Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 28. schuze (obsah, prilohy) | Ctvrtek 20. unora 1936

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Kosek, dr. Markovic, Langr, Onderco, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Dubicky, dr. inz. Fulik.

199 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: ministri dr. Derer, inz. Necas.

Predseda nejvyssiho ucetniho kontrolniho uradu dr. Horak.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr. Riha; jeho zastupci Nebuska, dr. Mikyska.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 10 hod. 18 min. dopol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

podle §u 2, odst. 4 jedn. radu udelil predseda: na dnesni den posl. Schluschemu, Venclovi, Polivkovi, Zierhutovi, Kunzovi, Fr. Nitschovi, dr. Zippeliusovi, Nemetzovi, dr. Jillymu, dr. Hodinovi; do konce tohoto tydne posl. Hauptovi.

nemoci posl. Zidovsky, dr. Wolf, dr. Kellner, Masata, Hirte, inz. Kunzel, inz. Schreiber, Hintermuller.

Klub poslancu "Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" vyslal: do vyboru imunitniho posl. dr. Kellnera za posl. dr. Zippeliuse; do vyboru techn.-dopravniho posl. inz. Peschku za posl. inz. Richtera.

pocatkem schuze: vladni navrh tisk 299 prikazan vyborum zahranicnimu a zivn.-obchodnimu.

Predseda vlady zaslal pripisem ze dne 14. unora 1936, c. j. 3038/36 m. r., vladni narizeni ze dne 7. unora 1936, c. 20 Sb. z. a n., o prechodnem snizeni celnich sazeb na sadlo - prikazano vyborum rozpoctovemu, zemedelskemu a zivn.-obchodnimu.

Nasledkem amnestie presidenta republiky ze dne 14. prosince 1935 odvolana byla imunitni zadost za souhlas s vydanim posl. Schenka c. J 1 4-IV, pres. sdel. 8. schuze.

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

Zpravodajem jest p. posl. Remes.

Budeme pokracovati v rozprave zapocate ve 27. schuzi snemovny dne 18. unora t. r.

Lhuta recnicka jest 45 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici na strane "proti" pp. posl. Schmidke, inz. Peschka, Kopecky, Gottwald, Hodinova-Spurna.

Davam slovo panu posl. Schmidkemu.

Posl. Schmidke: Vazena snemovna! Pri prilezitosti prejednavania zaverecnych uctov z r. 1934 je nutnostou, aby sme sa podivali na pomery, ktore su na Slovensku, ktore su vykricnikom socialnej nespravedlivosti, hospodarskeho zbiedacovania sirokych vrstiev pracujuceho ludu.

