Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 155. schuze (obsah, prilohy) | Sobota 19. listopadu 1938

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Vavra, dr Markovic, Langr, Kosek, Sivak.

Zapisovatele: Michalek, Salat.

168 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady arm. gen. Syrovy; ministri dr Bukovsky, Cerny, dr Feierabend, dr Chvalkovsky, brig. gen. Kajdos, dr Kalfus, dr Karvas, inz. Vavrecka, dr Zenkl. Ministri vlady slovenske Cernak, dr Durcansky, Lichner, Teplansky. Ministri vlady podkarpatoruske dr Bacinsky, Revay.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupci dr Mikyska, dr Zadera.

Predseda Malypetr zahajil schuzi ve 12 hod. 15 min. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda na dnesni den posl. Dubickemu.

Zpravy tisky 1432, 1434.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Zprava vyboru ustavno-pravneho o navrhu posl. Hlinku, Sidora, dr Sokola a dr Tisu (tlac 1429) na vydanie ustavneho zakona o autonomii Slovenskej krajiny (tlac 1432).

Podle usneseni predsednictva navrhuji, aby jednani o teto osnove bylo slouceno s jednanim o dalsim odstavci poradu, jimz jest:

2. Zprava vyboru ustavne-pravniho podle § 35 jedn. radu o navrhu poslance Revaye (tisk 1433) na vydani ustavniho zakona o autonomii Karpatske Ukrajiny (tisk 1434).

Duvodem pro navrhovane slouceni jest podobnost projednavane latky.

Jsou snad nejake namitky proti navrhu na sloucene projednavani techto dvou odstavcu? (Nebyly.)

Neni jich.

Projednavani bude tedy podle navrhu slouceno.

Zpravodajem pri odst. 1 poradu jest p. posl. dr Sokol.

Davam mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Sokol: Slavna snemovna! Panie a pani!

Ustavno-pravny vybor dna 17. a 18. novembra tohto roku rokoval o iniciativnom navrhu posl. Hlinku, Sidora, dr Sokola a dr Tisu na vydanie ustavneho zakona o autonomii Slovenskej krajiny a predklada ho Narodnemu shromazdeniu k ustavnemu schvaleniu.

Tato osnova na jednej strane legalizuje terajsi fakticky stav na Slovensku so zpiatocnou platnostou od 7. oktobra 1938 a na druhej strane upravuje nove statopravne postavenie Slovenska v ramci Ceskoslovenskej republiky. Slovensko podla navrhovanej osnovy je autonomnou ciastkou ceskoslovenskeho statu a tym dany je novy ustavny podklad pre politicky vyvoj Slovenska v buducnosti. Je to osnova mimoriadne dolezita, nielen pre Slovensko, ale aj pre republiku, lebo jej uzakonenim prestane platit terajsia centralisticka ustava a pomer Cechov a Slovakov bude tymto ustanovenim vyrieseny na zaklade uplnej rovnopravnosti ceskeho a slovenskeho naroda. Uzakonenie navrhu zabezpecuje tiez statopravne postavenie Slovenskej krajine, ake jej patri v duchu Pittsburghskej dohody a podla inych predprevratovych dohod a prejavov.

Osnova sama pozostava zo dvoch casti. Cast prva je rozdelena na 7 clankov a obsahuje uvodne ustanovenie. Cast druha obsahuje zmenu ustavnej listiny a je rozdelena na pat hlav. Hlava I obsahuje vseobecne ustanovenia, hlava II tyka sa moci zakonodarnej, hlava III moci vladnej a vykonnej, hlava IV moci sudcovskej a hlava V obsahuje ustanovenia o spolocnych vydavkoch.

V usporiadani ustavnych pomerov Ceskoslovenskej republiky podla navrhovanej osnovy prevadzaju sa tieto vyznacnejsie zmeny: Vladna a vykonna moc sa decentralizuje. Mimo veci zahranicnych, veci narodnej obrany a niektorych veci financnych a hospodarskych slovenska vlada a organy jej podriadene budu vykonavat na uzemi Slovenskej krajiny celu vladnu a vykonnu moc. Slovaci budu primerane zastupeni aj v ustrednej vlade a vo vsetkych ich organoch, ako aj v medzinarodnych organoch, v ktorych ma republika zastupenie. (Predsednictvi prevzal mistopredseda Sivak.) Slovensku ucast v ustrednej vlade zarucuje ustanovenie §u 12 osnovy, podla ktoreho vladne nariadenia podpisuje aspon jedon clen ustrednej vlady, zastupujuci Slovensko.

