Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 157. schuze (obsah, prilohy) | Streda 14. prosince 1938

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Langr, dr Markovic, Kosek, Sivak, Vavra.

Zapisovatele: Jasa, Bergmann.

190 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: Z vlady republiky Cesko-Slovenske: predseda vlady R. Beran; ministri Sidor, arm. gen. Syrovy, Cipera, divis. gen. Elias, dr Feierabend, dr Fischer, dr Havelka, dr Chvalkovsky, dr Kalfus, dr Klumpar, dr Sadek. Z vlady slovenske: predseda vlady dr Tiso; ministri dr Durcansky, Teplansky, dr Vanco. Z vlady podkarpatoruske: predseda vlady Volosin.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Mikyska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 13 hod. 31 min. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda: na dnesni den posl. Zvonickovi; na tento tyden posl. J. Vancovi.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal klub poslancu csl. strany lidove posl. dr Hulu za posl. Staska.

Do vyboru rozpoctoveho vyslal klub poslancu republik. strany zemedel. a malorol. lidu posl. dr Zadinu za posl. Kremena.

Zprava tisk 1438.

Publikace Mezinarodni informacni sluzby parlamentni "Z cizich parlamentu", rocnik XIX.

prikazal predseda zadost kraj. soudu trest. v Praze ze dne 25. listopadu 1938, c. Nt XIX 43/38, za souhlas s trest. stihanim posl. dr Clementise pro precin proti cti (c. J 368-IV).

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani poradu, na nemz jako prvy odstavec jest:

1. Rozprava o prohlaseni predsedy vlady R. Berana, ucinenem ve 156. schuzi posl. snemovny dne 13. prosince 1938.

Podle usneseni predsednictva navrhuji, aby rozprava tato provedla se sloucene s projednavanim dalsiho odstavce poradu, jimz jest:

2. Zprava vyboru ustavno-pravneho o vladnom navrhu ustavneho zakona (tlac 1437) o zmene ustavy republiky Cesko-Slovenskej a o mimoriadnej moci nariadovacej (tlac 1438).

Jsou snad nejake namitky proti navrhu na slouceni techto 2 odstavcu? (Nebyly.)

Neni jich. Navrh jest prijat.

Zpravodajem pri odst. 2 poradu jest za vybor ustavne-pravni p. posl. dr Sokol.

Davam mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Sokol: Slavna snemovna, panie a panovia!

Ustavno-pravny vybor posl. snemovne Narodneho shromazdenia na schodzke konanej 13. decembra 1938 rokoval o vladnom navrhu ustavneho zakona o zmene ustavy republiky Cesko-Slovenskej a o mimoriadnej moci nariadovacej.

Vladny navrh ma 4 clanky. Podla cl. I sa prezident republiky zmocnuje, aby na jednohlasny navrh vlady vydal dekretom s mocou ustavneho zakona novy text tych ustanoveni ustavnej listiny republiky Cesko-Slovenskej a inych zakonov ustavnych, ktorych zmeny by vyzadovaly nove pomery, a aby tym istym sposobom a za tych istych okolnosti robil take opatrenia, ku ktorym sa vyzaduje ustavny zakon. Toto zmocnenie prezidenta republiky vztahuje sa na ustavny zakon o autonomii Slovenskej krajiny len v tom pripade, ked k tomu da suhlas snem Slovenskej krajiny. Zmocnenie podla cl. I nadobuda ucinnosti dnom ustavenia sa snemu Slovenskej krajiny a trva 2 roky.

Podla cl. II sa vlada zmocnuje, aby po dva roky od pociatku ucinnosti zakona robila nariadenim vsetky potrebne opatrenia, a to aj v tom pripade, keby k nim bol potrebny zakon. Vynimkou je zmena ustavnej listiny.

K vladnym nariadeniam, ktore budu vydavane vo veciach, ktore podla §u 4 ust. zakona o autonomii Slovenskej krajiny patria do kompetencie Narodneho shromazdenia, potrebny je suhlas vacsiny clenov slovenskej krajinskej vlady.

Ku vsetkym tymto nariadeniam vyzaduje sa suhlas prezidenta republiky, ktory nariadenia spolupodpisuje.

Vo veciach, ktore patria do zakonodarnej kompetencie snemu Slovenskej krajiny, vydavat tieto nariadenia prislusna je slovenska krajinska vlada. Toto iste plati obdobne aj pre Podkarpatsku Rus vzhladom na autonomiu Podkarpatskej Rusi.

