Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 131. schuze (obsah, prilohy) | Streda 23. unora 1938

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Sivak, dr Markovic, Langr, Kosek, Vavra, Taub.

Zapisovatele: Jasa, Bergmann.

215 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: ministri inz. Dostalek, inz. Necas.

Predseda nejvyssiho ucetniho kontrolniho uradu dr Horak.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Mikyska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi ve 2 hod. 13 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda: na dnesni a zitrejsi den posl. dr Korlathovi; do konce tohoto tydne posl. Hascikovi.

Do vyboru rozpoctoveho vyslal klub poslancu csl. soc. dem. strany delnicke posl. Tymese za posl. Vaverku.

posl. Ticheho min. soc. pece ve veci priznani stravovaci akce na Valassku (c. D 467-IV);

posl. inz. Karmasina min. spravedlnosti o vrazde na bratrich Reinoldovych v Mukaceve (c. D 466-IV).

pocatkem schuze:

Navrh tisk 1246 - prikazan vyboru iniciativnimu.

Odpoved na nalehavou interpelaci tisk 1245.

Predsednictvo se usneslo podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. radu vylouciti z tesnopisecke zpravy o vcerejsi 130. schuzi snemovny projevy ohrozujici bezpecnost statu a hrube urazlive z reci posl. Maye.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prvych dvou odstavcu poradu, o nichz bylo usneseno spolecne jednani a jimiz jsou:

1. Zprava vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 1103), aby byl dan Narodnim shromazdenim souhlas podle cl. XIV financniho zakona republiky Ceskoslovenske ze dne 21. prosince 1935, c. 245 Sb. z. a n., jimz se stanovi statni rozpocet na rok 1936 (tisk 1224).

2. Zprava vyboru rozpoctoveho o statnim zaverecnem uctu republiky Ceskoslovenske za rok 1936 (tisk 1052) spolu s ucty statniho bytoveho fondu a davky z majetku (tisk 1225).

Zpravodajem pri obou odstavcich jest pan posl. Remes.

Budeme pokracovati ve spolecne rozprave, zacate ve vcerejsi, 130. schuzi snemovny.

Lhuta recnicka jest 60 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" pp. posl. dr Tiso, Jaross, Sverma, dr Novotny, inz. Schwarz, Cavojsky, dr Neuwirth, dr Stula, dr Porubszky, Turcek, J. Sedlacek; na strane "pro" pp. posl. Mikulas, dr Novak, Slavicek, Pozdilek, dr Neuman, Tymes, Kremen, Polivka, Hladky, Petrovic, Bergmann, Benda, Rybarik, Hatina, Kopasz, Netolicky, Schulcz, Fiala, Revay.

Davam slovo prvnimu prihlasenemu recniku na strane "proti", p. posl. dr Tiso.

Posl. dr Tiso: Slavna snemovna!

Klub slovenskej ludovej strany s uspokojenim vzal na vedomie rozhodnutie predsednictva posl. snemovne, ze pri rokovani o zaverecnom ucte na r. 1936 bude pripustena v tejto snemovni sirsia politicka rozprava, nez obvykle byva. S uspokojenim vzali sme na vedomie toto rozhodnutie, lebo myslim, ze nielen nas klub, ale i cela snemovna citi, ze na hlbsiu, prenikavejsiu politicku rozpravu nebolo nikdy vhodnejsieho a potrebnejsieho casu ako prave dnes.

Predpokladam pravda, ze ked sa zakulisny riaditel nasej vnutornej politiky rozhodol pripustit politicku rozpravu, sudil, ze su dane vsetky podmienky, aby tato politicka rozprava bola uspesna, kladna, aby z tejto politickej rozpravy vysiel uspech, ktory konci v sblizeni sa stanovisiek na prohlbenie vzajomneho dorozumenia a na posilenie prave tych velkych zaujmov, ktore zaujmy vsetky statotvorne strany v tejto snemovni reprezentuju.

