Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 136. schuze (obsah, prilohy) | Utery 8. brezna 1938

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Sivak, Langr, Kosek, Vavra, Taub.

Zapisovatele: Bergmann, Vicanek.

211 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri Bechyne, dr Czech, dr Cerny, dr Derer, dr Krofta, Machnik, Mlcoch, inz. Necas, dr Spina, dr Zadina.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Zadera.

Predseda Malypetr zahajil schuzi ve 2 hod. 14 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda: na dnesni den posl. Batkove-Zackove, dr Neumanovi, Rybarikovi; na dnesni a zitrejsi den posl. Sivakovi, Salatovi; na tento tyden posl. Brozikovi.

nemoci posl. dr Fencik.

Do vyboru soc. - politickeho vyslal: klub poslancu csl. soc. dem. strany delnicke posl. Al. Langra za posl. Noveho; klub poslancu "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Kirpalovou za posl. Tauba.

Do vyboru zivn. - obchodniho vyslal klub poslancu csl. zivn.-obchodnicke strany stredostavovske posl. K. Chalupu za posl. Lisku.

posl. Richtra min. ver. praci ve veci nedostatecneho vybaveni cejchovniho inspektoratu pro Cechy personalem, dale nedostatecneho vyrizovani cejchovani teplomeru a event. povereni cejchovani teplomeru cejchovnim uradem v Brne (c. D 480-IV);

posl. J. Sedlacka:

min. vnitra o zpetnem nabyvani statniho obcanstvi rozloucene manzelky (c. D 479-IV),

min. vnitra a min. ver. praci o nutnosti stavby statniho obytneho domu v Rymarove (c. D 482-IV),

min. skolstvi a nar. osvety o pripocteni do pense doby podle §u 51, odst. 4 sluzebni pragmatiky ve prospech ucitele Bohumila Ruzicky z Lipniku nad Becvou (c. D 481-IV);

posl. dr Holotu min. soc. peclivosti o likvidacii zemskeho uradu pre peclivost o valecnych poskodencov v Bratislave (c. D 475-IV);

posl. dr Korlatha min. vnutra o opomijani predpisov jazykoveho zakona a nariadenia v okrese Beregsas (c. D 477-IV).

pocatkem schuze:

Vladni navrhy: tisk 1253 - prikazan vyborum zahranicnimu a soc. - politickemu; tisky 1260, 1261 - prikazany vyborum zemedelskemu a ustavne-pravnimu.

Navrh tisk 1256 - prikazan vyboru iniciativnimu.

Interpelace tisk 1250 (I az IX).

Odpovedi tisk 1247 (I az XVI).

prikazal predseda zadosti:

kraj. soudu trest. v Praze ze dne 10. unora 1938, c. Nt XIX 13/38, za souhlas s trest. stihanim posl. Liebla pro precin proti cti (c. J 314-IV);

okr. soudu trest. v Praze ze dne 28. unora 1938, c. Nt XIV 5/38, za souhlas s trest. stihanim posl. Gajdy pro prestupek podle zakona c. 108/33 Sb. z. a n.(c. J 322-IV);

kraj. soudu trest. v Praze ze dne 3. brezna 1938, c. Nt XIX 18/38, za souhlas s trest. stihanim posl. Gajdy pro precin proti bezpecnosti cti (c. J 323-IV);

kraj. soudu v Bratislave ze dne 1. brezna 1938, c. Nt XIX 401/38, predlozenou vrch. stat. zastupitelstvim v Bratislave ze dne 3. brezna 1938, c. 2191/38, za souhlas s trest. stihanim posl. Hascika pro precin pomluvy podle §u 2, resp. utrhani na cti podle §u 3 zakona c. 108/33 Sb. z. a n. (c. J 324-IV).

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani poradu, na nemz jest:

Rozprava o prohlaseni predsedy vlady dr Hodzi, ucinenem ve 135. schuzi posl. snemovny dne 4. brezna 1938.

