Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 137. schuze (obsah, prilohy) | Streda 9. brezna 1938

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Vavra, Langr, Kosek, Sivak, Taub.

Zapisovatele: Salat, de Witte.

217 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Czech, dr Cerny, inz. Dostalek, dr Kalfus, dr Krofta, Machnik, Mlcoch, dr Spina, dr Sramek.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Mikyska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi ve 2 hod. 15 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda do konce tohoto tydne posl. Pikovi.

nemoci posl. Jasa.

Lekarske vysvedceni predlozil posl. Al. Langer.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal klub poslancu "Deutsche soz. dem. Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Koglera.

posl. dr Korlatha min. spravedlnosti o tom, ze v okrese beregszaszkom nezachovavaju sa predpisy jazykoveho zakona a nariadenia (c. D 476-IV).

Predsednictvo se usneslo vylouciti podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. radu z tesnopisecke zpravy o vcerejsi 136. schuzi snemovny projevy ohrozujici bezpecnost statu a hrube urazlive z reci posl. Kopeckeho.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani poradu, na nemz jest:

Rozprava o prohlaseni predsedy vlady dr Milana Hodzi, ucinenem ve 135. schuzi posl. snemovny dne 4. brezna 1938.

Budeme pokracovati v rozprave, zahajene ve vcerejsi schuzi snemovny.

Lhuta recnicka jest 60 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" dr Sokol, Esterhazy, dr Neuwirth; na strane "pro" pp. posl. dr Stransky, Jezek, de Witte, Pekarek, Smetanka, Gajda, dr Luschka, dr Micura, Ursiny, Liska, Ivak, dr Lukac.

Davam slovo p. posl. dr Sokolovi.

Posl. dr Sokol: Slavna snemovna, panie a pani!

Rozprava o vladnom vyhlaseni sa kona v case neobycajne vaznom a preto ma mimoriadny politicky vyznam pre nasu republiku. (Hluk.)

Predseda (zvoni): Prosim o klid.

Posl. dr Sokol (pokracuje): Posledne medzinarodne politicke udalosti, ktore sa odohraly v nasom bezprostrednom susedstve, su tak dolezite pre nas stat, ze je potrebne, aby sme zaujali k nim rozhodne a jasne stanovisko.

A preto dovolte mi, aby som hned uvodom vyhlasil, ze Hlinkova slovenska ludova strana stoji na pode tohto statu a ze hranice Ceskoslovenskej republiky poklada za trvale a nedotknutelne. (Potlesk.) Sme v opozicii proti terajsej vlade, ale nie sme v opozicii proti statu, lebo stat tento je aj statom Slovakov (Tak je!) a ktokolvek by siahol na samostatnost a neodvislost ceskoslovenskeho statu, ten by siahol aj na slobodu slovenskeho naroda. (Tak je! - Potlesk.)

Slavna snemovna! Kto pozorne sleduje vyvoj medzinarodnych politickych udalosti od skoncenia svetovej vojny, vidi jasne, ze situacia v Europe za uplynulych 20 rokov sa podstatne zmenila. A bolo by chybou, keby sme si neuvedomili, ze sa zmenila v nas neprospech, a keby sme z tejto skutocnosti nevyvodili vcas vsetky dosledky, ktore su potrebne pre zaistenie nasej statnej samostatnosti. Posledne zahranicno-politicke udalosti hovoria jasne a vylucuju akekolvek pochybnosti. Boj o zachovanie samostatnosti a neodvislosti Ceskoslovenska dostava sa do rozhodujuceho stadia a od jeho vysledku zavisi buduci osud tak slovenskeho ako aj ceskeho naroda. A prave preto je v zaujme tohto statu nanajvys potrebne, aby konecne odstranene boly zakladne priciny terajsieho nedorozumenia medzi Cechmi a Slovakmi (Tak je! - Potlessk.) a aby medzi slovenskym a ceskym narodom bola uprimna a harmonicka spolupraca. Spolocne sme si slobodu vydobyli a len spolocne mozeme si ju udrzat a uhajit aj v buducnosti. (Tak je!)

Slavna snemovna! Ked chceme spravne posudit zahranicnu politicku situaciu nasho statu, musime skumat, ci a na kolko su pevne zaklady nasej zahranicnej politiky. Bezpecnost Ceskoslovenskej republiky v politike zahranicnej sa opera o Spolocnost narodov, Francuzsko, Sovietsky svaz a Malu dohodu. (Hlasy: Co nam Soviety pomozu!)