Cl. III legalizuje so zpiatocnou platnostou vsetky tie nariadenia, ktore boly vydane na zaklade doterajsich zmocnovacich zakonov alebo podla §u 138 zakona o obrane statu.

Ucelom tejto upravy je, aby boly vylucene vsetky pochybnosti o ustavnosti tychto nariadeni, ktore by mohly vzniknut najma pred sudmi, ktorym prislucha pravo preskumat zakonitost vladnych nariadeni.

Konecne cl. IV obsahuje ucinnostnu klauzulu, podla ktorej zakon tento nadobudne ucinnosti dnom vyhlasenia, vyjmuc cl. I, a prevedenim jeho poveruju sa vsetci ministri.

Ustavno-pravny vybor podrobne preskumal tento vladny navrh a po rozprave usniesol sa na tychto zmenach v tekste navrhu:

V cl. I slova "zahrnujuci v sebe aj suhlas vacsiny" boly nahradene slovami "na zasadnuti ktorej musi byt pritomna aspon vacsina." Tato zmena bola potrebna preto, aby pri interpretacii zakona vylucene boly akekolvek pochybnosti. Povodne znenie vladneho navrhu mohlo sa totiz vysvetlovat aj tak, ze staci suhlas vacsiny clenov slovenskej krajinskej vlady i vtedy, ked su na zasadnuti vsetci pritomni.

Za slovami "o autonomii Slovenskej krajiny" vsunute boly slova "ako aj aspon jeden clen vlady Podkarpatskej Rusi". Tento doplnok je odovodneny tym, aby vlada nemohla robit take dolezite navrhy bez ucasti a suhlasu aspon jedneho clena vlady Podkarpatskej Rusi.

K prvemu odseku cl. I po druhej vete pripojena bola tato tretia veta: "Ustanovenie predchazajucej vety plati obdobne aj pre Podkarpatsku Rus vzhladom k zakonu o autonomii Podkarpatskej Rusi; dokial nie je ustaveny snem Podkarpatskej Rusi, jeho suhlas nahradzuje suhlas vlady Podkarpatskej Rusi." Tento doplnok je uplne odovodneny postavenim Podkarpatskej Rusi ako autonomnej krajiny Cesko-Slovenskej republiky.

V cl. II pred slovo "Tieto" bolo vsunute slovo "Vsetky". Tento doplnok bol potrebny preto, aby sa v zakone jasne zdoraznilo, ze suhlas a podpis prezidenta republiky vyzaduje sa nielen pri tych nariadeniach, ktore vlada vyda vo veciach, ktore podla §u 4 ustavneho zakona o autonomii Slovenskej krajiny patria do kompetencie Narodneho shromazdenia, ale aj pri vsetkych ostatnych nariadeniach, ktore vlada vyda podla cl. II tohto zakona.

So strany niektorych slovenskych clenov ustavno-pravneho vyboru bolo navrhovane, aby sa cl. III zopatrnosti doplnil touto novou vetou: "Platnost cl. III vztahuje sa na vladne nariadenia vydane do vyhlasenia tohto zakona." Ustavno-pravny vybor vsak tento navrh neakceptoval, a to z toho dovodu, lebo predosle zmocnovacie zakony prestaly uz platit, takze na ich zaklade vlada uz nemoze vydavat novsie nariadenia.

Konecne povodny nadpis navrhovaneho ustavneho zakona bol zmeneny takto: "Ustavny zakon o zmocneni ku zmenam ustavnej listiny a ustavnych zakonov republiky Cesko-Slovenskej a o mimoriadnej moci nariadovacej."

Tato zmena bola urobena preto, aby uz z nadpisu zakona bolo zrejme, ze ide len o zmocnenie a ze prezident republiky na zaklade jednohlasneho navrhu vlady nemoze vydat dekretom novu ustavu statu.

