Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 93. schuze (obsah, prilohy) | Patek 16. dubna 1937

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: dr Markovic, Langr, Kosek, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Jasa, Bergmann.

162 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Derer, dr Zadina.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce dr Mikyska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 9 hod. 48 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda na dnesni den posl. F. Richtrovi, dr Micurovi, Slivovi, Martinaskovi, dr inz. Lokschovi, J. Sedlackovi.

nemoci posl. Jasa.

Ministerstvo vnitra sdelilo pripisem ze dne 12. dubna 1937, c. 24.270/1937-9, ze na misto zesnuleho posl. Onderco povolalo podle §u 56 radu voleni do posl. snemovny nahradnika dr Ivana Pjescaka, adv. koncipienta v Presove, a ze mu vydalo overujici list poslanecky.

Do vyboru imunitniho vyslal klub poslancu "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" posl. dr Neuwirtha za posl. dr Roscheho.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal klub poslancu csl. strany lidove posl. dr Micuru za posl. dr Hulu.

posl. Axmanna min. soc. pece o postupu okr. nemocenske pojistovny ve Fryvaldove (c. D 322-IV);

posl. Sivaka min. financii vo veci nepripustneho chovania sa Prokopa Kratochvila, berneho tajomnika (c. D 324-IV).

pocatkem schuze: Navrh tisk 862 - prikazan vyboru iniciativnimu.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Predbezna rozprava podle §u 20 jedn. radu o vladnim navrhu zakona, kterym se vydava obcansky zakonik (tisk 844).

Budeme pokracovati v rozprave, zacate ve vcerejsi, 92. schuzi snemovny.

Lhuta recnicka jest 60 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" pp. posl. dr Clementis, dr Sokol; na strane "pro" pp. posl. Ostry, dr Suchy, Kogler.

Davam slovo prvnimu recniku na strane "proti", panu posl. dr Clementisovi.

Posl. dr Clementis: Vazeni!

Slavnostny ramec uvadzajuci do snemovne vladny navrh zakona, ktorym sa vydava obciansky zakonik, nemoze nas odradit od toho, povedat niekolko kritickych slov o tomto, ako sa to dnes uz vseobecne s oblubou hovori, najvacsom zakonodarnom cine ceskoslovenskeho parlamentu.

Velkost a dolezitost tohoto diela vidi sa nielen v jeho, povedal by som, kvantitativnej stranke, v obsiahlosti materialu a sirke pravnych oblasti, ktore do seba zahrnuje, ale aj v tom, ba predovsetkym v tom, ze prinasa sjednotenie zakonodarstva v oblasti, ako sa to zo sotrvacnosti nazyva, sukromneho prava, ze sjednotujuc dva posial platne, blizke, ale preca rozne pravne systemy, system prava rakuskeho a uhorskeho, snazi sa sucasne ich zmodernizovat a prisposobit dnesnym pomerom, inym slovom nielen slucuje, ale i novelizuje. A konecne ze na miesto prava obycajoveho a prava vytvoreneho sudnou praxou, ktore v tejto oblasti zvacsa platilo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, zavadza pravo pozitivne, pravne predpisy, ktore maju byt prediskutovane a prijate zakonodarnymi sbormi, teda pravo dane a predpisane formalne demokratickou cestou.

Tieto podtrhovane a zdoraznovane klady prejednavaneho diela su sucasne aj priciny, pre ktore su tieto osnovy predkladane parlamentu, cize tento ich vyzdvihovany prinos do pravneho zivota u nas je ich ucelovym poslanim a nielen nejakym vedlajsim priveskom.

Pri takomto ozrejmeni praveho stavu nevdojak sa vtiera myslienka, ci by tento parlament v 19. roku od ustavenia republiky prejednaval tieto osnovy, keby obciansky zakonik rakusky nepochadzal az z r. 1811, alebo, keby aj pochadzal, ale keby bol v ucinnosti na celom uzemi Ceskoslovenskej republiky ?

Dovodova zprava k obcianskemu zakoniku uvadza sama, ze sa jedna vlastne len o dokladnejsiu novelizaciu zakonika z r. 1811, hoci, ako uvadzal pan minister dr Derer, prebera z neho len system a zasady uznavane v celom zapadoeuropskom prave. Tym su vlastne zodpovedane aj nase dve recnicke otazky.

