Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 71. schuze (obsah, prilohy) | Patek 4. prosince 1936

Mistopredsedove: Taub, Langr, Kosek, Mlcoch.

Zapisovatele: Dubicky, R. Bohm.

196 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr. Hodza; ministri dr. Czech, dr. Cerny, dr. Derer, inz. Dostalek, dr. Franke, dr. Kalfus, dr. Krofta, Najman, inz. Necas, dr. Spina, dr. Sramek, Tucny, dr. Zadina, Zajicek.

Predseda nejvyssiho ucetniho kontrolniho uradu dr. Horak.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr. Riha; jeho zastupci Nebuska, dr. Mikyska.

Mistopredseda Langr zahajil schuzi v 9 hod. 22 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu obdrzeli na dnesni den ministr posl. Machnik a posl. dr. Dominik, dr. Wolf, Topoli, Schlusche, Machacova a Nepomucky.

Mistopredseda Langr (zvoni): Pristoupime k projednavani poradu, na nemz jest:

Zprava vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 640) statniho rozpoctu republiky Ceskoslovenske a financniho zakona pro rok 1937 (tisk 685) a rozprava o prohlaseni ministra financi, ucinenem v 63. schuzi posl. snemovny dne 16. rijna 1936.

Zpravodajem jest p. posl. Remes.

Budeme pokracovati v podrobne rozprave o statnim rozpoctu na rok 1937, a to o treti casti, to jest o casti hospodarske, dopravni a financni, zapocate ve vcerejsi, 70. schuzi snemovny.

K teto casti prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" pp. posl. Danihel, J. Sedlacek, dr. Rosche, Fuscic, dr. Sokol, Knebort; na strane "pro" pp. posl. Mikulas, Kocandrle, Nemec (csl. soc. dem.), Mlcoch, Rechcigl, Jar. Kucera, Revay.

Davam slovo prvemu recniku "proti", p. posl. Danihelovi.

Posl. Danihel: Slavna snemovna!

Asi pred 3 tyzdnami povedal pan predseda vlady dr. Milan Hodza v rozpoctovom vybore poslaneckej snemovne velku politicku rec a zapodieval sa v nej so vsetkymi aktualnymi otazkami nasho verejneho zivota. Mna ako rolnika a rolnickeho pracovnika najviac uputal ten pasus jeho reci, v ktorom poukazuje na rozdielnost prijmov slovenskeho a ceskeho rolnika a ktory podla zpravy "Venkova" znie takto (cte): "Do r. 1930 bol priemerny prijem slovenskeho rolnika 3000 Kc a v ceskych krajinach okolo 7000 Kc. Tuto disparitu treba odstranit, ak chceme pracovat k hospodarskej rovnosti vychodu a zapadu republiky. Posledne roky, menovite upravou obilneho trhu, znamenaju ohromny pokrok smerom prave k tomuto hospodarskemu vyrovnaniu medzi ceskymi krajinami, Slovenskom a Podkarpatskou Rusou."

Tri kratke, ale vystizne vety. Menovite ta prva, v ktorej pan predseda vlady ciselne dokazuje, ze v prvych 12 rokoch trvania republiky mal cesky rolnik oproti slovenskemu rolnikovi viac nez dvojnasobny rocny prijem. Nie je to vlastne ziaden novy objav. Vie a hovori sa o tom uz davno. Ale ta okolnost, ze to povedal sef vlady, a to pred parlamentnym forom, dodava tomu mimoriadny vyznam. Tym je to, ako sa povie, uradne overene. Ked to panu predsedovi vlady verejne kvitujeme, sucasne ho uistujeme, ze na ten jeho vyrok tak lahko nezabudneme a nielen ze nezabudneme, ale sa vsemozne postarame, aby sa o nom dozvedel na Slovensku kazdy rolnik, nevynimajuc ani tych, ktori patria do politickeho tabora pana dr. Hodzu.

Ako si uz potom otazku zodpovednosti za tento kriklavy rozdiel vyriesia medzi sebou centralisticke strany, ktore od pociatku drzia vsetku moc vo svojich rukach, a aka o si to potom este vybavia agrarni volicia na Slovensku so svojou stranou, ktora podla nasej mienky ten stav najviac zavinila, to je uz ich vecou a ich starostou.

Jedno je vsak iste, co potvrdzuje nielen odznely vyrok pana predsedu vlady, ale i dalsi a celkovy vyvoj nasich hospodarskych pomerov, ze cim dalej, tym viac nam slovenssym autonomistom dava za pravdu i cas. Dokazuje sa, ze neboly to ziadne bajky alebo stvanice, ked sme o ukrivdeni Slovenska hovorili.

