Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 118. schuze (obsah, prilohy) | Streda 1. prosince 1937

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Langr, dr Markovic, Kosek, Sivak, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Salat, Vavra.

246 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Czech, dr Derer, dr Krofta, dr Spina, Zajicek.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Mikyska.

Mistopredseda dr Markovic zahajil schuzi v 1 hod. 15 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle § 2, odst. 4 jedn. radu obdrzeli: na dnesni a zitrejsi den posl. Petr; do konce tohoto tydne posl. Salat.

nemoci posl. dr Kossey, Viereckl.

Za platnou podle §u 2, odst. 4 jedn. radu uznana dodatecna omluva posl. dr Dominika na den 30. listopadu t. r.

Do vyboru rozpoctoveho vyslal: klub poslancu "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" posl. Kliebra za posl. dr Eichholze; klub poslancu slovenskej strany ludovej posl. Florka za posl. Salata.

Dotaz posl. Knotka min. post a telegrafu ve veci zruseni dorucovaci pusobnosti postovniho uradu v Krocehlavech (c. D 432-IV).

Odpoved min. skolstvi a nar. osvety na dotaz posl. Neumeistra c. D 393-IV.

Predsednictvo usneslo se podle § 9, odst. 1, lit. m) jedn. radu vylouciti z tesnopisecke zpravy o vcerejsi 117. schuzi snemovny projevy ohrozujici bezpecnost statu z reci posl. dr Roscheho a projevy ohrozujici bezpecnost statu, pokud se tyce hrube urazlive, z reci posl. Gottwalda a dr Pjescaka.

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Pristupime k prejednavaniu poriadku, na ktorom je:

Zprava vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 1100) statniho rozpoctu republiky Ceskoslovenske a financniho zakona na rok 1938 (tisk 1140) a rozprava o prohlaseni ministra financi ucinenem ve 114. schuzi poslanecke snemovny dne 9. listopadu 1937.

Zpravodajom jest p. posl. Remes.

Budeme pokracovat vo vseobecnej rozprave, zacatej vo vcerajsej 117. schodzi snemovne.

Prihlaseni su este recnici: na strane "proti" pp. posl. dr Korlath, Jezek, Gajda, Petrasek, Sandner, Brody, B. Kohler, dr Porubszky, Siroky, Esterhazy; na strane "pro": pp. posl. de Witte, dr Luschka, Schulcz, Ursiny.

Davam slovo prvemu recnikovi prihlasenemu na strane "proti", p. posl. dr Korlathovi.

Posl. dr Korlath (madarsky): Vazena posl. snemovna!

Podla pana ministra financii je u nas hospodarska situacia v rozmachu, co vraj mozno pozorovat na zlepseni statnych prijmov. Skutecnost je ta, ze konjunktura ozbrojovacia je iba chorobnym symptomom zdanliveho hospodarskeho rozmachu a v dosledku toho i nabubrelost rozpoctu je vecou chorobnou. Pan minister financii bol este vlani o vela uprimnejsi. Dnes same falosne predpoklady, same mylne poznatky. Hospodarske zlepsenie nastalo vylucne nasledkom zbrojenia, co je, ako vieme, praca neproduktivna, a takato hospodarska konjunktura znamena zlepsenie iba pre valecnych milionarov.

Co sa tyka letosneho zlepsenia bernych prijmov, tu pravou pricinou toho je "senzacny" berny zakon koalicie z r. 1936, ktory priniesol poplatnikom v r. 1937 platebne prikazy z dvoch rokov a bernej sprave dvojnasobny prijem. S velkym napnutim ocakavame, ako vyuctuje financna sprava v zaverecnom ucte z r. 1937 priame dane z dvoch rokov, t. j. z r. 1936/1937. Z ktoreho roku? Pan minister financii pred svojim padom v lete prave preto opustil svoje miesto, lebo uprimne shladal spatnou financnu politiku svojich ministerskych kolegov a nechcel sa jej podujat; teraz vsak v dobe svojho noveho ministrovania vidi naraz vsetko ruzovo. Otvorene a uprimne poveda, ze peniaze potrebujeme na zbrojenie a na stavbu opevneni. Preto sa jeho temna skarohliadnost hospodarska zafarbila ruzovo, preto je vraj hospodarsky zivot v rozmachu. Tohoto roku zastavali ste asi tri miliardy do opevneni, v roku buducom zastavate tri a pol miliardy a do r. 1940 - ako to uz niektore noviny i pisaly - investujete do zbrojenia uhrnom 15 miliard, aby generalny stab bol spokojny.

