Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 31. schuze (obsah, porad, prilohy) | Ctvrtek 5. brezna 1936

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Taub, dr Markovic, Langr, Kosek, Onderco, Mlcoch.

Zapisovatele: Sivak, Vavra.

227 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza; ministri dr Krofta, Tucny.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce Nebuska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi ve 3 hod. 17 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

Predseda sdelil, ze podle pripisu vlady ze dne 28. unora 1936, c. j. 1446 a 1447/1096/ 36/S m. r., president republiky rozhodnutim ze dne 28. unora 1936 prohlasil zasedani obou snemoven Narodniho shromazdeni dnem 29. unora 1936 za ukoncene a rozhodnutim z tehoz dne svolal obe snemovny Narodniho shromazdeni k zasedani do Prahy na den 5. brezna 1936.

Predseda vlady sdelil pripisem ze dne 29. unora 1936, c. j. 1483/909/36/S m. r., ze president republiky, vyhovev rozhodnutim ze dne 29. unora 1936 zadosti predsedy vlady dr Hodzi za zprosteni rizeni ministerstva zahranicnich veci, jmenoval rozhodnutim z tehoz dne vyslance a zplnomocneneho ministra dr Kroftu ministrem a poveril jej rizenim ministerstva zahranicnich veci.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu udelil predseda u na dnesni den posl. dr Branzovskemu, dr Szullomu, Jezkovi, Jar. Kucerovi, Jasovi, Razusovi, Knochelovi, Soglovi, dr Jillymu.

nemoci posl. Macoun, Fel. Kucera, Wollner, dr Stanek.

Lekarske vysvedceni predlozil posl. Masata.

Do vyboru soc.-politickeho vyslal klub poslancu komunisticke strany Ceskoslovenska posl. Schenka za posl. Dollinga; klub poslancu "Deutsche christl. soc. Volkspartei" posl. Zajicka za posl. Schutze.

Predseda vlady sdelil, ze vlada predlozila senatu k projednani a schvaleni Narodnim shromazdenim navrhy zakonu:

kterym se meni a doplnuje zakon ze dne 6. cervna 1924, c. 128 Sb. z. a n., o okresnich zaloznach hospodarskych a kontribucenskych fondech peneznich v Cechach (prip. c. j. 5100/ 36 m. r. z 2. brezna 1936), kterym se meni a doplnuji nektera ustanoveni o advokatech (prip. c. j. 5124/36 m. r. z 3. brezna 1936).

Predseda vlady zaslal pripisy ze dne 4. brezna 1936 vladni narizeni ze dne 20. unora 1936:

cis. 36 Sb. z. a n., kterym se prodluzuje platnost hromadnych smluv pracovnich (c. j. 5235/36 m. r.) - prikazano vyboru soc. politickemu;

c. 37 Sb. z. a n., kterym se zrusuje nejvyssi pripustna hranice vkladu na vkladnich knizkach postovni sporitelny (c. j. 5233/36 m. r.) - prikazano vyboru rozpoctovemu.

Dotazy:

posl. Jarossa ministru nar. obrany o tom, ze dragun Stefan Mazan pochovany bol bez cirkevneho obradu (c. D 85-IV);

posl. Jobsta:

ministru vnitra o sluzebni kvalifikaci zamestnance ministerstva socialni pece (c. D 87-IV),

ministru post a telegrafu, ze proti pravu byla otevrena listovni zasilka sudetskonemecke strany (c. D 88-IV);

posl. dr Neumana ministru financi o nezakonnem postupu spravy tabakove tovarny v Pisku (c. D 89-IV);

posl. dr Domina ministru skolstvi a nar. osvety ve veci autonomie vysokych skol (c. D 94-IV);

posl. Neumeistera:

ministru financi ve veci trafiky v Prostejove (c. D 90-IV),

ministru nar. obrany ve veci potvrzeni o utrpenem zraneni ve sluzbe vojenske (c. D 91-IV),

ministru vnitra:

ve veci vysetrovani pomeru cetnickym strazmistrem ve Zdanici (c. D 92-IV),

ve veci nespravneho vysetreni rodinnych pomeru pri zadosti o zarazeni do nahradni zalohy (c. D 93-IV).