A ako je nepodvratne toto zistenie, tak sme aj presvedceni, ze odstranenie spominanej disparity neda sa inac previest, ako ked sa Slovensku zakonite zabezpeci vsetko to, co mu patri, alebo inymi slovami, ked sa Slovensku da nami pozadovana autonomia.

Bez autonomie to nepojde. Darmo bude volat dr. Hodza, dr. Derer a ostatni reprezentanti centralistickych stran na Slovensku, aby bola odstranena prijmova disparita medzi slovenskym a ceskym rolnikom, alebo aby sa pracovalo na plnom vyrovnani medzi zapadom a vychodom republiky, nebude to nicim inym, nez zboznym zelanim alebo predvolebnym trikom na pomylenie lahkovernych Slovakov.

Slavna snemovna! Pan predseda vlady dr. Hodza v tretej vete citovaneho vyroku tvrdi, ze v poslednych rokoch a menovite upravou obilneho trhu vlastne k tomu vyrovnaniu, a to ohromnym tempom, uz spejeme.

Nech mi prepaci pan predseda vlady, ze pochybujem nielen o pravdivosti tohoto tvrdenia, ale i o tom, ze by to i on tak vazne myslel, ako to povedal. Lebo racte si uvazit, velavazeni pani, ze podla pana predsedu vlady priemerny rocny prijem ceskeho a slovenskeho rolnika javil sa do r. 1930 v pomere 7000:3000. To bolo v dobe vseobecnej konjunktury, ked sme mali i my miesto dnesneho velkeho kadru nezamestnanych znacny pocet dobrych konzumentov, ked nasho Zahoraka este obzivovala Vieden a kus Rakuska, ked malo nase drevo dobry odbyt do Madarska a do Rakuska, pri com si i desattisice rolnickych rodin naslo zlepsenu vyzivu. Ci moze zodpovedat pravde, ze by sa ten pomer, a ci, lepsie recene, nepomer v poslednych rokoch krizovych vyrovnaval? Ja myslim, ze nie, ba ze to rozpatie je stale este tak velke, ako bolo do r. 1930, ked nie vacsie.

Preto sa nazdavam, ze pan predseda vlady tym vyrokom ani nemyslel natolko vyzdvihnut ten udajne ohromny pokrok, veduci k hospodarskemu vyrovnaniu medzi vychodom a zapadom, ale skor pochvalit si svoje dieta, obilny monopol.

To by vsak bola uz ina vec. A tejto sa tiez nechceme vyhybat, ba za potrebne povazujeme zaoberat sa s nou cim dalej tym viac. Nase stanovisko k obilnemu monopolu je zname i vlade, i prislusnym odbornym kruhom. Formulovali sme ho presne i na poslednom sjazde nasej strany v Piestanoch. Nevyhybali sme sa tej palcivej otazke ani tu v parlamente a pri kazdej prilezitosti sme poukazali na mnohe nedostatky ceskoslovenskej obilnej spolocnosti a na vsetky tazkosti a nevyhody, ktore z obilneho monopolu nasmu rolnictvu plynu. Ale, zialbohu, nasi vladni cinitelia ani co by boli slepi a hluchi, ani co by bolo vsetko v najlepsom poriadku, idu svojou cestou dalej bez povsimnutia si nasich dobre myslenych upozorneni. Nasledkom toho uz znacna ciastka rolnictva hodne kriticky hladi na obilny monopol, lebo vidi, ze jeho vyhody splaskly uz na minimum a nevyhody, rozne zavazky rastu do neocakavanych rozmerov. Preto nieraz pocut, ze kde su tie pevne ceny obilia? Ktory komisionar plati za kukuricu plnu cenu? Co je s burzovou a monopolnou cenou sladovnickeho jacmena, kde sa ukazuje rozdiel 40 az 50 Kc?

Dalej, ze co je so zasadou pana predsedu vlady dr. Hodzu o rovnocennosti a rovnopravnosti rolnickej prace v celom state, ked i tohoto roku su este velmi znacne cenove diferencie obilia medzi vychodnou a zapadnou castou republiky? A preco sa este stale dovaza rocite tisice vagonov psenice? Ved pan dr. Hodza este ako minister orby v r. 1933 v rozpoctovom vybore prehlasil, ze sa uz nic dovazat nebude. A preco musi i ukrateny slovensky rolnik na ten obchod doplacat svojimi prispevkami?