Podle usneseni predsednictva navrhuji lhutu recnickou 60 minut.

Jsou proti tomuto navrhu nejake namitky? (Namitek nebylo.)

Neni jich.

Navrzena lhuta jest schvalena.

Prihlaseni jsou recnici: na strane "proti" pp. posl. dr Szullo, Kopecky, Kundt, dr Sokol, Esterhazy, dr Neuwirth; na strane "pro" pp. posl. Hampl, inz. Zilka, de Witte, Svetlik, dr Stransky, Jezek, Pekarek, Smetanka, dr Micura, Ursiny.

Davam slovo prvemu recniku na strane "proti", p. posl. dr Szullomu.

Posl. dr Szullo (madarsky): Vazena snemovna!

Ako znalec tradicii madarskeho parlamentarizmu poznavam akosi v reci pana predsedu vlady Hodzu zazvuky davno uz nepocutych, ale dosial este nezapomenutych tonov, ktore mohly odzniet i z ust Albetra Apponyiho alebo Juliusa Justha, ba i z ust Michala Karolyiho, ked tito chceli podopriet svoju politiku, zalozenu na nalade. Je to prva rec od tych cias, co som clenom posl. snemovne ceskoslovenskej, v ktorej som nenasiel ten gramofonicky typicky vyraz: demokracia. A naozaj je to i odovodnene, lebo ved rec cela bola imperialisticka, ba snad i monarchisticka, ale nebola to rec demokraticka.

Demokracia podla tunajsej definicie znamena vladu ludu. Lud je vsak kolektivny nazov pre obyvatelstvo statu. Ze tento lud nebol v tejto reci, tomu nasvedcuju tiez okolnosti, za akych bola rec prednesena. Rec mala svoj kaz. Prave tak, ako v starom Uhorsku nebolo mozno docielit prenikavych uspechov s mentalitou "rakusko-uhorskou", ani tuna nemozno sa dopracovat uspechov sjednotovanim, ktore nepocita s rasami, lebo verejnopravne je republika statom ceskoslovenskym, statni obcania su v nom statnymi obcanmi ceskoslovenskymi, avsak nie su v nom statni obcania rasy ceskoslovenskej.

Nikto nez ja nerespektuje lepsie najuslachtilejsi cit cloveka, cit vlastenectva. Uznavam, ze Milan Hodza dal na to priklad vtedy, ked oproti celej zaplave svojich odporcov a za tazkych okolnosti zostal Slovakom. Ja som vtedy videl tajomstvo jeho vtedajsich uspechov, avsak v tej istej periode videl som i zhrutenie tak zvanej koalicie. Bude sa to opakovat tiez u nas. Akonahle sa nezavisli Madari chceli zmenit v koaliciu Madarov "pre veci spolocne", boli porazeni. A prave tak pochodi u nas, u svojho ludu ten, kto chce robit politiku "veci spolocnych", alebo keby na priklad Slovak chcel sa zmenit v Cechoslovaka.

Je prirodzene, ze statnik, ktory stoji v cele vlady, musi mat doveru vo svojej veci a musi znat svoje ciele. Tomu dal vyraz i pan predseda vlady. Avsak zodpovedny statnik vedla svojich cielov musi znat tiez kvantitu sil, ktore ma pri ruke, a po tejto stranke zostal pan predseda vlady dlzen odpovedou.

Veduci statnik ma pri ruke sily dvojakeho druhu. Jednou silou je, ako sa vyjadril tiez pan predseda vlady, sila fyzicka, a druhou je sila mravna. O sile fyzickej nechcem hovorit. Zakazuju mi to trestne sankcie vynimecnych zakonov, ktore hlasaju vitazstvo demokracie. Chcem sa zapodievat iba so silou mravnou, ktora je o vela ucinnejsia. Ved silou fyzickou je zbran. Je to iba chladne zelezo. Ak niet ruky, ktora by ho trimala, t. j. elan a intencia narodneho citenia, ktore slovansky jazyk dokonale vyjadruje slovom "duch", tu zbran sama o sebe nestaci. Ale ak je tu "duch", tu priebojna energia "duchu" nahradzuje i silu slabsej zbrane. Avsak zda je tu tento "duch", to zavisi vzdycky od toho, zdali lud najde vo vladnom rezime ten ramec, v ktorom moze sa vyzit svojim vlastnym narodnym zivotom. A tuna je to manko reci predsedu vlady, pre ktore nikto sa neodvazi povedat, ze tato rec znamena tolko ako cin.