Nebolo by doslo k prejednavaniu tychto velkych osnov v ceskoslovenskom parlamente, keby predpisy zahrnute v nich platily jednotne na celom uzemi Ceskoslovenskej republiky, hoci by to boly predpisy pochadzajuce z pociatku min. storocia a boly odvodene z pravneho systemu storocia stareho.

A preto hlavnym rysom tychto osnov, hlavny ich raison d´@etre nie je novelizacia, nie je modernizacia, alebo, ak chcete, demokratizacia platnych pravnych prepisov, ale ich unifikacia.

Tato skutocnost je zvlast do oci bijuca pri formalnom prave, v osnove zakona o sudnom procese, kde bolo treba rozhodovat o tom, ci system tohoto formalneho prava ma sa priklonit k liberalnej sim, menej formalistickym a tym aj demokratickejsim principom uhorskeho obcianskeho sudneho poriadku alebo k formalisticky strohejsim a absolutistickejsim predpisom rakuskeho civilneho riadu sudneho. Vysledok obsazeny v osnove, ako to budeme mat prilezitost pri rozprave o nej hlbsie rozviest, je ten, ze ona prinasa iste zlepsenie pre oblast prava rakuskeho, teda pre historicke zeme, ale podstatne zhorsenie pre oblast prava uhorskeho, teda pre Slovensko a Podkarpatsku Rus.

Kritika pravnickych kruhov zo Slovenska napadala prave tento fakt v oblasti prava formalneho, kdezto k navrhovanej osnove obcianskeho zakonika ako k celku zaujimala stanovisko ine.

Nechceme podcenovat dolezitost a vyznam pravnej unifikacie. Sami sme ju v mnohych oblastiach velmi energicky, ale dosial marne ziadali. Marne sme volali po unifikacii aj takych pravnych oblasti, v ktorych by zakonodarny akt nenarazal ani na tisicinu tych tazkosti, s ktorymi sa musi ratat pri prejednavanej osnove.

Ale nikdy sme nehlasali zasadu unifikacie za kazdu cenu, len pre unifikaciu samu, ale preto, aby ona bola jeho demokratizaciou a nie posluhovanim abstraktnym fikciam pravnej vedy, lebo realnou naplnou tychto abstrakcii byva poskodzovanie hospodarsky slabych. Prave preto je nam milsie hoci dvojake pravo, ked jedno z nich je modernejsie, je demokratickejsie, vyhovuje viacej potrebam sirokych ludovych mas, ako pravo unifikovane, jednotne, keby maly byt jeho vzorom pravne predpisy reakcnejsie.

A kedze napriek tomu skoro 18rocna praca vynikajucich pravnych odbornikov preca sa len v mnohom smere pohybovala v zajati tychto fikcii, je prejednavanie ich diela vhodnou latkou a podnetnou prilezitostou pre uvahy aj tych mestiackych demokratov, ktori pred prevratom snivali o zriadeni socialne absolutne spravedliveho statu, vybaveneho pravnym systemom smelej, novej a ucelnej konstrukcie. No ani mestiacko-demokraticky pravnik sa pri tejto prilezitosti nemoze vyhnut zasadnejsim uvaham o zakladnych pravnych pojmoch, o dosial vzitych kategoriach, o ucelnosti platnych systemov a o ich aplikacii v t. zv. modernom prave.

Pan minister dr Derer vo svojej uvodzovacej reci povedal, ze komisia odbornikov, ktorych dielo lezi pred nami, mohla uvazovat, ci vychodiskom ich uvah a vzorom pre ich pracu ma byt rakusky obciansky zakonik, alebo zakoniky zapadoeuropskych statov. Lebo v r. 1920 - hovoril pan minister - SSSR nemal este vybudovany svoj pravny poriadok a uz preto sa nasi pravnici nemohli odchylit od zapadoeuropskych vzorov. Vraj vyvoj v SSSR nie je este ukonceny, jeho vysledky su nam este nejasne. A v zavere uviedol, ze osnova nie je bolsevicka, ale je akousi "ustavou sukromneho prava", toho prava, ktore vraj pomohlo vytvorit zapadoeuropsku civilizaciu, silne rolnictvo, ba aj sebavedomu delnicku triedu.