Pred niekolko tyzdnami boli sme svedkami zaciatku velkeho zapasu tych najzbiedacenejsich vrstiev, ktore spriecily sa znasat i nadalej tu biedu, v ktorej boly udrzovane po nescetne roky. Robotnictvo zamestnane v statnych lesoch na Horehroni, na Zarnovicku, na Liptovsku uvedomilo si nutnost, aby sa sjednotilo, aby konecne nastupilo cestu jednotneho boja za odcinenie tych krivd, ktore su po tolko rokov na nom pachane. Robotnictvo tychto pohronskych lesov vzalo si za ukol, aby naliehalo na vsetky kompetentne urady, aby konecne ich mzdy boly zvysene. Vsetky kroky, ktore boly v tejto suvislosti ucinene, vysly bez vysledku, boly bezvysledne z tych dovodov, ponevac pani nemali zaujem, aby nahliadli neznesitelnost socialneho postavenia tohoto robotnictva, a preto nepriklonili sa k tomu, aby tieto zebracke zarobky boly zvysene. Nielen riaditelstva statnych lesov a statkov, ale i okresne urady i zemsky urad prace, dokonca i ministerstvo zemedelstva nereagovalo na tieto ziadosti tohoto zbiedaceneho pracujuceho ludu. Kedze robotnictvo videlo, ze touto cestou nedomoze sa a nevymoze zlepsenie svojho postavenia, sjednotilo sa v organizovany boj, organizovany strajk, do ktoreho jednotne vstupilo. Akonahle robotnictvo vstupilo do strajku, obratil sa nas klub na ministerstvo zemedelstva, resp. na ministra dr. Zadinu, ziadajuc ho, aby naliehal na svolanie jednania. Pan minister dr. Zadina prehlasil, ze ma sice vedomost o strajku, ale k zaruceniu svolania jednania kladol podmienku, aby robotnictvo likvidovalo stavku. My sme odpovedali, ze robotnictvo sa rozhodlo strajkom vymoct si splnenie svojich poziadavkov, a preto bude robotnictvo rozhodovat o tom, ci ma likvidovat stavku, alebo pokracovat v boji. A robotnictvo rozhodlo: Za ziadnych okolnosti nenastupi pracu pred ujednanim smluvy na podklade zvysenia svojich biednych zarobkov. A prave toto rozhodnutie malo tak velku a mohutnu odozvu v pohronskych lesoch, ze k tomuto spravedlivemu boju sa pripojili aj povoznici, aby si vynutili zvysenie svojich biednych zarobkov. A vysledok bol ten, ze robotnictvo, odpovedajuc na kladenu podmienku ministra dr. Zadiny, vytrvalo v boji a prehlasilo: Jestli sa mame utkat v tomto boji, kto bude silnejsi, tedy vydrzime to a dokazeme vsetkym panom, ktori sa ucastnia na zbiedacovani sirokych vrstiev pracujuceho ludu Slovenska, ze neobstoja oni, ale obstoji pracujuci lud. Pres to vsetko od prveho dna sa agrarna strana snazila cestou svojej agrarnej odborovej jednoty podlamovat strajkovu disciplinu, chcela organizovat cestou vlastnych svojich organizacii strajkolomectvo. Nepodarilo sa im to nasledkom toho, ponevac vliv strajku bol tak mohutny, ze strhol na seba i prislusnikov agrarnej odborovej jednoty, ktori odmietali strajkolomecke umysly svojich sekretarov a sotrvali solidarne v boji az do splnenia poziadavkov.

Pri tejto prilezitosti, ked sa viedol zapas o vacsi kus chleba na Horehroni, na Zarnovicku a na Liptovsku, pokusily sa urady, nakolko nemaly pricin zasiahnut priamo proti strajkujucim so svojou ozbrojenou mocou, cetnickym aparatom, robit exekucie v najbiednejsej dedine, Zupkove, exekucie, ktore kricia o obrovskej nespravedlivosti, ktora sa pase na strednych vrstvach Slovenska. Pre 2.40 Kc danovych nedoplatkov sa vedu na Slovensku exekucie, sposobia sa desiatky korun zbytocnych vydavkov tomuto pracujucemu ludu, aby tymto sposobom v skutocnosti povzbudzovali nespokojenost, ktora i tak vrcholi v najhuzevnatejsi odpor proti panskej politike, ktora je prevadzana proti pracujucemu ludu. (Hlasy: Ministr vnitra prekrocil rozpocet o 14 mil. Kc!) Srovnajme to, co bolo tuna hovorene v suvislosti so zaverecnymi uctami, s tou nespravedlivostou, ktora sa pase na pracujucom ludu slovenskom, a zistime hned, ze jedinou pomocou, ktora moze byt poskytnuta zbiedacenym strednym vrstvam na Slovensku, je, aby sa zaviedla danova amnestia, skutocne oddlzenie malych a strednych rolnikov a okamzite zastavenie exekucii, a aby vsetky ciastky, ktore by boly danovou amnestiou u chudobnych odpisane, boly prevalene na bohatych, ktori maju prostriedky, ale platit nechcu.

Vazena snemovna! Boj lesneho robotnictva a furmanov v pohronskych lesoch skoncil vitazstvom, ktore bolo nasledkom toho, ze solidarnost v boji bola tak mohutna a tak chvalyhodna, akou sa neprejavila dosial nikdy pri ziadnej prilezitosti. Vsetok napor, ktory bol vedeny proti tymto bojovnikom, vysiel na zmar, neosvedcil sa, osvedcil sa vsak jednotny boj na podklade vytvoreneho bojovneho surucenstva, na podklade vytvorenej bojovnej jednotnej fronty. Sotva tieto stavky po vitaznom svojom zavere sa ukoncily, vyslahly nove plamene socialneho zapasu, tento raz na spisskych pilach, na pilach Glesingerovcov, Liechtensteinovcov a podobnych zamestnavatelov, ktori vykoristuju slovensky pracujuci lud neobmedzene za pomoci vsetkych, ktori sa snazia nahovorit pracujucemu ludu, ze v Ceskoslovensku sa deje spravedlivost voci vsetkym rovnako.

