Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 73. schuze (obsah) | Patek 11. prosince 1936

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Langr, dr. Markovic, Kosek, Onderco, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Bergmann, Jasa.

170 poslancu podle presencni listiny.

Clen a zastupci vlady: ministr Zajicek; za ministerstvo zeleznic odb. radove dr. Chmelar a dr. Heuschneider.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr. Riha; jeho zastupce Nebuska.

Mistopredseda dr. Markovic zahajil schuzi v 10 hod. 52 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle § 2, odst. 4. jedn. radu obdrzeli na dnesni den posl. J. Sedlacek, dr. Eichholz.

Za platne podle §u 2, odst. 4. jedn. radu uznany dodatecne omluvy posl. Kuta a dr. Eichholze na den 10. prosince.

Do vyboru iniciativniho vyslal klub poslancu "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" posl. Illinga za posl. dr. Eichholze.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal: klub poslancu komunisticke strany Ceskoslovenska posl. dr. Clementise za posl. Svermu; klub poslancu "Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Koglera; klub poslancu "Bund der Landwirte" posl. Viereckla za posl. Kunze.

ve schuzi dne 10. prosince 1936 prikazany k radnemu projednani tistene navrhy vyborum:

soc.-politickemu tisk 653;

soc.-politickemu a brannemu tisk 657;

soc.-politickemu, ust.-pravnimu a rozpoctovemu tisky 693, 696;

zemedelskemu tisk 668;

zemedelskemu a rozpoctovemu tisk 674;

kulturnimu, zdravotnickemu a rozpoctovemu tisk 686;

ustavne-pravnimu tisk 700.

Mistopredseda dr. Markovic (zvoni): Pristupime k prejednavaniu prveho odstavca poriadku, ktorym je:

Zpravodajcami su: za vybor soc.-politicky p. posl. Tichy, za vybor ustavne-pravny p. posl. dr. Mares, za vybor technicko-dopravny p. posl. Nemec (csl. soc. dem.), za vybor branny p. posl. Vaverka.

Vsetci pani zpravodajci predniesli uz svoje zpravy vo vcerajsej 72. schodzi snemovne, v ktorej schodzi bolo jednanie o tejto veci zapocate.

Ponevac su prihlaseni recnici, zahajime rozpravu.

Podla usnesenia predsednictva navrhujem lehotu recnicku 40 minut. (Namitek nebylo.)

Namitok niet. Navrzena lehota je schvalena.

Prihlaseni su recnici: na strane "proti" pp. posl. Suroviak, Kliment, Chmelik, Knochel; na strane "pro" pp. posl. Benda, Polivka, Revay.

Davam slovo prvemu recniku prihlasenemu "proti" panu posl. Suroviakovi.

Posl. Suroviak: Slavna snemovna!

Navrh zeleznicneho zakona, vydaneho pod tlacou 401 kvoli sjednoteniu starych zakonov, uz davno mal byt predlozeny parlamentu. Prijatim tohoto navrhu parlamentom bude ucineny koniec chaosu medzi obyvatelstvom a spravou zeleznice a odvolaniam sa na rakuske a uhorske zakony. Ziaducne je vsak, aby i ostatne stare zakony uz jedenkrat boly unifikovane.

Osnova zeleznicneho zakona ma dobre stranky v zaujme sameho statu a jeho obrany, avsak okrem niektorych vyhod pre obyvatelstvo ma i zle stranky tak pre obyvatelstvo, podnikatelov, ako i pre samy personal.

Za nevyhodu v celej osnove zakona povazujem slova v paragrafoch "moze" a podla skusenosti tiez odvolania sa na vydat sa majuce vladne nariadenie. Na pr. k zakonu cis. 103 z r. 1926 bolo socialistickymi stranami vydane vladne nariadenie cis. 15 z r. 1927, ktore ako by si nevsimalo sameho zakona, celkom odchylne ustanovenia ma, ba mozem povedat, ze vladne nariadenie c. 15 protivi sa zakonu c. 103.

Co sa tyka koncesii, ktorymi sa zaobera § 7, osnova zeleznicneho zakona hovori, ze povolenie k pripravnym pracam neznamena narok na udelenie koncesie na vybudovanie zeleznice a dopravy na nej. Tento odstavec 3 spomenuteho paragrafu je nie ani ludsky, ale ani socialny. Naco poskytnut podnikatelovi povolenie k pripravnym pracam, ked ten koncesiu este nema zabezpecenu? Pripravne prace preca znamenaju financne zatazenie podnikatela a koniec koncom koncesiu nedostane.

Tvrdenie zastupcu zeleznicnej spravy v technicko-dopravnom vybore, ze dosavadna praks dovoluje aj inym firmam pracu dat, so socialneho stanoviska nezodpovie, lebo statny podnik neni na to, aby podnikatelov pripravil o ich majetky.