Slavna snemovna! Vlada neprichadza so ziadostou o plnu moc po prvy raz. V cl. III predlozeneho vladneho navrhu su uvedene zakony o mimoriadnej moci nariadovacej, ktore uz predchadzaly tomuto navrhu. Ale je podstatny rozdiel medzi tymito zakonmi a vladnym navrhom, ktory vlada teraz predklada Narodnemu shromazdeniu. Kym predosle zmocnovacie zakony boly totiz zakony obycajne, teraz ziada vlada o plnu moc vo forme ustavneho zakona. Tymto odstranuju sa vsetky pochybnosti, ktore mohly byt robene predoslym zmocneniam z dovodov ustavnej pripustnosti. Aby tieto pochybnosti i ohladom predoslych zakonov o mimoriadnej nariadovacej moci boly navzdy odstranene, predlozeny vladny navrh obsahuje v cl. III ustanovenie, ktore sanuje vsetky vladne nariadenia, ktore dosial boly vydane na zaklade zmocnovacich zakonov tam uvedenych.

Vlada poziadala Narodne shromazdenie o zmocnenie v rozsahu uvedenom v predlohe vzhladom na mimoriadne pomery domace i zahranicne. Udalosti, ktore v takej tazkej miere dolahly v poslednom case na nas stat, vyzaduju, aby sme boli pohotovi a aby sme takto bez poskodenia zaujmov republiky prekonali vsetky tazkosti domace i zahranicne. Aby sme tieto svoje povinnosti mohli svedomite a statocne splnit, je potrebne, aby vlada bola vyzbrojena takymi prostriedkami, ktore by jej v dobe prekotneho vyvoja umoznily reagovat rychle a ucinne na vsetky podnety denneho zivota.

Zmocnenie davame svojmu prezidentovi, ktoreho nedavno manifestacnou vacsinou zvolilo Narodne shromazdenie, zmocnenie davame svojej vlade, ktorej uplne doverujeme; robime to v zaujme svojho statu. Preto navrhujem v mene ustavno-pravneho vyboru, aby posl. snemovna prijala osnovu zakona bezo zmeny. (Souhlas.)

Predseda (zvoni): Pristoupime nyni ke spolecne rozprave.

Podle usneseni predsednictva navrhuji lhutu recnickou 40 minut. (Namitky nebyly.)

Namitek proti tomu neni, navrzena lhuta je schvalena.

Prihlaseni jsou recnici: na strane "proti" pp. posl. Esterhazy, Zapotocky, inz. Schwarz, dr Jar. Dolansky; na strane "pro" pp. posl. dr Cerny, inz. Necas, dr Pruzinsky, Kundt a dr Rasin.

Davam slovo panu posl. Esterhazymu.

Posl. Esterhazy (madarsky): Vazena snemovna!

Od cias mnichovskej dohody a viedenskeho rozhodnutia az teraz sa mi naskyta prilezitost chopit sa slova v prazskom parlamente. Viedenske rozhodnutie, zial, neumoznilo, aby sme boli vsetci pricleneni k Madarsku, a preto dnes chcel by som s tohoto miesta pribit skratka to, ze nezmenene pozadujeme od tych, co su u moci, aby respektovali nase narodne prava a zabezpecili moznosti nasho zivota.

Ze sa nepustim do podrobnej kritiky programu pana predsedu vlady Berana, toho pricina vazi v tom, ze vnutorna verejnopravna struktura zmensenej republiky doznala podstatnych zmien a ze Slovensko, i ked nie uplne, tedy aspon do istej miery bude samostatne, coho dosledkom bude, ze tunajsie Madarstvo bude muset svoje vlastne otazky riesit a zabezpecit s vladou bratislavskou a nie s vladou prazskou. Tunajsie Madarstvo plnych dvacat rokov bojovalo spolu so slovenskou ludovou stranou Hlinkovou za autonomiu Slovenska, ktora sa teraz uskutocnuje. My sme poctive zapasili za dosiahnutie toho a ufame, ze v dosledku toho obdrzi Madarstvo, ktore zostalo na Slovensku, svoje prava na sto percentov.

V zastupeni Madarov na Slovensku zaujmem teda vyckavacie stanovisko dotial, kym po volbach, ktore maju byt konane 18. decembra, neustavi sa prvy samostatny parlament bratislavsky, kde uslysime, s akym programom prijde predseda slovenskej vlady dr Tiso. Od toho ucinim zavislym svoj dalsi politicky postoj.

Predlozenu osnovu zmocnovacieho zakona vsak nemozem prijat, a to preto nie, kedze odporuje ideam parlamentarizmu a zabezpecuje jednotlivcom dosial neslychanu plnu moc a prava sirokych rozmerov, co sa vlastne rovna urcitej odrude diktatury. A zial, po cas uplynulych 20 rokov skusili sme na vlastnej kozi, ze veduci politikovia neboli vzdycky zrali k vedeniu veci statu. S radostou spatrujem, ze ti, co sa teraz dostali k moci, to uznavaju, cim osvedcuju i to, ze bola opravnena kritika, ktoru prevadzali Madari cez 20 rokov.

