Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 102. schuze (obsah, prilohy) | Utery 8. cervna 1937

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Sivak, dr Markovic, Langr, Kosek, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Pik, Jasa.

Predseda Malypetr zahajil schuzi ve 3 hod. 20 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

186 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: ministri dr Derer, dr Franke.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Mikyska.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda: na dnesni den posl. Rybarikovi, Kunzovi, Jasovi; na tento tyden posl. Pekarkovi, Lieblovi, Ursinymu, Vicankovi, Schluschemu.

nemoci posl. Macoun.

Lekarska vysvedceni predlozili posl. de Witte, Wagner, Cavojsky.

Do vyboru zahranicniho vyslal: klub poslancu "Egyesult Orszagos Keresztenyszocialista es Magyar Nemzeti Part es Zipser Deutsche Partei" posl. dr Szulloho za posl. Jarosse; klub poslancu "Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Heegera.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal klub poslancu csl. soc. dem. strany delnicke posl. Revaye za posl. dr Markovice.

Do vyboru zivn.-obchodniho vyslal klub poslancu "Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei" posl. Koglera za posl. Macouna.

Predseda vlady zaslal pripisem ze dne 1. cervna 1937, c. j. 13.777/1937 m. r., vladni narizeni ze dne 21. kvetna 1937, c. 82 Sb. z. a n., jimz se meni a doplnuje zakon ze dne 13. kvetna 1928, c. 39 Sb. z. a n., o ochrane domaciho trhu prace - prikazano vyboru soc.-politickemu.

Dotazy:

posl. J. Sedlacka:

min. ver. praci a min. financi o zrizeni letecke linky Praha-Olomouc-Mor. Ostrava a Olomouc-Brno (c. D 352-IV),

min. ver. praci o mzdovych pomerech na nove budovane statni silnici Velky Ujezd-Kyjanice-Kozlov atd. v politickem okrese hranickem (c. D 356-IV);

posl. dr Neumana:

min. financi ve veci zastaveni dovolenych delnictvu tabakovych tovaren pro nedostatek delnictva (c. D 351-IV),

min. vnitra ve veci neudrzitelneho postupu 16. oddel. zemskeho uradu v Praze pri projednavani navrhu pridelu ze statni stravovaci akce pro jihoceske okresy (c. D 350-IV);

posl. Ticheho vlade ve veci zrizeni nahradniho prumyslu ve Velkych Karlovicich (c. D 353-IV);

posl. Nemce (SdP) min. financi o sluzebnich poklescich vypomocneho exekutora v Lovosicich (c. D 355-IV);

posl. Polivku:

min. soc. peclivosti vo veci naroku na odskodne robotnika J. Odelgu Kepenu za uraz (c. D 357-IV),

min. zemedelstva vo veci prepusteneho zamestnanca Chovanca z Javoriny (c. D 358-IV),

min. skolstva a nar. osvety vo veci nemeckeho skolstva na Podkarpatskej Rusi (c. D 359-IV).

Odpovedi:

vlady na dotazy: posl. Salata c. D 240-IV, posl. Zierhuta c. D 292-IV;

min. vnitra na dotaz posl. Hintermullera c. D 293-IV;

min. ver. zdravotnictvi a tel. vychovy a min. zemedelstvi na dotaz posl. Polivku c. D 225-IV;

min. post a telegrafu na dotaz posl. Obrlika c. D 287-IV;

min. skolstvi a nar. osvety na dotaz posl. Jarossa c. D 171-IV;

min. ver. praci a min. vnitra na dotaz posl. Jobsta c. D 249-IV;

min. soc. pece na dotaz posl. Axmanna c. D 268-IV.

pocatkem schuze:

Vladni navrhy: tisk 951 - prikazan vyboru ustavne-pravnimu; tisk 958 prikazan vyborum ustavne-pravnimu a brannemu.

Navrhy tisky 944, 945, 947 az 950, 952 az 957 - prikazany vyboru iniciativnimu.

Zprava tisk 959.

Interpelace tisk 918 (I az XXII).