Nechcem sa zabyvat s podrobnostmi tej reci, ktora je typicky moderneho smeru po tej stranke, ze v podradenych vetach vyjadruje to, comu sa chce pre drsnost veci vyhnut vo vetach hlavnych. Poukazujem tu na to, ze i tato rec je preplnena tym, co malo v zapati uspechy pred 20 rokmi, avsak co nie je dnes uz sledovane uspechom, t. j. ma prilis propagandisticky hrot a propagandisticku tendenciu. Propaganda uz nie je tak hodnotna ako pred 20 rokmi, lebo ved nova generacia vie robit rozdiele, co a preco sa to poveda, a podiva sa, komu a v jakom smere osozi ten prejav.

Rec pana predsedu vlady je urcena pre cudzinu. A preto, aby uz vopred nesiril pochybnosti a aby uviedol v zmatok badatelov po zakladnych pricinach nesnadzi, vyvolanych dnesnou situaciou, pribil dve okolnosti, ktore sa hodia k oklamaniu. Jednou je ta, ze Ceskoslovensko je preto take, akym prave je, a ze preto je v nom tolko narodnosti, kedze podla slov pana predsedu vlady "je historickym skutkom, ze Ceskoslovensko patri medzi staty, na uzemi ktorych ziju smiesane obyvatelia rozneho narodneho povodu, a preto nemohla urobit mierova konferencia nic ine, nez i po svetovej vojne potvrdit situaciu niekolko storocnu". Tu je ten bod kardinalneho omylu. Lebo ac bez podmienky plati, ze Ceskoslovensko je slozene zo dvoch statov, zo zemi historickych, ktore patrily k cisarstvu rakuskemu, a zo Slovenska, ktore bolo po dobu 1000 rokov integrujucou castou Uhorska, je vsak bez podmienky iste, ze mierova konferencia nie preto potvrdila tieto etnograficky rozniace sa hranice, kedze inac nemohla urobit, lez preto, lebo zakladnym omylom mierovej konferencie jei vzdy to, aby plnila zastoj trestneho sudcu a nie aby bola konferenciou vyjednavajucich stran.

Druhe podobne propagandisticke zistenie je to, ze vlada ceskoslovenska vyplnila dosial vsetky svoje zavazky voci mensinam, ktorych sa podujala, ba urobila este viac. A tedy podla toho tu by bola ta mravna sila, a vraj nema podkladu to, aby sa ktokolvek zaoberal s vecmi tunajsich rasovych pokrevencov. Vo vedomi svojej zodpovednosti prehlasujem, ze tato konstatacia pana predsedu vlady sa nekryje so skutecnostou. Mensinova otazka tuna nie je vyriesena, je iba odsunuta na vedlajsiu kolaj.

Akym sposobom sa riesia v tomto state prava mensinove, na to skolskym prikladom je to, co sa stalo prave v tychto dnoch. S velkym aplombom sa prehlasovalo, ze voci Madarom boly mensinove prava pre velke zasluhy aktivistickych poslancov uplatnene a ze u posty a zeleznic v obciach, ktore su madarske od 1000 rokov, budu madarske nazvy znova zavedene, ovsem v dualite s jazykom statnym a s obmedzenim, ze v obciach, ktorym udeli vlada tuto milost, nepostaci 20 % pocetny pomer madarskeho obyvatelstva, ako to nariaduje zakon jazykovy, lez ze madarskeho nazvu mozu pouzivat iba obce, kde pocetny pomer madarskeho obyvatelstva cini 50 % za predpokladu, ze obec sama lezi v obvode sudneho okresu, kde pocetny pomer madarskeho obyvatelstva cini tiez 50 %.

