Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Senat - stenoprotokoly | 3. schuze (obsah, prilohy) | Streda 19. cervna 1935

Podobne nie je demokraciou to, ako zachadza sa s podludnikmi na ceskoslovensko-madarskych hraniciach. Skoro kazdy tyzden slysime, ze tu i tam zase odstrelili financi nejakeho podludnika, cim 4-5, niekedy i 9 clennu rodinu uvrhli v biedu a pozbavili chleba. Bolo by velmi zaujimave, keby pan predseda vlady bol sdelil statistiku o tom, kolko rodin a jak pocetne rodiny dostaly sa do hroznej biedy preto, lebo zivitela rodiny odstrelili na pohranici. Celym jeho hriechom bolo, ze ked ho financi vyzvali, aby stal, odhodil pasovany tovar a pokusil sa o utek. Pytam sa: je to demokraticke a zda by sa nenasiel sposob iny, aby obcania ceskoslovenski nepadali tak hromadne za obet podludnictvu? Necinia to z vasne, ale zrejme su k tomuto odvaznemu kroku donuteni biedou, nemajuc ani zarobku, ani obzivy.

Bolo by snad povinnostou, a to eminentnou povinnostou vlady, aby zabezpecila slusne zivobytie statnym obcanom. Je to jej povinnostou aspon do tej miery, ako je povinnostou financnej straze zbavit uboheho podludnika zivota.

Pan predseda vlady nezmienil sa ani slovom o vrateni vkladov postovej sporitelne, ac i to je palcivou otazkou uboheho obyvatelstva Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Nespocetnekrat som intervenoval v tejto veci; - racte prepacit moj vyraz - je to hanba pre republiku, lebo uz pred roky bola vyberana davka z nejestvujuceho majetku, ktory este ani dnes neexistuje.

O pozdvihnuti hospodarskeho zivota hovoril pan ministersky predseda len velmi bezne a velmi vseobecne, a preca nemoze to ist dalej tak, ako to islo dosial a ako je tomu dneska.

Slaby uspech agrarnej strany vo volbach poslaneckych a senatorskych je len slabym odrazom hroznej nespokojenosti, ktora zavladla v Podkarpatskej Rusi pre nemyslitelnu biedu, lebo to uzkoprse rozdavanie - a niekde len slubovanie cukru, kavy, kukuricnej muky medzi hladnych, a gumovych ciziem medzi bosych je lakadlom, ktoremu sotva kdo moze odolat.

Neviem, ktory z panov ministrov v podobnej biede by mohol tomu odolat; zda by nehlasoval tak, ako ti ludia tam, keby dostal polovicu 20koruny a dufal by, ze obdrzi i tu druhu polovicu tej 20 koruny - ako ze to i dufali, a tiez mnohi i dostali v Podkarpatskej Rusi.

Ja chovam nedoveru voci vlade dotial, kym ona nebude ochotna udelit Madarom prava, ktore im spravodlive nalezia a ktore su im zabezpecene mierovou smluvou; a dovolite nam, aby sme i nadalej mohli zostat v oposicii a nebudete nas prehlasovat za protistatnych, proti comu musel bych sa tu ohradit.

I ja koncim svou rec tym, ako sa prejavil moj kolega, patriaci ku strane Henlejnovej; i my chceme zostat Madarmi, boli sme nimi a zostaneme nimi. A dokial nam v tom budete prekazat a neuznavat nam pravo na to, nebudeme doverovat vlade ani ja ani moja strana a budem hlasovat proti prehlaseniu ministerskeho predsedu.(Potlesk.)

Predseda (zvoni): Dale ma slovo pan sen. dr Labaj.

Sen. dr Labaj: Vazeny senat! Ked sa ujimam poprvykrat slova v slavnom senate, nech mi je dovolene, aby som sa v mene mojej strany podrobne zaoberat mohol s programom vlady, ktory bol vcera predneseny, a aby som pripadne na jeho nedostatky a nesrovnalosti, menovite co sa Slovenska tyce, poukazat mohol.

