Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 81. schuze (obsah, prilohy) | Patek 19. unora 1937

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Mlcoch, Langr, Kosek, Taub.

Zapisovatele: R. Bohm, Dubicky.

179 poslancu podle pesencni listiny.

Clen vlady ministr dr Derer.

Predseda nejvyssiho ucetniho kontrolniho uradu dr Horak.

Z kancelare snemovny: snem. tajemni dr Riha; jeho zastupce dr Zadera.

Mistopredseda Langr zahajil schuzi v 10 hod. 15 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu obdrzeli na dnesni den posl. Devecka, Curik.

Lekarske vysvedceni predlozil posl. dr Luschka.

Do vyboru branneho vyslal: klub poslancu republ. strany zemedel. a malorol. lidu posl. Coufala za posl. Vanco; klub poslancu "Deutsche sozsialdemokratische Arrbeiterpartei" posl. Heegera za posl. Zischku.

Mistopredseda Langr (zvoni): Pristoupime k projednavani prvych dvou odstavcu, o nichz usneseno bylo spolecne jednani, jimiz jsou:

1. Zprava vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 687), aby byl dan Narodnim shromazdenim souhlas podle cl. XIII financniho zakona republiky Ceskoslovenske ze dne 19. prosince 1934, c. 256 Sb. z. a n., kterym se stanovi statni rozpocet na rok 1935 (tisk 789).

2. Zprava vyboru rozpoctoveho o statnim zaverecnem uctu republiky Ceskoslovenske za rok 1935 (tisk 616) spolu s ucty statniho bytoveho fondu a davky z majetku (tisk 788).

Zpravodajem pri obou odstavcich jest pan posl. Remes.

Budeme pokracovati ve spolecne rozprave, zapocate ve vcerejsi, 80. schuzi snemovny.

Lhuta recnicka jest 60 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" pp. posl. Slansky, inz. Schwarz, Hirte, Jaross, Hodinova-Spurna, Dolling; na strane "pro" pp. posl. Benda, Bergmann, dr Neuman, Hladky.

Davam slovo prvemu recniku "pro", p. posl. Bendovi.

Posl. Benda: Vazena snemovna!

U prilezitosti pojednavania zaverecneho uctu a fondoveho hospodarstva je povinnostou nas vsetkych, ktorym na poriadku v statu zalezi, aby sme hladali tiez nove cesty sucinnosti, aby vsetky priciny, ktore snad zavinily schodok vo statnom hospodarstve, boly odstranene, aby sme sav ohlade socialnom, hospodarskom a kulturnom dostali vopred.

Pravda, k tomuto pojednavaniu ma tiez pravo kritiky verejnost, ale myslim, ze i tato kritika nema byt stranicka, ze ma byt vecna a tiez usmernena. Preto bolo nerozumom niektorych politickych stran resp. ich casopisov, ze vsetko, co snad je pre nas nevyhodne behom 6 rokov stradania a biedy, bolo davane do jedneho cisla, do jednej sumy. Ono to posobi tak trochu zastrasujucim sposobom, ked sa pise, ze za 4.200,000.000 Kc statnych penazi znicili sme pracovnu moralku. Clovek neznajuci pomery sa nad tym zamysli a prida este k tomu, ze tu nie je nieco v poriadku.

Myslim, ze v buducnosti taketo vystrelky nemozu byt trpene, ponevac mame velku pricinu a potrebu, aby medzi obyvatelstvom nastalo iste stmelenie mysli, aby sa pracovalo jednotne a svorne za odstranenie vsetkeho, co nas vsetkych zatazuje.

Hovori sa tiez, ze vlada z iniciativy uspornenej parlamentnej komisie a najvyssieho kontrolneho uradu chce toho roku zamedzit zbytocne prekrocenie statneho rozpoctu, ktore prinasa statnej pokladni nove vylohy.

Pravda je, ze uz r. 1936 bude iste lepsie ako r. 1935. Taketo kroky treba len schvalovat, ponevac vlada z iniciativy spolocnej hlada spolocnu moznost prace a hlada tiez dobru volu, aby vsetko to, co je vo statnom rozpocte ako nedostatok alebo pripadne chybujuci obnos, bolo nahradene a upravene.