Tesnopisecke zpravy o 97. a 98. schuzi posl. snemovny NSRC.

prikazal predseda zadosti:

okr. soudu v N. Jicine ze dne 2. cervna 1937, c. Nt 122/37, za souhlas s trest. stihanim posl. dr Neuwirtha pro prestupek pomluvy podle §u 2 zakona c. 108/33 Sb. z. a n. (c. J 239-IV);

okr. soudu v Olomouci ze dne 25. kvetna 1937, c. Nt IX 113/37, za souhlas s trest. stihanim posl. Svetlika pro prestupek podle §§ 1 a 2 zakona o ochrane cti (c. J 241-IV).

Odvolana byla imunitni zadost za souhlas s trest. stihanim posl. inz. Kunzla c. J 207-IV, pres. sdel. 76. schuze.

Predsednictvo usneslo se vylouciti podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. radu z tesnopisecke zpravy o 101. schuzi snemovny dne 4. cervna t. r. projevy hrube urazlive z reci posl. Vodicky.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Zprava vyboru kulturneho a rozpoctoveho o vladnom navrhu zakona (tisk 898) o zriadeni vysokej skoly technickej v Kosiciach (tisk 932).

Zpravodaji jsou: za vybor kulturni p. posl. dr Lukac, za vybor rozpoctovy p. posl. Teplansky.

Budeme pokracovati v rozprave zacate ve 100. schuzi snemovny dne 3. cervna t. r.

Lhuta recnicka jest 30 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" p. posl. dr Clementis; na strane "pro" pp. posl. Schulcz, Revay.

Davam slovo prvnimu recniku na strane "proti", panu posl. dr Clementisovi.

Posl. dr Clementis: Vazeni!

Komunisticka strana v priebehu minulej rozpravy ustami posl. Sirokeho prizvukovala a podtrhla zasadne kladne stanovisko k navrhu na zriadenie slovenskej techniky. Pravda, hned bola prednesena kritika nedostatkov predlozenej osnovy a sice po jednej stranke, nakolko predlozena osnova navrhuje v prvej etape zriadit techniku neuplnu, nedostatocnu a niedost vyhovujucu potrebam Slovenska.

Ja sa chcem zaoberat dalsim nedostatkom tejto dolezitej osnovy, ktory nedostatok vidim predovsetkym v tom, ze osnova umiestnuje tuto novu vysoku skolu technicku do Kosic, a za druhe v tom, ze skolsky system nepodnikol skoro nic, alebo len velmi malo za tym ucelom, aby Slovensko malo dostatocne pripraveny dorast, ktory by na tuto skolu skutocne mohol aj chodit.

Ked sa otazka postavenia techniky na Slovensku dostala do realneho stadia, Svaz slovenskeho studentstva organizoval siroke ankety a diskusie odbornikov, studentov a celej kulturnej verejnosti. Je treba opravit slova pana kolegu Sivaka, ktory akosi na prve miesto bojovnikov za slovensku techniku kladol vlastnu stranu a ustredie katolickeho studentstva. Kto zna tuto historiu, vie, ze v prvych radoch skutocnych organizatorov boja za slovensku techniku stalo odborove organizovane slovenske studentstvo v cele so Svazom slovenskeho studentstva. V priebehu tychto ankiet vobec neprichadzala v uvahu ako otazka diskusna ta otazka, ci vobec ma byt na Slovensku postavena technika, a tiez nie ta otazka, ci to ma byt len nejaka neuplna technika, pozostavajuca z niekolko odborov, alebo ci to ma byt technicka vysoka skola taka, ako to vyzaduje dnesny moderny zivot. Obe tieto poziadavky boly vsetkym anketantom samozrejme. Kulturny narod musi mat moznost, aby na vysokej skole technickej mohol pestovat vedy technicke, aby mohol prevadzat a organizovat vyskumnictvo a aby mohol pripravovat technicke kadry pre vedenie priemyselneho a vystavneho zivota. Jestlize o niecom bol spor v priebehu tychto diskusii a ankiet, tak to bola len jedina otazka a o tej sa skutocne velmi dokladne a velmi zo siroka diskutovalo. A touto spornou otazkou bola ta, ci ma byt technika umiestnena v Kosiciach, ako to teraz navrhuje osnova, alebo ci ma byt tato technika umiestnena v Bratislave. Boly, pravda, i ine nazory, vyskytli sa horlivci z roznych mensich miest Slovenska, ktori by si, sice z dobromyselnych, ale trocha lokalne-patriotickych pricin a dovodov boli priali, aby ta technika bola umiestnena v niektktorom stredoslovenskom meste. Tymito argumentami pre umiestnenie slovenskej techniky do mensich miest stredneho Slovenska nie je treba sa zaoberat. Ale skutocne vaznou otazkou bola ta, ci tato technicka skola ma byt umiestnena v Bratislave, alebo ci ma byt umiestnena v Kosiciach. A pre tych, ktori sledovali priebeh tychto diskusii na Slovensku, boly a budu iste strasnym prekvapenim slova pana referenta, ktory uviedol tuto osnovu do parlamentu a konstatoval, ze v priebehu parlamentnych diskusii otazka umiestnenia techniky vobec neprisla na porad debaty a touto otazkou sa vobec nikto nezaoberal. A je tedy zaujimave, ze vsetky vladne strany a tiez strana opozicna, strana ludova, sa dojemne shodly na tomto probleme a presly tuto najpalcivejsiu a najhaklivejsiu otazku svornym mlcanim.

