Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 40. schuze (obsah, prilohy) | Streda 29. dubna 1936

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Kosek, dr Markovic, Langr, Onderco, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Vicanek, Sivak.

248 poslancu podle presencni listiny.

Clenove a zastupci vlady: ministri dr Derer, dr Krofta, Machnik, inz. Necas, dr Zadina; za ministerstvo nar. obrany odb. prednosta dr Vorel a brig. gen. Cizek.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce Nebuska.

Mistopredseda dr Markovic zahajil schuzi v 9 hod. 11 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu obdrzel posl. R. Bohm.

nemoci posl. Stejskal.

Do vyboru ustavne-pravniho vyslal klub poslancu csl. soc. dem. strany delnicke dne 28. dubna 1936 posl. dr Goldsteina za posl. Vaverku a posl. dr Markovice za posl. Hladkeho, na dalsi posl. Hladkeho za posl. dr Goldsteina.

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Pristupime ku prejednavaniu poriadku, a to ku spolocnemu jednaniu o oboch odstavcoch, ktorymi su:

1. Zprava vyboru ustavne-pravniho a branneho o vladnim navrhu zakona (tisk 373), jimz se meni a doplnuje zakon na ochranu republiky (tisk 394).

2. Zprava vyboru ustavne-pravniho a branneho o vladnim navrhu (tisk 370) zakona o obrane statu (tisk 400).

Zpravodajmi pri 1. odstavci poriadku su: za vybor ustavne-pravny p. posl. F. Richter, za vybor branny p. posl. Pekarek; zpravodajmi pri 2. odstavci su za vybor ustavne-pravny p. posl. dr Dufek, za vybor branny p. posl. David.

Budeme pokracovat v rozprave, zapocatej ve vcerajsej 39. schodzi snemovne.

Lehota recnicka je 60 minut.

Prihlaseni su este recnici: na strane "proti" pp. posl. dr Jar. Dolansky, B. Kohler, Wollner, Birke, Kundt, dr Neuwirth; na strane "pre" pp. posl. Holecek, Zeminova, Petrovic, dr Micura, Gajda, dr Tiso, dr Mares, Bergmann, Vicanek, dr Novotny, Revay, Schulcz.

Udelujem slovo prvemu recniku "pre", panu posl. Petrovicovi.

Posl. Petrovic: Slavna snemovna!

Velkost a sila toho ktoreho naroda nevyjadruje sa len cislicou, pripadne jeho bohatstvom, ale sucasne zakonami, ktore si sam narod dava. Nasemu ceskoslovenskemu zakonodarstvu sa vytyka, ze je vyslednicou kompromisu a prave preto nie je dokonale. Ked vsak preberame nase zakony na poli hospodarskom, kulturnom a socialnom, vidime vznesenu snahu nasho parlamentu, aby narod nas sucasne sa stal rovnocennym narodom so vsetkymi kulturnymi narody sveta, usiluje sa nas parlament, aby to docielil cestou zakonodarstva.

Daleko by viedlo preberat ustavne nase zakonodarstvo, ktorym sa obcianstvo nasho statu cini rovnocennym bez rozdielu tried, nabozenstva a narodnosti, ktorym sa zabezpecuju vsetkym nam ludskke prava a sucasne demokraticka sloboda. Nemoze byt dnesnym mojim ukolom dokazovat socialnym hospodarstvom, ako sa usiloval nas parlament ucinit rovnocennym najslabsie vrstvy nasho obyvatelstva s bohatsimi vrstvami, ako sa staral o to, aby bola praca tychto slabych vrsv tiev chranena, riadne odmenovana, ako sa staral o zdravie ci v podnikaikani, ci uz riadnym bydlenim, ako sa staral nas parlament o socialne slabe vrsstvy v pripade nemoci, invalidity a staroby, ako v tom najvacsom zle, v pripade nezamestnanosti, nemozno mi vypocitat, co vsetko sme ucinili na poli osvety, aby sme dohonili vsetko to, cim storocia nasej poroby usilovaly nas vyriadit z radu kulturnych narodov, a vsetko na poli hospodarskom, abysme nasu slobodu podlozili hospodarsky, aby nas narod sa stal zivota a boja schopnym v sutazi aj hospodaarsky silnych narodov sveta. Jednym slovem usilovali sme sa, aby sme vybudovali v oslobodenom state stastny domov, na ktory v dobach dobrych a zlych bezpecne mozeme spoliehat.