O vela dolezitejsie nez zbrojenie by bolo, keby vladna sprava bola vykonala vaznu pracu v zaujme usmiernenia narodov zijucich v uzemi tohoto statu, v zaujme ziskania uprimnych priatelov v zahranici a priatelstva statov susednych. Vlada neplni svoje povinnosti, ktorych sa podujala mierovou smluvou, ani voci mensinam, ani voci autonomnemu uzemiu Podkarpatskej Rusi, a co po tejto stranke cini, to smeruje iba k tomu, aby vazne bola zavedena zahranicna verejnost. [ ].

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Volam pana recnika za tento vyrok k poriadku.

Posl. dr Korlath (pokracuje): Vlada nepodnika nic, aby pacifikovane boly mensiny na uzemi tohoto statu. Rec pana predsedu vlady z 18. februara t. r., v ktorej sa hlasa "narodnostne usmiernenie a narovnanie", nebola vyvolana volou uprimneho usmiernenia, lez tlakom zo zahranicia, lebo vecne ponosy mensin v Ceskoslovensku stavaly sa u zapadnych demokracii neprijemnymi. My vieme, ze tieto prejavy maju vyznam iba smerom k cudzine, my vieme, ze prejav predsedu vlady pri prilezitosti polozenia zakladneho kamena pomnika Jokaiho vyznel iba pre neinformovanu cudzinu. Nam o vela viac vyhovuje prejav, ktory ucinil dr Hodza, vtedajsi minister skolstva, dna 20. augusta 1923 v Uzhorode, ktory istej deputacii, ziadajucej u neho o vratenie madarskeho gymnazia, mrstil odpoved: "Ci madarska kultura klesla uz tak daleko, kde je kultura vrchovinska?" Ja sam som to nahodou nepocul, lebo prave toho dna ma odviedli do zalara. [Posl. Schulcz (madarsky): To bude muset pan poslanec odvolat, lebo taketo nieco ceskoslovensky predseda vlady nepovie!] Neodvolam, dokazem to.

Na miesto rozboru tejto fraze z 18. februara apelujem na uceneho, dnes svetochyrneho ceskeho muza, ktory v r. 1908 napisal svoje habilitacne dielo na univerzite v Parizi "O problemoch Rakuska a o ceskej otazke." Precitam citaty, kde sa hovori o cesko-nemeckom kompromise (cte): "Kompromis z r. 1890 snad ani nebol tak spatny, ako sa o tom v Cechach vseobecne myslelo. A napriek tomu Mladocechom podarilo sa porazit Starocechov. Kompromisom by boli Cesi ziskali niekolko faktickych ustupkov. Myslienka, zorganizovat administrativne skupiny, ktore by pojimaly v sebe iba prislusnikov jedneho naroda, bola vytecna, a ti, co navrhuju dnes iba polovazne riesenie tohoto problemu, mozu vychadzat iba z tejto zasady."

Dielo tohoto velkeho ucenca, ktore ako dielo habilitacne prijala univerzita v Parizi, v dalsom odstavci vyvodi, ze tento program bol Cechom neprijatelny v dosledku zradikalizovanej ceskej verejnosti. Ja prehlasujem: Nech uskutocnia Cesi tento program dnes, tuna, pre madarsku mensinu.

Disertacia velmi krasne hodnoti pravo historicke a pravo naturalne a o tomto druhom hlasam i ja spolu so svetochyrnym ceskym profesorom (cte): "Pravo historicke musi disponovat velkou materialnou silou, kym pravo naturalne ma uz samo nezdolatelnu silu moralnu. Toto pravo nemozno naveky slapat do blata. Dejiny naroda ceskeho dokazuju to dostatocne." Nie menej dokazuju to dejiny naroda madarskeho. (Posl. Schulz [madarsky]: Tym sa ma pomoct madarskej mensine v Ceskoslovensku?)