Preto odst. 3 §u 7 by mal zniet, ze povolenie k pripravnym pracam len vtedy sa poskytne, ked su zistene naroky na udelenie koncesie.

Odst. 4 §u 71 hovori, ze riaditelom alebo clenom riaditelstva ustanoveny smie byt len csl. statny obcan, majuci bydlisko v Ceskoslovenskej republike a znaly statneho jazyka. I ked povodna osnova bola takto zmenena, nam Slovakom to nestaci. V mene strany, ktoru mam cest zastupovat, ziadam, aby spomenuty odstavec znel tak, ze riaditelom alebo clenom riaditelstva smie byt ustanoveny len csl. statny obcan, majuci rodisko a bydlisko v tej krajine Ceskoslovenskej republiky, kde je sidlo riaditelstva, a ktory ovlada uradnu rec tej krajiny.

Zmenu tohoto odstavca vyzaduju dosavadne skusenosti na Slovensku, kde, ako som uz spomenul v rozpoctovom vybore, zo 16 prednostov oddeleni riaditelstiev nemame ani jedneho Slovaka, z 82 skupinarov len 5 Slovakov na nevyznamnych skupinach, v dielnach a kuriarnach, vytopnach prednostov Slovakov vobec nemame a z 31 prednostov odborov pre udrzovanie zeleznice na Slovensku a Podkarpatskej Rusi mame len 3 Slovakov. (Hlasy: Konsolidacia Slovenska!) Slavna snemovna, toto je ukrutna obzaloba na terajsi rezim, toto ma byt pestovanie ceskoslovenskej vzajomnosti?

V rozpoctovom vybore 19. novembra v pritomnosti pana ministra zeleznic predniesol som cely rad podnetov k naprave zelezniciarskych pomerov. Predniesol som tiez a nalezite odovodnil viac konkretnych staznosti na dnesny prilis vyostreny stranicky rezim na nasich zelezniciach. Pan minister Bechyne sa este v rozpoctovom vybore pokusil niektore moje staznosti zmiernit a niektore vyvratit. Opakujem, ze len niektore.

V rozpoctovom vybore som uz nemal umoznene slova pana ministra zeleznic uviest na pravu mieru. Pouzivam preto tejto prilezitosti, aby som znova vyhlasil, ze nase zeleznice a zelezniciari takeho stranickeho rezimu, co jestvuje nas spolocny stat, este neokusili.

Najprv sa vsak pozrime, na co odpovedal pan minister zeleznic z celej mojej reci v rozpoctovom vybore a aka je skutocnost.

Kritizoval som udelenie 4dnovej platenej dovolenky pre ucastnikov sjazdu soc. demokratickej Unie v auguste tohto roku. Pan minister zeleznic odpovedal, ze tuto vyhodu maju vsetky organizacie, ktore usporiadaju celostatne sjazdy. Pri tejto prilezitosti musim konstatovat, ze toto tvrdenie je vychodiskom z nudze. Pan minister uviedol, ze tato vyhoda bola poskytnuta medzinarodnemu katolickemu sjazdu v Prahe, na Pribinove oslavy v Nitre, na sokolske a orolske slety. Je to vraj norma, ktora plati pre vsetkych, a neide o privilegia pre tu ci onu organizaciu alebo stranu. Ja vraj ako zeleznicny uradnik ze to mam vedet.

Ja naproti tomu ako zeleznicny uradnik viem, ze tato vyhoda sice poskytnuta bola na Pribinovske oslavy, dvojsmyslne bola poskytnuta na celostatny katolicky sjazd v Prahe.

Este dnes lezia na kosickom riaditelstve statnych zeleznic nevybavene intervencie Svazu slovenskych zelezniciarov, aby boly vyplatene mzdy zeleznicnym zamestnancom za dni, cez ktore sa zucastnili katolickeho sjazdu v Prahe, na pr. zamestnanci z Oravy. Na rozlicne sokolske slety sa tato vyhoda az cez mieru poskytuje, slovenskym a krestanskym podnikom je vsak odpierana. Svaz slovenskych zelezniciarov usporiadal dosial niekolko celostatnych podnikov, sjazdov, napriek tomu, ze sa tejto vyhody domahal - ako jeho predseda nepoznam pripadu, ze by mu co len jeden raz tato vyhoda bola poskytnuta.