Tento zapas, ktory je opatne dokazom, ze jedine je mozno pracujucemu ludu dosiahnut zlepsenia svojho socialneho a hospodarskeho postavenia sjednotenim a jednotnym bojom, charakterizuje najvystiznejsie odhodlanie a bojovnu naladu sirokych vrstiev pracujuceho ludu Slovenska.

Vsetky tieto pripady hovoria o tom, ze sjednotenie pracujuceho ludu je mozne, ale je mozne vyhradne a vylucne na podklade triedneho boja, boja proti panskej politike, proti politike zbiedacujucej siroke vrstvy pracujuceho ludu.

Tento boj tiez dokazal uplny krach teorie reformizmu o nemoznosti organizovania a vedenia uspesnych bojov v dobe hospodarskej krizy. Ba naopak, tieto boje dokazuju v plnej sirke a hlbke spravnost hesla: jednota, boj, vitazstvo.

Srovnajme vysledok tohoto horehronskeho boja, srovnajm jednotnost boja pilarskeho robotnictva, lesnych robotnikov a furmanov vo Spisi a v Gelnickej doline s tym bojom, ktory sa pred niekolko mesiacmi svadzal v Prahe v Janeckovej tovarni, kde zo strany reformistickych organizacii sa usnadnilo agrarnej odborovej jednote, aby sarapatila, aby rozvracala bojovnu jednotu strajkujucich, aby rozlozila bojovnu silu sjednocujuceho sa pracujuceho robotnictva v tomto zavode. Nepodarilo sa im to na Horehroni a nepodari sa im to na Spisi a Gelnickej doline, lebo slovensky pracujuci lud vie, kde je jeho miesto, vie, po akej ceste ma kracat. Ma kracat po ceste triedneho boja sjednotene bok po boku robotnik s povoznikom, robotnik s malorolnikom; to je cesta k dosiahnutiu odcinenia tych krivd, ktore su pachane na pracujucom lude na Slovensku.

Pri tejto prilezitosti pozrime sa na tie stavkove slobody, ktore sa praktikuju na Slovensku. S tohoto miesta ani jeden vladny poslanec nekoncil svoju rec, aniz by nezdoraznil siroke demokraticke prava uplatnovane v tomto state. A aka je skutocnost? Skutocnost je ta, ze vsade, kdekolvek robotnictvo sa sjednoti, vsade, kde robotnictvo pristupuje k bojovnemu vystupeniu proti panskej politike, proti zbiedacujucej politike, vsade tam, kde nestacia strajkolomecke agrarne odborove jednoty, posiela sa cetnicky aparat, aby zdolaval tuto bojovnu jednotu, aby rozvracal strajkujucich a aby vo skutocnosti mohol vyvolat "opravneny" zakrok so strany statnej ozbrojenej moci. Na Spisi sa zneuziva cudzozemcov, ako je konkretny pripad vo Spisskom Podhradi, kde cudzozemci, starousadlici, ktori nenadobudli este podla ceskoslovenskych zakonov prava na prislusnost, su nuteni a je im hrozene vypovedou z Ceskoslovenska, ak nebudu robit strajkolomecku pracu. Hanobnym sposobom takto sa snazia urady podlamovat bojovnost spisskych pilarskych zbiedacenych robotnikov.