Odpoved ministra vnitra na dotaz posl. dr Goldsteina c. D 61-IV.

pocatkem schuze:

Interpelace tisky 330 (I-XVIII), 337 (I-VI).

Odpovedi tisky 315 (I-V), 339.

Navrhy tisky 300, 333, 335, 336 - prikazany vyboru iniciativnimu.

prikazal predseda zadosti:

okres. soudu trest. v Brne ze dne 20. unora 1936, c. Nt 29/36, za souhlas s trest. stihanim posl. dr Dominika pro prestupek ublizeni na cti podle §u 1 zakona c. 108/33 Sb. z. a n. (c. J 127-IV);

zem. uradu v Bratislave ze dne 1. unora 1936, c. 36.261/8/1936, za souhlas s trest. stihanim posl. Lichnera pro dopravni prestupek (cislo J 128-IV);

zem. uradu v Bratislave ze dne 10. unora 1936, c. 45258/8/1936, za souhlas s trest. stihanim posl. Lichnera pro dopravni prestupek (c. J 129-IV).

Nasledkem amnestie presidenta republiky ze dne 14. prosince 1935 odvolany byly zadosti za souhlas s trest. stihanim:

posl. Esterhazyho c. J 101-IV, pres. sdel. 18. schuze,

posl. Cavojskeho c. J 59-IV, pres. sdel. 8. schuze.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

1. Zprava vyboru ustavne-pravniho k usneseni senatu (tisk 292) o navrhu sen. dr Miloty, dr Kloudy, Pichla a Hubky (tisky sen. 25 a 73), aby byl vydan zakon o trestnosti pytlactvi v zemi Slovenske a Podkarpatoruske (tisk 313).

Zpravodajem jest p. posl. dr Dufek. Davam mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Dufek: Slavna snemovno! Senat Narodniho shromazdeni prijal dne 29. ledna 1936 osnovu zakona o trestnosti pytlactvi v zemi Slovenske a Podkarpatoruske, a to podle iniciativniho navrhu sen. dr Miloty, dr Kloudy a druhu. V tomto iniciativnim navrhu provedl senat podle prani ministerstva spravedlnosti nektere mensi zmeny, vetsinou formalniho razu.

Podnetem zmineneho iniciativniho navrhu i usneseni senatu byla zvlaste ta skutecnost, ze se zretelem k trestnosti pytlactvi je dosud velky rozdil mezi zememi historickymi a zemi Slovenskou a Podkarpatoruskou. V zemi Ceske a Moravsko-slezske trestni zakon povazuje pytlactvi za kradez a kvalifikuje je jako zlocin, kdyz hodnota ukradene veci presahuje 2000 Kc, v nekterych mimoradnych pripadech i kdyz presahuje jen 500 Kc, jinak pak jako prestupek. Naproti tomu na Slovensku a Podkarpatske Rusi -neni pytlactvi kradezi podle trestniho zakona a tresta se jen jako administrativni prestupek podle § 26 a § 27 zak. cl. XX z r. 1883, a to podle § 10 zak. c. 98 z r. 1929 pouze penezitou pokutou a jen ve zcela vyjimecnych pripadech take vezenim.