Je nesporne, ze obciannstvo nasho statu tymto okom sa diva na svoj stat. Vyjadruje to uplne svojim smyslanim. Je bez chleba, obracia sa na stat, aby mu stat povinovate podal chleba. Stihne ho pohroma, caka na povinovatu pomoc od statu. Podnika, lebo chce byt este viac dokonaly, chce rast kultu rne a hospodarsky, na rade je stat, aby mu bol napomocnym, a je to spravne. Ukolom statu a statnej politiky je, aby sa o vsetky tieto veci postaral. Jedno je vsak treba priklincovat pri tychto uvahach, ze by sa maly prerodit tiez i duse nasho obcianstva, aby sa dival na zaujmy statu tiez s podobneho zorneho uhlu, aby statu daly vsetko to, ceho potrebuje, tiez z oddanej povinnosti, prystiacej z vdacneho srdca a z presvedceneho rozumu.

Niet ineho kuta na svete, kde bych nasiel taky domov, ako je moja vlast, ktora mi zabezpecuje narodne a ludske prava a sucasne mi umoznuje socialne, kulturne a hospodarsky dla najvacsich moznosti sa rozvinut.

Slavna snemovna, dnes sa schadzame, aby sme si dali zakony, ktorymi vyjadrujeme, ze sme si vedomi svojej povinnosti voci nasmu statu, ze ju chceme v plnej miere plnit. Po vzore inych narodov sveta vyjadrujeme v tychto zakonoch nasu pevnu volu, ze chceme mat silny stat, ktory nas uchrani pred narazmi nepriatelov, v ktorom budeme nachadzat v buducnosti silnu zastitu voci domacim a zahranicnym nepriatelom, a preto na jeho obranu davame vsetko, cim vladneme a co sa da obetovanim vsetkeho vsetkych nas docielit.

Slavna snemovna! Ustami predstavitelov nasho statu od prezidenta-Osvoboditela pocinajuc az po vcerajsie prehlasenie pana ministra nar. obrany - kde prezident-Osvoboditel vyslovne hovoril, ze sa prihlasuje k humanitnemu programu nasich buditelov, kde minister nar. obrany jasne a dorazne spomina, ze nicoho nechceme z cudzieho, nicoho nechceme dobyvat, nemame ziadnych aspiracii zahranicnych - vsetci jednomyselne sme tvrdili, ze sme na ceste politickeho mieru, nemame ziadnych imperialistickych, dobyvacnych chutok, chceme len ubranit svoje. (Vyborne!) A narod jednomyselne od zaciatku tohoto statu schvaloval tuto politiku. Ako by aj nie? Ved sme narodom, ktory dobyl svoj stat po tolka storociach poroby a vedel, co je poroba, vedel, co znamena utiskovat cudzich, a prave preto ani pri prevrate, ani teraz nie je dusevne pripraveny na to, aby bazil po cudzom, aby chcel utlacat cudzich, aby chcel druhych dostat pod svoju nohu. A dokazal to i vo svojom ustavnom zakonodarstve, ked spolubratov inych narodnosti ucinil rovnopravnymi obcanmi veduceho naroda. Toto svoje presvedcenie prevadzal od zaciatku tohoto statu a dokazal, ze aj na ukor svojich zaujmov, na ukor obrany svojho vlastneho statu. Robil to v presvedceni, ze je na spravnej ceste, ponevac odveki nepriatelia lezali porazeni; veril tiez vo svatost daneho slova, svatost smluv a v silu svojich vlastnych spojencov. Od tych cias sa vsak pomery zmenily, od tych cias ine vetry duju v Europe. My, Slovaci, sme vedeli, ze Madari sa nikdy neuspokoja so stavom, ktory nam dal rok 1918. Videli sme, ako nahovaraju obcanom madarskej narodnosti, aby neskladali slub vernosti republike, videli sme, ako odhovaraju obcianstvo madarske, aby sa nesucastnovalo vydobytkov socialnych, ako je pozemkova reforma, s odovodnenim, ze tento stav je len provizorium, videli sme, ako pri volbach chcu terorizovat svojich spolubratov madarskych, aby nevolili demokraticky, bo inac slubovali im sibenice, videli sme ich s hotovym planom, ako nastupovat na Slovensko, culi sme program, aky maju, z ust aktivneho ministra zemedelstva Barossa, ktory hovoril, ze vsetkych poprednych Slovakov, keby hodina ratania uderila, je potreba povesat, vsetkym Slovakom-rolnikom podu odobrat a dat madarskym t. zv. vitazom, ktori sa vo valke osvedcili, do kazdej slovenskej dediny, vraj, dvoch madarskych zandarov dat, aby udrziavali pokoj; poculi sme tieto slova, ktore boly vazne mienene a ktore by boly i prevedene, keby, nedaj Boze, stihlo nas nestastie, videli sme, ako sa davaju do sluzieb roznych dobrodruhov @a la Jehliczka a Unger, ako sa nechaju zakupovat vselijakymi zahranicnymi kapacitami, ako je Staviski, ako je Rothermer, ako idu az po cierny zlocin falsovania csl. korun a frankov, vieme, kolko pocitaju a pocitali penazi zbytocnych na propagandu, a ked vsetko toto shrnujeme, my, Slovaci, volali sme po obrane a teraz, ked vidime, ze sa spojuju i s nasim nevernym slovanskym bratom a vyhlasuju spolocne hranice, aby mohlo povstat na hrobe nasom velke Polsko a velke Madarsko, tento duch nas nuti, aby sme cim skor zabezpecili hranice a obrnili nas stat.

