Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 11. schuze (obsah, prilohy) | Ctvrtek 7. listopadu 1935

Predseda Malypetr.

Mistopredsedove: Kosek, dr Markovic, Langr, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Sivak, Vavra.

236 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: ministri dr Derer, dr. Krcmar, Najman, inz. Necas, dr Spina.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupci Nebuska, dr Zadera.

Predseda Malypetr zahajil schuzi v 1 hod. 42 min. odpol. a konstatoval, ze snemovna je zpusobila jednati.

Zpravy tisky 109, 111.

prikazal predseda zadost kraj. soudu v Trencine ze dne 23. rijna 1935, cis. Tk VI 955/34, predlozenou vrch. stat. zastupitelstvim v Bratislave ze dne 31. rijna 1935, cis. 11.045/35, za souhlas s trest. stihanim posl. Cavojskeho pro precin ruseni obecneho miru podle § 14, cis. 5 a pro precin sireni nepravdivych zprav podle § 18, cis. 1 a 2 zakona cis. 50/23 Sb. z. a n. (cis. J 83-IV).

Predseda (zvoni): Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

Budeme pokracovati v rozprave, zapocate ve vcerejsi 9. schuzi snemovny.

Recnicka lhuta jest 60 minut.

Prihlaseni jsou jeste recnici: na strane "proti" pp. posl. Razus, Frank, dr Kramar, Brody, Borkanuk, dr Wolf, dr Peters, Sliwka; na strane "pro" p. posl. Ursiny.

Davam slovo panu posl. Razusovi.

Posl. Razus: Vazeny snem! Zaujem nasej verejnosti o zahranicnu politiku s roka na rok rastie u nas. Je to i prirodzene. Na scene medzinarodneho zivota objavuju sa vyjavy, dejstva, ktore nas zivotne zaujimaju. Vyvinuje sa to najnapinavejsie drama, z ktoreho, pravda za chvilu moze byt i tragedia. Ide o nasu buducnost! Mozno i to, narody konecne dojdu k rozvahe a najdu sposob, aby predisly tazkym vyprobovaniam a katastrofam. Ohromny poziar svetovy, ten vybuch, pod ktorym sme trpeli vsetci, svoje zachvevy este vysiela dalej a dalej. Narody sa nevedia najst, grupuju sa, povstavaju formy i hodne nebezpecne. Ale krystalizuje sa i istysi pevny zaklad, baza, na ktorej aspon probuje svet stavat. Touto bazou je Spolocnost narodov. Myslienka o Spolocnosti narodov, vazeny snem, je jedna z najvacsich myslienok. Ved vlastne nemame sa dosial do coho chytit realne. To, co sa stavia v Spolocnosti narodov, moze mat svoje nedostatky, moze mat svoje chyby, ale je uz pokusom vybudovat istysi pevny zaklad k tomu, aby narody sveta tohoto nezily ako vlci medzi sebou, ale nasly smysel svojho zivota. Nehovorily len o miere, ale hladaly mier. Nehovorily len o civilizacii, ale hladaly a budovaly civilizaciu, hladaly a budovaly novy zivot.