Spolocnost narodov od pociatku svojho vzniku preziva krizu, preto hlavne v poslednych rokoch sa vola so vsetkych stran po reforme Spolocnosti narodov. Vitazne staty ziadaju reformu Spolocnosti narodov preto, lebo Spolocnost narodov dokazala, ze je neschopna zamedzit vojnu a trvale zaistit existujuce hranice, a porazene staty zas volaju po reforme Spolocnosti narodov preto, lebo vidia, ze Spolocnost narodov je neschopna previest take zmeny, ktore by vyhovovaly ich mocensko-politickym zaujmom. Je len samozrejme, ze za takychto okolnosti nie je mozna taka reforma Spolocnosti narodov, ktora by upevnila jej sudrznost a pozdvihla jej autoritu.

Spolocnost narodov zaznamenava od svojho vzniku skoro same neuspechy. Na pr. snaha Spolocnosti narodov o odzbrojenie statov skoncila sa takym zbrojenim, akeho dejiny ludstva nikdy este nezaznamenaly. Kazda akcia Spolocnosti narodov proti utocnikovi skoncila dosial vzdy anexiami. Ked sa Japonsko rozhodlo pre utok, jednoducho vystupilo zo Spolocnosti narodov a Spolocnost narodov bola voci jeho utoku uplne bezmocna. To iste urobilo aj Nemecko, ked siahlo k opatreniam, ktore sa protivily mierovej smluve versailleskej. Podobne sa ukazala uplna bezradnost Spolocnosti narodov i v pripade utoku Talianska proti Abesinii a najnovsie aj v pripade obcianskej vojny vo Spanielsku.

Slavna snemovna, ked toto vsetko uvazime, prideme k zaveru, ze Spolocnost narodov nema moci a potrebnej autority, a preto ziaden stat nemoze budovat svoju bezpecnost na politike Spolocnosti narodov. Vsetko sa tak zda, ze dnes Spolocnost narodov je dobra len na to, aby bola zodpovedna za neuspechy niektorych statov v politike zahranicnej. (Vykriky.)

Nasim spojencom na zapade Europy je Francuzsko. Francuzsko ako velmoc, ktora hra dolezitu ulohu v politike Europy, ma pre nasu republiku nesporne velky vyznam zahranicno-politicky. Otazka je len ta, na kolko by sa toto spojenectvo vojensky osvedcilo v pripade utoku na nas stat.

To iste plati este vo vacsej miere o nasom spojencovi na vychode Europy, o Sovietskom svaze. Medzi nasou republikou a Sovietskym svazom je Polsko a Rumunsko. Ak je pravdiva zprava, ze podla novej rumunskej ustavy nie je mozny prechod cudzieho vojska cez Rumunsko, to by znamenalo, ze sme vojensky izolovani nielen na fronte zapadnom, ale aj na fronte vychodnom. Ale o dhliadnuc od toho, panie a pani, Sovietsky svaz, ako nas vojensky spojenec, nie je takym partnerom, na ktoreho by sme sa mohli v pripade vojny bezpecne spolahnut. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) My neverime v silu nasho spojenectva so Sovietskym svazom jednoducho preto, lebo neverime v silu rezimu, aky dnes v Sovietskom svaze panuje. Udalosti, ktore sa hlavne v poslednych rokoch a zvlaste aj v poslednych dnoch odohravaju v Sovietskom svaze, len potvrdzuju spravnost tohto nasho stanoviska. Stat, kde sa odstreluju a popravuju jeho zakladatelia a budovatelia, nemoze byt pre nas ziadnou garanciou a spojenectvo s takymto statom moze byt len na ujmu nasej pozicie v politike zahranicnej. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Preto my Slovaci, ako narod krestansky a nacionalne zalozeny, od prvopociatku tazko snasame spojenectvo nasej republiky so Sovietskym svazom a bolo by konecne na case, aby o hodnote tohto spojenectva vazne uvazovali aj zodpovedni cinitelia nasej zahranicnej politiky. (Vykriky poslancu strany komunisticke.)

Predseda (zvoni): Prosim o klid.

Posl. dr Sokol (pokracuje): Co sa tyka Malej dohody, bolo by iste nespravne tvrdit, ze Mala dohoda je institucia zbytocna a ze nema pre nas nijaky vyznam. Je iste, ze Mala dohoda v minulosti splnila svoju ulohu. Ale je nesporne aj to, ze Mala dohoda nestaci na to, aby mohla byt pevnou zarukou nasej statnej bezpecnosti. (Tak je! - Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Akolvek sa zdoraznuje navonok jednotnost a solidarnost Malej dohody, faktom je, ze staty Malej dohody nie su dnes jednotne v mnohych palcivych a vaznych otazkach medzinarodnej politiky. Kto tvrdi ine, ten budto klame seba, alebo zavadza neinformovanu politicku verejnost. Uspechy polskej a nemeckej diplomacie v Rumunsku rovnako ako uspechy nemeckej a talianskej politiky v Juhoslavii su nesporne vaznym oslabenim Malej dohody.