O Hitlerovi v tejto snemovni, ze sa treba proti nemu chranit, myslim, netreba hovorit. Vidime, ako roztrhava medzinarodne smluvy, vidime ho az po usi ozbrojeneho, a na druhej strane vidimme nejednotnu frontu priatelov mieru.

Zakon o obrane statu sme uz davno mali mat, ved obrana neznamena utok, neznamena nam narusovanie nasich mierovych idei, ba je prave posilou mieru; ale ked si davame tento zakon v tychto tazkych dobach, je to aj uz dvanasta hodina pre nas, bo zajtra by mozna uz bolo neskoro. Neznamena to nic ineho, ako to, ze nastupujeme tu cestu, ktoru nastupily uz davno ine narody.

Co znamena vlastne obrana? Co znamena obrana statu? Stat nie je nic abstraktneho, stat sme my, a vo state treba chranit tie hodnoty, ktore narod reprezentuje. Najcennejsou hodnotou naroda je krv naroda. Treba nam odpovednym cinitelom sa postarat, aby v pade nestastia s tymto najdrazsim majetkom naroda spravne bolo safarene. Tiez narod na to zije na svete, aby budoval a shromazdoval hodnoty pre buduce pokolenia. Odpovednost nam kaze, aby sme tieto hodnoty, ktore doteraz boly nashromazdovane a ktore buduce pokoleniaa nashromazdia, neboly vydane v lahku korist nasim nepriatelom. K tomuto nas nabada veskere tvorstvo, k tomu nas nutia prirodne a bozske zakony. Vidime, ze nielen clovek, ale aj veskere tvorstvo brani sa pred zaniknutim. Priroda sama dava zbran kazdemu zivocichovi na obranu pred nepriatelom. Co dala priroda ochrannych prostriedkov tvorstvu od podzemnych zakopov jednoducheho cervika cez farebne prisposobenie sa zivocisstva okoliu az po zuby lva, rohy jelena, dzobak dravca-orla. Su tieto veci sice v prirode urcene tiez na dobytie koristi, ale menovite su urcene na obranu. Obrana a nie utok su prirodnym zjavom. Co clovek jestvuje na svete, od veky vekov vidime, ze sa zariaduje na obranu nielen proti nemym tvorom, ktori ohrozuju jeho zivot a majetok, ale sucasne proti svojim spolubratom - dravcom. Nie nadarmo prechadza zo siatra do kamennych domov, nie nadarmo chlubi sa nedobytnymi zamky a nedobytnymi pokladnicami. Ked aj odsudzuje zbojstvo, ked aj nejde na lupez, chce ochranit svoje, chce si svoje zabezpecit. Ked sa sdruzuje v mesta, tiahne ochranne pasma proti cudzim vpadom, zariaduje si bezpecnost domacou strazou. Ked postupuje k najvyssiemu stupnu civilizacie a sriaduje si armadu, vyzbrojuje ju, buduje pevnosti, chce byt bezpecnym. Pocujeme z ust senatora rimskeho v najstarsom parlamente: "Caveant consules, ne quid res publica detrimenti capiat - nech su konzuli na strazi, aby stat nestihla ziadna nehoda." Nie aby stat siel na vyboj, ale aby bol chraneny pred vsetkymi vnutornymi a domacimi nepriatelmi. A jak plnily staroveke narody obranu statu, vidime v Karthagu; ked je Karthago ohrozene, zeny, deti a starci vyberaju sa chranit ho, aby, ked je treba, aj svoje zivoty obetovali na obranu vlasti. Od starych dob cez valky turecke a konecne cez vsetky valky sveta az po svetovu valku vidime starost vsetkych statov aj v miere, aby samostatnost svojho statu obranili. A ked vidime tieto priklady v historii, musi nam napadnut nasa dvojnasobna povinnost, povinnost tej generacie, ktorej bola odovzdana po tolkych storociach znovu sloboda, aby sme si tuto slobodu vedeli vazit, aby sme ucinili vsetko, co na obranu slobody a statu je potrebne.

