Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 61. schuze (obsah, prilohy) | Ctvrtek 8. rijna 1936

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: dr Markovic, Langr, Kosek, Onderco, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Dubicky, R. Bohm.

243 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri Bechyne, dr Czech, dr Derer, dr Kalfus, inz. Necas, Zajicek.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce Nebuska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 9 hod. 28 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

nemoci posl. Sogl, Knochel, Obrlik, Sandner, dr Kossey.

Za platnou podle §u 2, odst. 4 jedn. radu uznal predseda dodatecnou omluvu posl. dr Neuwirtha na vcerejsi den.

Do vyboru branneho vyslal klub poslancu "Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei" posl. Zischku za posl. Heegera.

Do vyboru rozpoctoveho vyslal: klub poslancu republikanske strany zemedel. a malorol. lidu posl. Zareckeho za posl. Kremena; klub poslancu komunisticke strany Ceskoslovenska posl. Zapotockeho za posl. Hodinovou-Spurnou, posl. Kopeckeho za posl. Koprivu, posl. Slanskeho za posl. dr Jar. Dolanskeho; klub poslancu "Orszagos kereszteny - szocialista, Magyar nemzeti part es Zipser Deutsche Partei" posl. Esterhazyho za posl. A. Nitsche.

posl. dr Neumana ministrovi obchodu, prumyslu a zivnosti o propagaci Sumavy, Novohradskych hor a rybnicni oblasti jihoceske (c. D 195).

pocatkem schuze: Zprava tisk 635.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Zprava vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 633) zakona o nove uprave ceskoslovenske meny (tisk 635) [podle §u 35 jedn. radu] a rozprava o prohlaseni ministra financi, ucinenem v 60. schuzi snemovny dne 7. rijna 1936

Zpravodajem jest p. posl. Teplansky.

Davam mu slovo.

Zpravodaj posl. Teplansky: Slavna snemovna!

Rozpoctovy vybor prejednal vladny navrh, tlac 633, zakona o novej uprave menovej, a v nocnych hodinach schvalil znenie vladneho navrhu. Ide o velmi dolezity narodohospodarsky akt, a nie je ziadnou tajnostou, ze k tomuto pocinu a opatreniu sme boli donuteni okolnostami, ktore sa odohravaly v okolitych statoch, s ktorymi sme v uzkom obchodnom spojeni Nemohli sme zostat izolovani preto, lebo kazda izolacia a kazdy odklad nasho menoveho opatrenia by nasmu narodohospodarstvu zapricinil nevypocitatelne skody. Pod touto zastitou rozpoctovy vybor sa pousiloval, aby vladny navrh zavcas bol dodany slavnej snemovni, a predostiera osnovu za podklad jednania s urcitymi poznamkami.

Slavna snemovna! My sme uz upravovali menu, a to v r. 1934. Kto sledoval vtedy debatu, kto sledoval nasu tlac, iste mi da za pravdu, ze boli ludia dvojieho presvedcenia. Jedni prorokovali od upravy menovej velke narodohospodarske skody, druhi ocakavali zlepsenie nasich narodohospodarskych pomerov. Dnes uz tato uprava je za nami, a mozeme pocitat s faktom. Faktom je, ze sama tato menova uprava prispela k oziveniu nasho narodohospodarstva. My sme videli, ze sme nase vyvozy odo dna tohoto opatrenia mohli v urcitej miere stupnovat a ze sa zastavil, by som povedal, dalsi pokles nasho exportu.

Je pravda, slavna snemovna, ze vsetko to, co sa od tohoto vladneho opatrenia ocakavalo, sa nesplnilo preto, lebo zaroven s tymto menovym opatrenim neprisly vsetky tie opatrenia, ktore su dolezitym instrumentom a zdrojom ohladom ozivenia nasich narodohospodarskych pomerov.

A preto, slavna snemovna, ked sa my dnes tymto opatrenim vclenujeme do medzinarodneho obchodneho procesu, robime to na zaklade vzaj omnej ucty, vzajomneho surucenstva.