Nez si vysvetlime blizsie a dokladnejsie dovody tejto dojemnej svornosti, chcel by som sa, ako sa to patri, zaoberat najskor vyvodami samej osnovy, ktore uvadza pre umiestnenie vysokej skoly technickej do Kosic. Nie je to otazka podradna. Otazka umiestnenia techniky moze byt rozhodujuca pri dalsom vyvoji, moze rozhodnut o tom, ci sa tam skutocne vyvinie z tohoto zarodku vysokej skoly skutocna vysoka technicka skola, alebo len nejake prakticke technikum. Tato otazka teda moze mat a iste bude mat velky vliv na rozvoj technickych vied a vyskumnictva na Slovensku vobec.

Pozrime sa tedy na vyvody vladnej osnovy. Vladna osnova v celku uvadza 5 dovodov, ktore maju svedcit pre Kosice.

Prvy dovod znie takto (cte): "toto mesto lezi v centru vychodni casti Ceskoslovenske republiky, je po Bratislave nejvetsim mestem Slovenska, takze v nem snadno najde umisteni vysoka skola technicka i jeji studentstvo." Nevieme, preco ma sluzit za dovod umiestnenia techniky do Kosic ta skutocnost, ze je to druhe najvacsie mesto na Slovensku, kedze logicky mal by tento dovod svedcit - ako aj de facto svedci - celkom jasne a nie dvojsmyselne pre Bratislavu ako najvacsie mesto na Slovensku.

Druhy dovod vladnej osnovy je tento: "V Kosicich se sbihaji vsechny dulezite zeleznicni trati vychodu." Hladali sme vsetky tieto "dulezite zeleznicni trati vychodu" a nasli sme, ze do Kosic usti, ako je vseobecne znamo, jedna jedina trat z vychodu, a ostatne maju len pripojky do Budapesti alebo zo zapadu, od Kosicko-bohuminskej drahy, a ze vsetky ine dolezite trati neustia do Kosic, ale do celkom podradnych provincialnych miest. Teda tie vsetky "dulezite trati z vychodu" sa de facto scvrknu na trat jednu.

Ako treti dovod uvadza vladna osnova toto (cte): "Umisteni vysoke skoly technicke v Kosicich utuzi take vzajemny styk Slovenska s Podkarpatskou Rusi a pripouta vychod statu k jeho zapadu." Nas nazor na tuto otazku je tento: Isteze Podkarpatska Rus tiez potrebuje urcite centrum kulturneho a vedeckeho zivota. Ale toto centrum nemoze a nema a nesmie byt budovane na Slovensku, toto centrum musi a ma byt budovane na Podkarpatskej Rusi, kam skutocne patri podla vsetkych dovodov. Teda argumentovat tym, ze Kosice mozu byt tiez nejakym strediskom podkarpatoruskeho kulturneho zivota, je argumentacia vonkoncom falosna.

Ako dalsi dovod sa uvadza, ze "Kosice mely sveho casu jiz madarskou pravnickou akademii a hospodarskou akademii". To je velmi pekne, ale na Slovensku mala vysoku bansku skolu tiez i Banska Stiavnica, bola tiez nejaka pravnicka akademia v Presove a dokonca bola polovybudovana univerzita v Bratislave. Teda ten dovod, ze v Kosiciach niekedy bola pravnicka akademia a vyssia skola hospodarska, snad pravom by mohol byt dovodom pre vybudovanie vysokej hospodarskej skoly v Kosiciach, kde je jej skutocne potreba, ale pre budovanie techniky, ktora v prvej etape ani len hospodarske oddelenie mat nebude, nemoze to byt dovodom.