Pan min. predseda zacal s tym, ako by bol chcel hned ubezpecovat, ze je ta vlada na pevnych nohach, a zacal sa hned branit s tim, ze oni uplne opravnene vzali oprati vlady do ruk, lebo ze vraj nemecke vladne strany utrpely porazku, lebo tieto stratily vraj 17 mandatov v prospech opozicie, naproti tomu ale vraj ceskoslovenske strany utrpely len malu vraj porazku, len 8 mandatov minus. Nuz, ja ponechavam tuto otazku panu min. predsedovi, len nech sa dalej potesuje s tymto, a len o jedno ho budem prosit, aby se z tej okolnosti, ze len s takou malou porazkou vysli ste z volieb, vobec neuzatvarali, ze, hadam, ten jeho program, s ktorym ste pracovaly po 6 rokov, volicstvo pri tychto volbach schvalovalo. Keby dnesne vladne strany boly prisly s cistymi volbami, slobodnymi volbami, vtedy by sa boly presvedcily vo skutocnosti o mienke ludu, o mienke volicstva a ja ich ubezpecim, ze keby nebol prisiel teror, keby nebol prisiel gros, menovite na Slovensku, ze vladne strany by ani z poloviny neboly prisly do nasho parlamentu, ci do poslaneckej snemovny, ci do tohoto statu. (Vykriky: Na Podkarpatskej Rusi 4 miliony!) To iste je znama vec, ze menovite na Slovensku pracovalo sa s ohromnym grosom. (Sen. dr Stefanek: A vy?) Nemali sme s cim. Ci to bola agrarna strana, ci soc.-demokraticka, ci nar. socialisticka, kazda strana tak receno v kazdej obci, ak uz nemala sekretariat, tak rozhodne mala 2 az 3 dovernikov, ktorych dobre platila a tymto potom nalozila: no, teraz vy budete muset vsetkych svojich znamych ziskat pre tu partaj, v mene ktorej vas platime. (Sen. dr Stefanek: Peniaze nerozhodovaly, pan kolega!) Nech sme mali volaco, volaco sme slozili, ale z nasich grosov. Vy si vase diety vyzdvihnete a ja ich musim na stranu dat. (Vykriky.)

Panovia, ja nechcem sa dalej pustat, odkial tie grose pochodia, lebo mame tu aj Nemcov a Madarov a my tuna nechceme tie veci prednasat, ale nevydrazdite mna tymito otazkami.

A kde uz potom ani gros, ani organizacia nepomahala, tak islo sa s terorom a s natlakom a islo sa menovite s cenzurou. Hadam, ako Ceskoslovenska republika existuje, cenzura si tak neprilahla na nas, na autonomisticke strany, menom ktorych tuna hovorim, i v mene slovenskej narodnej i slovenskej ludovej strany. (Vykriky.) Nechajte nas, my si to vybavime! Hadam, ako republika stoji, tak sa cenzura este na nikoho nehodila ako na nas, autonomisticke strany. Je to, pani, ostuda, ze Nemcom, Madarom je dovolene vsetko napisat, nam naproti tomu nie je nic dovolene. (Vykriky.) Pan kolega, ked sme napisali »slovensky narod«, tak nam to cenzura vycenzorovala. Kde je ta spravedlnost? (Sen. dr Stefanek: To by's musel dokazat!) Ja vam donesiem i take pripady, ako sa postupovalo proti nam, ze co bolo v »Lidovkach« a »Pragai Magyar Hirlapu«, to nam bolo vycenzurovane, aby sa do naseho volicstva tie machle vladnych sran nedostaly. (Sen. dr Stefanek: Tie svinstva aby sa nedostaly von!) Ano, tie svinstva, ktore vladne strany popachaly, aby sa nedostaly do usi volicstva. (Veselost.)

Samozrejme, ked vladne strany takto postupovaly, ziskaly preca len iste kvantum volicstva, lebo hovorim, ci uz grosom, ci uz terorom ci uz cenzurou ziskali par volicov.