Slavna snemovna! Ked sledujeme pociny jednotlivych narodov, ako si predstavovali obranu statu, vidime, ze tam vzdy viedly tri veduce myslienky: bola to sila, bola to jednota a bola to pohotovost naroda, po com volali a co sa usilovali uskutocnit. Jednota vladnuceho naroda bola im nadovsetko. Vidime, ako o tuto jednotu usilovalo Francuzsko, ako Taliansko, a vidime, ako tvrdo ju previedol v poslednej dobe Hitler. Tam, kde nebolo veduceho naroda, usilovaly sa staty, aby premlely ostatne narodnosti na svoju a aby takymto sposobom zvacsily a posilnily svoj narod. Nemusime ist daleko pre priklad. My Slovaci pamatame sa dobre na Grunwaldovsky mlyn, na madarisacne zakony. Ked bol do takeho mlyna hodeny Slovak, bol tak premlety, ze vysiel z neho hotovy Madar. Malo bolo tych Slovakov, ktori mali take tvrde kosti, ze odolali mlynskym kamenom Grunwaldovskeho mlyna. Do sluzieb tejto idey, docielit velky madarsky narod, aby mal madarsky stat silny fundament, davaju byvale madarske vlady vsetko. Kazdy musel sluzit, sluzit musel parlament a vlada, sluzit musel posledny uradnicek, ktory bol obdareny tou najvacsou mocou, aby nahanal vzdorujucich sa podrobit vsetkym tymto nariadeniam. A vy Cesi v Rakusku o nic lepsi osud ste nemali. Idea Madarov bola vydobyt jednotny velky madarsky narod, aby mohol byt vladnuci silny madarsky stat, zaroven ucinit jednotny velky nemecky narod v Rakusku, premlet vsetky narodnosti v jedno, aby rakuskouhorska monarchia mohla byt velmocou a vladnucou.

A konecne aj my mame svoju historiu z najblizsej doby. Spytajme sa nasich legionarov, preco isli zomierat, preco isli spolocne prelievat krv? Spolocnou krvou chceli stmelit Slovakov a Cechov v jednotny narod, lebo vedeli, ze inac nebudeme mat silny stat, ked nebude podlozeny silnym, jednotnym narodom ceskoslovenskym. (Potlesk. - Posl. Vallo: Jednotnost statu nepodmienuje jeden narod! Dosial jestvuje slovensky narod a cesky narod!) Narod jestvuje aj slovensky, aj cesky, ale slovensky narod nie je suverennym narodom ako nie je suverennym narodom cesky narod. Slovensky narod je svojraznym narodom, a pan kolega, vy by ste nas nemal ucit, ani by ste mna nikdy nenaucil tomu, ze my Slovaci by sme sa chceli niekdy zrieknut sa svojho svojrazu; nikdy by sme nechceli zapredat svoju slovencinu, ani by sme ju nemuseli zapredat, ponevac od tej doby, co mame jednotny silny stat, podlozeny prave tymto narodom, slovencina sa uplatnila v skolach a uradoch, a iba ti ju vidia ohrozenu, ktori ju ani teraz este dostatocne nepestuju. (Potlesk.)

Nevidim ohrozenu svojraznost svojho naroda, ani co sa tyka slovenskeho spevu a slovenskych zvykov a obycajov, ponevac co jestvuje tento stat, od tych cias su pestovane tieto zvyky a obycaje, kdezto pred tym boly bilagovane za vlastizradu. Mame moznost sa uplatnit po kazdej stranke ako svojrazny narod, ale vieme, co je stat, a vieme, ze len spolocnym odhodlanim a spolocnou volou mozeme sa jedine uplatnit v state, mozeme byt napomocni statu, a ked je silny stat, svojraznost Slovenska a nasa vzdy bude zabezpecena.