Samozrejme, ze plne podpisujeme zistenie pana ministra dr Derera, ze osnova nie je bolsevicka. Ved by bolo priamo groteskne, chcet v sukromnovlastnickom systeme zaviest takymto zakonikom vodcie principy socialisticke, ktorych predpokladom je kolektivne vlastnictvo vyrobnych prostriedkov, planova a koordinovana vyroba a distribucia. Nedivime sa predstavitelovi madarskej panskej ideologie, posl. dr Szulloovi, ze vidi matat bolsevizmus v kazdom trocha socialnejsom cine, alebo nazore. Ved z takychto agitacnych blafov zije panska vlada v Madarsku, ako to nedavno odhalil ich posl. Eckhart. Od demokratov by sme vsak pravom ocakavali, ze sa nedaju strhnut na platformu a uroven tak zv. boja proti bolsevizmu a ze kritizujuc bolsevizmus budu sa opierat o skutocnost a nie o vymysle fasistickej propagandy.

Z takehoto vazneho stanoviska mozno srovnavat sovietske pravo s pravom zapadoeuropskym. Francia po velkej revolucii davala vo svojom zakonodarstve vzor ostatnym rodiacim sa zemiam demokratickym. Jej pravny system bol kodifikaciou politickych a spolocenskych zasad deklarovanych mestiackou revoluciou. Sovietsky svaz vysiel z revolucie proletarskej, jeho pravny system deklaroval take zasady, ako je pravo na pracu, pravo na oddych a vzdelanie. Jeho pravny system sa zdokonaluje a prehlbuje s ras tom hospodarskych sil a predpokladom tohoto rastu je prave odstranenie sukromneho vlastnictva k vyrobnym prostriedkom.

Bolo by smiesne skriepit sa o tom, ci jeho pravo malo alebo nemalo vliv na niektore pravne predpisy u nas ci inde.

Sovietske pravo, ako vyraz novej organizacie spolocnosti, spolocnosti vyssieho typu, spolocnosti socialistickej, bude mat vliv na celu epochu ludskych dejin, ktora bude oznacovana za socialisticku.

Predseda (zvoni): Pane recniku, upozornuji vas, ze podle jednaciho radu neni dovoleno cisti.

Posl. dr Clementis (pokracuje): Ponevac vcera citali kolegovia klubove prehlasenie, cital som tiez.

Predseda (zvoni): Klubovni prohlaseni je neco jineho nez rec v debate.

Posl. dr Clementis (pokracuje): Mne je to jedno - ja citat nemusim. Koncedujeme, ze vyvoj v Sovietskom svaze sa nezastavil, ze pojde dalej a ze jeho pravny system je sucasne vyronom a fedrovatelom vyvoja a celkovej koncepcie Sovietskeho svazu. Ale prave zasadne ina hospodarska konstrukcia zeme, ktora buduje socializmus, dava neobycajne vhodnu prilezitost k tomu, aby rozne pravnicke fikcie, na ktorych je budovane prave zapadoeuropske pravo, boly jasnejsie a zrejmejsie viditelne. Na argumentacii pana ministra Derera mozno demonstrovat chybne nazory, k akym vedie idealisticko-filozoficky podchod k veciam. Myslim na nazory, ake boly prejavene s jeho strany, ked zistoval, ze bolo to vraj prave to zapadoeuropske pravo, ktore umoznilo vzrast zapadnej civilizacie, ktore umoznilo vznik silnej rolnickej triedy, ze to bolo toto pravo, ktore dokonca umoznilo tiez rozmach celej tejto epochy - to je, myslim, opacny podchod k veci, podchod z tej strany, ktora je akosi charakteristicka pre idealisticku filozofiu. Nebolo to pravo, boly to daleko primernejsie sily, hospodarske sily, ktore umoznily tento rozvoj. Ved v dobe, ked bol vydavany rakusky obciansky zakonik - v r. 1811 - robotnictvo bolo bez prav, robotnictvo si muselo tieto svoje prava len behom dalsieho vyvoja a za velkych obeti vybojovavat a nedostalo ich deklarovane v nejakom obcianskom zakoniku. A tak to bolo aj v inych oblastiach.

Nesrovnava sa sice tento vyklad s ideologickou teoriou, ale srovnava sa s historickou skutocnostou. Ved pravo nie je ziadnou absolutnou kategoriou. Nie sme privrzencami ani Kantovho ani Hegelhovho, alebo ktorehokolvek idealistickeho filozofickeho systemu a pozerame na zaklady a na system pravny inak ako prevazna vacsina, ba snad uplna vacsina t. zv. modernych pravnych teoretikov, ktori stali tiez u kolisky prejednavanej osnovy.