Ja som k Spolocnosti narodov zaujal kladne stanovisko aj pri predposlednom expoze pana ministra Benesa, a nemozem inac ani teraz. Spolocnost narodov je instituciou, vazene damy a panovia, ktora keby sa stastne vybudovala, vedela by predist nielen vojnam, vedela by opatrit svetu aj chleba. Keby Spolocnost narodov mala zodpovednu moc, politicku moc, vedela by predist vselijakym svetovym konflagraciam. Keby Spolocnost narodov mala zodpovedny vliv na medzinarodny kapital, tak by vedela a umoznila ho distribuovat tak, ze by bolo i prace i odbytu i chleba i spokojnosti. Vyvoj smeruje istotne ku konfederacii statov. Je to piesen pridaleka. Je to pium desiderium milionov a milionov. Kym k tomu neprijde ludstvo, musi budovat na tomto zakla. de a preto vidim nesmierne velku vaznosst v tom, ze sa myslienka Spolocnosti narodov jednako realizovala. Je pravda, ze tuto instituciu zachranilo od tazkosti stanovisko Anglie. Je pravda, ze tuna narodny a statny egoizmus nasiel svoj vyraz tym sposobom, ze sa zapial do vseobecneho zaujmu. Vsetko pravda, ale chvalabohu Spolocnost narodov nepadla a stoji. A som presvedcenia, vazene damy a panovia, keby Spolocnost narodov padla, tak by si ju musely narody znova a znova vystavit. Ineho sposobu nemaju, pomery sveta aspon ako tak snesitelne upravit. Moje stanovisko k Spolocnosti narodov je tedy kladne a prave preto suhlasim s velkou pracou, ktoru pan minister Benes konal a kona v zaujme nasho statu vo Spolocnosti narodov.

Vazeni panovia, to co povedal pan minister Benes vo svojom expoze o vyzname tejto institucie, pre nas, pre nas stat, su slova, ku ktorym je tazko sa s kritikou priblizit. Hlavne v nasledujucom:

Spolocnost narodov ukazala sa ako politicka moc. Jej podcenovanie bolo by velkou politickou chybou. Nikdy sme svoj osud neskladali len do ruk Spolocnosti narodov. Boli sme verni a sme verni zenevskej politike nielen z dovodov ideovych, ale i praktickych a realnych. Stat ako je nas musi mat vzdy na svojej strane instituciu toho druhu, musi ju vediet vyuzit pre svoje zaujmy, pre svoju politiku. Narod a stat, ktory by v obrane svojej samostatnosti a svojho uzemia pri podpore Spolocnosti narodov nevytrval do posledneho dychu, lahko by mohol byt obetovany.

To su vyroky, vazene damy a panovia, ktore i nasa slovenska opoziccia iste podpise a s ktorymi vyrokmi ja sam uplne suhlasim.

Nam vsak ide dalej o to, aby sme videli a vedeli, ako mozeme svoj vlastny osud spojit so Spolocnostou narodov. Dnes sa Anglicko postavilo i vo svojom zaujme, no, ako pan minister Benes povedal, aj vo vseobecnom zaujme za Spolocnost narodov. Takto Spolocnost narodov ozila. Nas, v Ceskoslovenskej republike, obcanov vernych, zaujima samozrejme to, ci Spolocnost narodov i na ten pad, ze by sme sa my dostali do zleho, bude sa vediet postavit za nas. Ci sa Anglicko i na ten pad postavi za nas? Ci budeme pripraveni, ci uz aj dnes pracujeme tak, aby sme mohli hladet so spokojnostou, ze Francia, Anglia a ostatne velmoci sa postavia na to stanovisko, ze Ceskoslovensko je potrebnou suciastkou europskej rovnovahy? Jestlize to dosiahneme, ma to pre nas iste nesmierne vysoku cenu. Tu vsak je nasou povinnostou v Anglicku pracovat tak, aby sa nezjavovaly d efekty, ako sa zjavovaly dosial. So zialom v srdci sme videli, ako nam ista cast anglickej verejnosti nejako nerozumie. Preto ide o to, aby ministerstvo zahranicia si dalo na tom zalezat, ziskat v Anglicku verejnu mienku. Nevh by Anglicko vedelo, ked sa stavi za Spolocnost narodov v zaujme inych, postavit sa, ked na to prijde, i v zaujme nasom.