Slavna snemovna! Z toho, co som strucne uviedol, logicky nasleduje, ze zaklady, na ktorych nasa statna politika buduje bezpecnost nasho statu v politike zahranicnej, su slabe alebo neiste a preto zaujem obrany republiky kategoricky ziada, aby sme terajsiu liniu nasej zahranicnej politiky podrobili bedlivemu skumaniu. (Posl. Vallo: Kam ju orientovat?) Odpoviem vam hned na to. Klub poslancov a senatorov Hlinkovej slovenskej ludovej strany vo svojom vyhlaseni, ktore precitane bolo koncom minuleho roku v posl. snemovni, medzi inym konstatoval aj toto: "Ceskoslovensko patri medzi tie staty, ktorych bezpecnost nemozno trvale zaistit bez dobreho pomeru k susedom." Toto konstatovanie je nielen spravne, ale urcuje v znacnej miere aj smer nasej zahranicnej politiky v buducnosti. Ide o to, aby zodpovedni cinitelia nasej zahranicnej politiky nic nezameskali, co vyzaduje zaujem bezpecnosti statu, a aby sa z nasej strany urobily vcas vsetky kroky k tomu, aby nas pomer k nasim susedom bol nielen korektny, ale, ked je to mozne, priatelsky. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove. - Posl. Vallo: Ak to spravit?) Ja myslim, pani, ze s vami je velmi tazka debata, vy ste natolko zamilovani do Sovietskeho svazu, ze vy o Sovietskom svazu nepripustate akukolvek debatu. (Vykriky poslancu strany komunisticke.)

Predseda (zvoni): Prosim o klid.

Posl. dr Sokol (pokracuje): Slavna snemovna! Ale ked chceme, aby sa upevnila nasa pozicia v politike zahranicnej, musime si v prvom rade vyriesit svoje vnutrostatne problemy. Kazdy stat ma taku vahu v politike medzinarodnej, aku silu reprezentuje sam v politike vnutornej. (Tak je! - Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) A tu chcel by som jasne zdoraznit, ze nic by nemohlo byt pre nasu statnu samostatnost tak osudne, ako to, keby si zodpovedni cinitelia tohto statu neuvedomili ani dnes, ze je zaujmom republiky Ceskoslovenskej, aby konecne vyrieseny bol problem slovensky. (Tak je! - Vyborne! - Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Slovensky problem ma eminentny vyznam nielen pre konsolidaciu vnutornych pomerov nasho statu, ale aj pre posilnenie nasej pozicie v politike zahranicnej.

Pan predseda vlady dr Milan Hodza vo svojom vyhlaseni medzi inym povedal i toto (cte): "Sme si dnes povinni vsetci navzajom jasnostou. Jasna rec znamena dobru volu, lojalnost a mier. Rec dvojsmyselna znamenala by neistotu, nedoveru a zbytocne spory, ktore by rozrusovaly nielen nas a susedov, ale i celu Europu."

Slavna snemovna! Ano, je potrebne, aby sme hovorili o veciach svojho statu jasne a to nielen na adresu zahranicia, ale v prvom rade medzi sebou doma. (Tak je! - Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Vyriesenie slovenskeho problemu na zaklade uplnej rovnopravnosti slovenskeho a ceskeho naroda je nielen zaujmom Slovenska a slovenskeho naroda, ale aj zivotnym zaujmom ceskoslovenskeho statu. (Tak je! - Potlesk poslancu slovenske strany ludove.)

Pred 2 rokmi povedal mi isty vladny cinitel, ze v Prahe nenajdeme ani jedneho zodpovedneho cinitela nasho statu, ktory by uznal, ze slovensky narod jestvuje. Vyhlasujem jasne a otvorene, ze vec osobitosti slovenskeho naroda nie je vecou Cechov, ale vecou Slovakov. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Pre existenciu slovenskeho naroda nie je a nemoze byt smerodajne zelanie Cechov, ale vylucne len vola Slovakov. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Slovensky narod je historickou skutocnostou. Presvedcenie o individualite slovenskeho naroda je u Slovakov pevne, vykrystalizovane a az na ojedinele pripady vseobecne. Keby nebolo slovenskeho naroda, nebolo by ani tych vselijakych dohod, ktore Cesi a Slovaci pocas zahranicneho odboja medzi sebou uzavreli a ktore prispely v znacnej miere k vzniku Ceskoslovenskej republiky. (Tak je!) Slovensky narod je narodom plnoletym, narodom snazivym a zivotaschopnym, preto niet ziadnej priciny, aby slovensky problem aspon v 20. roku trvanie republiky nebol vyrieseny tak, ako to vyziaduje zivotny zaujem slovenskeho naroda. (Potlesk poslancu slov enske strany ludove.)