Ale pri tom vsetkom neudrzali tu poziciu, ktoru mali pred vypisanim volieb. A, pani moji, ja som tej mienky, ze akonahle raz vlada, ci uz mensiu ci vacsiu porazku utrpela, mala konzekvencie vyvodit a postupit miesto inym stranam, inej vlade, ktora by bola tedy inym sposobom a z inych stran sostavena. To vyzaduje demokratizmus. Pani, mne to prichodi tak trochu smiesne. Ktokolvek z dnesnych vladnych stran hovori, stale sa ohana tym demokratizmom, sama demokracia, ale na konec robi s toho demokratizmu posmech. Odpustte, je to demokratizmus, ked si uzurpuje vlada moc proti volicstvu? To neni demokratizmus, to je vysmech demokracie. (Vykriky: To byste musili miti vetsinu!) Ja vas ubezpecim, ze tejto vacsiny by sme boli mali, keby s vami neboli notari, nacelnici, vsetky uradne aparaty, atd. atd. Zialbohu, my notarov nemame. My bysme ich chceli mat, ale ti sa vas boja, preto vsetci su s vami.

Vazeni panovia, mam vymerany termin, je mi vymerena na rec jen pol hodina a preto bych sa nerad daleko pustal. Chcem len v kratkosti reflektovat na iste otazky, ktore boly vcera panom ministerskym predsedom prednesene.

V prvom rade bola jedna otazka, kde pan ministersky predseda uviedol, ze nas parlamentarizmus dovoli opoziciu, ale nedovoli opoziciu proti statu a proti tejto ze vsetkymi moznymi zakonitymi prostriedky pracovat budu. (Vykriky: Ano!) Nuz, vazeny senat, tento pojem, co je opozicia proti statu, je velmi siroky. Na tomto zaklade chcete a mozete celu ludovu a narodnu stranu tiez vyhlasit za opoziciu proti statu. My rozhodne bojujeme a budeme bojovat za autonomiu Slovenska a uz samo sebe ked si toto budete v sirokom pojme vysvetlovat, mozete vyhlasit, ze je to opozicia proti statu. Prave preto ja sa rozhodne s tohoto miesta proti sirokemu pojmu, »opozicie proti statu«, ohradzujem a hovorim: ked siroky pojem vezmeme na tuto vec, mozete nas ludakov a narodnarov vyhlasit za opoziciu proti statu.

A ja si proti tomuto tvrdzeniu rozhodne ohradzujem. My sme tu republiku spolustvorili s Cechmi, my si tu republiku prave tak drzime za nasu ako si ju aj bratia Cesi drzia, ale rozhodne ziadame tie iste prava, ktore maju nasi bratia Cesi v tej Ceskoslovenskej republike. (Vykriky: Mate stejna prava!)

Dalo by sa o tom hovorit, ale nemam tolko casu, abych na vsetko reflektoval.

Dalej druha taka hakliva otazka bola panom min. predsedom nam tri styri razy stale zdoraznovana: ceskoslovenska narodna jednota. (Spravne!)

Tak, vazeny senat, ja ako Slovak a tak trochu predprevratovy Slovak sa k tejto otazke zdrzenlive umirnene chovam. Jestli pod Ceskoslovenskou narodnou jednotou rozumite, ze ta ma ist na ukor, na zlomenie osobitnosti slovenskeho naroda, (Hlas: Kdepak!) tak sme rozhodne proti ceskoslovenskej narodnej jednote. (Vykriky.) Zialbohu, - vypocujte mna - ja vam dokazem, ze s tymto hlasanim Ceskoslovenskej narodnej jednoty my Slovaci na celej ciare sme poskodzovani.