Minister Benes spominal tu klasicku anglicku politiku. Istotne anglicka politika je niekedy v tomto smysle az priklasicka, niekedy vsak ma svoje zvraty, ako kazda ina zahranicna politika. Som pevne presvedceny, zi nikto nebude chcet myslet na to, ako by snad, takym usporiadanim europskych pomerov, ako si to niektori novi reformatori myslia, vyhnulo sa vsetkym tazkostiam. Nie, vazene damy a panovia, ked by sa Europa na novo usporiadala akokolvek, Spolocnosti narodov by vzdy bolo treba. Darmo sa hovori, ze Spolocnost narodov je len azda na ochranu dnesneho stavu. Pre narodne mensiny, nemensiny, i na ten pripad, ked by sa Europa akokolvek usporiadala a preformovala, vzdy by bolo treba Spolecnosti narodov. Je to prvotna a na tieto casy jedina ustanovizen, ktora moze byt oporou nas vsetkych.

Dalej pan minister Benes prizvukoval: My musime robit politiku vnutornu i zahrahranicnu pevnu, spravedlivu a mierovu.

To su slova, ktore uplne podpisujem. Je to tak! Ide len o to, aby sme v tomto smysle i pracovali. Prichadza mi na mysel expoze p. ministra, ktore sme v minulom parlamente poculi tu s tohoto miesta. To expoze v mnohom ohlade bolo podobne tomuto. Co bolo najma vyzdvihnute v nom, to teraz trochu chybuje. V minulom expoze totiz pan minister zahranicia vy dvihol, a silno vyzdvihol, potrebu usporiadat spravedlivo vnutorne nase pomery, aby ony mohly byt zakladom pre zahranicnu politiku nasho statu. Dotkol sa sice toho aj teraz, ale ja to na novo vyzdvihujem, moze to byt, ako sa povie, moj konicek, ale som pevne presvedceny, ked chcem byt svojej vlasti osozny, od tohoto upustit nemozem. Ak nas stat ma mat v zahranici vazne slovo, ak chceme pracovat za mier v zahranici, musime pracovat za mier tu doma. Ak chceme pracovat za spravedlivost v zahranici, musime si vytvorit podklssd pre spravedlivu vnutornu pol tiku tu doma. Jedno s druhym uplne suvisi. No, ja prechovavam silnu nadej, ze tomuto pan minister zahranicia tak aj rozumie. Iste tomu porozumie aj nasa vlada, ktorej premierom stal sa po prvy raz po 17 rokoch Slovak. My musime robit vnutornu i zahranicnu politiku pevnu, spravedlivu, mierovu. Pozrime, vazene damy a panovia, ako sme pokrocili od predosleho expoze pana ministra Benesa. Musim so zialom poznamenat, ze nase tazkosti, nase problemy, nielen navonok, ale aj vo vnutri sa zvacsily. Mali sme niekolko problemov vnutornych, narodnych. Dnes, panovia, mame tych problemov viac. Mame problem nielen slovensky, mame aj problem podkarpatorusky, mame problem poolsky, mame problem nemecky a co vsetko.

Nuz, vazene damy a panovia, som toho nahladu, ze ked si chceme raz pevnu bazu postavit a na nej pracovat dalej, tam von, musime si poriadok spravit predovsetkym doma. Pan minister Benes celkom spravne poznamenal: My sa nespoliehame len na Spolocnosst narodov, my neskladame osud len do ruk Spolocnosti narodov. Opierame sa na nasu armadu. Opierame sa na nas lud! Opierame sa na nase obcianstvo! To vsetko je celkom spravne. Ale musime aj pre armadu, aj pre nas lud budovat povedomie toho "civis cechoslovakensis". Musime budovat statne obcianske povedomie, ktore vytvorime, vazene damy a panovia, najistejsie tak, ked prizname kazdemu to, co mu patri. Budeme mat pred zrakmi predovsetkym nas spolocny stat a doprajeme kazdemu zit v nom podla moznosti, aby mal chleba, aby mal spravedlivost, aby mal prava, nech by sme i pred Bohom i pred svetom mohli povedat: Kolko je v nasich ludskych moznostiach v ramci tohto statu, ktory je jediny a spolocny domov pre nas Cechov i Slovakov, co nam dodava moznost zit - kolko moznosti sme mali a mame, tolko sme pre vsetkych obcanov vykonali. Ja viem, ze spokojnosti nebude ani vtedy. Spokojnost istotne bude, vazene damy a panovia, len vtedy, ked nas uz nebude. To uz je v ludskej povahe. Jednako nastojim vytvorme pevnu moralnu bazu i tu doma, aby sme mohli pevnu moralnu bazu vytvorit a mat i tam za hranicami.