Ako dalsi dovod sa uvadza, ze "tak jako v Bratislave zrizenim Komenskeho university a obou teologickych fakult bylo vytvoreno stredisko pro zapadni a cast stredniho Slovenska, tak zrizenim vysoke skoly technicke v Kosicich ma byti takove stredisko vytvoreno i pro vychodni a zbytek stredniho Slovenska a pro Podkarpatskou Rus." Tu narazame na otazku a problem t. zv. kulturnych centier. My sme v zasade za to, aby skutocne bola prevadzana decentralizacia v zivote republiky. My sme za to, aby, ked na pr. na Horehroni chcu si rolnici ziskat pasienky, aby mohli si tam past svoje kravy, nemuseli s touto ziadostou utekat do Prahy, a sme za decentralizaciu aj v inych administrativnych a hospodarskych otazkach. Ale decentralizovat kulturny zivot slovensky, ktory vobec centralizovany nie je, decentralizovat bratislavsky vedecky zivot, ktory daleko nie je este vybudovany, to je nielen zabijanie vedeckeho zivota v Bratislave, ale nie je to ani umoznovanie vedeckej prace v provincialnych mestach, ako su Kosice.

Konecne prichadza najhlavnejsi argument (cte): "Jezto vsak jest zajmem statu vobec a Slovenska i Podkarpatske Rusi zvlaste, aby bylo tez ve vychodni casti statu vetsi kulturni stredisko, ktere muze vytvoriti jen vysoka skola s prostredim kolem ni krystalisujicim, nemohlo byti zvoleno sidlo jine, nebot jen Kosice mohou svou prirozenou polohou miti tento vyznam pro vychodni Slovensko a Podkarpatskou Rus." Tedy jestlize hovorime o vytvoreni dalsich kulturnych centier, tak na Slovensku vsetky dovody by hovorily pre to, keby bola potreba tvorit este jedno kulturne centrum, tak musi byt vytvorene vo stredu Slovenska a nie na dalsej periferii, lebo dovodit Podkarpatskou Rusou je nepripustne. Podkarpatska Rus si musi vytvorit, ako som hovoril, a vytvori si svoje vlastne stredisko. Je tedy zrejme, ze vsetky tieto dovody nie su dovodami vecnymi, nie su dovodami, ktore by hovorily pre zriadenie vysokej skoly technickej v Kosiciach, ale su to dovody len ad hoc, ktore maju ospravedlnit tento malo stastny krok slovenskych politickych kruhov. A toto, ako sme videli na rozbore dovodov osnovy, dopadlo pramizerne.

Preto vacsina dovodov tu citovanych z osnovy hovori vo skutocnosti nie pre Kosice, ale pre Bratislavu, ktora este sama nema dostatocne vybudovany svoj kulturny zivot, a iste ze by v zaujme vedeckom a techniky preca len bolo ucelne, aby vysoka skola technicka bola postavena v Bratislave.

Je este jeden dovod, ktory hovori jasne a nedvojsmyselne pre Bratislavu. Ako je zname, dodnes bratislavska univerzita nema vybudovanu prirodovedecku fakultu a ked bude postavena technika v Kosiciach, som bohuzial presvedceny, ze ju mat nebude. Tedy to znamena, ze technika v Kosiciach je argumentom proti vybudovaniu a dobudovaniu univerzity v Bratislave, najma proti vybudovaniu prirodovedeckej fakulty a naopak technika v Bratislave bola by rozhodne argumentom pre vybudovanie tejto prirodovedeckej fakulty az z toho dovodu, ze kniznice a rozne vyskumne a experimentalne ustavy prirodovedeckej fakulty a roznych oborov technickych by mohly byt jedny a tie same. Je zrejme, ze sa tuna robi akysi luxus pri stavani novej nedokonalej skoly, kedze este jedno univerzitne centrum kulturne a vedecke centrum Slovenska nie je dost dobudovane.