Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 101. schuze (obsah, prilohy) | Patek 4. cervna 1937

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Kosek, dr Markovic, Langr, Sivak, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: R. Bohm, dr inz. Fulik.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 10 hod. 18 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda na dnesni den posl. Obrlikovi, F. Nitschovi, E. Kohlerovi, inz. Richterovi, Wollnerovi, Klieberovi.

nemoci posl. Remes.

Lekarske vysvedceni predlozil posl. Bistricky.

Do vyboru rozpoctoveho vyslal klub poslancu nar. sjednoceni posl. Holecka za posl. dr Stulu.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal klub poslancu "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Koglera.

Dotaz posl. Zapotockeho predsedovi vlady o komplotech proti republice a lidu agenty Treti rise Henleinovy strany (c. D 349-IV).

Odpovedi:

min. financi na dotazy posl. Hintermullera c. D 58-IV, posl. Lausmana a Srby c. D 82-IV, posl. dr Neumana c. D 184-IV, posl. J. Sedlacka c. D 213-IV, posl. Jurneckove - Vorlove c. D 30 4-IV;

min. skolstvi a nar. osvety, vnitra a soc. pece na dotaz posl. J. Sedlacka c. D 189-IV;

min. prumyslu, obchodu a zivnosti a min. vnitra na dotaz posl. J. Sedlacka c. D 222-IV;

min. vnitra na dotaz posl. Polivku c. D 24 4-IV;

182 poslancu podle presencni listiny.

Clen vlady ministr dr Derer.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Zadera.

vlady na dotaz posl. Knotka c. D 290-IV;

min. zeleznic na dotaz posl. dr Neumana c. D 302-IV;

min. ver. zdravotnictvi a tel. vychovy na dotazu posl. Ticheho c. D 321-IV.

pocatkem schuze:

Vladni navrhy tisky 939, 940 prikazany vyborum zahranicnimu a zivn.-obchodnimu.

Zpravy tisky 941, 942.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Zprava vyboru kulturneho a rozpoctoveho o vladnom navrhu zakona (tisk 898) o zriadeni vysokej skoly technickej v Kosiciach (tisk 932).

Zpravodajem vyboru kulturniho jest p. posl. dr Lukac, zpravodajem vyboru rozpoctoveho p. posl. Teplansky.

Budeme pokracovati v rozprave zacate ve vcerejsi, 100. schuzi snemovny.

Lhuta recnicka jest 30 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" pp. posl. Sivak, Siroky, dr Eichholz, Jaross, dr Clementis; na strane "pro" pp. posl. inz. dr Tumlirova, Devecka.

Davam slovo prvemu recniku, prihlasenemu na strane "proti", p. posl. Sivakovi.

Posl. Sivak: Slavna snemovna!

Sotva by sme boli mysleli, ze vo svojej oslobodenej vlasti a slobodnom state my, Slovaci, za veci tak samozrejme a vysokodolezite, ako je slovenska technika, s napnutim vsetkych svojich sil budeme musiet bojovat. Lebo faktom je a ostava, ze vladny navrh zakona o kosickej technike, o ktorom prave rokujeme, je vysledkom huzevnateho, urputneho boja 19rocneho za tuto vysoku skolu. Cela slovenska verejnost hned od pociatku jednomyselne, svorne, bych povedal, spontanne sa postavila za poziadavok slovenskej techniky, lebo bola presvedcena, ze Slovensku tato vysoka skola patri a ze ma narok na nu neodskriepitelny, a jednako osnovu zakona dostavame len teraz.

Uz prvy minister pre spravu Slovenska dr Vavro Srobar pripisom zo dna 25. aprila 1919 poveril inz. Michala Ursinyho, profesora na ceskej technike v Brne, aby sa postaral o preved enie pripravnych prac na zriadenie vysokej skoly technickej na Slovensku. A ten isty minister Srobar 29. januara 1920 tomu istemu profesoru Ursinymu prislubil, ze na slovenskej technike zacne sa vyucovat uz zaciatkom studijneho roku 192021. Ba i ministerska komisia 25. juna 1920 usniesla sa jednomyselne, ze technika sriadena bude v Kosiciach, a to v skolskom roku 1921-22. Na tento ciel ministerstvo skolstva a nar. osvety ziadalo pojat do statneho rozpoctu na r. 1921 jedon mil. Kc. A k tomu vsetkemu treba dodat, ze na prvom risskom sjazde vysokoskolskych profesorov 14. a 15. maja 1922 v Prahe vynesena bola rezolucia, ze treba co najskor vybudovat i vysoku skolu technicku na Slovensku.