Ale je tam tiez pripomienka (cte):

"Pres to vsak letos ministr financi bude miti tezky ukol najit uhradu na vydani v rozpoctu nepredvidana. Vi se, ze nove dane ci nove zatizeni vyroby pripustit nemozno. A to nedovoli ani republikanska strana. Proto se uhrada bude hledat jednak v prumyslu umelych tuku, lihovin, pivovarskem" - vynechany je tu asi cukrovarsky - "a jednak usporami v nerentabilnim socialnim podpurnictvi."

Pravda, zasada akiste dobra, ale bude na panoch, ktori s touto kritikou suhlasia, bude tiez na strane, ktora tuto kritiku do verejnosti priniesla, aby ukazali dostatok dobrej vole, aby v peclivosti o nezamestnanych pokracovalo sa zdravym sposobom, pokracovalo sa ludsky a spravodlive.

Vieme, ze pocet nezamestnanych je hodne snizeny. Mohol by byt este viac snizeny. Ked ministerstvo soc. peclivosti ziada uhradu, resp. povolenie zvysenych vydavkov, robi to cestou zakonnou, a bude tuna potreba, aby vsetci, ktori chcu odstranit tieto socialne nedostatky, pomahali tychto 600 mil. Kc nahradit sposobom inym, ale nie hovorenim o zdrazovani t. zv. ludovych tukov ako je margarin atd., ponevac sa najde i mnoho ludi a hospodyn z t. zv. mestiackych stran, ktori nemajuc dostatok prostriedkov k nakupu, nemaju take prijmy, velmi casto sa uchadzaju o nakup umelych tukov, a myslim, ze by nikto s takymto nerozumnym deklamovanim, pripadne s takouto nerozumnou agitaciou nedocielil toho, coho by docielit bolo mozno.

Vieme, ze to nie je spravne, ked sa jednotlive rozpocty ministerske takto prekrocuju, ale v danych pomeroch myslim, ze nebolo ineho vychodiska, ponevac i sama sprava rozpoctoveho vyboru hovori, ze na pr. u kap. 17 to bolo socialne poistenie, bytova peclivost, stavebna peclivost, valecni a povalecni poskodenci, peclivost o nezamestnanych, statne starobne podpory a niektore mensie vydavky, ktore sposobily prekrocenie rozpoctu. Je to skutocna pravda, ze stavebny ruch a peclivost o byty zapricinila tiez ministerstvu soc. peclivosti iste vydavky, najma pri zarukach, ponevac hospodarska kriza sa nemilosrdne dotyka i niektorych ludi, ktori mali postavene domky na zaklade zakona o stavebnom ruchu a teraz, ponevac majitel, resp. najomca domku nemal dostatok financnych prostriedkov, aby vsetko uhradil - bol nezamestnany musela tu prist statna sprava k pomoci.

Ale ked skumame vysoke cisla nezamestnanych, treba tiez premyslat o tom, ci by ich skutocne muselo byt tolko, keby vsetky politicke strany bez rozdielu, bez ohladu na to, ci su v opozicii ci v koalicii, tento pocet nezamestnanych umelym sposobom nezvysovaly. Nechcem hovorit heslovite, ze medzi nezamestnanymi sa nachadzaju bohati sedliacki synkovia, ako sa to obycajne pise v casopisoch, ale mame mnoho dokladov o tom, ze medzi nezamestnanymi alebo medzi zamestnanymi sa nachadza mnoho takych, ktori pred tym v pracovnom pomere neboli, dostali sa do zamestnania nie na zaklade preukazu o byv. pracovnom pomere, resp. dokladu o clenstve v ustrednej soc. poistovni, ale dostali sa do zamestnania nasledkom protekcie, pripadne preukazu o chudobe, a ked sa potom stanu nezamestnanymi, dostavaju sa do soznamu tych, ktori pobieraju i podporu v nezamestnanosti podla gentskeho systemu, na ktory sa obycajne nadava, ale ktory v mnohych pripadoch byva tiez zneuzivany.