Na nase podniky, i ked maju celostatny raz, zeleznicna sprava poskytuje pre zeleznicnych zamestnancov len neplatene dovolenky na ukor riadnych dovolenych na zotavenie, aj to len, jestli to sluzobny zaujem a neruseny chod zeleznicnej sluzby dovoli. Na sjazd Unie, ktory je najmenej nevecne prirovnavat k takym celostatnym Pribinovskym oslavam, alebo medzinarodnemu katolickemu sjazdu - boly poskytnute 4 dnove platene dovolenky bez akychkolvek vyhrad, aby neutrpel riadny chod zeleznicnej sluzby. Okrem toho na sjazd Unie boli dirigovani zeleznicni zamestnanci menovite a to uradnymi depesami z riaditelstiev statnych zeleznic.

Takto vypada v skutocnosti ta norma, o ktorej hovoril pan minister zeleznic v rozpoctovom vybore, ze plati pre vsetkych rovnako bez akychkolvek privilegii.

V dalsom pan minister zeleznic vysvetlil postup zeleznicnej spravy vo veci zastavenia vyplat penzii pozivatelom, ktori su nie prislusnikmi nasho statu. Jestlize je vynos ministerstva zeleznic c. 16.398, zo dna 6. novembra 1936 len odvetnym opatrenim za rovnaky postup Madarska a Rumunska voci nasim prislusnikom, ktori tam byvaju, vtedy je vec do urcitej miery spravna. Opakujem, len do urcitej miery. Z pravneho a ludskeho stanoviska posudzujuc vec - neni na mieste, jestlize si ten ktory zamestnanec po dobu svojej aktivnej sluzby platil prispevky na penziu, ked mu uz bola priznana penzia, aby mu bola po 18 rokoch z titulu nedostatku statneho obcianstva zastavovana. Dosial mame niekolko noriem o nadobudani a pozbavovani nasho statneho obcianstva. My vieme, ze sa pri odobierani a nadobudani csl. statneho obcianstva inac pokracuje voci tym, ktori sa hlasia k slovenskej narodnosti, a inac voci tym, ktori sa hlasia k narodnosti ceskej. Za 18 rokov existencie nasho ministerstva unifikacie uz sa tu mohla najst jedna a jasna norma. Tam nemozno hovorit o riadnej konsolidovanej administrative, kde spravne urady vybavuju jedno statne obcianstvo niekolko rokov. A tam, kde sa toho chaosu vyuziva este proti nevinnym zamestnancom, nemozno dobre hovorit o tej tolko omalanej humanite.

Vo svojej reci v rozpoctovom vybore predniesol som i cely rad konkretnych, odovodnenych staznosti, ba celu statistiku, ako sa predvadza za terajsieho rezimu prijimanie personalu do sluzieb zeleznicnych a ako sa prevadzat v zaujme statu a zeleznicneho podniku nema.

Pan minister zeleznic sa tu vzmohol len na velmi vyhybavu odpoved. V odpovedi sa obmezil len na otazku prijimania tratmajstrov. Aj tu sa nevecne uhnul za vlad. nariadenie c. 15/1927 Sb. z. a n., ktore vraj podpisali za obcianskej koalicie minister dr. Tiso a dr. Gazik. To vsak pan minister zeleznic mudro zamlcal, ze to vladne nariadenie robila jeho strana, spolu so stranou narodnych socialistov, menovite socialisticke odborove organizacie Unia a Jednota.

Ale i ked je tomu tak, ze vlad. nariadenie cis. 15 spolupodpisali s ostatnymi ministrami obcianskej koalicie dr. Tiso a dr. Gazik, na ktorych sa pan minister zeleznic pri prijimani tratmajstrovskeho dorastu odvolava, ja ho s tohoto miesta prosim, aby mi racil ukazat v tomto vladnom nariadeni paragraf, podla ktoreho bol nuteny na 49 tratmajstrovskych miest pre Slovensko prijat len 11 Slovakov a 38 Cechov! Ja dosial vo vl. nar. c. 15 takehoto ustanovizne nepoznam. Bol by som preto panu ministrovi zeleznic vdacny, keby ma nan konkretne upozornil. To vsak nemoze, lebo taka ustanovizen vo vl. nar. 15 nejestvuje.

Dalsie vyvody pana ministra zeleznic, ze je nedostatok slovenskych uchadzacov na tratmajstrovske miesta, uplne skutocnosti nezodpoveda. Pan minister to aj sam mozna dobre vie, alebo je zavedeny. Slovenski uchadzaci nemaju stryckov na zodpovednych miestach, kedy a na ake miesta bude zeleznicna sprava tajne prijimat, a verejne subehy sa nevypisuju len preto, aby sa Slovaci uchadzat nemohli. Potom sa lahko moze tvrdit, ze slovenskych uchadzacov nebolo.