Nacionalizmus ako cesta narodov k dokonalosti vyssieho stupna nikdy sa nesmie protivit idee vlastenectva, idee ceskoslovenskeho patriotizmu. V prvom rade musime byt jednotni duchovne a ideove, musime sa sjednotit a potom pride vsetko ostatne. Nech nam ponechaju ostatnu dohodu medzi bratmi Cechmi a Slovakmi. Ked sme sa vedeli dohodnut na spolocnej ceste bojom, budeme sa vedet dohodnut aj tu v praci, trebars ta dohoda prave pre stranicke rozne nesrovnalosti je tazka; budeme sa vedet dohodnut, ked vlast bude v nebezpeci. Prikazom zakona sebazachrany nas vsetkych je, aby sme nehresili proti ceskoslovenskej statnej a narodnej jednote, lebo ona je zakladnym pilierom csl. brannosti, tak, ako bola silou na dobyti slobody.

Slavna snemovna, sila je nezbytnym predpokladom obrany.

Lion Feuchtwanger nedavno napisal (cte): "Velkost naroda a jeho dejiny mozu rozmnozit sily len toho cloveka, ktory je od prirodzenosti silny, slabemu k rozvoju nepomozu. Ak ta slabost chce sa opret o narod, uvidi, ze sa opiera len o salebnu trstinu, a neprava pycha na velkost naroda mu len brani poznat vlastnu slabost. Nedufaj nikto, kto si slaby, ze si pomozes tym, ze sa prilepis na inych. Kazdemu bude podany jeho vlastny ucet, kazdy musi platit za seba; sila silni len silneho, slabeho poraza celkom na dno."

Ked sme prebierali osnovu zakona na obranu statu, chceli sme videt prave tuto silu naroda vyjadrenu v tejto osnove. Osnova tato ju stoprocentne vyjadruje. Silu na frontach, tam kde sa prelieva krv, silu v zazemi, tam kde sa. obetuje vsetko dusevne a materielne, aby bola posilena fronta. Na frontu davame vsetok vysledok svojej vyroby, chleba, pracu a peniaze. Za frontou vidime najvacsi predpoklad sily, disciplinu, organizovanost, poslusnost a pracu. Tiez vividime, ze konecne sme sa od falosneho humanizmu a pacifizmu odputali, vidime, ze uz vieme siahnut aj za opratku, ked sa jedna o zaujem nas vsetkych, o zaujem nasho statu. Vidime, ze prisnostou a silou vieme trestat vsetkych, ktori by sa chceli vymknut z povinnosti voci statu alebo chceli by narusovat nasu brannu silu. Vidime proti nespolahlivym prisne tresty, vidime trest smrti proti spionom.

Treti sucinitel v brannosti statu je pohotovost. Je vyslednicou spravnej predvidavosti, organizacie pripravy. Pohotovost musi predchadzat nebezpecenstvo, bo kazda minuta moze mat osudne nasledky. Snad toto je jedna z najdolezitejsich suciastok nasej obrany. Je to tak ako po nasich dedinach. Ked sa zjavi tlupa zlodejov na dedine, kto chce ochranit svoj zivot a svoj majetok, musi byt bedlivy, ostrazity, musi byt pohotovy voci zlodejom. Ten gazda, ktory neprevedie vsetky opatrenia, urcite im podlahne. Gazda, ktory si zriadi strazneho psa, ktory miesto palice pripravi si pusku a vie s nou dobre narabat, ten docela urcite bude mat pokoj od zlodejov, lebo budu vedet, ze by si tam vylamali zuby. Ten lenivec a nedbalec, ktory sa o svoju bezpecnost nestara a nie je pohotovy, urcite doplati, ked uz nie svojim zivotom, tak svojim majetkom. Prave preto, ze cez cely zakon ako cervena nit sa tiahne myslienka pohotovosti, keby uderila hodina ratania, vsetko sa pohne, zakon vyplnuje svoj ukol na obranu statu.

Slavna snemovna! Osnove zakona sa vytykaly niektore nedostatky, pripadne vady a povedal bych, ako by aj zlomyselnosti. V prvom rade sa hovorilo, ze zakonom tymto sa obmedzuju nase demokraticke prava a obmedzuje sa demokraticka sloboda. Hovori sa, ze demokracia je diskusia. A je mnoho pravdy v tom, ze v demokracii kazdy svoje prava presvedcovanim alebo pocetnou silou moze uplatnovati. Jedno je vsak iste, ze valka nie je ziadnym demokratickym vynalezom. A valka v demokracii by byla velmi a velmi tazka, keby zavisela od demokratov, ci maju valcit alebo nemaju valcit.