Nie je tiez myslitelne, ze ku pr. gentsky system mohol by byt junktimovany s niektorymi poziadavk ami inych politickych stran. Gentsky system a podporovan e nezamestnanych nie je snad zalezitostou stran socialistickych alebo, hovorme, mestiackych, ale je zalezitostou a pvinnostou vsetkych tych, ktori v tomto state bydlia a ktori tento stat i nadalej chcu udrzat. Preto je nemyslitelne, aby sa hovorilo o oddlzovani rolnikov bez toho, ze by snad tiez bolo postarane o socialne postavenie i inych vrstiev ludu v republike bydliacich. Myslim, ze toto nie je mienka celej agrarnej strany, ze to je snad mienka kol. Hrubeho, ktory v tomto pripade bez toho, ze by sa zopytal veducich agrarnej strany, ako v tychto veciach treba pokracovat, predniesol referat, ktory vo verejnosti narobil mnoho zlej krvi.

Hovorilo sa tiez o odpracovani polovice podpory, ktoru dostavaju nezamestnani dla gentskeho systemu. Neviem, akym sposobom to ma byt prevedene, ale myslim, ze previest je to nemozne najma preto, ze verejne a statne prace nie su preca v tak hustom pomere rozdelene po republike, ze by si to nezamestnany mohol na j ednotlivych dedinach odpracovat a bol by nuteny, aby za tou pracou isiel do dedin susednych, a jedna sa tiez o to, aby tam tie prace jestvovaly. Ja viem, ponevac financne postavenie jednotlivych obci je mizerne, nemozu sa k prevadzaniu nudzovych a inych prac dostat, takze by to odpracovanie polovicnej ciastky bolo nemozne, a musi byt tuna tiez ustanovenie, komu by tieto odpracovane polovicne ciastky prisly k dobru. Snad namet bol by zdravy, ale musi byt prevedeny tak, aby bol socialne spravodlivy a nebol politicky zneuzivany.

Bolo by tiez nerozumne, aby sa tak riesila otazka podpor v nezamestnanosti, o ktorych sa pise, ze ich vyplacanie vyprsi dnom 31. marca t. r., co je troska nespravne. Nestavame sa proti ziadnej reforme toho, ale tato reforma musi byt zdrava, musi byt uplatnovana vzdy a vsade a nielen snad u chudobnych robotnikov, u ktorych je to jedinym utocistom a jedinou pomocou v tomto tazkom hospodarskom postaveni.

Vyroba nezamestnanych je priamo umela. Vieme, ze soznamy v jednotlivych obciach prevadzaju sa stranicky, najma na Slovensku su cele okresy, kde v obecnych komisiach nemaju zastupenie nezamestnani, pripadne zamestnanci, ale ze su ovladane politickymi cinitelmi inych obcianskych stran, ktore vzdy hladia pomoct tym, ku ktorym maju blizsie. Ba je tiez nemyslitelne, aby cetnictvo skumalo vzdycky kazdy pripad najst miesto pre nezamestnaneho, a tiez sa to robi preto pod natlakom istych politickych cinitelov resp. panov notarov, ktori v mnohych pripadoch nemaju moznost preskumat tie veci tak, ako by bolo treba, lebo pripadne toho hodne spolitizuju. Je nemyslitelne, aby pri t. zv. opevnovacich pracach, co su prace verejne a statne, boli za spolahlivych povazovani len ti, ktori sa hlasia politicky ku stranam mestiackym, a za nespolahlivych aby boli povazovani socialisti a najma socialni demokrati, ako sme tomu svedkami v okrese prievidzskom. Na tento okres treba davat v tomto ohlade velky pozor, a myslim, ze vina tam bude v hlave okresu. Tento okres je politicky rozbureny a v poslednych casoch zacinaju tam tiez agitacne zasahovat - a myslim, ze tam pomery nebudu konsolidovane - tiez so strany pana Henleina, ktori pred tym nemeckych robotnikov ani nepoznali. Myslim, ze vyvozom sluzok z nemeckych okrskov na Slovensku do Nemecka sa neposluzi konsolidacii pomerov na Slovensku, ale bude to nova otrava, ponevac ti ludia, hoci sa len na kratku dobu dostanu do Nemecka, budu mat duse otravene hitlerizmom, a myslim, ked sa potom vratia na Slovensko, nebudu dbat na potreby Slovenska a statu, ale budu prevadzat take veci, ktore su niekedy aj protizakonne.