My aj dnes v rozpoctovom vybore, a myslim, ze aj tu v parlamente, mnohi sme presvedceni, a tomuto presvedceniu dal vyraz aj rozpoctovy vybor, ze cisto od tohoto menoveho opatrenia nemozeme ocakavat zlepsenie narodohospodarskych pomerov, keby nenasledovaly ine dolezite opatrenia. Medzi tymito opatreniami nie v malej miere na prve miesto kladieme to, co vseobecne ocakavame nielen u nas, ale i v susednych statoch ohladom ozdravenia nasho exportu, nasho vyvozu. V rozpoctovom vybore bolo velmi hlasite zdoraznene, a zdoraznujem to i ja, lebo som tiez toho isteho presvedcenia, ze velmi dolezitym cinitelom pre zlepsenie nasich narodohospodarskych pomerov pomimo zahranicneho trhu zostava trh domaci. A preto na zjavy domaceho trhu nesmieme zabudat. Musi e sa pricinit vsemoznym sposobom, aby nase narodohospodarstvo aj v tuzemsku ozivalo. Od menovych opatreni, ktore viedly k surucenstvu zapadnych statov, ocakavame, ze sa uvolni vyvoz, ze sa odstrania prekazky, ktore podlamovaly doveru a podnikanie nielen u nas, ale i v susednych statoch. Je to jednak viazanost nasich devizovych opatreni, je to tazkopadne povolovacie riadenie, su to dalej, slavna snemovna, smluvene pevne kontingenty. Jestli by surucenstvo zapadnych statov, do ktoreho sme sa vtelili, nepokracovalo na zlepseni tychto pomerov a neodstranilo menovite tieto prekazky, ktore tuna zdoraznujem - iste ze nehovorim nic noveho, ale hovorim na zaklade skusenosti, ktore sa v narodohospodarstve u vsetkych statov odohravaju - nemohli by sme v novom menovom opatreni ocakavat nalezite zlepsenie. Vieme, ze tato izolovanost najviac skodi podnikaniu, a preto, ked sme sa rozhodli k tomuto kroku, robime to v tej nadeji, ze nastane po tejto stranke uvolnenie a sblizenie medzi jednotlivymi statmi a ze tieto prekazky, ktore podlamovaly obchod a doveru, budu odstranene.

Boly tiez hlasy i v rozpoctovom vybore, i v tlaci, ze snad by sme mali nizsie devalvovat, ze by sme mali na nizsiu hranicu previest devalvaciu. Slavna snemovna, chceme-li sa vklinit do hospodarskeho bloku zapadoeuropskych statov, musime sa drzat urciteho meritka, ktore vyplyva z medzinarodnych vzaj omnych umluv. To znaci, ze nesmieme prist s nizsou hranicou upravy nasej meny, aby staty, s ktorymi chceme do buducna obchodovat, nevysvetlovaly to ako dumping. To viedlo rozpoctovy vybor k tomu, ze schvalil vladny navrh a predklada ho poslaneckej snemovni.

V rozpoctovom vybore takmer vsetky koalicne strany zdoraznovaly, ze bude treba vyvinut velke usilie, aby po tejto uprave menovej doma v tuzemsku nasa koruna zostala opravdovou korunou. Tuna mam na zreteli, aby v zapati s touto upravou sa nepristupilo k ziadnemu zdrazovaniu. Som si vedomy toho, a cely rozpoctovy vybor to zdoraznil, ze vlada na seba bere velmi tazky ukol.

Slavna snemovna, ale otazka stability nasej meny nie je otazkou vlady samej, je otazkou celej nasej demokracie, celej nasej verejnosti, celeho nasho naroda, a preto je povinnostou, aby sme vsetci prilozili ruku k dielu, aby za kazdych okolnosti klud, poriadok a istota, ktore su najdolezitejsim zdrojom kazdeho podnikania, za kazdych okolnosti boly zachovane. Sme presvedceni, ze tento ukol mozeme splnit len pri kolektivnej voli a snahe celeho naroda.

Slavna snemovna! Stabilitu a istotu nasho podnikania, ci uz priemyselneho alebo zivnostenskeho alebo zemedelskeho, vidime tiez v lavnom uvere. My mame dnes pre kratkodobe uvery v penaznych ustavoch dostatocne porozumenie, ale tak priemysel, ako zemedelstvo, ako zivnosti, volaju po lavnom dlhodobom uvere. Bez tohoto dlhodobeho uveru sa neozdravia nase narodohospodarske pomery; to bolo zdoraznene celym rozpoctovym vyborom a je mojou povinnostou, aby som tiez tuna toto pred slavnym plenom poslaneckej snemovne zdoraznil.

Tiez ku kludnemu vyvoju nasich narodohospodarskych pomerov v nemalej miere prispieva poriadok, istota a bezpecnost v legislativnych opatreniach, dalej v danovych opatreniach. Este stale sa stretavame so zjavy, ktore bude treba v nasom danovom systeme zlepsit, a toto zlepsenie ocakavame menovite pri novom prevadzani novej upravy novely danovej, ktora ma vstupit v platnost od 1. januara 1937.

