovin a polotovarov. Toto opatrenie bude mat v zapati zastavenie tychto tovarien a hodi sa k dokazovaniu mienky rozsirenej na Slovensku, ze tieto opatrenia vlady maju cesky priemysel zprostit slovenskej konkurencie, a hodi sa k utvrdeniu slovenskych obcanov v pocite, ze Slovensko je koloniou, ktora je povinna konsumovat produkty zemi historickych.

Vladne prehlasenie slubuje tiez upravu danovych bremien. Po tejte stranke pase sa na Slovensku tazka krivda, ze pri vyrubovani dani uzivaju sa osoby, ktore neznaju prijmy poplatnikov a ich bernu unosnost a ktore su k tejto svrchovane odpovednej funkcii predestinovane len legitimaciami vladnych stran. Dalsou vaznou krivdou je, ze vybavovanie odvolani, podavanych bez odkladnej moci, trva cele roky a dochadza k nemu zpravidla az vtedy, ked majetocok obyvatelstva a tovar obchodnika je v priebehu vymahania vyrubenej dane uz vydrazeny. Tieto a podobne krivdy vyvolavaju v obyvatelstvu vseobecnu nespokojnost, ktoru vladna tlac pripisuje agitacii oposicnych stran a tak vela spominanemu madarskemu iredentizmu, kdezto pravda je ta, ako to bolo zistene i v uradnom pokracovani zahajenom pre pripad medzilaborcky, ze nespokojnost obyvatelstva bola vyvolana bernymi exekuciami, neposkytovanim podpor slubovanych pre zivelne skody, vseobecnou biedou, chudobou a nezamestnanostou.

Aby rentabilita produkcie bola zabezpecena, chce vladny prejav podrobit produkciu i distribuciu statnemu dozoru. Uz davno slysime propagovat myslienku planoviteho hospodarstva. Naproti tornu musim poukazat na to, ze vazne hospodarske a zivnostenske kruhy, dovolavajuc se prikladov francuzskych, chcu zachovat zasady hospodarskej liberality a pokladaju za spravnu volnu konkurenciu, volny obchod a volne hospodarstvo.

Dnes, v dobe nadprodukcie, kde spotreba klesa, konkurencia vzrasta, je system viazaneho hospodarstva naprosto zbytocny. Nemozem pochopit, ako chcete prevadzat viazane hospodarstvo a distribuciu; rozdelenie tovaru za statneho dozoru. (Vykriky sen. Selmece.)

Su obavy, ze mocenska uprava distribucie, rozdelenia tovaru, chce sluzit len zaujmom druzstiev vladnymi stranami vedenych a vladou podporovanych a ze jej vyhod stane sa ucastnym len obcan, ktory sa preukaze legitimaciou vladnych stran.

Ohladom gazdovskej otazky by mohol i jeden stary senator nieco povedat, keby sa chcel rozhovorit.

Vladny prejav slubuje obchodnikom a zivnostnikom ochranu proti velkym podnikom. Tento slub je v diametralnej protive s najnovsim zakonom vlady, ktory dava druzstvam pravo, aby okruh svojej zivnosti mohly rozsirit i na neclenov. I toto opatrenie vlady ma sluzit zaujmom druzstiev, podporovanych vladnymi stranami z verejnych prostriedkov.

Abych dokazal nespravnost vladnej politiky hospodarskej, ktora je v sluzbach zaujmov stran, staci poukazat na to, ze v republike teraz posobi 712 kartelov a ze v poslednych troch rokoch zastavilo svoj provoz 644 tovarien definitivne a 1155 tovarien docasne, nasledkom coho 356.000 zivitelov rodin stratilo chleba.

Je verejne zname, ze tovarensky priemysel naprosto ubil remeselne zivnosti na Slovensku. Najjasnejsim dokazom toho je za starodavna kvetuca zeleziarna v Niznom Medzeve, ktory uz takmer uplne zanikol, a ti niekolki zeleziari, ktori este pracuju; mozu ten svoj tovar zpenazit len tak, ze spracuju stare kolajnice a takto zhotoveny tovar rozvazaju manzelky od obce do obce, vymenuju ho za potraviny a tak umoznuju vyzivu rodiny.

Strana obchodnikov a zivnostnikov vstupila do vlady a tedy mozem od nej ocakavat; ze jej minister poskytne obchodu a zivnostiam to, co pozadoval ako opozicnik a co sluboval pred volbou na kortesacke.

Usporiadanie produkcie a distribucie chce vlada uskutocnit monopolmi. A tu treba poukazat na krivdy pachane na gazdovi na Slovensku, ktore sa javia v podstatnom rozdiele cien medzi produkty ceskymi a slovenskymi a musime protestovat proti tomu, aby slovensky gazda a producent - nech bude zriadeny monopol akykolvek - poskodzovany bol tym, ze by sa povolily podstatnejsie diferencie v prejimacich a predajnych cenach, aby s producentom na Slovensku bolo horsie nakladene alebo aby bol obmedzovany na takom produkcnom ci zivocisnom poli, ktoreho si vyzaduju jeho hospodarske pomery, hospodarske naroky a potreby.

Vidime-li tedy, ze hospodarska politika vlady sluzi len zaujmom triednym a stranickym, ze resultuje hlavne na Slovensku len pauperizaciu, nespokojnost, roztrpcenost, nezamestnanost, zadlzenie, ubytok spotreby, zatvaranie tovarien, zvysovanie cien predmetov vseobecnej potreby, a citame-li v memorande, vydanom ustredim obchodnych a zivnostenskych komor, ze za trvania dnesnej vladnej politiky niet vyhliadky na zlepsenie situacie, a vidime-li, ze vladny prejav nedava ziadneho pozitivneho slubu Slovensku a hlavne tamojsim zchudobnelym Madarom, je len prirodzene, ze chovame voci vlade nedoveru a budeme v oposicnom boji pokracovat. (Potlesk).

Mistopredseda dr Buday (zvoni): Prerusujem dalsie jednanie.

Predsednictvo senatu usnieslo sa podla §u 40 jedn. poriadku aby sa buduca schodza konala zajtra v utorok dna 25. juna 1935 o 10. hod. s

Pokracovanie v rozprave o prehlaseni p. predsedu vlady.

Konstatujem, ze ziadny navrh k tomu podany nebol.

Koncim schodzu.