My zakon tento nepotrebujeme na to, abysme sa rozhodovali, ci budeme utocit na nepriatela, alebo ci budeme dobyvat niektore ine uzemia. Zakon tento potrebujeme na obranu svojej slobody, na obranu svojho statu a prave potrebujeme ho na obranu proti nedemokratom.

Ja tvrdim, ze habesska valka nikdy by nebola mozna, keby mohol rozhodovat demokraticky rezzim v Italii. Ja verim v to, ze by nebolo mozne ani v Nemecku rusit smluvy, zbrojit na tolko a pripadne, ze by nebolo mozne posielat bataliony do boja, keby tam vladla demokracia a demokraticka sloboda. Ale ponevac valka nie je dietatom demokracie, treba prave proti nej sa postavit, pripadne aj nedemokratickymi metodami. Treba proti nej bojovat tym istym sposobom, ako je na nas pripravena.

Zakon tento, ked aj niekdy zavadza tvrdost - valka je tvrda vec - neodstranuje za to demokraticke nase zriadenie, najvyssie odvolania a najvyssie schvalovania prisluchaju nam, deemokratickemu parlamentu. Hovorilo sa, ze zakonom tymto budu obmezdzene nase socialne vydobytky, zakonom tymto budu ukracovane, pripadne nebudu moct byt uplatnovane prava, ktore si nase delnictvo vydobylo. Je pravda, ze vo valke a menovite, ked je obranna valka, ked je potreba, aby kazdy obetoval vsetko, tak sa ziada aj od delnictva, aby povstalo a obetovalo vsetko na obranu tohoto statu, ktory mu zabezpecil tolko vymozenosti socialnych, ale pri tom vsetkom dla moznosti je p amatovane, aby mzdy robotnictva neboly jednostrannym sposobom stanovovane, aby vo sporoch riadne rozhodovaly rozhodcie sudy, a sucasne nerusi sa najvacsi vydobytok robotnictva, socialne poistenie.

Vytyka sa tej osnove, ze poskytuje moznost, aby sa prenasledovaly ine naro dnosti, pripadne aby sa pouzil stranicky sposob, ked sa ustaluje pojem nespolahlivosti toho ktoreho obcana. Je pravda, ze pojem ten je vneseny do zakona, pojmom tymto by sa mohlo zneuzivat mnohe, ale ista vec je sucasne, ze vo valke, ked je tolko zivotov nasich synov v nebezpeci, ked su v sadzke vsetky hodnoty naroda, nemozno nechat bujaret nespolahlive zivly, nemozno nechat rozvracat domaci pokoj, klud a poriadok a nemozno zasievat rozkol pripadne mezi bojujucich, nemozno nechat vyrast burinu spionov. Je treba, ked je vlast v nebezpeci, aj tomu, ktory nenosi lasku k statu v srdci, aby voci nasej vlasti bol loyalnym, nakolko je nasa vlast spolocna, a ked su ohrozene nase zaujmy, ohrozene su sucasne i jeho zaujmy.

Osnova zakona, ponevac vyjadruje vsetky tieto nase tuzby, dava istotu obcianstvu, ze i v tych najhorsich dobach nebude vydane na pospas bezpraviu a nebude vydane na pospas nepriatelovi domacemu a zahranicnemu. Osnova tato cini z nas spojencov silnych, aby sme sa ako rovnocenni mohli vradit do spolocenstva mieroveho a takto prispet k zabezpeceniu mieru.

Slavna snemovna! Ked sa tento stat budoval, oslavovali sme vitazstvo pravdy nasho naroda. Dali sme si do znaku na upomienku na vecne veky, ze pravda nasa vzdy zvitazi. A by ppravda nasa zostala nesmrtelnou, treba nam byt velkymi, silnymi, pohotovymi, pripravenymi a jednotnymi. Treba, aby tu stal silny stat, podlozeny silnym, jednotnym narodom.

Vo znameni nesmrtelnosti nasej pravdy narodnej vitame tuto osnovu zakona a ako Slovak z presvedceneho rozumu a z vdacnosti srdca zan budem hlasovat. (Potlesk.)