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Neracte pana recnika vyrusovat.

Posl. dr Korlath (pokracuje): O velmi liberalnom autonomistickom programe narodnostnom t. zv. realistov a konecne socialistov pise cesky ucenec toto (cte): "Centralizaciu treba nahradit dokonalou decentralizaciou a to nie v prospech historickych zemi monarchie, lez v prospech narodnych korporacii, narodnych krajov, distriktov a obci. Administrativna autonomia musi byt dokonala v duchu anglickeho self gouvernementu. Obciam, krajom a okresom musi byt dane pravo, aby mohly svoje narodnosti somknut vo vyssie narodne jednotky. Okresy a kraje treba podla moznosti rozclenit podla casti narodnych. Treba organizovat narodne zemske snemy a tieto maju mat uplnu suverenitu."

Mlady kandidat doktoratu osvojuje si program realistov na narodnostnu autonomiu a pise o tom toto (cte): "Vo skutocnosti rozdelenie Rakuska na kraje narodnostne tak, ako to navrhoval uz Palacky v Kremzi, je velmi dobre mozne. Kraje by boly z najvacsej casti takmer homogenne. Cisarskymi zakonami by bolo mozno zabezpecit prava mensin v uzemiach smiesanych, rovnopravnost jazykov v administrative okresov so smiesanymi jazyky, na zemskom sneme, ktory by sa delil na dve narodnostne kurie a ktory by mal exkluzivnu kompetenciu v otazkach skolskych. Nezbytnym predpokladom reorganizacie by bola decentralisacia od Viedne a demokratizacia verejnopravnych zariadeni a volieb do zemskych snemov."

Velavazena snemovna! Z tejto knihy nie je ani jediny exemplar k dostaniu ani v jedinej knihovni alebo knihkupectve v Ceskoslovensku. I v Parizi sa tato kniha nachadza len v jednom exemplari, jej opis mam ja a dam ho k dispozicii komukolvek v nemeckom preklade. Jestlize by vlada v tomto duchu bola riesila autonomiu Podkarpatskej Rusi a v tomto duchu by bola chcela vyriesit po dobu devatnast rokov otazky mensinove, tu by sme nepotrebovali do r. 1940 financne naklady 38-40 miliard k ucelom zbrojenia.

S tohoto miesta som dlzen este jednou odpovedou panu ministrovi Frankeovi. Pan minister Franke povedal, ze my nemame pravo uvadzat v nasich narodnych bojoch ako priklad boje ceskych narodnych velikanov Masaryka, Benesa a Kramar a proti Rakusku. Na citat kol. posl. Esterhazyho odpovedal pan minister Franke, ze nam nie je treba dovolavat sa tychto velkych ceskych statnikov, lebo cielom tychto muzov bolo odrakustenie a my vraj neuvadzajme ich pamiatku vo spojitosti s tymto odrakustenim. Nuze musim panu ministrovi Frankemu povedat, ze znamenal-li rakusky vladny rezim nebezpecenstvo pre kulturu cesku, tu vladny rezim prazsky znamena nebezpecenstvo pre nas, pre nasu kulturu, a jestlize oni mali dost sebavedomia, narodneho citu a odvahy povedat to Rakusku, i my mame tolko moralnej odvahy a sebavedomia povedat to obzvlaste obyvatelstvu autonomnej Podkarpatskej Rusi, ze na centralisticky cesky vladny rezim doplacame miliardy, aby on nasu tisicrocnu kulturu narodnu systematicky nicil, a preto ziadali sme vzdy a i dnes pozadujeme, aby nase urady boly obsadene prislusnikmi odvekych narodov a aby Cesi boli odvolani do Prahy, lebo pre nas dnesna autonomia znamenala iba skodu, pre Prahu vsak osoh.