Vedla autonomnej vlady Slovensko ma mat svoj vlastny zakonodarny snem so sirokou pravomocou. Tato pravomoc je obmedzena len v takej miere, akej nezbytne vyzaduje spolocny zaujem slovenskeho a ceskeho naroda. Z toho dovodu su Narodnemu shromazdeniu vyhradene na pr. veci nar. obrany, ciel, dopravy atd.

Slovensky snem podla navrhovanej osnovy vyda ustavu Slovenskej krajiny, t. j. upravi organizaciu vsetkych jej uradov, sudov a organov. Slovensky snem bude moct uplatnovat svoje stanovisko i voci prezidentovi republiky, kedze i pre slovensky snem bude platit § 48 ust. listiny, podla ktoreho moze snemovna sotrvat na zakone, ktory jej vratil prezident republiky.

Poslanci slovenskeho zakonodarneho snemu budu mat rovnaku imunitu ako poslanci Narodneho shromazdenia. Slovakom bude zaruceny patricny vplyv na volbu prezidenta republiky a prezident republiky bude musiet pozivat doveru kvalifikovanej vacsiny slovenskeho naroda. Slovensky zivel bude mat na Slovensku nielen rozhodujuci vplyv na osobne otazky slovenskych uradov, sudov a organov, ale aj zamestnanci ustrednej statnej spravy na Slovensku budu sa musiet prijimat predovsetkym z prislusnikov krajiny Slovenskej.

Uradnou a vyucovacou recou na Slovensku bude vyhradne rec slovenska. Pre jazykove prava narodnych mensin ostavaju v platnosti doterajsie ustanovenia. Ceskej reci sa vyhradzuju na Slovensku rovnake prava, ake su vyhradene slovenskej reci v Cechach a v zemi Moravskosliezskej.

Toto zakladne prebudovanie ceskoslovenskeho statu, v ktorom budu Slovaci a Cesi postaveni na roven, je zaistene pre vsetky buduce casy, tak ze bez suhlasu kvalifikovanej vacsiny slovenskeho naroda nebude ho mozne zmenit.

Ustavno-pravny vybor uznava vyznam a dolezitost navrhu posl. Hlinku a zaroven je si vedomy jeho velkeho dosahu ustavnopravneho. Jeho preskumaniu venoval preto mimoriadnu starostlivost a uznal za vhodne bez toho, ze by doporucoval nieco menit na jeho zasadach, previest len niektore zmeny s hladiska legislativno-technickeho.

V prvej casti osnovy boly prevedene tieto zmeny: Cl. II nahradeny bol novou textaciou, ktora zachovava pravnu kontinuitu so zretelom na terajsi ustavny sud.

Cl. III zostava bezo zmeny az na odst. 3, ktory zabezpecuje clenom slovenskej krajinskej vlady zastupenie v ustrednej vlade. S tym suvisi aj zmena stylizacie cl. V, odsek 4. Doplnenim cl. IV citaciou cl. V, odst. 4 stava sa i toto ustanovenie suciastkou ustavnej listiny.

V casti druhej usniesol sa ustavne-pravny vybor na tychto zmenach, potazne doplnkoch: § 1 bol obmedzeny len na odst. 1. Novym znenim §u 2, odst. 2 bolo zaistene prislusnikom ceskeho naroda ako aj uradom, sudom, korporaciam a verejnym organom z ceskych zemi pravo pouzivat ceskeho jazyka na Slovensku vo styku s uradmi. sudmi a verejnymi organmi slovenskymi. Tym sa dostava ceskemu narodu vo slovenskej krajine tych istych prav, akych pouziva a bude pouzivat slovensky narod v zemiach ceskych. Nove znenie §u 2, odst. 3 zarucuje narodnostnym mensinam jazykove prava v rozsahu zabezpecenom smluvou saint-germainskou.

V §e 3 boly skrtnute len slova " na uzemi Slovenskej krajiny" ako zbytocne. Cely rad zmien a doplnkov bol prevedeny v §e 4, odsek 1, a to v bodoch 2, 3, 5, 7, 8, 9, 11, dalej pripojeny bol novy bod c. 12, a to jednak so zretelom na presnejsie vymedzenie kompetencie Narodneho shromazdenia a jednak z dovodov systematickych. Urcitejsie bol vyjadreny obsah odseku 2 uradnym postupom, aky bude treba zvolit pri urceni otazok spolocneho zaujmu. Novou upravou ustanoveni §u 5, odsek 2 bola zdoraznena zasada, ze ustredna vlada ma pozivat aj dovery vacsiny slovenskeho naroda. Pravo podat navrh na vyslovenie nedovery ustrednej vlade priznava sa aj tretine poslancov zo Slovenska. Pre dalsi postup platia dosavadne predpisy, t. j. §§ 75 a 76 ustavnej listiny.