Iste predpokladame, ze su zabezpecene vseobecne podmienky takej politickej atmosfery, v ktorej atmosfere ma byt takato uspesna politicka debata, teda, ze je zabezpecene to, ze v tejto politickej debate bude stat argument proti argumentu a nebude sa nikdy odpovedat na argument osobnymi invektivami. Ze bude stat argument proti argumentu a uvolni sa do istej miery i ta stroha klubova disciplina, ktora myslim ani nasmu parlamentarizmu, ani nasmu demokratickemu zriadeniu doteraz neposluzila. Ze sa uvolni vnutorne svedomie kazdeho z nas tu pritomneho v tejto politickej debate, kde, myslim, kazdy vyciti ton historickeho vyznamu a historickych udalosti a bude hovorit a robit podla vlastneho svedomia a zodpovednosti pred svojim vlastnym svedomim a pred listoriou. (Tak je!)

Ked predpokladame, ze su zabezpecene tieto vseobecne podmienky takejto prajnej politickej atmosfery, umoznuj ucej plodnu politicku debatu v tomto parlamente, musim pripomenut, ze dnesna doba nam pripomina este nejaku zvlast casovu aktualnu podmienku terajsej rozpravy, totizto, aby sme sostupili s vysokeho kona doktrinarstva a namyslenosti, ze neomylnou istotou je u nas len ista kasta obdarena, co sa tyka posudenia zahranicnej situacie a co sa tyka odhadu vnutropolitickych pomerov, lebo udalosti doma i za hranicami sa odohravajuce nam davaju tvrdu pravdu. Konstatujeme to nie s radostou a tym menej so skororadostou, ale konstatujeme to so zadostucinenim, lebo vieme odhadnut dosah udalosti i pre nas narodny zivot slovensky.

Ale povedomie zodpovednosti nas nuti, aby sme v tejto situacii prejavili svoje stanovisko, aby sme nemlcali, a myslim, ze terajsej vladnej vacsine a menovite vlade kazdy zodpovedny cinitel musi v prvom rade zazlievat, ze mlci, ze neprehovori a nehlada prilezitost, aby prehovorila a nielen povedala jasne svoje stanovisko, ale pripadne i uspokojila rozburenu verejnost a nepokoj a neistotu na urcitu mieru zmensila. (Tak je!) Hovorim, ze i v tejto situacii chceme prejavit svoje stanovisko, ktore je diktovane objektivnym tlmocenim vole naroda slovenskeho, a sme presvedceni, ze je tlmocenim zivotneho zaujmu republiky. Vieme, ze podobne nase prejavy ako boly prijimane doteraz. Nechcem rekriminovat, preto sa nepustam teraz do detailov, ale pytam sa: je v nas vsetkych aspon dnes dobra vola vytvorit taku politicku atmosferu, ktora by umoznila dorozumenie a ukoncila by bratovrazedny boj Cechov a Slovakov?

Tolko o podmienkach uspesnej a plodnej debaty. Ak by sme o tychto podmienkach uvazovali a srovnavali ich so vseobecnou politickou situaciou domacou, museli by sme pochybovat, ci tieto podmienky su tu a ci tato politicka debata bude plodna a uspesna a ci nie. Strana nasa do tejto politickej debaty ide i preto, lebo myslim, ze je tym povinna svojej cti, nakolko pozorujete, ze v popredi politickeho boja stoji prave nasa strana a ze je nasa strana povinna i politicky sirsej verejnosti a nielen svojej strannickej verejnosti s podanim urcitych vysvetleni a s podanim urcitych doktrin a pravd, proti ktorym sa dnes z urcitych kruhov tak uporne a tak zakerne boj uje.

Ked pozorujeme tento boj a pozorujeme i sposoby tohoto boja, kde sa aktivny minister tejto vlady dr Derer uponizil tak hlboko, ze pouzil sposobov nie ani parlamentnych, nie ani spolocenskych, ale nechcem davat prilezitost panu predsedovi snemovne, aby ma pre neparlamentny vyraz tuto k poriadku volal, domysli si kazdy, ako oznacujeme taketo sposoby, s ktorymi sposobmi proti nasej strane tento pan dovoluje si vystupovat.

Vidime toto nielen z tychto utokov, ze podmienky tej politickej atmosfery by boly dane, ale vidime to spolu i z mnohych dobrych rad, ktore dobre rady udajne nasi dobroprajnici davaju nasej strane. Samozrejme nepredpokladame, ze veria, ze preto nam davaju tieto dobre rady, ako by sme boli presvedceni, ze oni nasej strane tymito dobrymi radami vskutku chcu posluzit a nasej strane pomoct. Takychto dobrych rad, nakolko su tieto dobre rady hlbsie ako prejavy politickych zartov a politickej kurtoazie, nakolko sa tykaj u hlbsie nasej terminologie politickej i nasej ideologie politickej, musime sa ich dotknut.