A tu dovolim si dotknut sa aspon letmo tych nasich jednotlivych problemov. Tu je problem polsky, o com bola rec aj minule, ked recnil kolega z mojho klubu. Vyzdvihujem len tolko, vazeni panovia, ze ked mame uz ten problem, musie hladat koren toho sporu. Dosavadny postup je taky, ako ked niekto ochorie. Ludia vtedy hovoria: Keby nebol isiel ku studni a nebol by sa napil vody, nebol by dostal tyfus. To je pravda! Co vsak tam preco dostal tyfus? Starajme sa, aby sme vyliecili. Tak je to aj so sporom ceskoslovensko-polskym. Ten spor je tu, treba nan hladet vazne, treba ho hladet vyriesit spravedlivo a bude to. Pan minister dr. Benes vo svojom expoze sa aj tohto vazne dotkol. Prejavil ochotu ist i pred medzinar. forum. Upozornujem na to, nakolko je takato praca az velmi zdlhava, nech sa praca ukonci, co by bolo najdostojnejsie, u nas doma. Tu su representanti Poliakov i v nasom parlamente. Mame tu kolegu dr Wolfa; nech vlada vstupi s tymito reprezentan tmi nasich Poliakov do styku, nech oni povedia: To su nase krivdy! To su nase biedy! To sa prieci smluvam, ktore mame s Polskom. My ako obcania verni a loyalni tejto Cesskoslovenskej republike, chceme tu zit, ked nas tu nie je vela! A to, co by sme uviedli pred medzinarodne forum, da sa azda spokojnejsie, lahsie a kratsie urobit tu doma. (Hlasy: To Polaci nechteji!) Hadam, by i chceli! Este sme to neprobovali! Az to sprobujeme, a nechcel by, potom by sa o tom daio hovorit!

Vazeny moj kolega Sidor spomenul isty polonofilizmus. Na Slovensku bol polonofilizmus? Ano, bol i na Slovensku a je i v Cechach. My Slovaci sme boli malym narodom, u nas zil mesianizmus. My sme sa opierali o Rusov, Poliakov, Cechov i Srbov atd. Tak znela ta piesen, ktora sa spievala na Slovensku: "Vsetci sme Slovania, tam od snaznej Tatry Rus, Poliak, Ilyr, Cech, to su nasi bratria. Hoj, pise nam to Kollar, Safarik i Mladen, Slovanstvo neznici na tom svete zia den." Tu mate najlepsi doklad, v com sme zili my Slovaci. Bol to i polonofilizmus. Bola to silna slovanska myslienka, ktora mala kolisku prave na biednom, zotrocenom a ubohom Slovensku.