Slavna snemovna, ziadne teoreticke vyklady by nam nepomohly, jestli by vlada a parlament ako prakticki pozorovatelia nasho narodohospodarstva nepridaly k tomuto menovemu opatreniu vsetko to, co ozivenie nasho narodohospodarstva potrebuje. Nas zahranicny export iste ma velky vyznam a sme si toho vedomi vsetci, preto vsemoznym usilim bude treba odstranit vsetky prekazky, ktore rozvoj tohoto exportu hatia. Budeme muset byt ovsem na strazi a vykonat vsetko, aby z pevnych platov a z dennej mzdy zijuci ludia nasledkom zdrazovania neprisli o svoj maly dochod, a po tejto stranke vlada, ako racite vedet, vydava zaroven s tymto opatrenim vladne nariadenie, kto rym budu vsetky taketo zjavy neblahe, ktore by chcely koristit cielom spekulativnym, s tou najvacsou rozhodnostou potierane.

Iste ocakavame, ze medzinarodne surucenstvo, ktore upravou menovou pripravuje akysi medznik lepsieho podnikania, pricini sa o to, aby vsetko to a vsetky tieto nadeje, ktore sa do tohoto opatrenia kladu, boly splnene.

Slavna snemovna, preto spominam tuto okolnost, lebo tieto velmi dolezite vzajomne styky a vzajomne obchodne-celne opatrenia, ktore bude treba renovovat, nezavisia cisto od nasej vlady, ale zavisia od celeho surucenstva, ktore tymto cinom naznacuje, ze cini s touto menovou upravou krok k zlepseniu vseobecnej obchodne-celnej politiky.

Rozpoctovy vybor vyslovil jednotne prianie, aby vlada co najprisnejsie bedlila, aby cenova hladina bola za kazdych okolnosti dodrzana.

Rozpoctovy vybor doporucuje posl. snemovni, aby osnovu zakona prijala v tom istom zneni, ako sa ussniesol rozpoctovy vybor. (Potlesk.)

Predseda (zvoni): K teto veci jsou prihlaseni recnici, zahajim proto rozpravu.

Podle usneseni predsednictva navrhuji lhutu recnickou 60 minut na klub a po 20 minutach poslancum mimo klub. (Namitek nebylo.)

Namitek neni. Navrzena lhuta jest schvalena.

Prihlaseni jsou recnici na strane "proti": pp. posl. Esterhazy, Zapotocky, dr Pruzinsky.

Davam slovo prvemu recniku, p. posl. Esterhazymu.

Posl. Esterhazy (madarsky): Ctena posl. snemovna!

Zasa nam bola predlozena osnova zakona, ktory mame odhlasovat tempom rychlovlaku. My, co sme na strane opozicie, lebo sme presvedceni, ze vlada neplni svoje povinnosti voci obyvatelstvu na Slovensku, odhlasovali by sme tuto osnovu zakona v tom pripade, keby islo o to, ze on bude prevedeny dokonale. (Posl. Vallo [madarsky]: Ved madarski poslanci ani nie su tuna!) Vy ste vsak tuna a k vam hovorim. (Predsednictvi prevzal mistopredseda dr Markovic.)

Velavazeni pani! Musime si objasnit, ze v dobe, ked sa utvorila Ceskoslovenska republika, velka radost, ako sa zda, zatemnila sudnost panov, ktori stabilizovali menu; v r. 1922 dopustili sa chyby, ze stabilizovali na 17.5 korunu, ktorej hodnota bola vlastne o vela mensia. Ked sme my Madari na to poukazali, odbavili ste nas vzdy s tym, ze rozvraciame stat. Vzdy sme na to poukazovali, az v r. 1934 uz i vlada pochopila, ze treba previest devalvaciu; ale tu sa dopustila novej chyby, lebo na miesto toho, aby kurs koruny dokladne snizila, previedla iba ciastocnu devalvaciu, ktorej dosledkom je, ze o dva roky neskorsie prekvapuje obecenstvo novym devalvacnym zakonom.

Velavazena posl. snemovna! Nie je to so strany vlady ziadnym sposobom taka politika, ktorej vysledkom by mohol byt vzrast dovery voci ceskoslovensk ym vladam i voci ceskoslovenskej korune. Pan kol. posl. dr Macek povedal vcera v rozpoctovom vybore pravdu, ked riekol, ze keby firma Bata bola snizovala svoje ceny tyzdenne o 10 %, tu by sa v konecnom vysledku bola polozila; kedze vsak 50 snizenie cien previedla razom, bol cely zavod uvedeny v obrovsky rozmach.