Zmena techto nedostatecnych zakonnych ustanoveni se jevi velmi nalehavou jednak z ohledu bezpecnostnich, jednak take s hlediska narodniho hospodarstvi. Na Slovensku a Podkarpatske Rusi rozmohlo se totiz po statnim prevratu pytlactvi v rozsahu drive nebyvalem, a to jednak v dusledku toho, ze je dnes kazdemu proti drivejsim pomerum velmi snadno ziskati strelnou zbran i strelivo, jednak i v dusledku zmenene dnesni mentality lidi. Vyskytuji se dokonce i pripady, kdy pytlaci ve velkem poctu poradaji skoro pravidelne hony. Pri tom velmi nebezpecne ohrozuji nejen lesni a myslivecky personal, nybrz i verejne bezpecnostni organy. Pytlactvi v takovemto rozsahu provadene znamena vsak take znacne nebezpeci se stanoviska narodohospodarskeho, nebot primo decimuje stav zvere, zvlaste kdyz pytlaci nedbaji ani stanovene doby hajeni. V dusledku toho usiluji jiz dlouho ruzne myslivecke korporace o upravu trestnosti pytlactvi na Slovensku a Podkarpatske Rusi, pocitajice s tim, ze prisnejsi kvalifikace trestniho cinu a zvysene tresty odradi vetsinu pytlaku od jich cinnosti.

Osnova navrhovaneho zakona znamena, aspon pokud jde o trestnost pytlactvi, unifikaci materialnich predpisu v zemich historickych a v zemi Slovenske a na Podkarpatske Rusi. Pytlactvi v zemi Slovenske a na Podkarpatske Rusi ma byti povazovano za cin trestny podle trestniho zakona, a to za zlocin, presahuje-li hodnota ukradene zvere 2000 Kc nebo 500 Kc v tom pripade, byla-li spachana na zveri v obore nebo se zvlastni smelosti. Jinak se ma povazovati pytlactvi za prestupek podle §u 334 trest. zak. cl. V z r. 1878. V dusledku toho maji byti zrusena dosavadni ustanoveni zakonneho clanku XX z r. 1883, zejmena §u 26 a §u 27 o trestnosti pytlactvi, resp. i jina ustanoveni zakonneho cl. XX z r. 1883 resp. zakona c. 98 z r. 1929, ovsem jen potud, pokud obsahuji odchylne predpisy od tohoto noveho zneni zakona.

Uznavaje uvedene okolnosti usnesl se ustavne-pravni vybor posl. snemovny dne 27. unora 1936 doporuciti posl. snemovne, aby prijala osnovu zakona ve zneni usnesenem senatem dne 29. ledna 1936.

Pri tom ustavne-pravni vybor uvazoval i o tech okolnostech, ze na Slovensku a Podkarpatske Rusi jsou majitele pozemku spatne zabezpeceni proti skodam zpusobenym zveri, a vzhledem k tomu doporucuje resolucni navrh poslancu Revaye, dr Sucheho, dr Stranskeho, dr Huly, Ostreho, Koglera a Zierhuta, jimz se vybizi vlada, aby neprodlene vydala narizeni k provadeni §u 7 zak. cl. XX z roku 1883, zejmena pokud jde o nahrady skod zpusobenych vysokou a cernou zveri. (Souhlas.)

Predseda (zvoni): K teto veci jsou prihlaseni recnici, zahajim proto rozpravu.

Podle usneseni predsednictva navrhuji lhutu recnickou 20 minut. (Namitek nebylo.)

Namitek neni. Navrzena lhuta jest schvalena.

Prihlaseni jsou recnici na strane "proti": pp. posl. Vallo, dr Fencik, Sandner, Sverma, Kosik.

Davam slovo prvnimu zapsanemu recniku, jimz je p. posl. Vallo.

Posl. Vallo: Osnova zakona, ktora bola predostreta poslaneckej snemovni, tyka sa zostrenia postupu proti pytliactvu prevadzanemu na Slovensku. Doteraz bolo pytliactvo na Slovensku trestane ako policajny prestupok, zakon tento dava moznost, aby bolo pytliactvo trestane ako zlocin. Pan zpravodaj uz vo svojom uvode uviedol, ze tento zakon je predkladany preto, ponevac v historickych zemiach uz takyto zakon jestvuje, a kym pytliactvo na Slovensku doteraz bolo trestane len ako prestupok, bolo v historickych zemiach trestane ako zlocin. Je zaujimave, ze prave v tomto zakone sa vidi, ze na Slovensku este jestvuje pytliactvo ako precin, ale v historickych zemiach uz ako zlocin. Pananom, ktori predkladaju tennto zakon, ktorym sa ma zhorsit alebo zostrit na Slovensku trest za pytliactvo, neprislo ale na mysel, aby bol na Slovensku odstraneny rad druhych starych madarskych zakonov, ktorymi je ubierane pravo pracujucemu ludu a ktore priamo sputavaju pracujuci lud. A iste, keby sa dnes prebudil stary Tisza Pista, musel by sa len radovat z toho, ze i v oslobodenom Ceskoslovensku su pre slobodnych Slovakov stare, nim presadzovane madarske zakony. Zakony, ktorymi boli Slovaci utlacani a ktore boly pouzivane k sputaniu a znemozneniu pohybu slovenskeho pracujuceho ludu, su teda dostatocne i pre vladu ceskoslovensku.