Vazeni panovia, na tejto slovan. tradicii sa da stavat nas pomer k Rusku a na tejto sa da i najbratsi pomer k Poliakom. I pomer k Velkemu Polsku. Istotne v zahranicnej politike nemoze byt reci o tom, u koho hladat pomoc, ked ide o to zachranit mier. A nielen mier, ale aj istotu a bezpecnost statu. My na rusky narod hladime aj dnes ako na nas bratsky narod, ale cakame, aby ten rusky narod nehladel na nas ako na ludi zijucich v inom svete. My sme narodik maly. Nemozeme byt avantgardou ani fasizmu, ale nemozeme byt avantgardou ani kommuni zmu. Preco? Pre tu jednoduchu pricinu, velavazene damy a panovia, lebo sme mali a slabi a nemozeme byt natolko naraz-nikovym statom. Keby bol niekto pri tychto na- sich debatach v tomto nasom parlamente, ako si my poslanci vykrikujeme: "Vy fasisti, vy komunisti!" - nuz by povedal: Co ste vy? Hej, vynesu to, ako by sme vsetci boli agentmi, jedni fasizmu a druhi komunizmu. Vazene damy a panovia, my sme v Ceskosslovenskej republike! My chceme tuto republiku udrzat, chceme v nej udrzat demokraciu. Preco? Lebo d emokracia najlepsie zodpoveda f ormacii a slozeniu tejto nasej republiky. Poculi sme i napady so strany komunistov, ked bola rec o Hodzovi. Povedali sme: Mate obavy! Strach! O demokraciu nemusite ich mat! Nie z fasizmu, z politiky na pravo! My jednoducho nemozeme vymenit demokraciu v Ceskoslovenskej republike. Ceskoslovenska republika je predurcena na to, aby demokratizmus hajila. Tento demokratizmus je v suvise s jej smyslom existencie. Inac sa tu vladnut neda. Keby tu povstala diktatura, ci z toho ci onoho tabora, nastal by rozzklad. Preto je nasou povinnostou tento stat ako demokraticky upevnit a udrzat: Ked sme i nacionalisti, zato nie sme nijakymi fasistmi! Ako zase iste ani socialisti nemozu chcet, neviem na akom zaklade prereformovat tieto pomery. Vazene damy a panovia! Nasa existencia je dana cestou nasho vyvoja a kto by tuto cestu zarazil, ten by vlastne ranil stat.

Tym som naznacil to svoje stanovisko k expoze pana ministra Benesa. Poznamenavam: od predposledneho jeho expoze uplynul sice cas, ale zmena vo vnutornej politike sa nestala! Naopak, pomery sa este zhorsily. Tolko sudov sme este nikdy nemali ako teraz! To je zly dokument. Tolko vselijakych tazkosti sme nemali nikdy ako prave teraz. To nie je cesta k dorozumeniu. Ked chceme mat spravnu politiku v nasej republike navonok aj vo vnutri, musime to zmenit. Nam je treba spravedlivejsi rezim. Je nam treba podla toho i novych ludi. A treba zdoraznit: novej koncepcie, dokladnejsiej koncepcie o demokratizme. Nie sme nedemokrati, i ked sme nacionalistmi. Ale chceme prehlbit tento demokratizmus tak, aby sa don vtesnaly zaujmy i tej triedy i onej, ci toho, ci onoho naroda, nech by sme si vsetci rozumeli, predovsstkym my Cesi a Slovaci. A potom aby sme sa mohli spravedlive dohodnut aj s vami, Poliaci, Rusi, Nemci i Madari, a tak vybudovali silne povedomie obcianstva v Ceskoslovenskej republike. A to potrebujeme i pre nasu armadu! Potrebujeme armadu pre nasu obranu, nie na vyboj. Sme statom za mier! Ale tato armada popritom, ze jej prajem dobreho vyzbrojenia, potrebuje ducha ako obcianstvo. Potrebuje silneho ceskoslovenskeho obcianskeho povedomia, tak i ducha, narodneho ducha. ludia nevedia bojovat ani za strany, ani za smery, ale vedia bojovat za narod a za vlast!

Myslim, zapocina sa nova doba v nasom politickom zivote. Ked si rozumieme trochu nalavo, nech si porozumieme aj napravo! Je nam treba aspon jednoty ducha vo velmi vaznej dobe a pri oznacenych smerniciach. Potom vnutorna i zahranicna politika moze byt u nas stastnejsia. (Potlesk slovenskych ludovych poslancu.)

Predseda (zvoni): Dalsim prihlasenym recnikem je p. posl. Frank. Davam mu slovo.