Pozrime sa dalej. Uz tuna predvcerom bolo hovorene o sposobe znemoznenia konania zavodnych schodzi na uzemi zavodov, na ktore ma robotnictvo plne pravo, a okresny nacelnik vo Spisskej Novej Vsi Zajac otvorene, ked sme u neho intervenovali, prehlasil, ze nedovoli konanie zavodnych schodzi preto, poneva hrozi nebezpecie, ze i ti posledni socialne demokraticki robotnici a ostatni robotnici budu zbolsevizovani. Prosim, to su argumenty, preco sa zakazuju zavodne schodze, na ktore ma robotnictvo plne pravo. Zakrok cetnickeho aparatu pri prilezitosti zavodnej schodze konanej v Poprade na Glesingerovej pile mal sluzit k tomu, aby sa znemoznila stavka na jednom z najvacsich zavodov, ktory je v rukach najbohatsieho drevarskeho barona Glesingera. Cez to vsetko sa nepodarilo znemoznit stavku. Dnesnym dnom rano vstupilo robotnictvo z tohoto zavodu v plnom pocte do stavky, aby vo skutocnosti podporovalo boj ostatnych strajkujucich z ostatnych pil Spisa a Gelnickej doliny a aby tym vo skutocnosti mohli bojovat za vlastne svoje poziadavky, za zvysenie miezd a uzavretie riadnej kolektivnej smluvy.

Toto vsetko opatrenie, ktore sa deje proti strajkujucim, je hanobnym cinom, nakolko sa znemoznuje stavkova sloboda a bezdovodne sa zakrocuje proti stavkujucim. Dokonca sa zakrocuje i proti zastupcom strajkujucich. Marne sa robotnictvo dovolava napravy, aby mohlo slobodne bojovat za svoje spravedlive poziadavky. Sam okresny nacelnik okresu Poprad Haviar prehlasil, ze jestli zamestnavatel bude ziadat nove robotnictvo na zamestnanie, bude naliehat na sprostredkovatelnu prace, aby dodala nezamestnanych, a ze sa postara o cetnicku ochranu tychto strajkolomcov, ktori by sa na tuto hanobnu pracu mali prepozicat.

Pri dnesnom rane, ked vstupilo toto robotnictvo do strajku, obsadili cetnici cely zavod, ackolvek ziadnej priciny, ziadneho dovodu k tomu nemali. Je umysel zastrasovat robotnictvo v pokracovani v boji za jeho spravedlive poziadavky.

Tak to ide i so zakazom verejnych prejavov. V Banskej Bystrici usniesly se jednotne odborove organizacie rude, soc. demokraticke a nar. socialisticke poriadat spolocny verejny prejav s programom: Hospodarska a politicka situacia a otazka boja za kolektivnu smluvu. Okr. nacelnik zakazal konanie tejto verejnej schodze, ackolvek to bolo prianie vsetkych troch robotnickych odborovych organizacii, a to s odovodnenim, ze hrozi nebezpecie, nakolko sa sidu prislusnici roznych odborovych organizacii, ze by tejto schodze bolo zneuzite a ze by mohol byt poruseny verejny klud a poriadok. (Vykriky komunistickych poslancu.)

Vazena snemovna, s tohoto miesta je mozne otvorene prehlasit, ze vlna socialnych zapasov, ktora sa zacina valit celym Slovenskom, ktora sa zacala na zapade, bezi cez stredne Slovensko az na Slovensko vychodne, je prvym zaciatkom mohutneho nastupu sirokych vrstiev pracujuceho ludu Slovenska proti krivdam, ktore su pachane panskou politikou dnesneho vladneho systemu, dnesnej vlady, ktora ma za ucel privodit este vacsie zbiedacenie, ako tomu bolo dosial.

S tohoto miesta je mozne prehlasit, ze tak, ako doviedli statocne bojovat robotnici na Horehroni, na Zarnicku, na Liptovsku, ako spolocne statocne bojuju na spisskych pilach drevorobotnici, ku ktorym sa pripojili lesni robotnici a furmani, tak budu schopni bojovat vsetci ostatni robotnici, vsetky ostatne vrstvy pracujuceho ludu, aby si vynutili odcinenie krivd, ktore sa na nich dosial pachaly, aby vo skutocnosti nastupili cestu boja proti socialnemu utlaku, proti zbiedacovaniu pracujuceho ludu, aby bojovali za vacsi kus chleba, za rozsirenie demokratickych prav, za slobodu, ktora im plnym pravom a v plnej miere nalezi. (Potlesk komunistickych poslancu.)