Do §u 9 bol vlozeny novy odsek o prislusnosti slovenskeho snemu k vysloveniu suhlasu s medzinarodnymi smluvami, ktore sa tykaju kulturnych, kultovych a hospodarskych otazok slovenskych. K dosavadnemu §u 11, v ktorom bola vypustena citacia odseku 1, bol pripojeny druhy odsek, ktorym sa zjednava pravny podklad pre jednotnu upravu otazok spolocneho zaujmu..

Podrobnejsiu upravu vyzadoval podla nazoru ustavne-pravneho vyboru dosavadny § 12, v ktorom je teraz predovsetkym riesena otazka ucasti slovenskej krajinskej vlady na rozhodovani ustrednej vlady, pokial ide aj o zalezitosti tykajuce sa Slovenskej krajiny. V odseku 2 bolo jasnejsie vyjadrene, kedy podpisuje clen vlady zastupujuci Slovensku krajinu vladne nariadenia, vydane podla §u 84 ust. listiny.

§ 13 bol doplneny dalsim odsekom 3, ktory recipuje v podstate obsah bodu 3, §u 4 povodneho navrhu ohladom dislokacie vojenskych utvarov na Slovensku. Tento presun nastal zo systematickych dovodov, lebo ide o otazky spravne a nie o otazky legislativne.

V §e 15 bola vynechana v odseku 1 citacia bodu c. 11 z §u 4 so zretelom na povahu veci uvedenych v bode c. 6, colne veci, a v c. 7, doprava, v §e 4 javila sa potreba v odseku 2, §u 15, aby v tychto veciach pokracovaly krajinske organy podla predpisov spolocnych centralnych ministerstiev.

V §e 15 bol dalej pripojeny odsek 3, v ktorom je vyjadrena zasada administrativneho oddelenia statnych dopravnych podnikov (doprava, posta atd.).

V dalsom novom odseku pamatuje sa na riesenie veci, ktore su celostatneho a spolocneho zaujmu, a urcuje pre tieto sposob dohody. Dalej pamatuje sa i na zriadenie spolocnych organov pre tieto veci, ked by to bolo potrebne. V dosledku tohoto usporiadania oznacuje sa druhy odsek povodneho znenia §u 15 ako odsek 5.

Ustanovenia §§ 16 a 17 boly doplnene so zretelom na zaistenie pravnej kontinuity, pokial ide o dosavadny najvyssi sud a najvyssi spravny sud v dobe, kym dojde k zriadeniu samostatnych najvyssich sudnych tribunalov Slovenskej krajiny. V §e 17, odsek 1, bolo skrtnute slovo " krajinske", lebo bude vecou dalsej upravy, ako budu tieto sudy nazvane.

§ 18. Zdroje na uhradu vydavkov spolocnych veci boly rozmnozene o vynos tych nepriamych dani, ktore urci Narodne shromazdenie. Tym bol modifikovany odsek 1, ku ktoremu bol pripojeny novy odsek 2, tykajuci sa pouzitia vytazku kupnej ceny za odpredany statny majetok. Po tejto novej formulacii §u 18 boly vynechane odseky 2 az 5 povodneho znenia tohoto paragrafu, ktore sa staly zbytocnymi.

V §e 19 na dvoch miestach bolo pridane slovo " spolocnych", aby sa takto vyhlo mylnej interpretacii. Inac iniciativny navrh v dalsich bodoch ustavne-pravny vybor nechal bezo zmeny.

Slavna snemovna, panie a pani! (Hluk.)

Mistopredseda Sivak (zvoni): Prosim o klud.

Zpravodaj posl. dr Sokol (pokracuje): Uzakonenim prejednavanej osnovy splnuju sa odveke tuzby slovenskeho naroda. To, co este len nedavno bolo zelanim Slovakov, stava sa dnes skutocnostou. Je to politicka udalost tak vyznamna v dejinach slovenskeho naroda, ze dnesne zasadnutie poslaneckej snemovne mozeme oznacit plnym pravom za historicke. Uzakonenie autonomie Slovenskej krajiny ma dejinny vyznam nielen pre dalsi zivot slovenskeho naroda, ale i pre buduce spoluzitie naroda ceskeho a naroda slovenskeho.

A tu by som. chcel strucne a jasne zdoraznit toto: Zakon, ktory dnes odhlasujeme, nech raz a navzdy likviduje doterajsie trenice medzi Slovakmi a Cechmi a nech je pociatkom krajsej buducnosti nielen slovenskeho, ale aj ceskeho naroda. (Potlesk. - Predsednictvi se ujal predseda Malypetr.)

