Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 92. schuze (obsah, prilohy) | Ctvrtek 15. dubna 1937

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Taub, dr Markovic, Langr, Kosek, Mlcoch.

Zapisovatele: dr inz. Fulik, Pik.

238 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Czech, dr Derer, dr Kalfus, Najman, dr Spina, dr Sramek, dr Zadina, Zajicek.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha, jeho zastupce dr Zadera.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 11 hod. 23 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu dal predseda na dnesni a zitrejsi den posl. Rybarikovi, Benesovi, Polivkovi, dr Lukacovi.

K navrhu predsedovu udelila snemovna hlasovanim posl. Szentivanyimu dovolenou na dobu od 15. dubna do 15. kvetna t. r. z rodinnych duvodu.

nemoci posl. Petrasek, Jezek.

Za platne podle §u 2, odst. 4 jedn. radu uznal predseda dodatecne omluvy posl. dr inz. Touska na den 8. dubna t. r. a posl. dr Dominika na den 9. dubna t. r.

Do vyboru rozpoctoveho vyslal klub poslancu csl. strany lidove posl. Vicanka za posl. Otahala.

Dotazy:

posl. inz. Peschky min. obchodu a min. vnitra, ze bez duvodu bylo odepreno povoleni otevriti pobocku obuvnickeho zavodu v Chornicich (c. D 320-IV);

posl. Ticheho min. ver. zdravotnictvi a telesne vychovy ve veci rozsireni systemisovanych sluzebnich mist a jmenovani a povysovani ve vetsim rozsahu ve statni nemocnici, jakoz i v prosekture v Moravske Ostrave-Zabrehu nad Ostravici (c. D 321-IV);

posl. J. Sedlacka min. vnitra, ver. praci a min. socialni pece v zalezitosti vybudovani okresni silnice II. tridy z katastru obce Hlubocky pres Hrubou Vodu na zastavku Smilov u Olomouce (c. D 323-IV).

Odpovedi:

min. post a telegrafu na dotaz posl. inz. Karmasina c. D 267-IV;

min. soc. pece na dotaz posl. inz. Peschky c. D 208-IV;

min. skolstvi a nar. osvety a financi na dotaz posl. J. Sedlacka c. D 221-IV;

min. skolstvi a nar. osvety na dotaz posl. dr Domina c. D 253-IV.

pocatkem schuze:

Navrhy tisky 859, 860 a k tisku 860, 865 - prikazany vyboru iniciativnimu.

Interpelace tisk 858 (I az XVII).

Odpovedi tisk 857 (I az VIII).

Publikace Mezinarodni informacni sluzby parlamentni "Z cizich parlamentu", rocnik XVIII, c. 3 a 4.

prikazal predseda zadost kraj. soudu v Klatovech ze dne 8. dubna 1937, c. Nt 108/37, za souhlas s trest. stihanim posl. Knorreho pro precin podle §u 14, c. 5 zakona na ochranu republiky (c. J 229-IV).

V dusledku amnestie presidenta republiky ze dne 6. brezna 1937 odvolany byly imunitni zadosti za souhlas s trest. stihanim:

posl. Illinga c. J 152-IV, pres. sdeleni 53. schuze,

posl. Franka c. J 155-IV, pres. sdeleni 53. schuze a c. J 217-IV, pres. sdeleni 78. schuze,

posl. Liebla c. J 165-IV, pres. sdeleni 60. schuze,

posl. inz. Lischky c. J 220-IV, pres. sdeleni 85. schuze,

posl. Maye c. J 199-IV a c. J 200-IV, pres. sdeleni 76. schuze.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Predbezna rozprava podle §u 20 jedn. radu o vladnim navrhu zakona, kterym se vydava obcansky zakonik (tisk 844). (Hluk. - Predseda zvoni.)

Prosim o klid.

Na teto predbezne rozprave usneslo se predsednictvo podle odst. 1 §u 20 jedn. radu ve schuzi konane dne 9. dubna t. r.

Podle odst. 2 §u 20 jedn. radu zahaji predbeznou rozpravu clen vlady. V rozprave muze promluviti z kazdeho klubu toliko jeden jeho clen a jeden recnik z poslancu mimo kluby. Vecne navrhy v predbezne rozprave nejsou pripustny.

K zahajeni rozpravy jako clen vlady prihlasil se pan ministr spravedlnosti dr Derer. Davam mu slovo. (Hluk. - Predseda zvoni.)

Prosim o klid.

Ministr spravedlnosti dr Derer: Slavna snemovna!

Vlada republiky predlozila obom snemovniam Nar. shromazdenia navrh zakona, ktorym sa vydava obciansky zakonik. Predloha tato ma velky vyznam z hladiska statu a jeho obcianstva a povazujem za svoju povinnost, aby som sa ako rezortny minister ujal slova a tento vyznam podskrtnul.