Tymto je asi vycerpane vsetko, cim sa pokusil pan minister zeleznic v rozpoctovom vybore vyvratit moju poldruhahodinovu rec. Pan minister si vzal tolko odvahy, ze v zavere sa na mna obratil ironickou otazkou: "Kdyz mi toto tvari v tvar rikate zde, jak potom mluvite na Slovensku?" Ja sa citim opravnenejsim polozit tiez panu ministrovi zeleznic podobnu otazku: Jestlize sa nam do oci verejne fakta takto vykrucaju, ako sa potom rozhoduje o veciach, ktore zostanu navzdy zrakom verejnosti skryte?

Pan minister mi zostal dlzny odpovedou na vsetky ostatne konkretne staznosti. Nepokusil sa odvratit, ba ani len zlahcit smutnu skutocnost, ze pre prijimanie aspirantov za ucinkovania pana ministra boly stanovene take podmienky, ze im vedia zadost ucinit len niektori Neslovaci a nekrestania, ale len vo velmi vynimecnych pripadoch kde tu aj niektory Slovak. Ustalene je, ze za aspirantov moze byt prijaty, kto nema viac dostatocnych znamok na vysvedceni ako dve. Rovnako nepokusil sa pan minister zeleznic vyvratit ani smutnu statistiku o prijimani rusnovodicskeho dorastu do sluzieb zeleznicnych na Slovensku. Pre tento dorast maju slovenske riaditelstva v zaznamoch na stovky slovenskych uchadzacov. Prijimat ich ministerstvo zeleznic nedovoli, ale priamo provokacne importuje na Slovensko dalsich prebytocnych rusnovodicov z Ciech. To je nie politika ceskoslovenskeho dorozumenia a vyrovnania sa, ale politika, ktora medzi to dorozumenie stavia cely cinsky mur. Vyhladovavanim a odstrkovanim Slovakov sa nikdy csl. dorozumenie nedocieli.

Na Vrutkach a okoli je niekolko desiatok vyucenych zamocnikov, ktori marne prosia o prijatie do sluzieb zeleznicnych na volne miesta. Naproti tomu len v novembri 1936 do vrutockej zeleznicnej dielne a topiarne boli prelozeni z Ciech tito dalsi zamestnanci: Jozef Engermayer, Jozef Beran, Stanislav Puntikan, Jaroslav Svanda, Emil Schullerbauer, Jozef Vavra atd. To je prosim novy import z Ciech na Slovensko, ktory mi este nebol znamy, ked som minuleho mesiace v rozpoctovom vybore pranieroval stranicku politiku na zelezniciach.

Jestlize si pan minister mysli, ze tymto sposobom pre csl. jednotu ziskal tych vrutockych slovenskych nezamestnanych remeselnikov, to ma velmi divnu logiku. Touto dalsou zasielkou 6 ceskych remeselnikov na Vrutky sa slovenski nezamestnani remeselnici vrutocki nenasytili. Tym sa im len lepsie otvorili oci, aby jasno videli na tu csl. vzajomnost, hlasanu i panom ministrom zeleznic.

V novembri 1936 obstastnil nas rezim pri zeleznici dalsou podobnou zasielkou, o ktorej som v rozpoctovom vybore nehovoril. Je to nova zasielka asi 20 uradnickych elevov z brnenskeho, prazskeho a olomouckeho riaditelstva do obvodu riaditelstva csl. stat. zeleznic v Bratislave. Kto by chcel o tom pochybovat, nech si laskave precita uradny list bratislavskeho riaditelstva cis. 24 zo dna 28. novembra 1936.

Niet v republike cloveka, ktory by nas a s nami celu slovensku verejnost presvedcil, ze toto sustavne zaplavovanie Slovenska ceskymi silami neni na ukor v prvom rade slovenskeho naroda samotneho a v druhom rade i Ceskoslovenskej republiky ako takej. Slovensko nesmie mat v Ceskoslovenskej republike funkciu kolonie pre ceske sily. Slovensko ma dnes vlastny nezamestnany remeselnicky stav, ma vlastnu nezamestnanu inteligenciu, preto na Slovensku v zaujme Ceskoslovenskej republiky vsetky volne miesta patria v prvom rade a vyhradne nezamestnanym Slovakom. (Tak je!) Kto proti tomuto prirodzenemu prikazu pracuje, pracuje proti Slovensku a proti zaujmom Ceskoslovenskej republiky.

Pri tomto dovolim si pripojit jeden priklad: V poslednej dobe uchadzal sa na Slovensku studovany mladik, Cech, ktory na Slovensku skoncil maturitu, ale pochadza z Ciech, u olomuckeho riaditelstva o prijatie. Olomucke riaditelstvo odpoveda vtedy, ked sa ceski zamestnanci posielaju na Slovensko, ze vraj, ponevac ma slovensku skolu, upotrebit ho nemozu.