Poskodzovani sme narodne, recove, kulturne a poskodzovani sme aj hospodarsky. (Odpor.) Ja si dovolim uviest data. Pojdme recove. Hned poukazem na nasledovne. Tak Nemci ako aj Madari u nas v tomto senate maju svojho stenografa, aj v posl. snemovni, len my Slovaci ho nemame. (Hlasy: Vzdyt je to Ceskoslovensko!) To je to prave to. (Sen. Hubka: Umi nekdo z vas vubec stenografovat? ) I na to odpoviem. Jednoducho sa vec odovodnuje tym, ze Slovak ci Cech, to je vsetko jedno. Ale prave v tom je ta chyba. Madari a Nemci maju viac skol, ako my Slovaci. My Slovaci otvorene povedame, ze skol nemame. Co su nase skoly, to su skoly ceskoslovenske, v ktorych ceski profesori aspon z 80%... (Vykriky. - Hluk.) Ja Ceskoslovensko nepodvraciam po strane statu, ale len po strane naroda. Ja som v statnom ohlade tak Cechoslovak ako druhi, ale v narodnom ohlade nie. Ale ja bych chcel rad panom reagovat na to, mame-li stenografov. V nasom state sa ohromne miliony vyhadzuju na rozne zbytocne veci, ale na toto nas stat nema grosa, lebo nechce mat. Keby vlada vypisala subeh, stenograf by sa nasiel a mohli by sme ho tu mat.

Ked ja dnes tu mam rec a idem k stenografom, musim si rec vziat a poprekladat ju do slovenciny, ked ju chcem uverejnit. Toto musime stale zdoroznovat; aby ste nahliadli, ze sa nam Slovakom v narodnom ohlade po tejto stranke krivdi. Nech vlada, ktora tak zbytocne grose vyhadzuje na rozne veci, vypise subeh... (Sen. dr Stefanek: Hladali sme slovenskych stenografov, ale nemohli sme ich najist. Keby boli, mali bysme ich!) Preco sa vlada o to nepostara, aby tu boli? (Vykriky.)

Predseda (zvoni): Slovo ma pan sen. dr Labaj, racte zachovat klid, aby mohl ve svych vyvodech pokracovat.

Sen. dr Labaj (pokracuje): Z toho je najlepsie videt, ze v recovych otazkach ceskoslovenska narodna jednota nam skodi. Uz viackrat bolo tu zdoraznene, ze ac pravom mame v zakone zabezpecene svoje prava, prava slovenciny, pri tom vsetkom tiskne nam cesku rec na Slovensku kazdy urad. (Vykrik: V Podkarpatskej Rusi!) V Podkarpatskej Rusi este horsie to vyzera. Ze sa slovencina ako uradny jazyk este udrzala,. to mozeme dakovat - ja nechcem chvalospevy hlasat - jedine autonomistickym stranam, slovenskej narodnej a slovenskej ludovej. (Sen. Dundr: A Tukovi!) Tuku nemiesajte do tejto veci, ja tu mam svoje otazky a s Tukom sa nezaoberam. (Sen. Dundr: Nemeli jste ho hajit!) To bol nas poslanec, Vasi poslanci boli niekolko raz v Madarsku a zradzovali ceskoslovensky stat a bolo im to dovolene a nenapadali ste ich. (Ministr dr Derer: Menovat, ktori to boli!) Viem ze pan sen. Zimak bol v Pesti pred 2 rokmi (Ministr dr Derer: A zradzoval ceskoslovensky stat? ), lebo v Madarsku s tymto je to este horsie, ked v cudzom state pracuje proti svojmu narodu. (Ruzne vykriky.)

Keby ste so Slovakmi to uprimne smyslali, mali ste Slovakom dat, co im patri. Ale za 17 rokov ste nam to nedali a ani dnes nam to nechcete dat. (Sen. Dundr: To byl ministr republiky a takhle dovede mluvit!) To je otazka. Ja si moj program hajim a zaujmy slovenskeho naroda vzdy budem hajit. Viem, ze vam je to neprijemne, ked zaujmy slovenskeho naroda budem hajit. (Vykriky. Predseda zvoni.) V tejto otazke sa my nikedy nesideme. (Sen. Dundr: Nevi, ze na Slovensku hladoveji tisice lidi a hleda jen slovenskeho stenografa! Bida lidi je mu vedlejsi!) Aj toto patri k tomu a k tym narodnym pravam. (Vykriky. - Predseda zvoni. - Sen. Sechtr: On uz ma nejakeho asi pripraveneho! - Veselost.)