Mal som vela prilezitosti vyjadrit svoje presvedcenie, ze nie je spravny ten sposob boja, jestlize clovek pohrdne dusevnymi vlastnostmi svojho odporcu. Pan predseda vlady nebral na to zretel. Svojou postupnou cinnostou, ktorej sa naucil snad z tureckeho afia pri studovani tureckych pomerov, zakupovanim hotelov a tlaciarni a vyuzivajuc vsetkej rafinovanosti agrarnych zakonov snazi sa dosiahnut toho jedneho, aby zmenil toho ducha zakonov na ochranu mensin, v znameni ktoreho boly tieto zakony vynesene. Vedoma kolonizacia, vedome odnarodnovanie, vedoma skolska politika, vedome hospodarske soslabovanie, vedome klamanie verejnosti - to su vsetko prostriedky politiky, ale nikdy prostriedky poctivej dohody, ktoru pokladame za potrebnu my, ale ktorej prva podmienka je: clara pacta boni amici.

Dnesna situacia je kriticka. Od desatroci hlasame, ze vlada republiky Ceskoslovenskej ma kaz, ktory zalezi v tom, ze chce stale tvorit narodny stat z tohoto statu typicky narodnostneho. O uskutocnenie tejto snahy pokusili sa Habsburgovia obrovskou mocou a s obrovskou tradiciou a nedokazali to vykonat. Tuto politiku chceli prevadzat Hohenzollernovia v Polsku, ale nepodarilo sa im to. Tuto politiku praktikovali Bourboni v Elsasku a nedosiahli nicoho. Je cudne, ze jednotlivcov snad mozno premenit, ale rasy nemozno prerabat, lebo i ludstvo ma svoj zakon, ktory ma kazdy organicky zivot, ze su rozne rasy, rozne fauny a flory, a tak i ludsky zivot ma svoje rozne fauny, ktore sa vo svete demonstruju v roznych narodnych osobitnostiach.

Hladam-li priciny kritickej situacie a to, co priviedlo vladu k stanovisku "nie, nie, nikdy", musim videt zakladnu pricinu toho v tom, coho sa dotkol pan predseda vlady v prvej casti svojej reci, ze totiz bola utvorena Mala dohoda, o ktorej vsak neplati konstatacia, ze Mala dohoda je nastrojom mieru a ze Mala dohoda splnila svoje poslanie. Poslanim Malej dohody bolo iba negativum, aby zabranila vzkrieseniu Madarska. Z Malej dohody mala vzrast velmoc, v ktorej vsetci tri ucastnici chceli nabyt supremacie na ukor dvoch ostatnych, a vsetky tri slozky prevadzaly hospodarsku politiku, ktora si vytycila za ciel svoju vlastnu prosperitu.

Podla verejnohospodarskej nauky uzernicka politika je ta, ktora chce dosiahnut vlastneho blaha na ukor zivota druhej strany. Hospodarsku politiku mozno robit len podla zasady "leben und leben lassen", a nie podla zasady "leben und nicht leben lassen". Pochybena bola politika agrarnej strany, ked postavila proti Madarsku bojovne cla, nie preto, lebo zaujem statu ceskoslovenskeho bol by diktoval minimalne cla zemedelske, lez preto, aby Madarsko bolo stlacene na kolena.