Vlada - zda sa - je ziarliva na svoje stanovisko, je ziarliva na tie ministerske kresla a nema odvahy-priznat sa, ze tu by bolo treba dokladnej a silnej devalvacie, keby sa malo docielit, aby tunajsia nezamestnanost klesla, keby vlada chcela, aby sa vseobecny blahobyt zvacsil.

Velavazeni pani! Len docela kratko chcem poukazat na to, ze je naprosto zrejme, ze v koalicii niet tej jednotnosti, ktorej by bolo treba, aby tento stat naozaj bol vedeny k blahobytu. To je zrejme z toho, ze pan predseda vlady dr Hodza dna 27. septembra vo spojitosti s devalvaciou franku prehlasil, ze on uz davno pozoruje medzinarodne valutarne deje a ze vedel, ze k tomu muselo dojst a ze ho neprekvapil cin francuzskej vlady. Ale pan predseda vlady Hodza prehlasil i to, ze vlada ceskoslovenska nema ziadnej potreby, aby ucinila nejake specialne opatrenia v dosledku devalvacie francuzskeho franku.

Za niekolko dni, co pan predseda vlady Hodza tento prejav ucinil, stal sa diametralny opak toho, co sluboval, a prekvapil nas navrhom zakona o devalvacii. Ale este zvlastnejsie je to, ze ked pan predseda vlady Hodza dna 27. septembra povedal - a bolo to sdelene verejnosti uradnou CTK - ze jeho neprekvapily tieto francuzske opatrenia, tu pan minister financii dr Kalfus vcera pokladal za vhodne vyriect, ze on bol prekvapeny opatreniami valutarnymi, ku ktorym doslo v cudzine. Zkratka: pan predseda vlady Hodza budto nepokladal za potrebne, aby svojho kolegu, ministra financii informoval, alebo panu ministrovi financii vobec nie je jasne, co sa deje v cudzozemsku, a tu by mal opustit svoje miesto, lebo on beztoho neurobi nikdy nejake opatrenie, ktore by tento stat poviedlo k vseobecnemu blahobytu.

Pan minister financii Kalfus vo svojom expoze povedal, ze devalvacie koruny bolo treba uz preto, lebo v tejto zemi je vacsia nezamestnanost nez v susednych statoch vobec. Potial je vec spravna, ale opytujem sa, ci tak ymto polovicatym riesenim, ako je tato devalvacia, pomoze sa veci nezamestnanych? Sudim - a sam pan minister financii to tvrdi vo svojom expoze - ze devalvacie je treba i preto, aby sme si zabezpecili export; ja vsak nevidim zabezpeceny export tam, kde hodnotu koruny snizujeme jednostranne a opatreniami polovicatymi. Nech vlada ceskoslovenska uz raz sostupi s toho vysokeho kona a uvazi, ze Ceskoslovenska republika je malym statom, nech chape, ze je este v detskych botkach a nech snizi hodnotu koruny hlbsie a zavedie take socialne opatrenia, ktorymi by sa mohla vseobecna nezamestnanost uspesnejsie snizit.

Vlada na nas chce, aby parlament bez akejkolvek rezervy odhlasoval tuto osnovu zakona uz preto, lebo je to zaujem statu. I keby tomu tak bolo, ani vtedy nemozeme odhlasovat tuto osnovu zakona, lebo ona poskytuje vlade nove a sirsie zmocnenie, ktoreho si ona absolutne nezasluhuje, a nezasluhuje si na zaklade svojej doterajsej cinnosti ani toho, aby sme ju svojou doverou podporovali. V dobe zmoc novacich zakonov moze vlada robit demokraticku diktaturu, avsak len bez nas a bez nasej dovery.

Ctena posl. snemovna! Tuna hovori sa vseobecne o tom, ze ceskoslovensku korunu bolo treba devalvovat preto, lebo bol devalvovany francuzsky frank. Nuz, tazem sa, ci je Ceskoslovenska republika sosobasena s Francuzskom? Ak Francuzsko skoci do vody, skoci za nim i Ceskoslovensko? To je naprosto nemozne a nicim nepodlozene, lebo ujasnime si uz raz a konecne, ze republika Francuzska bude posledna, ktora prikvapi na pomoc Ceskoslovenskej republike, ked tato skutocne bude vo vaznom nebezpeci.