Nepouzivame pri posudzovani pravnych systemov a kategorii formalne logickeho postupu a preto neupadame do chyb a abstrakcii, ku ktorym musi viest kazde formalnologicke myslenie, najma v konkretnej oblasti pravnej. Pravny system, to je odraz vladnucich, a casto byvalych a len v pravnej fikcii udrzovanych vlastnickych pomerov vo vyrobnom a spolocenskom procese, chapanom v najsirsom slova smysle. Inak receno: Majetkova stranka je dominantnou nielen pre pravo vecne a obligacne, ale i pre pravo rodinne a vobec pre vsetky oblasti t. zv. sukromneho prava. Tak je tomu za podmienok kapitalistickeho spolocenskeho sriadenia. Lenze ackolvek tato vlastnicka, majetkova napln pravnych pojmov je co do svojej podstaty konstantnou, menia sa s rozvojom vyrobnych pomerov - a teda pomerov vlastnickych, do ktoreho vseobecneho pojmu moz eme zahrnut vsetky vztahy ludskej spolocnosti - pravne vztahy. Konkretne hovoriac: pojem vlastnickeho prava je uzivany prave tak v systeme prava rimskeho, ako aj v dobach feudalizmu, za kapitalizmu a v spolocnosti socialistickej.

No, napriek tomu nikto - okrem abstraktne, nerealne a hyperidealisticky mysliacich pravnikov - nebude tvrdit, ze sa nezmenil "vid" tohoto vlastnictva, ze niet rozdielu medzi obsahovou strankou pojmu vlastnictva, ake bolo v dobach rimskych, kapitalistickych, a ake je najnovsie v dnesnom stadiu vyvoja v Sovietskom svaze.

Ved vlastnicke pravo k otrokovi, ako k veci, je - nachavame moralnu stranku stranou preca len nieco ineho ako vlastnictvo dnesnych bank, trustov a financneho kapitalu vobec, a toto je zase nieco ineho ako kolchozne vlas tnictvo v Sovietskom svaze alebo vlastnictvo k spotrebnym veciam tamtiez.

Ale obsahova stranka vlastnickeho prava a sukromneho prava prekonavala velmi rozmanity a bohaty vyvin nielen v jednotlivych obdobiach ludskej spolocnosti, ale tiez v tom ktorom obdobi konkretne, a zvlaste v obdobi kapitalistickom. Vlastnicke pravo, sukromne pravo take, ake bolo r. 1811, kedy bolo rakuske pravo kodifikovane, je nieco ineho nez vlastnicke pravo, ako ho pozname v r. 1937.

Platny obciansky zakonik pozna legalnu moznost zasahu do vlastnickeho prava vyvlastnenim v prospech celku, v zaujme statu. Ale vedla tohoto paragrafu vytvoril si kapitalisticky system nekodifikovany kodex vyvlastnovacieho prava, takze velky financny kapital vyvlastnoval sirsie a sirsie vrstvy rolnictva. robotnictva, strednych vrstiev pre zaujem nie celku, nie statu, ale pre zauj em jednotlivcov a kapitalistickych skupin.

Ked bol genialny filozof Hegel upozorneny, ze jeho teoria nesuhlasi so skutocnostou, odpovedal velmi charakteristickou vetou: Tym horsie pre skutocnost. Asi takto by odpovedali na nase namietky aj ti privrzenci normativnej pravnej teorie, ktori boli u kolisky prejednavanej osnovy. Co je im do "bastardnej" skutocnosti, ked teoria a pravna abstrakcia je zdanlive tak jasna a dosledna!

Pojem "obcianskeho zakonika" so svojim rozdelenim, so zaradenim ci nezaradenim urcitych pravnych oblasti do svojho obsahu je tiez jednou z pravnych abstrakcii a fikcii. Vseobecne recene ma takyto obciansky zakonik v sebe zahrnovat vsetky sukromne vztahy obcanov, ktore su postihnutelne pravnymi no rmami. Ale ako je mozne dnes pri neobycajnej komplikovanosti spolocenskej situacie, pri neobycajnej komplikovanosti vzajomnych vztahov, pri absolutnej nemoznosti izolovat tu ktoru pravnu oblast, ako je mozne udrzovat fikciu obcianskeho zakonika, ked na pr. taka lapalia, ako je rozpolozenie koalicnych sil a haklivost prejednania rodinneho prava, vylucuje z neho pravo rodinne, teda to pravo najsukromnejsie.