Zvlaste odsudenia hodnu hru prevadza vlada zdanlivym zavedenim autonomie na Podkarpatsku Rus. Shora citoval som myslienky dnes svetochyrneho ceskeho ucenca o pojme autonomie. S tymito myslienkami nemozno nijak priviest do suzvuku guvernersku radu menovanu v Prahe, v ktorej nezaseda ani jediny Madar. "Zdrojom vsetkej moci je lud" - poveda ustavny zakon. Za tuto vznesenu vetu by bolo treba vsunut toto: "V autonomnej Podkarpatskej Rusi je vsak zdrojom vsetkej moci prazske ministerstvo, ktore vykonava demokraciu menovanym autonomnym guvernerom a menovanou guvernerskou radou." Moze to snad zaslepit na nejaky cas cudzinu, avsak obyvatelstvo Podkarpatskej Rusi nikdy. Dokial nebude zvoleny sojm, dokial nebude zriadeny autonomny guvernement bez kombinacii krajinskeho uradu, zavisleho od ministerstva vnutra, dotial bude kazda praca proste zaslepovanie.

Velavazena snemovna! I na inom mieste mozeme pozorovat ubytok demokracie. Zabyvajme sa len na pr. s rezortom spravedlnosti. Nuze, racte odpustit, sami ceski vladni politikovia so zahanbenim sa priznavaju niekedy predo mnou, ze cenzura ani za ery Bachovskej nesarapatila tak, ako tychto cias. Prosim, tam kde dostavaju sudy instrukcie, ako maju vykonavat cenzuru, tam vobec nemozno pravom mluvit o demokracii. Rovnako tak nemozno o demokracii mluvit tam, kde pri vyhlasovani rozsudkov obcianskych i vojenskych sudov dostava sa na verejnost len to, kto bol odsudeny a na kolko, avsak preco bol odsudeny a aky bol vysledok dokazovania, o tom sa verejnost nedozvie nic. Ani to nie su rezultaty demokracie, jestlize obzalovani za zatvorenymi dvermi mozu byt obhajovani iba menovanymi obhajcami advokatmi.

Nemajte mi za zle, velavazeni pani, ze sa nezaoberam s tou castou rozpoctu, ktora sa tyka vydavkov vojenskych; obavam sa totiz, ze keby som sa do toho dokladne prehlbil a pitval bych detaily, mohol by niektory vojensky prokurator vzniest proti mne obzalobu. Do toho sa ja nemiesam, len tomu sa divim, ze vojensky prokurator nevznasa obzalobu proti vlade za prezradenie tych mnohorakych priprav, ktore mozno vycitat na priklad z rozpoctov na stavby zeleznicne, cetnicke, policajne, colne-pohranicne, verejnych prac, silnic atd.

Avsak zo statneho rozpoctu ani z daleka sa este nezraci pravy obrazok zbrojenia. Utraty samosprav na zbrojenie su proste nepriehladne. Tak na pr. Uzhorod bude stavat novu delostrelecku kasaren za 40 milionov tak, ze stat uz vopred podpisal najomnu smluvu a zarucil sa za platenie urokov a splatok stavebnych nakladov.

Pokladam za nespravne, ze vlada pri vyhladavani novych pramenov pre statne peniaze nepostupuje podla zasady rovnosti. Javi sa to v tom, ze dochodky urokove nie su podla stavajucich zakonov rovnako a spravedlive zdanene. Statna statistika vie o sporitelnych vkladoch 55 az 60 miliard Kc, a naproti tomu berne urady zdanuju iba urokove dochodky z 22-23 miliard Kc. A takto uroky zo sporitelnych vkladov 35 az 38 miliard Kc zostavaju nezdanene. Netreba mnoho dokazovat, ze tento horentny nezdaneny kapital nie je povodu slovenskeho a podkarpatoruskeho.

Je nespravne daleji to, ze prevazna vacsina novo zavadzanych dani su srazitelnou polozkou pri vyratani danovych prirazok, takze obce a okresy akozto samospravne sbory su tym ukratene a privodi to iba ich nove zadlzenie.