Slavna snemovna! Ked v aprili r. 1936 stroskotalo vyjednavanie o vstup nasej strany do vlady, terajsia vlada vyhlasila, ze vyriesi slovensky problem aj bez ucasti Hlinkovej slovenskej ludovej strany vo vlade. A hoci od toho casu uplynuly uz skoro cele 2 roky, ja s lutostou konstatujem, ze slovensky problem je dnes na mrtvom bode prave tak, ako bol aj pred 2 rokmi. Dva roky uplynuly a slovensky problem ostal nevyrieseny.

V poslednom case pise a hovori sa znova o vstupe nasej strany do vlady. A preto dovolte mi, aby som aj k tejto otazke zaujal nase jasne stanovisko. Snahou kazdej politickej strany, ktora ma kladny pomer k statu, je, aby brala ucast vo vlade. Toto je snahou aj Hlinkovej slovenskej ludovej strany, ktora sa otvorene a lojalne hlasi k tejto republike. Ano, slavna snemovna, my sme ochotni vstupit do vlady. Ale my mozeme vstupit len do takej vlady, ktora si vezme do svojho programu vyriesenie slovenskeho problemu a ktora bude respektovat prirodzene prava slovenskeho naroda. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove.) Keby sme vstupili do vlady bez toho, neosozili by sme Slovensku a slovenskemu narodu, ale nepreukazali by sme dobre sluzby ani samemu statu. Preto, panie a pani, kto chce, aby Hlinkova slovenska ludova strana v jubilejnom roku neisla do utoku, ale do vlady, nech sa spolocne s nami pricini o vyriesenie slovenskeho problemu. (Potlesk poslancu slovenske strany ludove.)

Slavna snemovna! Tohto roku je nielen 20. vyrocie trvania Ceskoslovenskej republiky, ale aj 20-rocne jubileum Pittsburghskej dohody. Kedze platnost a zavaznost tejto dohody, hlavne v poslednom case, je predmetom verejnej diskusie, dovolte mi, aby som prehovoril aj o vyzname a hodnote tohto historickeho dokumentu a aby som uviedol na pravu mieru vsetky dovody, ktore sa uvadzaju proti zavaznosti a platnosti Pittsburghskej dohody. Doslovny text Pittsburghskej dohody znie takto:

"Schvalujeme politicky program, usilujuci sa o spojenie Cechov a Slovakov v samostatnom state z Ceskych zemi a Slovenska.

Slovensko bude mat svoju vlastnu administrativu, svoj snem a svoje sudy.

Slovencina bude uradnym jazykom v skole, v urade a vo verejnom zivote vobec.

Ceskoslovensky stat bude republikou, jeho konstitucia bude demokraticka.

Organizacia spoluprace Cechov a Slovakov vo Spojenych statoch bude podla potreby a meniacej sa situacie pri spolocnom dorozumeni prehlbena a upravena.

Podrobne ustanovenia o zariadeni ceskoslovenskeho statu ponechavaju sa oslobodenym Cechom a Slovakom a ich pravoplatnym predstavitelom."

Za Cechov podpisali dohodu Masaryk ako predseda Ceskoslovenskej narodnej rady, Karol Pergler, Hynek Dostal, Oldrich Zlamal, Vojta Benes a ini predstavitelia ceskych organizacii v Spojenych statoch. Za Slovakov podpisali predstavitelia americkych Slovakov a rusky legionar, Slovak, ktory sa vtom case zdrzoval v Spojenych statoch, Jan Jancek.

Proti platnosti a zavaznosti Pittsburghskej dohody uvadzaju sa najcastejsie tieto namietky:

Dohoda bola uzavreta len preto, aby sa celilo agitacii proti jednote Cechov a Slovakov namierenej. Plati len pre Ameriku a americke pomery.

Na dohode podpisani boli tak so strany ceskej ako i slovenskej obcania americki a tito boli si uplne vedomi, ze nie su povolani predpisovat nieco Slovensku a narodu doma.

Dohoda na konci vyslovne podotyka, ze podrobne ustanovenia o usporiadani ceskoslovenskeho statu ponechavaju sa oslobodenym Cechom a Slovakom a tito pomer Slovenska k jednotnemu statu jasne vyslovili a politicky rozriesili prijatim ustavy.

Slovaci zriekli sa Pittsburghskej dohody Martinskou deklaraciou, ktora vynesena bola neskorsie. (Posl. Hlinka: Boli by sme blazni!) Dohoda je neplatna, lebo nevyhovuje predpisom uzakonenym v Spojenych statoch.

Toto su shrnute vsetky namietky, ktore sa uvadzaju verejne proti platnosti a zavaznosti Pittsburghskej dohody.