Radi by sme poculi na tieto otazky otvorenu a jasnu odpoved. A nie menej by nas tesilo, keby si vlada nalezite zrevidovala svoju doterajsiu hospodarsku politiku, menovite o t. zv. riadenom hospodarstve, a prisposobila ju zaujmom sirokych vrstiev obyvatelstva. Menovite, aby uz raz prestala s tak nestastlivymi experimentami, akych sa dopustila pri obmedzovani osevnych ploch obilia. Zo zaciatku robilo sa to bez potrebnej pripravy a proti stanovisku odbornych kruhov, a dnes sa to robi az proti prirode a zdravemu rozumu.

Nechcem sa pustit do podrobneho rozboru tej otazky. Povedal som uz svoju mienku o tom i s tohoto miesta, ale poukazem teraz len na absurdnost a neudrzatelnost nariadenia ministerstva orby, vydaneho o uprave osevu psenice, zita, jacmena a ovsa v hospodarskom roku 1936/37.

Slavna snemovna! Vsetky veci usilujem sa posudzovat zo zorneho uhlu objektivity. Nie som priatelom demagogie. Preto i pri posudzovani tejto veci nielen pripustam, ale som aj pevne presvedceny, ze v ministerstve orby je mnoho dobrych odbornikov, ktori i po stranke praktickej si vedia dobre uvazit, co je dobre a co nie, a ktori dobre vedia, ze pri rolnickej vyrobe sa velmi casto neda uplatnit ani vola sameho rolnika, lebo o vysledku jeho prace rozhoduje rad roznych vyssich cinitelov, ktere su vsak mocnejsie ako vsetky urady na svete. A ze napriek tomu sa to nariadenie preca objavilo, neviem si to inac vysvetlit nez tym, ze pri ministerstve orby musi byt skupina ludi, ktora za kazdu cenu chce zaviest riadene hospodarstvo. Keby to robili postupne, opatrne a cieluprimerane, nic by sme proti tomu nemali, ba podporili by sme take snahy. Ale robit to bez ladu a skladu, bez povsimnutia i najzavaznejsich prirodnych a vyrobnych podmienok, bez ohladu na spotrebne, odbytove a financne pomery nasho rolnictva, je uz viac nez gixer, ktory sa moze prihodit i uradom. Je to priamo teror a vnasanie anarchie do prvovyroby.

Aby to bolo jasne kazdemu, i kto sa s rolnickymi vecmi nezapodieva, uvediem len tieto strucne fakta: (Posl. Rechcigl: Uvedte, jak by se to melo delat!) Az budeme na to povolani, isteze to spravime. (Posl. Rechcigl: To je velmi pohodlne! - Vykriky posl. Mikulase.) To nie je pohodlne stanovisko.

Slavna snemovna, zaciatkom hospodarskeho roku 1935/1936 vydalo ministerstvo orby nariadenie, ze nikto nesmie viac obilnin pestovat, nez na akej ploche ich ten onen dorabal v hospodarskom roku 1934/1935. Pri tom bola dalsia podmienka, ze kazdy obmedzi osevnu plochu psenice o 8 %. Neskor tato uprava bola doplnena tym, ze pre kazdy politicky okres bola stanovena maximalna vyska osevu psenice. Toto obmedzenie vsak nasim vladnym panom nestacilo, hoci podla uradneho odhadu bola tohorocna uroda u zita mensia o 15 % a u psenice o 13 % nez vlani, a dobreho jacmena bolo vobec tak malo, ze sa musi pomyslat na jeho dovoz z cudziny.

Pustili sa do dalsej regulacie a obmedzovania osevnych ploch. Vyhlaskou ministerstva orby zo dna 10. augusta 1936, cis. 81.366, bolo uz osobitne pre kazdu obec stanovene, ake procento ornej pody moze byt pre obilniny vobec a pre psenicu zvlast pouzite. Ilustrujem to prikladom zo svojej obce Solosnice. Vlani nam bolo dovolene mimo osemprocentovej srazky u psenice tolku plochu obsiat ako predvlani, pri com maximalna vyska osevu psenice cinila 22.6 % z vymery ornej pody. Naproti tomu tohoto roku len 58 % ornej pody smie obsiat kazdy Solosnican, pri com psenice nie viac ako 9 %. Kvoli pravde musim vsak poznamenat i to, ze Solosnica nahodou v relacii k ostatnym obciam okresu malackeho nie je na tom najhorsie. Su obce, ktorym sa nedostava ani 50 % osevu, tak Moravsky Sv. Jan 44 %, Borsky Svaty Jur 45 %, Bilkove Humence 46 % atd. A u psenice uz to vobec tak vyzera, ako by okres malacky psenicu azda ani nikdy nebol videl. Jeho minulorocny 22 % priemer bol totiz srazeny na 4 a niekolko desatin procenta a su obce, kde podla nariadenia i kvetinove zahrady by postacily na jej osev. Ze neprehanam a ze je to tak, uvediem z nich aspon niektore: Hasprunka, Bilkove Humence, Borsky Svaty Jur a Laksarska Nova Ves dostaly pol procenta, Niklasov, Kuklov 1 %, Kuchyna, Jablonove 2 %, Zavod 3 % a tak dalej a Lozorno vobec nic.