Stare Ceskoslovensko v nemalej miere padlo i preto, lebo medzi slovenskym a ceskym narodom nebola shoda a uprimna spolupraca. Ak chceme, aby nove, okyptene Ceskoslovensko bolo zdrave a zivotaschopne, musime ho budovat nielen novymi metodami, ale aj v novom duchu, v duchu vzajomnej lasky, snasanlivosti a v duchu vzajomneho bratskeho porozumenia. (Potlesk.)

Slavna snemovna! Kto chce zvitazit, musi v prvom rade sam verit vo vitazstvo pravdy, za ktoru pracuje a bojuje. Slovaci po 20 rocnom boji zvitazili, lebo nestracali vieru v Boha a verili vo spravedlivost a zivotaschopnost svojho naroda. (Potlesk.)

Viera v Boha a viera v seba zachranily slovensky narod v minulosti a ja pevne verim, ze viera v Boha a viera v seba zachrani slovensky narod aj v buducnosti. (Potlesk.)

Som stastny, ze som mohol byt referentom tejto historickej osnovy, a navrhujem v mene ustavno-pravneho vyboru slavnej poslaneckej snemovni, aby prijala navrh ustavneho zakona o autonomii Slovenskej krajiny. (Potlesk.)

Predseda (zvoni): Zpravodajem pri odstavci 2 poradu je pan posl. dr Kossey. Davam mu slovo.

Posl. dr Kossey (rusky): Vazene Narodni shromazdeni!

Ustavne-pravni vybor projednal ve schuzi dne 17. listopadu t. r. navrh zakona o autonomii Podkarpatske Rusi. Tato autonomie jest utvorena podle autonomie slovenske zeme ve smyslu rozhodnuti zakonodarnych cinitelu a zastupcu ruskych narodnich rad v Ziline dne 6. rijna 1938.

Karpatorusky narod dbaje svych prav, zarucenych mu mezinarodnimi smlouvami a ustavou, projevoval po radu let silne narodni hnuti pro uskutecneni autonomie a narodne revolucnim zpusobem vyhlasil pro sebe autonomii dne 6. rijna 1938. Ceskoslovenska vlada vyhovela pozadavkum karpatoruskeho naroda a splnila svou povinnost dati karpatoruskemu narodu plnou autonomii, sirsi autonomii, nez byla podle ustavy povinna, autonomii na zaklade solidarity, bratrstvi a rovnosti Cechu, Slovaku a Karpatorusu. Tato autonomie vyplyva ze zasad ciste demokracie a spravedlnosti.

Prvni cast obsahuje ustanoveni o ustavnim soude, o zpusobu platnosti zakonu karpatoruskeho snemu s hlediska ustavne-pravniho, o vykonne moci na uzemi Podkarpatske Rusi po 11. rijnu t. r., kdyz karpatoruska vlada prevzala veskerou vykonnou moc na Podkarpatske Rusi.

Cl. V mluvi o volbach do snemu. Zde se pridrzujeme zasady provesti volby co nejdrive, ale ne pozdeji nez do 5 mesicu ve smyslu rozhodneho pozadavku karpatoruskeho naroda. Zde jest odchylka od poctu mandatu, nebot rozhodujicim jest pocet obyvatelu (na jeden mandat 20.000 obyvatelu).

Druha cast obsahuje definitivni a ustavni urceni uredniho a vyucovaciho jazyka. Normalisovani teto dulezite a spletite otazky bylo preneseno v demokratickemu duchu a v duchu spravedlnosti na karpatorusky snem.

Ze zneni navrzeneho zakona o autonomii Slovenska bylo vynechano ustanoveni, ze " dnesni uzemi Slovenske krajiny shoduje se se spravnim obvodem krajiny Slovenske" a zustane v platnosti ustanoveni ustavni listiny o urceni hranic mezi Slovenskem a Podkarpatskou Rusi. Jsem presvedcen, ze tato otazka definitivniho urceni hranic dojde pripadneho porozumeni u prislusnych cinitelu a ze toto ustavni vakuum bude co nejdrive vyplneno a ze otazka hranic se rozhodne s konecnou platnosti a spravedlive co nejdrive, a to se zretelem na vaznou narodni situaci.

Druha kapitola mluvi o zakonodarne moci. § 5 jest prizpusoben pripadnym zmenam, tykajicim se statopravniho postaveni Podkarpatske Rusi. Treti kapitola mluvi o moci soudni. Pata kapitola mluvi o spolecnych vydajich.