Hadam, az napadne bolo hned na prvy pohlad, ze pan min. predseda pokracujuc v svojej reci, predniesol program, s ktorym chcu pracovat na Slovensku. Uviedol hned, ze treba dopravne tarify upravit, ze treba skolsku radu sriadit, silnicny zakon atd. uviest. Pani moji, ja sa tak pamatam - ved uz 15 rokov pracujem v posl. snemovni, potazne v senate - ze toto nam uz viacere vlady prislubily, lebo, ak sa nemylim, sam pan min. predseda vo svojom prvom prehlaseni pred 5 rokmi to iste prislubil, ale zialbohu dodnes to este neuskutocnil. (Hlasy: Co?) Tarify nevyrovnali, skolsku radu neustavili. (Sen. Hubka: Vzdyt ji nechcete!) Len nam ju dajte.

Tedy samozrejme vsetky tieto sluby musime brat tak trosku s istou pochybnostou. Najcharakteristickejsie je - ved to pani, ktori citate noviny, najlepsie viete - ze ked sa jednalo o utvoreni vlady, i my sme dostali invit vstupit do vlady. Z poverenia nasej strany siel vyjednavat s min. predsedom nas poverenec dr Tiso a vsetky, teda i tieto podmienky uviedol, ze ich uplatnujeme. A co povedal pan min. predseda? Nelza vyhovet; a nasledkom toho nemoze byt reci o tom, aby sme spolupracovali. (Sen. Hubka: I neco jineho tam bylo!) Trebars i nieco bolo, ale uz to charakterizuje, ze v programe sa to hlasa, a ked prijde k uskutocneniu, potom sa to odtaji alebo sa to neprevadza.

Toto su otazky, ktore nam posobia iste obavy a upozornuju na istu opatrnost.

Dalej uviedol pan min. predseda, ze bude hladet definitivne skoncit vyjednavanie modu vivendi. No, o tuto otazku uz 15 rokov sa jedna a dufam, ze este bude 5 rokov trvat, kym sa tato vec skonci. Ved este tieto cirkevne majetky hodne donasaju, tak ta cirkevna sprava moze ich nadalej spravovat a hospodarit na nich. Ja som velmi zvedavy, ked sa potom konecne ta definitivivna smluva uzavre, kto tych 44 mil. Kc dlzob, ktore zapricinila sprava cirkevnych statkov, bude platit, lebo, pani, to musite nahliadnut, ze by to bolo nespravedlnost, ked si tato cirkevna sprava narobila 44 mil. Kc dlzob, aby sa to jednoducho zaintabulovalo na tarchu tychto majetkov. Vy, ktori ste zo Slovenska, dobre viete, ze tieto majetky s tak velkym vynosom pracovaly, ze biskupi, ktori boli povereni so spravovanim tychto statkov, stavali kostoly, stavali skoly, internaty, stavali preparandie a tak dalej. (Hlasy: Seminare!) Ano, seminaria, ja nepopieram, uzitocne prace vykonali a mohli este pri tom kavalirsky zit. Cirkevna sprava nielen, ze dobru tretinu z tychto majetkov rozpredala, rozparcelovala, ale pri tom vsetkom este 44 mil. Kc dlzob narobila. Tedy ti tam stavali a vydrzovali skoly, internaty, a tito z toho isteho majetku nielen ze nic neusetrili, ale opacne na 44 mil Kc dlzob narobili. Povedzme, ci je nepravda, ze 44 mil. Kc dlzob maju cirkevne statky? (Sen. dr Stefanek: Pan kolega, 23 mil. Kc neislo do Ostrihoma? ) To este okrem toho. (Sen. dr Stefanek: Nie, to je s tym! - Hlasy: A co investicie a stavby?) Tam sa velmi malo robilo. Ja neverim, ale ak ma pri konecnom suctovani presvedcite, ze sa hodne stavalo, budem len rad. (Sen. Selmec: Kazde hospodarstvo sa zadlzilo!) Ten kto dobre hospodaril, sa nezadlzil, ale ten, kto sam tomu nerozumel a ktory si chcel pana hrat, ten sa zadlzil, lebo dnes je pozemkovy majetok nie tak vynosny, aby z toho mohol niekto pana hrat. Z toho moze zit dnes rolnik, ktory tam pracuje, ale zialbohu, tuna sa robily vsetky tak veci, pri ktorych jednotlivci zarabali, a slo to vsetko na ukor cirkevnych statkov.