A preca nestalo sa nic. Sluby ostaly slubami. Usnesenia, rezolucie nemaly nijakeho ucinku a odkladaly sa do archivu. Otazka slovenskej techniky zacala stagnovat, uspavat, zacala stroskotavat na odpore a neporozumeni urcitych kruhov.

Ked slovenska verejnost videla, ako vec techniky zapada, ako sa presunuva na bocnu kolaj, nedala sa zaskocit, ale chytila sa prace. Bola to najma slovenska akademicka mladez, menovite Ustredie slovenskeho katolickeho studenstva to bolo, ktore s velkym elanom a nadsenim dalo sa do sluzby slovenskej techniky. Ustredie slovenskeho katolickeho studenstva to bolo, ktore vydalo i prvu brosuru inz. Gavoru pod nazvom "Za slovensku techniku". Od tych cias zacalo sa pracovat za techniku i v tlaci, vydavaly sa dalsie brosury a publikacie, agitovalo sa na vsetky strany.

Po Slovensku konaly sa porady, schodze, ankety, manifestacne shromazdenia, pisaly sa memoranda, rezolucie, peticie a posielaly sa na uradne, rozhodujuce miesta. Pamatna je na pr. celonarodna akcia, usporiadana pod titulom "Den slovenskej techniky" 21. septembra 1930. V tento den cele Slovensko manifestovalo za vybudovanie vysokej skoly technickej a obecne zastupitelstva, kulturne a osvetove spolky, hospodarske a samospravne korporacie jednomyselne sa usniesly ziadat vybudovat slovensku techniku v zaujme hospodarskeho a priemyselneho obrodenia, ako i kulturneho a narodneho povznesenia Slovenska. Pri tejto prilezitosti Slovensko ako by bolo vzplanulo jednou tuzbou: Mat svoj u vlastnu techniku, lebo ako to nebohy profesor Ursiny napisal: "Je sice pravda, ze vedy technicke su internacionalne, ale nie menej je pravda, ze najvyhodnejsie pre narod a stat daju sa vedy tieto pestovat len na vlastnom uzemi, na vlastnej vysokej skole."

Slavna snemovna, i samo krajinske zastupitelstvo slovenske, suc si vedome zodpovednosti, 30. oktobra 1930 uznalo za potrebne usniest sa, aby v zaujme hospodarskeho, technickeho a kulturneho vyvoja Slovenska a cielom ziskania potrebneho technickeho dorastu pre statnu stavebnu a hospodarsko-technicku sluzbu, ako aj pre sluzbu pozemkoveho katastru na Slovensku bola cim skor vybudovana vysoka skola technicka. Krajinske zastupitelstvo medzi inym hovori doslovne (cte): "Slovensko je hatene vo svojom hospodarsko-technickom a kulturnom vyvoji; okrem toho nemoze ani mat primeranu ucast na statnych prostriedkoch, z ktorych su podporovane stavby ciest, vodohospodarske melioracie a ine. Slovensko nebude moct participovat na vyhodach, ktore ma priniest pre najblizsiu buducnost pripraveny zakon o statnom vodohospodarskom fonde, ktorym ma byt uskutocneny siroky program v celom state. Podobny stav nastane i po vydani noveho komasacneho zakona, ktory je pre rolnictvo zivotnou otazkou. Je zrejme, ze nedostatok stavebnych inzenierov, dalej nedostatok inzenierov pre vodohospodarstvo a kulturnu techniku a inzenierov zememericskych zapricinuje Slovensku a jeho obyvatelstvu ako aj statu velmi vazne hospodarske skody a hati kyzeny hospodarsko-technicky vyvoj Slovenska. Ucinnym prostriedkom k odstraneniu tychto nedostatkov je ziskat potrebny pocet technickeho dorastu pre casy pritomne a buduce, a to za dnesnych pomerov mozne je len vybudovanim vysokej skoly technickej na Slovensku."

Slavna snemovna! Co sa tyka politickych stran, nemozeme a nesmieme byt taki skromni, aby sme nepoukazali, ze nasa slovenska ludova strana exponovala sa do krajnosti, vykonala vsetko, vycerpala vsetky moznosti v zaujme postavenia slovenskej techniky. V kulturnom vybore snemovne urobila otazku techniky predmetom castych, pohnutych debat, nastolila ju v zakonodarnom sbore, podavala dotazy, navrhy, interpelacie. Ja sam v mene nasho klubu podal som tri navrhy zakona na sriadenie vysokej skoly technickej v Kosiciach, a to prvy navrh 25. februara r. 1926, druhy 24. juna 1930 a treti 14. maja 1936, tedy v kazdom volebnom obdobi jedon. Jednako vsak vsetko usilie Slovenska a praca za techniku, ako i celonarodne akcie v zaujme tejto skoly ukazovaly sa marnymi, nemaly akosi ziaduceho uspechu. S vybudovanim techniky sa len odkladalo a odkladalo.