Hovori sa, ze zakon je potrebny z dovodov narodohospodarskych. Pan zpravodaj uviedol aj rezolucny navrh, ktorym vraj sa ma spravit opatrenie o poskytnuti odskodnenia tym ludom, ktorym diva zver poskodi ich majetok. My vieme, ze v tomto zakone sa zabudlo priamo na ochranu tych malych rolnikov, ktorym su kazdym rokom znicene ich majetocky divou zverou, a oni nemaju naprosto ziadnej moznosti, aby sa proti tomu branili, naopak, jestli sa zjavia v lesoch alebo podlesi, kde su ich mn ajetky, tak to znamena, ze su vystaveni tomu nebezpeciu, ze budu povazovani za pytliakov, to znamena, ze su vystaveni tomu nebezpeciu, ze budu za toto potrestani, ba dokonca, ako sa i mnohhoraz zvlaste na Podkarpatskej Rusi a v hornatych krajoch Slovenska stava, ze sa do malych rolnikov a do robotnictva striela ako do zvere, ked sa objavi v lese. Proti tomu tito budu chraneni?

V samom zakone a v dovodovej zprave sa uvadza, ako by tento zakon mal hajit tych polovnikov, ktori vraj teraz nie su bohaci, madarski grofi, baroni a pod., ale su to ludia, ktori prebieraju polovnicke pravo, a je to ich zivnost, a preto tych je treba chranit, aby nestratili na svojom.

Dosial preca stare koburkovske lesy, ktore vlastni teraz stat, ma v prenajme pan senator Vrany, velmoz agrarny, ked chcete, nekorunovany grof alebo bez titulu grof ceskoslovensky. Druhu ciastku lesov na Slovensku a taktiez najvacsiu ciastku, polovne pravo, rimavske lesy vlastni na Slovensku, alebo prenajima polovne pravo pan senator Selmec. Vsetko maju taki pani a v dovodovej zprave sa uvadza, ze je to na ochranu tych malych polovnikov. A fakt je ten, ze o malych polovnikov tu neide, ponevac nema nik protekciu z tych malych polovnikov, aby dostal polovnicke pravo, a za druhe nema k tomu ani financnych moznosti.

Fakt je ten, ze sa tu nejedna naprosto o ochranu nejakych malych polovnikov, ale jedna sa tu, aby takymto sposobom vstup do lesa robotnikom a rolnikom bol este viac znemozneny, ponevac je obava, ze sa zjavi v lese, a takymto sposobom dozorca lesov a podobne ma moznost, aby ho udal, ze pytlacil v tomto lese, a tuna je nebezpecie, ze bude trestany za kradez, to znamena, zalarom, ktory je pomerne za kradez dost vysoky.