Snahou kazdeho moderneho statu je, aby najdolezitejsiu svoju pravnu oblast, pravo sukromne, upravil i formalne jednotnym zakonom. Kazdodenny zivot kazdeho obcana pohybuje sa v ramci, ktory upravuje obcianske pravo sukromne. Pravu tomuto nikto nemoze uniknut. Od okamziku narodenia, cez dobu nezletilosti, potom v dobach zapasu o kazdodenny chlieb, o existenciu rodiny, o majetok, o vyzivu az do smrti, pri kazdom kroku, pri kazdom pocinani poskytuje obcianske pravo obcanovi bezpecnost pre jeho ludske a hospodarske snazenia a sleduje ho este i po smrti, pecujuc tak o zabezpecenie vysledkov jeho celozivotneho snazenia a o uplatnenie jeho vole. Zaujmy kazdeho obcana bez vynimky v najdolezitejsich jeho vztahoch so zivotom a v hojnej rozmanitosti u kazdeho jednotlivca nerozlucne sviazane su s upravou sukromneho prava. Neni preto divu, ze narody a staty vzdy kladly velku vahu na tuto upravu. Ustavy statov, valky, mocenske pomery a snazenia mozu byt naplnene a vedene najlepsimi umyslami, ich vysledky mozu zdanlive vykazovat i silu a stabilitu, ked vnutro zivota narodov, sukromny zivot obcanov nie je zdravy, ked ovladany je chaosom a anarchiou, ked prieci sa zdravemu rozumu, dobrej moralke a nedba poriadku, marne su vsetky lesky vonkajsich institucii, lebo na nedostatkoch sukromneho prava stroskotaju najskvelejsie ustavy, najsilnejsie statnicke individuality, najkrasnejsie narodne aspiracie. V dobrej uprave civilneho prava je najlepsia zabezpeka sporiadaneho statneho a narodneho zivota. Pravna bezpecnost poskytovana dokonale vyvinutym civilnym pravom rimskym zabezpecila trvacnost, rozsiahlost a rozkvet najvacsieho imperia stareho veku, ac pravo toto uzivane bolo len na zaklade jeho staleho i vedou napomahaneho praktikovania a ku kodifikovaniu jeho prislo az v dobe, ked risa bola uz v rozklade. Ani civilne pravo anglicke nie je sice kodifikovane, ale velkou autoritou pravo naliezajucich sudcov pravo toto stale a dosledne praktikujucich vyvinulo sa v ohromny mravny a bezpecnostny pilier, o ktory sa opiera svetova risa anglickeho naroda. Chaoticke a autarkicke pomery stredoveke zmiernovane a upravovane boly klasickym rimskym pravom, zprvu uplne zatlacenym, pozdejsie vsak cim dalej tym viacej uplatnivsim sa proti domacim feudalnym pravam. Rimske pravo civilne, vyvinute uz v staroveku v pravo svetove (jus gentium), stava sa tak pravom obcianskej civilizacie proti barbarskym pravam domacim feudalnym. Zapas rimskeho prava ako elementu pokroku, poriadku, univerzalnosti trva dalej, i v novom veku. V mnohych zemiach vynuti si i formalnej platnosti. A nacionalne prava domace uplatnia sa az vtedy, ked zanechaju feudalne principy, prijmu svetove zasady rimskeho prava civilneho, oznacovaneho vtedy jeho zastancami ako pravo, ktore v znamenitej cistote obsahuje vecne pravidla spravedlivosti, skoro ako sankcionovane pravo prirodzene, podla slov dovodovej zpravy Code Napoleonu "lŽexpression des sentiments mis par Dieu m@eme dans le coeur des hommes" ("vyraz citov vlozenych samym bohom do srdc ludi") a na tomto podklade prisposobuju sa zmenenym potrebam a poziadavkam novej doby.

Dolezitost kodifikacii civilneho prava uznaly v novom veku vsetky rezimy, ktore priniesly alebo snazily sa priniest svojim narodom novy zivot, lepsiu statnu a narodnu upravu.

Velka francuzska revolucia od prveho pociatku zabyvala sa s touto otazkou. Uz konstituanta nariadila r. 1791 pripravu kodifikacie obcianskych zakonov. V konvente predlozeny bol podrobne vypracovany navrh, ktory nebol vsak prijaty. Nasledovaly este tri dalsie navrhy s podobnym osudom. Konecny projekt bol az pod konzulatom r. 1798 pripraveny, velmi urychlene, a predlozeny r. 1801 zakonodarnemu sboru, ale vladou kratko potom odvolany, aby onedlho obnovenym zakonodarnym sborom znovu bol predlozeny, ktore ho r. 1804 schvalily. Tento zakon bol po sriadeni cisarstva znovu upraveny a pod menom Code Napoleon r. 1807 dekretovany. Tento dnes pod oznacenim Code civil znamy velky zakonik obsahuje kodifikaciu civilneho prava velkou revoluciou a jej nasledkami obnovenej modernej Francie.