Slavna snemovna! Po tomto si dovolim polozit otazku na vsetkych tych "odbornikov", ktori ten navrh vypracovali, ale najma na pana ministra orby dr. Zadinu, ktory je za toto nariadenie v prvom rade zodpovedny, ze ked rolnik z hociktorej tej obce smie priemerne len asi polovicu svojej ornej pody obsiat, co ma dat na tu druhu polovicku? Poviete, ze okopaniny a krmoviny! Ano, ale nie v pomere k obilninam 1:1. Od takehoto pomeru v osevnom postupe sme este velmi daleko, a ak vlada nevyriesi mnohe nase hospodarske problemy, najma otazku repnych kontingentov, vyroby liehu a skrobu v prospech Slovenska, nikdy sa k tomu pomeru ani nedostaneme.

Dalej sa pytam, ako si to predstavuje pan minister dr. Zadina s tym radikalnym obmedzovanim osevnych ploch psenice a ako si dovolil siahnut nielen na nasu tradicnu, ale i taku plodinu, ktora sa na mnohych krajoch Slovenska neda nicim inym nahradit? A ci si pan minister vazne mysli, ze nas rolnik, ktoremu sa jej pestovanie zakazuje i pre jeho domacu spotrebu, pojde si ju kupit k obilnej spolocnosti, alebo pre psenicnu muku si pojde do obchodu? Nie, pani, taku este nikdy nehrali na Slovensku, ani ju nikdy hrat nebudu. Lebo ak si neviete dat rady so zasobami psenice, zastavte najsamprv jej dovoz z cudziny a ked ani to nepomoze, klepnite na prsty tym, ktori sa dopustili spekulacie, ale slovenskemu rolnikovi dajte po tejto stranke svaty pokoj. (Vykriky.) Tych spekulantov, netajim, najdete niekolkych i na Slovensku, ale hlavny kader bude dozaista medzi vasimi chytrakmi.

Slavna snemovna! Ked som o tomto nariadeni trocha hlbsie uvazoval, nemohol som sa zbavit tychto troch vynorujucich sa otazok: Ci chce tym len vlada vyskusat trpezlivost nasho rolnika? Ci chce pokus spravit, kto to posluchne a kto nie? Alebo konecne, ci to chce previest do vsetkych dosledkov? Ak len to prve hladala, poviem, ze dnesna doba a tazke polozenie rolnictva nie je ani trocha vhodne na taku nepeknu zabavu niektorych panov. Ak chce vyskusat poslusnost rolnictva, radim, aby taketo experimenty nerobila, lebo potom i ti najpoctivejsi mozu stratit uctu k zakonom a nariadeniam. A konecne - o com by som vsak najviac pochyboval - ak to mieni previest v plnom rozsahu a na celej ciare i so vsetkymi sankciami, vtedy by som musel za nase rolnictvo co najrozhodnejsie prehlasit, ze sa tomu nariadeniu nepodrobime. (Tak je!) Ano, slavna snemovna, som si plne vedomy, co hovorim a ake nasledky to moze mat. Ale nemozeme a za ziadnych okolnosti nesmieme svolit k takemu opatreniu, ktorym by mohol niekto i ten posledny a krvopotne zarobeny krajec vyrazit z ust tomu, kto ho dava celemu ludstvu. A aby pan minister videl, ze nezartujem a ze nie je mojim umyslom stvat inych, prehlasujem tu pred slavnou snemovnou, ze som to nariadenie sam neposluchol uz pri oseve psenice a pri oseve ostatnych obilnin ho tiez neposluchnem. A bez toho, ze by som sa chcel ospravedlnovat, prehlasujem na cestne slovo, ze som to neurobil ani zo ziskuchtivosti ani z renitencie, ako sa to dokaze i v tisicoch inych pripadoch, ale jedine len preto, ze to vyzadoval, ako pani agrarnici hovoria, "zakon pody". (Tak je!) Teda cakame na nasledky z tejto neposlusnosti. Po tohorocnej neurode mozu prist zasa perzekucie.