Ze sa jednako po prevrate zvlaste rozmnozilo pytliactvo, je taktiez nepopieratelnym zjavom, ale je treba, aby prave tato stranka bola skumana, ze preco sa prave v tomto obdobi pytliactvo rozsirilo. Nie je pravda, ze si teraz mozu zadovazat zbrane a preto sa pytliactvo rozsiruje, pravda je na druhej strane, ze ludia prv nemuseli z biedy ist pytlacit, alebo ti mali rolnici, ktori dneska musia si kazdy jeden korec zemiakov hajit, pred valkou neboli na tie zemiaky odkazani, oni chodili na pracu a toto bol taky vedlajsi ich prijem, tedy priamo nezaviseli od toho, jestli sa im tam urodi jedno, dve alebo tri vrecie zemiakov, ale dnes je stav iny. Dnes moznost prace a moznost zarobkov nemaju a je nepopieratelne pravda, ze v hornatych krajoch je mnnnoho ludi, ktori sa tymto zivia, a ze vtedy, ked sa to bude vykladat ako zlocin, bude im hrozit vacsie nebezpecie. Ale tym sa ten lud este nenajedol a tym se mu neposkytla moznost, aby prisiel k vyzive; kedze sa tedy zostruje zakonny postup proti tymto pytliakom, nijak to neznamena, ze tym sa to omedzi, ponevac bieda pracujuceho ludu a zle polozenie pracujucich ludi v hornatom kraji, kde sa nachadza vysoka zver, je so dna na den horsie, a to zenie i k takymto opatreniam.

Mozeme zaznamenavat, ze v poslednych dvoch rokoch bolo nnniekolkokrat strielane do pytliakov, ze bolo niekolko ludi zavrazdenych, zvlaste na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. To znamena, jestli sa to robilo v tej dobe, ked sa to trestalo ako precin, a jestli sa strielalo i na takych pytliakov, ked snad len priestupok mohli urobit, ked sa nachadzali na uzemi, kde mohli sa dopustit len priestupku, ak to bude teraz vyzerat, ak sa possmelia ludia, ktori dosial neboli ani tak trestani, trebars mnohokrat zastrelili cloveka a nemohlo sa dokazat, ze ten clovek by bol mal pri sebe zbran? Teraz, ked budu moct odovodnit, ze videli cloveka, ktory sa nachadzal na uzemi, kde je mozno spachat zlocin, to znamena, ze bude moznost ostrejsieho postupu, moznost pouzitia zbrane a ze nebezpecie ludskych zivotov i vtedy, ked sa nebude jednat o pytliactvo, ale ked sa clovek nachadza na uzemi, kde sa spachat moze zlocin a kde konec koncov nema co hladat ... (Hlasy: Kazdy argalas tam mohol strielat!) Ano, pan Selmec, pan sen. Vrany a pan possl. Beran, ktori boli onymi majitelmi.

Ked sa prichadza alebo chce prijst opravdu k tomu, ze v historickych zemiach je zakon, ktory toto tresta, bolo by dobre, keby uz po 17 rokoch boli ti pani, ktori predkladaju tento zakon, opravdu prisli s celou seriou zakonov, ktore v historickych zemiach su a ktore na Slovensku platnost nemaju. Ja by som dal len j eden taky priklad: Shromazdovaci zakon, ako je platny v historickych zemiach a ako je platny na Slovensku. Preco neprijdu taktiez s tymto zakonom, preco, ked sa uz hovori o rovnosti, ked hovoria, ze v historickych zemiach je to a na Slovensku to nie je a opacne, preco doplnujeme tento trestny zakon, ktory este zostruje ten stary stav madarsky, preeco neprichadzame i s tymi zakony, ktore poskytnu Slovakom vacsie prava? Ale doteraz, zialbohu, od trvania Ceskoslovenskej republiky takyto zakon neprisiel.

Zvlaste bolo by byvalo nutne, ked sa tento zakon uz predklada, nepredlozit rezoluciu, ponevac vieme, ako sa vseobecne s rezoluciami zachadza, vieme, ze i pri obilnom monopole sa hovorilo: Nesmie sa protizakonne zdrazovat, rezolucny navrh bol prijaty touto poslaneckou snemovnou, a podivajte sa, zdrazuje sa vesele, len sa tak zelena.