Ked slobodomyselny Bedrich II. vsemozne snazil sa zvacsit moc pruskeho statu a polozil tym zaklady buducej mocnej rise nemeckej, snazil sa tomuto utvaru dat i mravne a pravne opodstatnenie a inauguroval kodifikovanie pruskeho prava civilneho, ktore pozdejsie r. 1794 po jeho smrti jako vseobecne zemske pravo (Allgemeines Landrecht) stalo sa zakonom a platilo vo velkej casti pruskych zemi az do r. 1900.

Ani Rakusko nechcelo ostat v pozadi v tomto kodifikacnom snazeni. Uz za Marie Terezie vyhotovena bola rozsiahla predloha, pozdejsie prepracovana a za Jozefa II. oddaneho reformam ciastocne dokoncena a ako Jozefinsky zakonik publikovana. Po smrti Jozefa nastala reakcia snazila sa reformne dielo oddalovat, ale nemohla zmarit osvieteneckym duchom podporovane snazenie. Tak vzniklo dielo Martiniho a Zeillera, platne od r. 1797 len v halicskych zemiach, ale pozdejsie po prevedenom prvom citani, jeho revizii a superrevizii od r. 1801 do r. 1810, vseobecny obciansky zakonik, zavedeny cisarskym patentom 1. jula 1811 pre uzemie celej rakuskej rise.

Ked zaciatkom 60. rokov minuleho storocia italsky narod sjednotil sa v jediny stat, este nebol tento proces uplne dokonceny a novy stat na podklade francuzskeho Code civil s velkym elanom uzakonil svoj Codice civile del regiio dŽItalia.

I sjednotena nemecka risa po skonceni vitaznej vojny 1870/71 ihned zahajila pripravne prace pre sjednotenie a kodifikovanie civilneho hmotneho prava na uzemi celej rise. Praca tato, odchylne od revolucneho elanu napoleonskej Francie a mladistvej rychlosti francuzskou pomocou sjednotenej Italie, prevedena bola s pravou nemeckou dokladnostou, vo viac ako 20rocnej praci, ktorej zucastnili sa najvynikajucejsi teoretikovia a praktikovia vyspeleho civilistickeho pravneho zivota nemeckeho, a i rissky parlament mal na nej vynikajuci podiel. Vlada predlozila osnovu risskemu snemu 17. januara 1896. Po vseobecnej debate prevedenej od 3. do 6. februara osnova prikazana bola 21clennemu parlamentarnemu vyboru. Uz 12. juna t. r. vybor predlozil svoju zpravu plenu snemovne, ktora o tyzden pozdejsie zahajila debatu druheho citania, a o 10 dni na to previedla i tretie citanie, aby 1. jula t. r. osnovu schvalila. 24. augusta 1896 bol obciansky zakonik nemeckej rise promulgovany a dnom 1. januara 1900 toto najobsiahlejsie dielo modernej zakonodarnej prace nabylo ucinnosti.

Je len prirodzene, ze ceskoslovensky narod ihned po svojom statnom osamostatneni podla prikladu narodov inych, i vacsich, usiloval sa o to, aby novy stat upravil civilne pravo hmotne jednotnym, na celom uzemi Ceskoslovenskej republiky platnym obcianskym zakonikom a takto doplnil a dovrsil oslobodzovacie dielo, vyjadrene v ustavnej listine a v zakonoch ju doplnujucich a ustrojnost statu a jeho verejnu spravu upravujucich. Ukol tento sa javil u nas tym palcivejsim a nutnejsim, lebo jako u naroda strednej velkosti a pri odstredivych snahach umele rozduchavanych a casto i zahranicnymi vlivm podporovanych existencne zaujmy naroda a statu kategoricky vyzaduju unifikaciu a kodifikaciu vsetkych vyznacnejsich oborov pravneho zivota a predovsetkym prava obcianskeho sukromneho. Len ked narod nas a republika Ceskoslovenska riadit sa bude vo vsetkych podstatnych zivotnych zaujmoch svojich obcanov jednotnym pravom, bude nasa statna a narodna bezpecnost plne zaistena. Len pri jednotnom prave bude rovnopravny vyvin vsetkych obcanov statu bez rozdielu narodnosti dobre zabezpeceny a len tato jednota a rovnost prav i vo vztahoch sukromneho zivota bude moct najsilnejsie k sebe na trvalo priblizit rozne narody nas stat obyvajuce.