Sprostredkovanie prace, hoci nas celkom neuspokojuje, musi byt v najkratsom case tiez upravene tak, aby tun a bola vylucena kazda moznost nespravneho a nespravodliveho sprostredkovania prace. Mame tisice a tisice pripadov, ze zamestnavatelia neziadaju robotnikov od sprostredkovatelne prace, a ze sa to robi pokutne, "priatelsky" a vzdycky tiez na ucet statu, ponevac do prace sa dostavaju ludia, ktori by pracovny pomer nepotrebovali, nepoznaju ho, nedostavaju sa tam ti, ktori su potom na tuto podporu poukazani. Kazdemu, ktoremu zalezi na tom, aby deficit ministerstva socialnej peclivosti resp. deficity statnej pokladnice neboly zvysovane, musi zalezat na tom, aby bol umozneny taky sposob hospodarenia a pouzivania verejnych penazi, ktory zodpoveda smerniciam statnej pokladnice, respekt. smerniciam nasho hospodarenia.

Hovori sa tiez velmi mnoho o t. zv. usmernenom hospodarstve a hovori sa to i o statnych podnikoch. Myslim, ze v istej veci nachadzame v kritike kus pravdy. Ale treba tiez priznat, ze verejnost musi mat moznost nazriet do pomerov statnych podnikov, resp. statnym podnikom musi byt tiez umoznene, aby v terajsej konkurencnej ere, v terajsom tazkom hospodarskom boji boly troska hybnejsie. Nechcem hovorit o ziadnom zavode menovite, ale je pravda, ze statna sprava, pokial sa tyka jednotlivych podnikov, nema toho t. zv. obchodnickeho ducha, nema ducha podnikania a ze podlieha tiez velmi silne vlivom kartelov. Inaksie nebolo by mozne, aby jednotlive statne zeleziarske podniky boly v zeleziarskom kartele a pokracovaly so zdrazovanim potrieb, surovin a polotovarov tak, ako to robia nase zeleziarne, pripadne ako sa to robi s olovom v Pribrami atd. Nemame nic proti usmerneniu vyroby, usmerneniu hospodarstva, ale toto hospodarstvo musi byt zdrave a nemoze byt statnej pokladnici na skodu.

Tiez treba pripomenut, ze i statne lesy a statky, ktore v tomto pripade su velkym cinitelom v t. zv. drevarskom syndikate, nesmu hospodarit naladove. My dneska stojime na Slovensku tak, ze statne lesy nemozu dodat drevo pilam, ktore tieto potrebuju. Su objednavky a pily by potrebovaly gulatinu, ba stojime tak, ze nase celulozky maju zaistenu len polovicu kvantity dreva, ktore k vyrobe celulozy budu potrebovat. A myslim, ze tuna to prekotne odpredavanie gulatiny, ktore bobolo fedrovane ak statnymi les ami a statkami, tak jednotliv ymi celulozkami, je dnes k narodohospodarskej skode a myslim, ze zajtra bude nam tiez zvysovat pocet nezamestnanych. Pily, ktore by maly objednavky reziva a vyvazaly by ho tiez za zlepsene ceny do zahranicia, nemaju co rezat a tisice a tisice robotnikov polnohospodarskych nemozu prijst k zamestnaniu, ponevac niet dreva a niet vyhladu, ze by sa situacia v tomto roku trochu zlepsila. A ponevac statne lesy a statky v drevarskom syndikate hraju velku ulohu, je treba, aby sa pracovalo na vytvoreni inych smernic, ktore umoznia, aby hospodarsky zivot bol konsolidovany a na druhej strane aby tych nezamestnanych skutocne bolo menej.