Medzi tymito radami vznasa sa na nas prva rada: politicka strana taka velka, ako je strana ludova, ktora ma mat na mysli zaujem obyvatelstva slovenskeho, mala by a musela by uz davno, ak vazne berie svoju ulohu a svoje povolanie v politike, odchylit sa od sposobu historicko-filozofickych uvah, s ktorymi ona pracuje v parlamente i mimo parlamentu, a mala by prikrocit k realnej politike. Pravda, historicko-filozoficke uvahy. Pripada mi to tak, ze vtedy, ked nas od historicko-filozofickych uvah niekto, udajne dobroprajnik, odradit chce, vtedy s najvassimi historickofilozofickymi vymysleninami, nie uvahami, nasu terminologiu a nas politicky program znemoznit a zabit chce. (Tak je!) Na nas program a na nas postup ide sa historickofilozofickymi uvahami. Pestujeme a podopierame pojem samobytneho a suverenneho naroda slovenskeho. Ide sa proti nam s pojmom jednotneho naroda ceskoslovenskeho a nezbada sa, ze vtedy, ked sa realita historicko-biologicka oznacuje za historicko-filozoficku uvahu, ktora je nehodna politika, ze vtedy taka vymyslenina, ako je narod ceskoslovensky, sa tisne do popredia, aby tymto sposobom zakrylo sa vselico, co prave pod touto tarchou a pod dojmom tejto vymysleniny v praktickom zivote politickom na ukor slovenskeho naroda sa prevadza.

Slavna snemovna, iste ze strana v tomto ovzdusi zradila by sama seba, stala by sa nevernou svojej historii a vydala by na pospas i svoju doterajsiu statotvornu pracu, ktoru vykonala, ak by sa v tejto chvili, takeho velkeho politickeho vyznamu, neosvedcila, ze neochvejne stoji na svojom programe politickej autonomie slovenskej kraj iny a v 20. vyroci jestvovanie Ceskoslovenskej republiky pripomina zavazky zahranicneho odboja a caka, ze bude do zivota uvedena menovite vrcholna dohoda z tychto, t. zv. Pittsburghska dohoda. (Potlesk.)

Okolo tejto pittsburghskej dohody nielen preto, ze je jubilarny rok tejto dohody, ale i pre doterajsi nas politicky vyvin, ako racite vediet, vedie sa ten najostrejsi a najbezohladnejsi boj. My sme tento boj nevyvolavali, my sme ale boj prijali, lebo sa uprimne tesime tomuto boju okolo pittsburghskej dohody. Lebo v tomto boji na jednej strane dopodrobna sa zacinaju vynorovat vsetky detaily zahranicneho odboja (Tak je!), menovite medzi americkymi Slovakmi a Cechmi pred uzavretim tejto pittsburghskej dohody. Na druhej strane boj okolo pittsburghskej dohody vyvolava zmatok v rade nasich neprajnikov, a to este i v rade tych poprednych rytierov, ktori si myslia, ze zivotnu ulohu konaju, a ktori statotvorny zaujem vyssie a lepsie obhaj ovat nevedia, leda ze sermuju proti pittsburghskej dohode takym sposobom, ze to znaci zmatok v ich hlavach, ze to znaci uplnu dezorientaciu, ktora im uz nevie ani spravne vyrazy davat do pera a ktora im dava pouzivat take slavne vyrazy v reci, ze nevedia ani citat a pytaju sa, ze kde je ta "dohoda", ved ze tam niet ani slova o dohode, kym napis znie: Dohoda Cechov a Slovakov. (Hlasy: To hovoria aj pravnici!) Ano. A ake argumenty uzivaju! Nechcem rozpravat o tych zapadlych argumentaciach, ci je vraj dohoda platna, ked sa uzavierala a podpisala v sviatocny den Ameriky, ci ze Slovenska liga, ktora bola jednou kontrahentkou na strane tejto dohody, nebola legalizovana, statom uznana spolocnost vtedy; akoby sa bolo jednalo o nejaky dobry obchod, ako by sa jednalo o zaregistrovanie nejakej obchodnej spolocnosti a nie o zakladanie statu, o uzavretie paktu citov, srdc a dusi Cechov a Slovakov na vybudovanie spolocneho statu!