A i v tomto ppripade je rezolucny navrh prijaty, ze maju robotnici alebo ti poskodeni dostavat odskodne, ale ja viem, ake odskodne plati lesne riaditelstvo v Zarnoviciach. V Zarnoviciach taktiez pri stavke si mi stazoval jeden maly rolnik, ktory ma asi 20 jut ar spatnych pasienkov - zo Zupkova je tento rolnik - ze jeho pasienky boly rozryte divou zverou z jednej tretiny, ze naprosto nema moznost, aby sa proti tomu branil. Isiel na riaditelstvo statnych lesov a ziadal, aby sa tam vyposlala komisia. Nic. Konececne zakrocil na sude, aby tam sudna komisia bola vyposlana. Vyposlana bola sudna komisia, ktora zistila skody, ktore tam boly napachane. R iaditelstvo statnych lesov povedalo: Na co by ste sa s nami zaloval, s nami sa nezalujte. My sa s vami vyrovname. Preco sa tahat po sudoch ? Vyrovname sa s vami. Rolnik cakal 2, 3 mesiace, a ked tam isiel a pytal sa, co je s tym vyrovnanim, h ovoria mu: u nas sa zobrat nesmie, a vyhodili jedednodu cho rolnika odtamtial. Ako ma na sude hladat napravu ? Nedosiahne tejto napravy. Robia sa taketo veci. Preto takymto sposobom hajeni su ti, ktori maju polovnicke pravo. Zakon im poskytuje v tomto pripade este vacsiu ochranu. Ale nikde ani slovom, ani literou nie su hajeni ti mali rolnici, ti mali majitelia pozemkov, ktori maju byt hajeni pred touto divou zverou a ktori maju byt hajeni pred takymito pany, ktori taketo zakony v tomto pripade vynasaju. Najvacsou ochranou by bolo, aby sa doniesol taky zakon, ktory by hajil tychto rol nikoil v, tychto robotnikov pred takymito ludmi, ktori takymto sposobom nedavaju nic pracujucemu ludu, ba soberu mu kazdu mozn ost j eho obrany zivota, kazdu moznost jeho obrany malickeho majetku, ktory mu donasa esste kus chleba.

Mylite sa, panovia, jestli myslite, ze tymito zakonnymi opatreniami je mozno omedzit pytliactvo. Za prve, dokial neposkytnete ochrany malemu rolnikovi a jeho majetku, za druhe, dokial neposkytnete nic prave v tych hornatych krajoch sa nachadzajucemu pracujucemu ludu, dotial nie je mozne pytliactvo omedzit, ponevac to mnohdy robia preto, aby sa zachranili pred hladovou smrtou, ponevac to robia preto, aby si zachranili svoj zivot a zivot svojich rodin, a za druhe, robia to preto, ponevac si chcu za kazdu cenu obh ajit svoj majetok pred divou zverou. Prosim, pojdte na Horehronie a budete videt, ze na pr. na jedno katastralne jutro zemiakov prijde rano rolnik a vidi, ze polovica zemiakov je vyryta, je znicena. Hovorim: Nech sa obratia na pana Vraneho a na pannov, ktori maju polovniicke pravo, o nahradu. Ked sa ti ludia obratia o nahradu a budu ju ziadat, to znamena, ze nebudu nikdy vzati statnou lesnou spravou do prace, ci ako robotnici alebo povoznici, alebo to budu trpet, alebo je tisic moznosti, aby takymto sposobom sa potom lesna sprava, potazne ten, ktory ma pravo polovnicke, mohol tymto pomstit.

Ziadnymi zakonnymi opatreniami nie je mozne toto obmedzit, je to mozne len vtedy, ked sa zaistia mali rolnici pred skodou, ktoru robi diva zver, a dalej ked sa da praca v tych hornatych krajoch sa nachadzajucim ludom, a to praca ako polna, tak lesna.

Hovori sa, ze sa len po valke rozmnozilo pytliactvo, ale ja pravim, ze ked pracujuci lud bude mat pracu, nebude pytlacit, ked bude mat polny majetok pred divou zverou chraneny, taktiez nebude pytlacit a nebude svoj zivot vystavovat nebezpeciu pre nejaku zastrelenu srnu alebo inu divu zver. (Potlesk komunistickych poslancu.)