Slavna snemovna! Prednesenymi poznamkami chcel som len upozornit slavnu vladu, aby rolnictvu na Slovensku, ktore tvori prevaznu cast jeho obyvatelstva, bola uz raz venovana ta pozornost a peclivost, ktoru si ten lud zasluhuje a nevyhnutelne potrebuje. Nech sa to vsak nerobi recami, recickami, ale vydatnymi skutkami. V tom sa prejavi ozajstna statotvorna politika vlady a len takato politika upevni stat a jeho zaklady. Nech neomeska nahradit to, co predosle rezimy zameskaly, a nech sa aj postara, aby to, co sa Slovensku ci v ramci rozpoctu alebo na zaklade mimoriadnych opatreni poskytne, prislo aj ta, kam to patri, najma aby sa prestali privilegovat prislusnici vladnych stran na ukor ostatnych obcanov, ktori su tak synmi tejto vlasti a poplatnikmi statu ako aj ti.

Ze sa ani jedno, ani druhe doteraz nedialo, mohli by sme na to uviest sta a sta prikladov. Uvediem predbezne len jeden, ktory sa i toho roku zopakoval. Je to podpora a udelenie pomoci zivelnymi pohromami poskodenym rolnikom. Tejto podpory sa Slovensku doteraz tak malo uslo, ze hanba o tom hovorit. Naproti tomu po sedemrocnej poslaneckej skusenosti musim konstatovat, ze ked sa v zamoravskych krajinach vyskytla taka mensia vacsia skoda, ze vlada sa hned ponahlala dat im co najvydatnejsiu pomoc. Tak bolo i roku minuleho. V zemedelskom vybore som ostro vytykal to meranie dvojakeho lakta a ziadal som, aby v pade potreby i Slovensku bola preukazana taka peclivost. Nestalo sa, hoci sa zistilo, ze i toho roku boly mnohe kraje Slovenska poskodene na obilninach, ako r. 1931. Slovenske rolnictvo a polnohospodarske robotnictvo cakalo pomoc. Ziadalo sa len to najnutnejsie: chlieb a osivo. Chleba sa mu vobec nedostalo a osiva kde ano a kde nie. Nebolo vraj prostriedkov. I vladni cinitelia prehlasili, ze radi by dali, ale nemaju z coho.

Pridel osiva zemedelskou radou nepostacoval a ani postacit nemohol. Jej prostriedky boly skromne, nestacily na to. Tato akcia nebola vsak ani sposobom prevadzania dost vhodna, lebo pri prevadzani supisu osiva pozadovaly sa tak vysoke ceny, ktore si mnohi rolnici netrufali zaopatrit. Nasledok toho bol teda ten, ze museli siat, co sa im urodilo, ked to aj akokolvek zle bolo. Ze potom, ked cena bola neskor snizena, mnohi v tom videli podfuk a upodozrievali nase urady zo stranickych umyslov, a myslim nie celkom neodovodnene. Lebo kedykolvek a akakolvek pomocna akcia sa na Slovensku prevadzala, vzdy to vedeli nasi agrarnici nalezite vyuzit a na mnohych miestach priamo zneuzit. Na pr. r. 1935 boly tazko postihnute krupobitim niektore obce trnavskeho a piestanskeho okresu na ciare Nadas - Sterusy. Postihnuti rolnici ziadali preto na jesen minuleho a na jar tohoto roku pridel lacneho osiva od zemedelskej rady. Nieco aj dostali, ale urady uz sa potom nepostaraly, aby dodane osivo bolo spravodlive rozdelene medzi postihnutych rolnikov. Konkretne: Sterusy dostaly na jar tohoto roku 100 q jacmena. Tento jacmen skutocne i dosiel na adresu starostu obce, aby to uchadzacom rozdelil. Avsak osivo zo stanice neprevzal starosta obce, ale predseda miestnej organizacie republikanskej strany Stefan Lacko a rozdelil ho len tym, ktori zaplatili clenske prispevky do agrarnej strany. Ti, ktori odopreli platit tieto clenske prispevky a mali narok na osivo, prirodzene protestovali proti takemuto pokracovaniu a podali si aj na prislusne miesta staznost. No, marne sa obracali na okresny urad i na zemedelsku radu, napravy sa nedockali.