Konecne pan min. predseda dotkol sa i jednej velmi palcivej otazky, ktora sa tyka celej Ceskoslovenskej republiky - nezamestnanosti. Pan min. predseda slubil, ze vsetko mozne vykona, aby sa tato nezamestnanost pomalicky odstranila. Ale nas ceskoslovensky parlamentarizmus trpi na jednu velku vadu, ze totizto u nas sa stale o tom jedna, ze co robit s nezamestnanymi, ako ich podporovat, ale nejedna sa o tom, co spravit na odstranenie nezamestnanosti, a toto je chyba. (Tak je!) U nas sa dneska len o to jedna, ako som pravil, ze ako treba podporovat nezamestnanych. Ja prehlasujem v mene svojej strany - aby sa to potom zasa nezneuzivalo - ze my sme nie proti udelovaniu podpor v nezamestnanosti, ale sme proti tomu, aby sa podpory davaly bez kazdej prace. Proti tomu sa rozhodne staviame. Ja som tej mienky, ze aj nase slovenske robotnictvo bude radsie pracovat, ako tak zvanu almuznu brat, ako zobracit. Ale, zialbohu, a tu musim sa obratil prave na socialisticke strany, ktore prave tuto podporu preto davaju, aby si oni svoj volebny kader pri kazdych volbach udrzali. (Sen. Pocisk: To je drzost!) Drzost, nedrzost, drzost sem, drzost tam, to je pravda. Ked vam povedam pravdu, je to drzost. A toto je zialbohu pravda, my vo state zle hospodarime. Nezabudajte, ze na nezamestnanost doplacame kazdy rok na 1.200 mil. Kc. A ked to takto dalej pojde, prijde deficit zo statnych zeleznic, prijde zvyseny rozpocet z narodnej obrany, uroky, umor, kazdorocny rozpocet nam deficitom konci a co zbyva? Zvednut pozicku. Mame dnes uz 44 miliard statnych dlzob. Som zvedavy, pani socialisti, ako si to budete vykladat, ako sa to zaplati? Vy si myslite: bude platit ten, kdo ma, my nemame nic, nebudeme platit. (Sen. Zimak: Co chcete s tymi hladovymi?) Abych skoncil. Povinnostou vlady je, aby sa postarala o pracu, aby nasla pracovnu prilezitost. Nech stavia cesty, zeleznice, nech prevadza regulacie a ine verejne prace a nech dava tomu ludu pracu. Hovorim, nas clovek milerad ide radsie pracovat, ako sa ma uspokojit s tou almuznou.

A keby sa vlada postarala o tento stavebny program. (Sen. Zimak: Idzte to poradit

americkemu prezidentovi Rooseveltovi, ten hlada tych mudrych hlav do modzgoveho trustu!) Medzi americkymi pomery, mezi Amerikou a Ceskoslovenskou republikou su velke rozdiely. Nesmiete zabudat, ze sa do Ameriky z celeho sveta nahrnulo, ked bola konjunktura, plno ludia ale teraz, ked konjunktura padla, nevedia co s tymi miliony robit. Kolko stotisicov Slovakov mame tam z Ceskoslovenskej republiky, ale dnes su tam bez prace. Dalo by sa o tom hovorit, ale nechceme dalej tu vec pretrasat. Dobre viete, ze u nas ta nezamestnanost je preto velka, lebo sa nase vladne kruhy nestaraju o to Slovensko tak spravodlive, ako by sa maly starat. Toto je pricina, preco aj u nas je nezamestnanost.

Ja vam otvorene poviem: nasim vladnym kruhom lichoti, ked je u nas nespokojnost, ked je u nas nezamestnanost, aspon vraj komunisti to strhnu, aby to nemohli strhnut ludaci. Tych ludakov sa viacej bojite ako komunistov. Vam, hadam, skutocne nezalezi na tom, aby na Slovensku bola spokojnost, aby tam neboly konsolidovane pomery, aby to ludaci nemohli vsetko strhnut.