Su rezorty, v ktorych rozpocet setri prave tam, kde by sa nemalo setrit. Tak na pr. rezort skolsky nielen ze setri, ale nevyuzil uplne ani rozpoctovy preliminar z roku minuleho na stavbu skol, kedze penazi bolo treba na ine veci. Marne pozadujeme rovnake zachadzanie pre cirkevne skoly Podkarpatskej Rusi. V tejto najchudobnejsej krajine este i dnes pozaduje sa ako zakladny ucitelsky plat 4.809 Kc, kdezto uz na Slovensku iba 1200 Kc. Tym su skrtene skoly cirkevne.

Setri i rezort zemedelstva, a veru ani tuna by sa nemalo setrit, lebo ved na pr. vlada poskytla na uhradu skody sposobenej suchom v r. 1937 a odhadnutej na 300 milionov, uhrnom iba 5 milionov korun, co necini ani 2 % celej skody.

V otazke upravy cien vina uz davno busia gazdovske organizacie na vratach ministerstva zemedelstva. Najnovsie obdrzal som slub, ze ceny vina budu nariadenim zvysene na snesitelnu vysku a ze bude snizena i nemozna napojova dan z vina, ktora je dvojnasobkom ceny vinneho mostu. A teraz medzi uhradovymi navrhy vidime tiez vladny navrh na zvysenie dane z vina. Vsetko to dokazuje, ze vlade vobec neboli hlava z krizy produkcie vina, ktora je z 90 % v rukach madarskych.

Spomina sa uz i nova pozemkova reforma, ale zapomina sa na to, ze pri prevadzani starej pozemkovej reformy bola uplatnovana tendencia priamo protimadarska. Cely rad madarskych obci bol vydedeny pri pozemkovej reforme, avsak bola utvorena Latorica, bol utvoreny statny vzorny statok, no a previedla sa i kolonizacia len preto, aby sa nedostalo pody madarskemu ludu. (Vykriky posl. Kosika.) Precitajte si knihu senatora csl. soc. demokratickej strany Ballu. V nej sa docitate, ze ceska agrarna strana previedla pozemkovu reformu v autonomnej Podkarpatskej Rusi tak, aby Madari boli naprosto vydedeni.

Musim este prehovorit o stavbach v Podkarpatskej Rusi. Vsetky stavby, ktore boly v poslednej dobe zahajene, sluzia ucelom zbrojenia. V Chuste, Mukaceve a Uzhorode stavaju sa gymnazia ceske, o madarske gymnazia vsak marne ziadame.

Este niekolko slov o statnych prijmoch. Ako som sa uz zmienil, nove dane postihuju v prvom rade malozivnostnikov, maloproducentov, ludi s pevnymi platy, robotnikov, sukromnych uradnikov a tedy male existencie strednej triedy. Je velmi pozoruhodna mienka listu ceskej burzoazie "Narodni politiky", ba este i toho kapitalistickeho listu "Narodni listy", ktore nemozu sa zdrzat prejavu svojho nazoru, ze vraj velke bremena su uvalene obzvlaste na strednu triedu a na male existencie. Bolo by byvalo o vela spravnejsie, keby ste boli silnejsie zdanili jednotkove obchody, mamutie druzstva a kartely, lebo z prijmov tychto podnikov by mohly lepsie vzrastat prijmy statu. Bohuzial, to sa nestalo. (Hluk.)

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Prosim o klud.

Posl. dr Korlatb (pokracuje): Velavazena snemovna! Musim vybocit este na jednu vec. Vcera pri jednom vykriku povedali tu niektori pani, ze my nemame pravo hovorit v mene madarskeho ludu. Podla statistiky hlasovalo na nas v uzemi Podkarpatskej Rusi 77% Madarov a tedy uzivajuc dovery tychto 77 % Madarov pravom mozeme hovorit v mene madarskeho ludu. Ze zbyle 23 % delia sa medzi stranu ceskych agrarnikov a stranu csl. socialnych demokratov, to na veci nic nemeni. Inak rozpocet neodhlasujem. (Potlesk poslancu madarskych spojenych stran.)