V nedelu bol v Bratislave konfiskovany madarsky list "Hirado", lebo napisal, ze devalvacia bude sa pohybovat od 16 do 20 %. A v tej istej dobe prazske noviny otvorene prinasaly uz devalvaciu a vobec neboly konfiskovane. Ale pani, ani ja nie som si na cistom s tym - a myslim ze je tomu tak i s velavazenou poslaneckou snemovnou - do akej miery pojde devalvacia. Pan predseda vlady vcera riekol, ze sa pocita s tym, ze devalvacia nebude 16 % vyssia v pripade, ak nenastane vis major so strany statov, ktore tiez previedly devalvaciu a s ktorymi je Ceskoslovenska republika hospodarsky spojena. Pani moji, to znamena, ze dnes to cini 16 % a snad pozajtre, ak Blumovi ci niekomu inemu napadne nejaky novy manever, dojde k dalsej devalvacii o 4%, potom o 5. Naproti tomu nezamestnani budu dani na pospas najvacsej neistote a hospodarska situacia obyvatelstva, bez toho uz iste nie ruzova, zvrhne sa v este horsiu, lebo ja neverim tomu, ze by tato osnova zakona nevyvolala vseobecne zdrazenie. Vlada slubovala opatrenia proti vseobecnemu zdrazovaniu a zmocnila ministra vnutra, aby on zdrazovaniu zabranil.

Ja tomu neverim. I ked ceny obilia v dosledku obilneho monopolu zostanu na dnesnej urovni, ceny ostatnych predmetov vseobecnej potreby sa zvysia. Obchodnici, ci chcu ci nechcu, budu muset ceny zvysit a vlada bude proti tomu bezmocna prave tak, ako bola bezmocna voci akemukolvek zdrazovaniu za devalvacie v r. 1934. A pani moji, jestlize pan minister financii poveda, ze vlada poklada za svoj najvyssi ukol uspornost a zachovanie rovnovahy rozpoctu i napriek devalvacii, tu by bol lepsie urobil, keby to bol povedal inokedy, a nie prave v den, kedy sa predklada statny zaverecny ucet z r. 1935, dla ktoreho vlada v r. 1935 prekrocila riadny rozpocet o viac nez poldruhej miliardy. Za takychto okolnosti nemozeme chovat doveru k tejto vlade, ktora vzdy len hovori, dostava zmocnenia a zvrati naprosto vsetko, co by sa srovnavalo so zasadou demokracie a riadneho hospodarenia.

Velavazena posl. snemovna! Bol by som ochotny odhlasovat tuto osnovu v tom pripade, keby som mal istotu, ze tato osnova zakona ucini prietrz nezamestnanosti a zazehna socialne galiby. Kedlze vsak vidim, ze je to len opatrenie, ktoreho trvanie je len kratku dobu odmerane, a kedze vidim, ze po nom musi prist opatrenie nove, inemam doveru vo vladu. Nemozem odhlasovat tuto osnovu zakona najma preto, lebo ona mala byt prejednana tak, aby bolo prv zabezpecene, ze ku vseobecnemu zdrazovaniu nedojde, aby sa nezdrazil chlieb robotnika, aby poklesla nezamestnanost, a az potom sa mohlo siahnut ku snizeniu hodnoty koruny.

Vlada - zda sa - v tomto pripade chova sa tak, ako majitel psa, t. j. usekava chvost psa po kuskoch, nedbajuc na to, ako velmi to boli a ake opatovne bolesti to posobi. Jestlize by sa pan minister Kalfus zapodieval chovom psov, zaiste by utal psovi chvost naraz a nie po kuskoch.

Pani moji! Jestlize hovorime o devalvacii a pojednavame o znehodnoteni ceskoslovenskej koruny a vrhame slovo "devalvacia" medzi masy, nemozem nepouzit prilezitosti, aby som poukazal na to, ze ak ide tuna o devalvaciu koruny, nesmieme devalvovat tiez duse a menovite nesmieme devalvovat duse mladeze. Hned vam odovodnim, preco to povedam. Minulu nedelu konala Slovenska liga shromazdenie v Kosiciach. Sohnali tam vsetky skolske deti a tu pred nimi Metod Bella vychvaloval sovietske republiky a pozadoval prehlbenie stykov so sovietmi. Je to kantrenie dusi a proti tomu musime my co najrozhodnejsie protestovat. My nemozeme dopustit, aby v tejto krajine s devalvaciou koruny boly devalvovane i duse. (Vykriky komunistickych poslancu.)

Hanba je, ked vezmu skolsku mladez a tato mladez je povinna ist na schodzu, kntoru vydrziava Slovenska liga, aby propagovala myslienku sovietsku. To je hanba. (Vykriky komunistickych poslancu.)