Vazeni pani, ku koncu hovorim: postarajte sa o pracu a spravedlivu pracu, aby to nebolo tak ako s tym nasim uhlim, ze zo slovenskej potreby 93% sa dovaza z Ciech a z Moravy, ale jen 7% sa dovaza zo Slovenskych bani, z Cakanovic a Handlovej a nasledkom toho su tisice a desettitisice ludi nezamestnanych. (Sen. dr Stefanek: Kolko obilia a zemedelskych produktov chodi zo Slovenska do Ciech?) Nie som odbornikom, na to neviem povedat, ale fakt je, ze na ukor Slovenska sa dovaza velmi mnoho ceskeho uhlia na Slovensko a nasledkom toho je u nas nezamestnanost pomerne vacsia, ako je v Cechach, ci na Morave. (Sen. Nentvich: Vy nie ste clenom spravnej rady cakanovskej?) Ano, to som, netajim sa tym, a budem za povinnost drzat hajit tieto dodavky. Prave z tychto dovodov sa aj podpora v nezamestnanosti nespravodlive rozdeluje. Viete dobre, ze robotnictvo v Cechach a na Morave je organizovane, vystupuje jednotne, u nas je ale neorganizovane. (Hlasy: Vasi vinou!) Ja v robotnickej otazke pracoval som 15 rokov a urobil som viac, hadam, ako vy, tedy mi nic nevytykajte. Podla gentskeho systemu 1.200 mil. Kc sa vyplaca na podporach v nezamestnanosti a z toho ¾ ceskym, moravskym a nemeckym robotnikom a slovenskym robotnikom co zostane? Dostanu stravovacie listky. Vidite, pre toto je potrebne, aby autonomia na Slovensko prisla.

Pan min. predseda aspon prislubil, a do vyhladu postavil iste velmi palcive otazky, ktorych treba na Slovensku riesit. Ja, ako povedam, 15 rokov pracujem v parlamente a mam skusenost, ze ked sa o Slovensku jednalo, obycajne sa na sluby zabudlo a bojim sa, ze aj teraz sa prislubovalo, a v buducnosti, ked prijde k uskutecneniu, sa zabudne.

Preto ja ani moja strana za tento program hlasovat nebudeme. (Potlesk senatoru slovenskej strany ludovej.)

Predseda (zvoni): Prerusuji rozpravu a nebude-li namitek, pristoupime k projednani odst; 1 az 3 poradu. (Namitky nebyly.)

Namitek neni, pristoupime tudiz k volbam vyboru iniciativniho, rozpoctoveho a imunitniho.

Sdeluji, ze pro tyto volby spojily se strany: csl. strana lidova s Hlinkovou slovenskou ludovou stranou a dale strany krajinsko-krest.-socialni a madarska narodni strana a sudetsko-nemecky volebni blok s nemeckou krest.-soc. stranou lidovou.

Sdeluji dale, ze stala se dohoda vsech stran v senate zastoupenych, aby tyto volby vykonaly se z plena.

Nejsou proti tomu zpusobu voleb do vyboru namitky? (Nebyly.)

Neni namitek.

Pristoupime tudiz k volbam.

Senat je zpusobily se usnaseti.

Zadam pana tajemnika senatu, aby precetl jmena kandidatu do vyboru iniciativniho.

Tajemnik senatu dr Bartousek (cte):

Za cleny vyboru iniciativniho navrzeni jsou senatori:

1. Selmec, 2. Adam, 3. Rejmon, 4. Casny, 5. Macek, 6. Nentvich, 7. Pichl, 8. Javornicky, 9. Pazman, 10. Janovsky, 11. Pechanec, 12. dr Bas, 13. Niessner, 14. Kvasnicka, 15. Dresl 16. Svoboda, 17. Michler, 18. Keil, 19. Stellwag, 20. dr Hilgenreiner.