Treba vsak vediet, ze velmi sympaticke hlasy za slovensku techniku ozyvaly sa i so stran ceskych. Tak na pr. uz na spomenutom prvom sjazde vysokoskolskych profesorov v Prahe univ. prof. dr Hynek dovodil za slovensku techniku takto (cte): "Ohlady financne hovoria za zridenie vysokeho skolstva slovenskeho, pretoze v statnom rozpocte je Slovensko ukratene, takze Slovensko ma vsetky priciny ziadat zriadit vysoke skoly ihned. Slovensku inteligenciu treba vychovat tak, aby Slovensko bolo slovenske, a to nielen v lude, ale i vo svojich vodcoch. (Tak je!) Inteligenciu je povolana vychovat vysoka skola. Ona musi vychovavat nielen inteligenciu uradnicku, ale aj inteligenciu hospodarsky silnu, inteligenciu taku, ktora svojim postavenim suvisi bezprostredne a zije s pracujucim ludom."

Asi pred rokom dostala sa vec slovenskej techniky do noveho stadia. Utvoril sa Akcny vybor pre vybudovanie vysokej skoly technickej, ktoreho predsedom stal sa dr Juraj Hronec, profesor na brnenskej technike ceskej. Vybor okrem ineho zakrocil osobne u pana predsedu vlady dr Hodzu a u pana ministra skolstva dr Frankeho. Ziadal, aby sa s otazkou techniky neoddalovalo, lebo to zaujem Slovenska nestrpi. Slovenska technika dostala sa teda znova do popredia a na Slovensku pocalo sa verit, ze boj o techniku skonci sa uspesne.

Ked sa ministerstvo skolstva presvedcilo, ze slovensku techniku nemozno dalej obchazat a otazke tejto vyhybat, ale ze je potrebne konkretne riesit tuto staru poziadavku Slovenska, prestalo konecne otalat a dna 17. novembra 1936 svolalo anketu odbornikov, aby tito porokovali o slovensknskej vysokej skole technickej. A na tejto porade pan sekcny sef Matus Malbohan slubil, ze Slovensko dostane uplnu celu techniku. Za touto anketou nasledovalo este niekolko porad, a dnes mame pred sebou vladny navrh na zriadenie vysokej skoly technickej v Kosiciach.

Slavna snemovna! Je skutocne priamo neuveritelne, ze bolo treba skoro 20 rokov, kym kratka, strucna osnova o slovenskej technike, pozostavajuca zo 4 paragrafov, mohla sa zrodit a byt predlozena zakonodarnemu sboru. Tento tak oneskoreny prichod slovenskej techniky je vsak dokazom, ako malo porozumenia bolo na veducich miestach voci slovenskym potrebam, proti tomu Slovensku, ktore ma nielen svrchovany narok na technicku vysoku skolu, ale i vsetky predpoklady, aby intenzivnym pouzitim a vyuzitim svojho nesmierneho nerastneho a lesneho bohatstva napomohlo hospodarsky a priemyselny rozvoj celeho statu v takej vysokej miere, ako to urobit azda ani jedna cast republiky nemoze.

Obavame sa, panie a panovia, ze co sa na Slovensku za 20 rokov zameskalo a zanedbalo najma na poli technickom, nebude mozno nahradit. Zanedbat 20 rokov vedeckej vyskumnej prace, to znamena stratit jednu generaciu vedeckych pracovnikov, jednu generaciu technickeho dorastu. (Tak je! - Potlesk.)

Zahranicni odbornici pri navsteve Slovenska priamo neveria, ze tak pozehnana krajina, ktora az hyri prirodnym bohatstvom kazdeho druhu a ktora ma take nevycerpatelne moznosti priemyselneho, hospodarskeho a obchodneho podnikania, dnes v dobe nebyvaleho rozkvetu techniky je bez vysosokej skoly technickej. Tito odbornici disparitu vysokych skol, javiacu sa medzi Slovenskom a zapadnymi krajinami republiky, jednoducho nechapu.

Slavna snemovna! Od Olomuca na vychod, na tisic kilometrov, az po najkrajnejsie hranice Podkarpatskej Rusi nemame ani jednej vysokej skoly!