Slavna snemovna! Boj okolo pittsburghskej dohody iste ze vyjasnieva tieto okolnosti a dava pozorovatelovi, ktory politiku pozoruje i z psychologickeho hladiska, tusenie a posmelovanie, ze tam v tom tabore, kde taketo zmatky byvaju vyvolavane jednou obycajnou debatou o jednej dohode pred 20 rokmi uzavretej, nie je viacej istoty o spravnosti ich stanoviska, lebo inac by boj inaksie viedli a neuponizovali by sa k prostriedkom, akych pouzivaju. (Tak je!)

Inac ale tesime sa tomuto boju proti pittsburghskej dohode, lebo cim dalej sa tento boj vedie, tym zrejmejsie dokazuje autenticitu tejto pittsburghskej dohody, tym zrejmejsie sa preukazuje, ze marne su vsetky tie namietky, co sa teraz dokumentarne dokazuje. Napor vyvolava samozrejme tym hlbsie vhlbenie sa do vsetkych dokumentov nasho zahranicneho odboja a nuti nas vynasat odtial zbrane proti naporu proti pittsburghskej dohode robenemu. A tym vacsmi vysvita, ako dr Pergler nedavno z Ameriky nam bol napisal, ze niet autentickejsieho dokumentu na svete ako je pittsburghska dohoda. (Posl. dr Patejdl: Pravnicka autorita!) Ci je to pravnicka autorita, na to, myslim, ze netreba pravnicky titul; ocity svedok, ktory pri cine bol a ktory iba fyzicku pritomnost a fyzicky vykon niekoho ma konstatovat, ne potrebuje, myslim, pravnicke vzdelanie. A k tomuto svedectvu pripojujem sa sam. Pri poslednej mojej navsteve v Amerike a v Pittsburghu mal som prilezitost mat ten dokument v ruke a vedel som konstatovat, ci je podpis prveho prezidenta republiky Masaryka pravy alebo nie, a vedel som si rozhodnut a uistit sam seba a kazdeho, s kym som mohol o tom hovorit, ze podpis prezidenta Masaryka na pittsburghskej dohode je pravy, totozny, autenticky. Mozem ho prirovnat s inymi podpismi, ktore mam pri ruke. Autenticita tejto pittsburghskej dohody teda cim dalej tym viac vysvita, ale vysvita i vyznam tejto dohody pre Ceskoslovensku republiku. Prave na mieste, kde sa pittsburghska dohoda rodila, po porade s niekolkymi podpisovatelmi tejto dohody pittsburghskej a po porade s poprednymi cinitelmi terajsej nasej americkej emigracie mal som prilezitost hovorit o tom, ze historicky a statnopoliticky vyznam pittsburghskej dohody najvacsmi vidim v tom, ze pittsburghska dohoda nam je svedkom, ze v nasom spolunazivani s Cechmi bol moment, a to nie moment nahodily, nie moment nepricetny, ale moment po zralych a velkych uvahach, ked popredni ceski cinitelia zahranicneho odboja vystupili a uznali historicke pravo Slovakov, aby v ich rodnom kraji na Slovensku boli si svojho osudu sami panmi. (Tak je! - Potlesk.) Ja v tom vidim najvacsi historicky a statno-politicky vyznam pittsburghskej dohody, a nie v tom, ci vypocty pittsburghskej dohody su nam dostatocne alebo nie, ci podpisovatelia pittsburghskej dohody uhadli presny ramec, co vsetko k zivotu slovenskeho naroda je potrebne. Taketo veci podliehaju zmenam casu, ale tento historicky fakt, ze najvyznamnejsi cinitelia zahranicneho odboja, Cesi, a to taki, ktori za tento stat bojovali a sa obetovali, uznali toto historicke pravo Slovakov, nic nezmeni. Museli prist potom Cesi, ktori za tento stat nebojovali, ktori si v tomto state sadli do hotoveho, aby neuznali, co tito velki Cesi uznali po cas zahranicneho odboja. (Potlesk.)