Akokolvek sa divame do minulosti a uvazujeme o nej, musime videt, ze pricinou dnesnych neblahych pomerov a pricinou toho, ze v panvi Dunaja niet ani politickeho ani hospodarskeho kludu a harmonie, je to, ze nastupnicke staty od r. 1919 nechcu sa s Madarskom dohodnut na zaklade fair play, v ceste ustupkov, ba pracuju nielen s politickymi, ale i s hospodarskymi represaliami. Z toho rezultovalo, ze z tejto colnej valky vysly staty agrarne ako staty merkantilne a staty merkantilne ako staty agrarne. Ceskoslovenska republika, ktora celou svojou strukturou a so svojim ludom velkej vzdelanosti a praktickych vedomosti bola vyslovne statom priemyselnym, stala sa statom agrarnym, a Madarsko stalo sa statom priemyselnym. Spravcovia Malej dohody nechceli prijst na to, ze cesty zblizenia nesmu sa zatarasit nasilim, ale ze treba pripustit, aby sa Madarsko na prirodzenom podklade zblizilo so staty nastupnickymi a aby takto bola vytvorena nezavislost nielen vlastna, ale i ostatnych ucastnikov. Maginotove linie delia, kym priatelske smluvy zblizuju. Rincanie zbrane vyvola valku, kym olivova vetva prinasa mier.

Len jedina velmoc je na svete, ktora, co stoji, stale postupuje v nelomenej ciare nahor, a to je Anglia. A Anglii pridava na velkosti to, ze - coho pozorovatelia mozeme byt i teraz - robi vzdy svoju politiku na zaklade zasady fair play, v ceste poctivej a otvorenej. Chamberlain docela jasne prehlasil, ze Italii pochybenou propagandou bolo namluvene, ze Anglia pletie plany machiavellisticke, pretahuje a odsunuva pojednavania s Italiou, aby sa medzitym mohla ozbrojit a potom, bude-li treba, zahlusit Italiu zbranou. Prehlasil, ze vec sa tak nema, lebo ze on chce jednat s Italiou poctive a otvorene. Oproti Edenovi prehlasil Chamberlain docela jasne i to, ze hypokrizou je tvrdenie, ze by budto Spolocnost narodov alebo velmoci mohly za dnesnych pomerov ucinne zakrocit v prospech zaujmov, ktore su zaujmami malych statov, a ze hypokrizou je namluvat to statom malym.

Smernicne zasady fair play su: otvorenost, vylucenie kortesacky, upustenie od propagandy a zachovavanie hesla: clara pacta boni amici. Toho je treba, aby si porozumeli ludia v panvi Dunaja.

Prehlasujem, ze my Madari citime, ze so strany vlady tejto republiky nikdy sa neobjavilo to otvorene gesto, ktore by vyvolalo porozumenie. S nami sa tu stale naklada ako so statnymi obcanmi druhoradymi. V tomto osude vsak mame svojich konsortov a je tedy naprosto pochopitelne, ze solidarita situacie vyvolava medzi tymito druhoradymi urcitu duchovnu jednotu, s ktorou nutno pocitat a o ktorej treba uvazovat. A prave preto opatovne prehlasujem, ze nasa strana, stojac na platforme dejinnych dosledkov, danych spolocnostou osudu, snasa jeden osud a citi spolu s mensinou nemeckou a citi spolu so Slovacou, ktora v zaujme svojho ozdravenia bojuje o autonomiu; a nasa strana, pokial nase sily a sily madarskeho ludu stacia, venuje plne svoje sily v zaujme tejto snahy a zapasu za autonomiu Slovenska.

Pri vedomi svojej odpovednosti prehlasujem, ze my v zaujme tunajsieho Madarstva sme ochotni zahajit s vladou vazne vyjednavania stran napravy nasich krivd. Vlada preziva tazku hodinku. A prave preto znova vyzyvam jej pozornost na to, ze najsilnejsiu oporu jej poskytnu ibaa sily mravne. Touto moralnou silou je dat pravde zvitazit. Bude-li sledovat tuto zasadu, tu sa stane pravdou to, co je teraz skor hromozenim, ze vraj "tisic rokov sme sa nebali nikoho", ako to povedal pan predseda vlady Hodza, ktory je Slovak, a prave preto musim k tomu k voli historickej pravde pridat este to, ze je tomu tak len preto, lebo tisic rokov bol spolu Slovak s Madarom.

Expose neprijimame.