Predseda (zvoni): Kdo s prectenymi kandidaty souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To jest vetsina. Jmenovani pani senatori jsou zvoleni za cleny vyboru iniciativniho.

Svolavam tento vybor k ustavujici schuzi na pondeli dne 24. cervna t. r. 20 minut pred plenarni schuzi do mistnosti c. XVII a poveruji pana sen. Casneho rizenim teto prve, ustavujici schuze vyboru iniciativniho.

Zadam pana tajemnika senatu, aby precetl jmena kandidatu.

Tajemnik senatu dr Bartousek (cte):

Za cleny vyboru rozpoctoveho navrzeni jsou senatori:

1. Foit, 2. Kroiher, 3. Stodola, 4, Kriz, 5. Modracek, 6. Zimak, 7. Plaminkova, 8. Hubka, 9. dr Labaj, 10. dr Karas, 11. Krejci, 12. Kotrba, 13. Hackenberg, 14. dr Matousek, 15, Mikulicek, 16. Nedved, 17. Tschakert, 18. Pfrogner, 19. Lohnert, 20. dr Pajor.

Predseda (zvoni): Kdo s prectenymi kandidaty souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To jest vetsina. Jmenovani pani senatori byli zvoleni cleny vyboru rozpoctoveho.

Svolavam tento vybor k ustavujici schuzi na pondeli dne 24. cervna t. r. 20 minut pred plenarni schuzi senatu do mistnosti c. XIV v prizemi a poveruji p. sen. Stodolu rizenim teto ustavujici schuze.

Zadam pana tajemnika senatu, aby precetl jmena kandidatu.

Tajemni senatu dr Bartousek (cte):

Za cleny vyboru imunitniho navrzeni jsou senatori:

1. dr Bacinsky, 2. dr Havelka, 3. Jakubec, 4. Karpiskova, 5. Nemecek, 6. Pocisk, 7. Riedl, 8. Solc, 9. dr Fritz, 10, dr Ravasz, 11. Roudnicky, 12. Vlk, 13. Niessner, 14. inz. Havlin, 15. Mikulicek, 16. Nedved, 17. dr Tischer, 18. Krczal, 19. Fritsch, 20. dr Turchanyi.

Predseda (zvoni): Kdo s prectenymi kandidaty souhlasi, necht vedne ruku. (Deje se.)

To jest vetsina. Jmenovani pani senatori byli zvoleni cleny vyboru imunitniho.

Svolavam tento vybor k ustavujici schuzi na pondeli dne 24. cervna t. r. 20 minut pred schuzi plenarni do mistnosti c. XV v prizemi a poveruji rizenim teto ustavujici schuze p. sen. dr. Havelku.

Prerusuji dalsi projednavani poradu schuze.

Navrhuji udeleni dovolene na tyden p. sen. dr Kloudovi.

Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Tim je muj navrh schvalen.

Predsednictvo senatu se usneslo podle §u 40 jedn. radu, aby se pristi schuze konala v pondeli dne 24. cervna 1935 o 16. hod. s

1. Volba vyboru:

a) narodohospodarskeho,

b) soc.-politickeho,

c) ustavne-pravniho,

d) zahranicniho,

e) zivn.-obchodniho,

f) branneho,

g) kulturniho a

h) techn.-dopravniho.

2. Navrh, aby byly prodlouzeny lhuty dane §em 43 ust. listiny ku projednani usneseni posl. snemovny o dalsi 4 mesice:

a) o vladnim navrhu zakona o cetnickem kazenskem a karnem pravu, odneti cetnicke hodnosti, prelozeni do vysluzby v rizeni spravnim a o umistovani superarbitrovanych cetnickych gazistu mimo sluzebni tridy (tisk 1),

b) o vladnim navrhu zakona, kterym se meni a doplnuji zakony o zrizovani a vydrzovani verejnych mestanskych skol, o dochazce do nich a o jejich sprave (tisk 2).

3. Rozprava o vladnim prohlaseni p. predsedy vlady.

Konstatuji, ze zadny navrh k tomu podan nebyl.

Koncim schuzi.