Odvazujem sa ufat, ze nado vsetko pochopenie dojde k opravdovej ociste verejneho zivota od vsetkeho, co bolo prv podla vas zle a co privodilo skazu Ciech. Ale nemozno nam brat za zle, jestlize ihned nedoverujeme dnesnemu systemu a povieme, ze najprv chceme vidiet skutky.

Skusenosti z 20rocnej minulosti poucily nas, ze sme schopni zhodnotit mieru slubov, odznelych pri predkladani takehoto programu. Madari, zostavsi v republike, budu stale na strazi, aby ich prava neboly nastrbene, a budu zapasit za svoje naproste zrovnopravnenie s ostatnymi narodami na kazdom poli verejneho zivota. Udalosti blizkej minulosti poskytuju dost odstrasujucich prikladov, co znamena v telese statnom neuspokojeny a nekludny narodny blok.

Ocakavame bez podmienky od dnesnych drzitelov moci, ze sa nedopustia chyb vlad predoslych, ze tieto opakovat nebudu, ale svojimi skutkami dokazu, ze kazdeho obcana statu pokladaju za rovnako hodnotneho a rovnopravneho bez ohladu na to, ku ktoremu narodu sa priznava, a ze konecne prestane to, aby obcania boli zaradovani do prvej, druhej ci tretej hodnostnej triedy.

Predseda (zvoni): Dalsim recnikem je pan posl. dr Pruzinsky. Davam mu slovo.

Posl. dr Pruzinsky: Slavna snemovna!

V historicky vyznamnej dobe predstupuje nova vlada a ziada skrze svojho sefa doveru parlamentu. Nechcem otalat a pustim sa hned in medias res.

Hlinkova slovenska ludova strana, v mene ktorej mam cest hovorit, chova sa s doverou voci novej vlade, a to z viacerych dovodov; predovsetkym z dovodov osobnych, lebo na cele vlady stoji muz, posl. R. Beran, ktory prvy z ceskych politikov preukazal dalekosiahle porozumenie voci nasim slovenskym autonomistickym poziadavkam na zaklade hesla slavneho ceskeho politika Antonina Svehlu: "Rovny s rovnymi" a na zaklade latinskeho porekadla: "Clara pacta, boni amici". On bol ten, ktory pamatneho dna 6. oktobra s celou svojou politickou vahou zasadil sa za to, aby 20rocny boj slovenskeho naroda za slovensku slobodu skoncil sa so zdarom. Dosiahli sme, ze je uznana samobytnost slovenskeho naroda, uskutocneny je slovensky snem a slovenska administrativa v smysle pamatnej Pittsburghskej dohody. Chovame doveru voci novej vlade aj preto, lebo v nej mame nalezite zastupenie. Namestnikom predsedu vlady je Slovak Karol Sidor, znamy borca za prava Slovenska, a v ustrednej vlade zasedaju aj nasi piati ministri, na cele s predsedom slovenskej vlady dr Jozefom Tisom. Chovame sa s doverou voci novej vlade ale aj z vecnych dovodov. Uz z mojej dosavadnej reci vysvita, ze mam tu pred ocami splnenie statopravnych poziadaviek Slovenska. Tej vlade, ktora stoji za autonomiou Slovenska, patri dovera Slovenska a Slovakov.

Dalej mame doveru voci novej vlade aj preto, lebo jednotlive body predostreteho programu nielen ze su objektivne spravne, ale mnohe z nich suhlasia uplne s poziadavkami, ktore nasa strana vzdy hlasala, a to v parlamente i mimo parlamentu v tlaci, v rozhlase a na shromazdeniach.

Pan predseda vlady vyslovil sa vcera nasledovne: "Prosim slavnu snemovnu, aby moj vyklad a ziadosti v nom obsazene podrobila kritike." Na zaklade zasady "volenti non fit iniuria" dovolim si cinit poznamky na jednotlive vyvody pana predsedu vlady, poznamenavajuc pri tom, ze reflektujem len na take body, ktore sa vztahuju na spolocne zalezitosti, na spolocne zakonodarstvo a na spolocnu vykonnu moc.