Niektori koalicni clenovia kulturneho vyboru pri pojednavani vladneho navrhu vyslovili svoje podivenie, ako je to vraj, ze my Slovaci nevieme sa tesit, ze dostavame vysoku skolu technicku, a zazlievali, ze prijimame vladny navrh chladne. Je pravda, nie sme nadseni kosickou technikou. Pricinou je, ze vladny navrh nas nijako nevie uspokojit. Co tento navrh dava, to nie je technika, to je len slaby zarodok vysokej skoly, ktory Slovensku nestaci, lebo slovenskym specialnym potrebam vobec nevyhovuje. A podruhe: ako rekompenzacia dava sa nam len akysi surogat toho, co na Slovensku v tomto odbore pred prevratom uz bolo.

Ako je totiz zname, v Banskej Stiavnici na Slovensku mali sme bezmalo 200rocnu vysoku skolu, a to banicku, hutnicku a lesnicku. Skola bola zalozena r. 1733 s banickym odborom a s vyucovacou recou nemeckou. R. 1770 k tejto vysokej skole prelozene bolo i banicke vysoke ucenie z Prahy a skola bola povysena na uplnu banicku akademiu. Ceski banici chodili sa vtedy ucit do Banskej Stiavnice. (Tak je!) R. 1807 doplnena bola oddelenim lesnickym. Po celych 80 rokov bola to jedina vysoka skola banicka v celej rakusko-uhorskej monarchii a mala svetovu povest. Posluchaci chodili na nu takmer z celeho sveta. Po prevrate vsak tato svetoznama vysoka skola bola zrusena a miesto nej sriadena bola v Stiavnici vyssia skola lesnicka a r. 1921 vyssia skola chemicka.

V Kosiciach do prevratu mali sme vysoku skolu hospodarsku, po prevrate vsak i tato zanikla a nahradena bola vyssou skolou hospodarskou. Lenze tieto vyssie skoly razu skol strednych, nijako nemozu nahradit zrusene vysoke skoly. Mozno, mohol by azda niekto namietat, ze boly to skoly madarske. Je pravda, ale mohly sa pekne poslovencit a mohly ostat. My Slovaci zelieme podnes, ze statna skolska sprava postupovala na Slovensku pri zrusovani vysokych skol tak bezohladne, kym v historickych zemiach sriadovaly sa nove a nove vysoke skoly. Tak na pr. v Prahe r. 1919 sriadil sa lesnicky odbor pri vysokom uceni technickom, a v Brne bola zakonom ustanovena samostatna hospodarska vysoka skola s odborom hospodarskym a lesnickym; nemecka hospodarska akademia v Decine-Libverde bola povysena na vysoku hospodarsku skolu a pridelena nemeckej vysokej technickej skole v Prahe. Na Slovensku, ako som uz spomenul, zrusily sa vsetky vysoke skoly technickeho smeru. To bol nesmysel, to bol nerozum, to bol kruty postup, ktory nema sebe rovneho, lebo tymto pokracovanim poskodilo sa Slovensko nesmierne, priemyselne i hospodarsky. (Tak je!) Nie je div teda, ze dnes, ked sa nam touto osnovou ponuka vysoka skola technicka len s troma oddeleniami - teda ani nie s odbormi - nemoze nas to nijak naladit k mimoriadnej radosti a plesaniu, ale lutujeme to.

Slavna snemovna! V dovodovej zprave vladneho navrhu zakona mozno medzi inym citat doslovne (cte): "Nemozno zapominat, ze kazda vysoka skola, teda i technicka, je vzdy kulturnym strediskom, okolo ktoreho sa sustreduju vsetky kulturne snahy a tym mocne posobia na pokrok, na rozkvet duchovneho zivota vsetkeho obyvatelstva sirokeho uzemneho okruhu vobec a na posilenie jeho hospodarskej urovne a civilizacneho stavu zvlast."

A dalej mozno citat: "Je zaujmom statu, najma vsak Slovenska a Podkarpatskej Rusi, aby bolo i vo vychodnej casti statu vacsie kulturne stredisko, ktore moze vytvorit len vysoka skola s prostredim krystalizacnym, preto nemohlo byt volene pre techniku sidlo ine, len Kosice, lebo len Kosice svojou prirodzenou polohou mozu mat tento vyznam pre Slovensko a Podkarpatsku Rus" hovori dovodova zprava. Ano, je to spravne povedane: poslanim technickej vysokej skoly je i to, aby vytvorila kulturne stredisko. Lenze nadejna vysoka skola technicka v Kosiciach taketo vysoke kulturne poslanie mat nemoze, nakolko nebude uplnou technikou, ba ani len technikou polovicatou. Kosicka technika, ako ju navrhuje vladna osnova, bude impotentna, nebude schopna tvorit kulturne centrum. (Tak je!) Personal malej kosickej techniky bude tak nepatrny, ze na kulturny zivot vychodneho Slovenska a Podkarpatskej Rusi vplyvat a ho povznasat nebude moct vobec.