Vedla tychto vseobecnych ohladov bolo treba u nas uvazit i fakt, ze sukromne pravo obcianske na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je nielen odchylne od prava ceskych zemi, ale ze v prevaznom svojom rozsahu vobec nie je kodifikovane a az na niektore vynimky ani parcialnymi zakonami upravene, ale zaklada sa na prave zvykovom a na nepisanych pravidlach, vyjadrovanych sudami len pri rozhodovani konkretnych sporov.

Ukol, pred ktory boli postaveni nasi pravnici po nabyti statnej samostatnosti, bol sice naliehavy, ale nie menej obtizny, velky. Ukol vytvorenia kodifikacie sukromneho prava kladol vzdy velke poziadavky i na pravnicky svet velkych narodov, so starymi statnymi tradici ami, s rozvetvenou pravnickou vedou, s bohatym hospodarskym zivotom, s obsiahlou vyvinutou samostatnou starou judikaturou. Ked i tieto velke narody zdolat mohly velke kodifikacne ukoly len po trvalej, dlhej statnej samostatnosti, ci sa mlady ceskoslovensky stat mohol dat do tejto prace s vyhladom na slusny uspech uz hned v prvom pociatku svojho noveho statneho zivota? Ci maju nasa pravna veda, nas pravny a statny zivot dostatok tradicii, aby sa mohly sustredit s vyhladom na zdar tak historickeho diela?

Nech mi je dovolene, aby som v tejto suvislosti vyzdvihnul velku vyspelost starej pravnickej vedy ceskej a vysoky stupen dospelosti legislativy stareho ceskeho statu. Ked mlada Ceskoslovenska republika a jej zakonodarne sbory pristupuju k tomu, aby prejednaly a uzakonily najlepsimi sucasnymi nasimi vedeckymi a praktickymi znalcami sukromneho prava pripravene velke legislativne dielo, slusi pripomenut, ze pravnici dneska, ktori tuto osnovu pripravili, a i ti, ktori na nej v parlamente pracovat budu, oporu pre svoje odhodlanie a opravnenie k spolupraci na najvacsom zakonodarnom diele noveho statu iste nasli a najdu v okolnosti, ze uz v starom ceskom zivote, v starom samostatnom ceskom state zili velki ceski pravnici, ktori uz v dobach, ked mnohe ine, i vacsie a mocnejsie narody a staty pestovaly len na latinskom zaklade a latinskou recou pravnicku vedu a zakonodarstvo, k velkej vyspelosti priviedli cesku, ceskou recou pisanu pravnu vedu a podobne v ceskej reci pisane kodifikacne diela bud domaceho prava alebo pravnych predpisov cudzich, recipovanych a domacim pomerom prisposobenych. Peter z Rozmberka na zaciatku 14. storocia, Ondrej z Dube na sklonku 14. storocia, a hlavne mohutna pravnicka postava Kornela Viktorina ze Vsehrd na prelomu 15. a 16. storocia s jeho velkym dielom Knih devaterych zanechali nam vsetky podrobnosti stareho ceskeho prava i civilneho. O nieco skorej napisal moravsky pravnik Ctibor Tovacovsky z Cimburka svoju "Knihu Tovacovsku neboli Pamet obyceju, radu, zvyklosti starodavnich a rizeni prava v markrabstvi Moravskem". Prace tychto pravnikov systematicky registruju zive obycajove pravo domace a preto nemaly len vedecky vyznam, ale pouzivane boly i ako sukromne kodifikacie, podla ktorych urady postupovaly. Prve oficialne kodifikacne dielo ceske bolo Vladislavske zrizeni zemske z r. 1500, obsahujuce hlavne vysady slachticke podla ducha doby ludu nepriaznive. Z emske zrizeni toto bolo pozdejsie opatovne prepracovane a vydane jako "Prava a zrizeni zemska kralovstvi Ceskeho". Na poli spisania ceskeho mestskeho prava spomenut treba Brikciho z Licka, autora osnovy vytlacenej r. 1536 a obsahujucej vtedy hlavne smerodatne pravo prazske. Vyznamnejsi bol Pavel Kristian z Koldina, povedomy unifikator prava, ktoremu slo o to, aby - ako sam napisal - "ve vsech mestech kralovstvi tohoto jednostajnych prav uzivali". Jeho r. 1579 vydana kniha "Prava mestska kralovstvi Ceskeho a markrabstvi Moravskeho" obsahuje hlavne sukromne pravo, opiera sa o pravo rimske a tesila sa takej popularite, ze pozdejsie nabyla obecnej platnosti zakonitej. Pravo toto ostalo platnym v ceskych a moravskych zemiach az do vydania jozefinskeho zakonika, potazne vseobecneho obcianskeho zakonika z r. 1811 a malo znacny vplyv i na mestske pravo, uzivane na Slovensku v mestach.