Pittsburghska dohoda v svojom 20. jubilarnom roku vykazuje sa este potrebnejsia ako pred tym, ked sa podpisovala. Sme presvedceni, ze keby sme nemali tej to pittsburghskej dohody, po 20 rocnej skusenosti museli by sme prikrocit teraz k tomu, aby sme ju spravili. (Tak je!) Lebo narod slovensky ako etnicky, samostatny, politicky suverenny narod chce zit v Ceskoslovenskej republike a je presvedceny, ze Ceskoslovenska republika bola preto utvorena, aby tento oslobodeny narod slovensky zil a sa rozvijal.

Slavna snemovna! Po tomto vseobecnom uvode o pittsburghskej dohode a po tomto vyzvidnuti prave tej kategorickej vole slovenskeho naroda, ze chce zit v Ceskoslovenskej republike a chce sa vyvinovat kulturne, hospodarsky a politicky, je nam vela potrebne. A tuto by som do urcitej miery aj osobnu otazku z toho robil, aby som niekolko slov tu pred parlamentom povedal o tej teze, ktora vyvolala tolku burku vraj pre vyraz, ktory som mal pouzit na jednom politickom shromazdeni na Slovensku pred odchodom do Ameriky, ze som vyhlasil, ze svojho naroda slovenskeho ani za cenu republiky sa nezriekneme. Nemal som moznost kontrolovat vsetky casopisecke zpravy, kritiky a utoky, ktore po mojom odchode sa o tomto boly rozsirily a davaly, az ked som prisiel domov, bolo mi to sdelene a preto pokladam to za svoju osobnu otazku, aby som i v tejto veci tu na patricnom forume niekolko slov prehovoril.

Narod je nam takou vysokou hodnotou, ze tu v protivahu s inymi hodnotami nikdy a nicim prevazit nedovolime. Narod je jedinou zivou organickou jednotkou a prirodzenym nositelom vsetkych prav, nasledkom coho narod je tedy jedinym suverennym urcovatelom sposobu svojho zivota na zaklade prirodzeneho zakona. Stat je podobnou hodnotou v pomere k narodu tam, kde si narod vytvoril svojsky stat, cim nastava uplne stotoznovanie organickeho podmetu s prostriedkami k cielu veducimi. Pri tejto relacii naroda a statu stava sa z kazdej takejto hodnoty prirodzene meritko vyznamu a hodnotenia jednoho i druheho. Taky a tolky je narod, aky ma stat. Taky a tolky je stat, nakolko sa v nom uplatnuje narod. (Tak je!) Dovolavat sa tedy naroda i za cenu republiky vtedy a tam a ustami takych ludi, ktori niekolko raz nielen prilezitostne, ale aj co najslavnostnejsie vyhlasili, ze tuto republiku pokladaj u za prirodzeny domov svojho naroda a ze narod slovensky svoje politicke ambicie prirodzenym sposobom uplatnuje v ramci tejto republiky, vtedy dovolavat sa naroda i za cenu republiky, znamena vynasat a merat hodnoty naroda meritkom najvyssej hodnoty v rade prostriedkov narodom zvolenych. Toto jedine vyplyva z nasho dostatocne znameho kladneho stanoviska k republike, lebo nielen predpokladame, ale sme presvedceni a chceme verit, ze republika je pre zivot, pre vsestranny vyvoj a rozvoj naroda slovenskeho urcena a zalozena. Kto vsak v tomto vyraze nucha nieco proti republike, prezradza, ze podla jeho koncepcie alebo podla jeho zelania republika by mala byt proti narodu slovenskemu, lebo len tak moze imputovat nam, ze my tento vyraz pouzivame proti republike, a vtedy nie my, ale tento by mal byt postaveny pred sud, aby podla zakona na ochranu republiky bol sudeny ako nielen podnecovatel politickych nesvarov, ale ako priamy podnecovatel proti zivotu tejto republiky! (Potlesk poslancu slovenske ludove strany. - Posl. dr Markovic: Chytajte zlodeja!) Nie, pan dr Markovic, nepocul som. (Posl. dr Markovic: Ja hovorim: Chytajte zlodeja!) Kricite vy! (Posl. dr Markovic: Ano!) Dakujem za osvedcenie.