Priznam, ze i na cirkevnych velkostatkoch musi byt hospodarenie lepsie. Bol by najvyssi cas, aby tato otazka bola so sveta sprevedena, aby sa vedelo, kto t am bude hospodarit alebo koho mozno tahat k zodpovednosti. Viem, ze interpelacia, ktora bola podana kol. Sivakom, nie je na 100 % spravna a opravnena, ale musim pripomenut, ze je to preca len neludske a nekrestanske, ked vidime, ze jednotlivi pani, ktori su arendatormi cirkevnej pody, cirkevnych velkostatkov, dostavaju arendu takmer zdarma, ale na druhej strane polnohospodarske robotnictvo musi tam driet za 5, 6 resp. 7 Kc. Myslim, ze toto je pre zivot malo, ale pre smrt az vela. Bolo hovorene, ze arenda, poplatky nebudu pripadne zvysene, ale ze bude urobeny natlak na majitelov, arendatorov cirkevnych velkostatkov, aby zvysili plat polnohospodarskeho robotnictva. O tom sa pisalo, ale nestalo sa to skutkom, a my sme svedkami, ze prave tito pani velkostatkari, ktori maju cirkevne velkostatky v arende, platia najmizernejsie, najotrockejsie mzdy polnohospodarskym robotnikom. Tato otazka je velmi vazna a myslim, ze robenie deficitu pri tomto hospodareni je tiez otazka verejna, otazka statna, a my vsetci mali bysme na tom zaujem, aby to jedenkrat prislo do poriadku, abysme sa uz raz aj s Rimom vyporiadali.

Tiez treba poukazat, ze i financna sprava, najma berne urady, berne spravy nepokracuju vzdy spravodlive a nemaju dostatok socialneho pochopenia pre tazke pomery obyvatelstva najma na Slovensku. Boli sme svedkami, ze berna sprava puchovska vypisala cinzovnu dan pre tych chudakov, ktori boli nuteni pri stavbe zeleznice Puchov-Horni Lidec pribrat niekolko robotnikov, ktori prisli z ineho okresu, do bytu za dost mizerny poplatok a z tohoto poplatku mali platit dan, ackolvek prislo sa s touto vecou koncom minuleho roku, k ym prace boly prevadzane pred 2 rokmi. Vidime, ze bolo tu nieco netaktickeho a treba zdoraznit, hodne poburujuceho, ale napriek tomu ze berna sprava trencianska priznala, ze tu bola ista ukvapenost, sme svedkami, ze dnes novymi exekuciami maju sa shanat tieto grose, ktore statna sprava financna potrebuje ku krytiu inych potrieb a po pripade ze by aj schodok statneho hospodarstva nebol tak velky, keby ti ludia vykonavali svoju povinnost ku statu. Myslim, ze je to nezdrave, ked sa na tych malych chudakov ide s terorom a vymaha sa na nich niekolko korun dlznej cinzovnej dane. Na druhej strane sme svedkami toho, ze mnohym hospodarsky silnym, ktori po prevrate robili velkych vlastencov, okresne a ine urady vychadzaly v ustrety, a nie je mozne, aby na tuto benevolenciu este do teraz hresili. Hospodarska konsolidacia a poprevratove pomery uz mohly byt za tychto casov hodne zabudnute. Je to nerozumne, ked bankovi direktori este hresia na to, ze po prevrate umoznili, aby u nich byval niektory uradnik, resp. aby v ich miestnostiach uradovaly okresne urady atd. a ked tuto benevolenciu vyuzivaju. Bolo by potrebne, aby berna sprava, ktora ma byt proti kazdemu ostrejsia, bola spravedliva a tuto ostrost pouzivala tiez tam, kde je to potrebne.

Schodok vo statnom rozpocte je tiez preto, ponevac stat ma menovitena Slovensku velke povinnosti oproti skolstvu. Mame viac ako polovicu skolstva nestatneho, su to skoly cirkevne, obecne. Tam sa davaju ucitelom zalohy na ich platy, lebo povinnosti obci - ci uz politickych alebo cirkevnych - su v tomto pripade primale a hovorme 5/7 platov ucitelom cirkevnych a obecnych skol musi ako pridavok davat statna pokladnica. Neviem, ako sa tieto grose budu inkasovat, ci statna pokladnica pri tom nieco neztrati, ale bolo by spravne, aby sa pomyslalo na postatnenie tychto skol, ponevac ucitelstvo plati stat i bez toho. Myslim, ze so stanoviska pedagogickeho a statnickeho bolo by velmi rozumne, keby sostatnenie tychto skol bolo tiez prevedene.