Posl. Frank (nemecky): Vazena snemovno! "Vice nez kdy jindy a prave v dnesni tezke mezinarodni krisi verim pevne, dokonce vasnive ve zdarny vyvoj, ve velke stredoevropske a evropske poslani naseho statu." Temito slovy ukoncil vcera pan ministr pro veci zahranicni sve dlouho ocekavane expose a tim vyslovil mineni, ktere jsme sami nekolikrat pronesli na nasich velkych projevech. I my zastavame mineni, ze Ceskoslovenska republika muze svymi zvlastnimi etnografickymi skutecnostmi splniti evropske a zvlaste stredoevropske poslani, kdyz vladne uvnitr mir a kdyz poskytuje svym obcanum pocit bezpecnosti. K tomu ovsem take patri, aby se nase zahranicni politika utvarela tak, aby ji byl zajisten zdravy a na prirozenych pomerech, podminenych stredoevropskym poslanim statu, postaveny vyvoj.

Velice podrobna a velice opatrna rec naseho pana ministra pro veci zahranicni prinesla v jadre souhrn velikych politickych udalosti r. 1935, nerekla vsak zasadne nic noveho a kdo ocekaval politicke prekvapeni, nebyl uspokojen. Jakkoli souhlasime s urcitymi vyvody naseho pana ministra pro veci zahranicni, zvlaste tam, kde naznacuje zacatek nove faze evropske politiky po tezke krisi poslednich let, nemuze jiste ani on sam na nas chtiti, abychom s nim souhlasili ve vsem a v kazde podrobnosti. Chceme k tem vyvodum pana ministra pro veci zahranicni, o kterych mame jine mineni a ktere povazujeme za zasadni, zaujmouti kriticke stanovisko.

V reci pana ministra dr Benese nam bylo napadnym, jak silne zduraznuje anglicky smer v politice Spolecnosti narodu a jak v obratu anglicke politiky vidi objeveni novych moznosti evropske politiky vubec. Nazyva-li pan ministr pro veci zahranicni na rozdil od sveho drivejsiho mnohem positivnejsiho stanoviska Spolecnost narodu politickym pokusem jen snad prave proto, ze Anglie zahajila novou politickou fazi ve Spolecnosti narodu, a prohlasuje-li, ze nechceme nikdy sveriti svuj osud jen Spolecnosti narodu a ze musime krome politiky ve Spolecnosti narodu delati jeste svou vlastni politiku bezpecnostnich a spojeneckych smluv, priznava tim, ze Spolecnost narodu ve svem nynejsim slozeni a se svymi nynejsimi metodami nemuze byti zarukou evropskeho miru. Spolecnost narodu pres uspechy v italsko-habesskem sporu, ktere ovsem dnes jeste nemuzeme plne hodnotiti, mela v zajistovani evropskeho miru veru malo uspechu. Upozornuji jen na to, ze jedna z jejich nejdulezitejsich instituci, odzbrojovaci konference, zemrela zaroven se svym predsedou Hendersonem. I nezaujati pozorovatele evropskeho vyvoje maji za to, ze zalozeni Spolecnosti narodu se stalo spise pod vlivem mirovych smluv, ktere se casto ukazaly smlouvami pro narody nestastnymi, a pro jejich petrifikaci nez pro skutecne zajisteni evropskeho miru.

Touto politikou byla jednostranne urcovana politika Spolecnosti narodu az do nejblizsi pritomnosti. A tim byly take urcovany spojenecke a jine smlouvy uzavrene pod vlivem Spolecnosti narodu. Dominujici postaveni ve Spolecnosti narodu patrilo az do nedavna Francii. Francouzska politika zase byla konec koncu urcovana jedine obavami Francie pred jejim tradicnim odpurcem, Nemeckou risi, nas stat vsak, nejprve zavazan Francouzske republice na zaklade dejinnych tradici, byl pak nucene spjat s mocenskym kruhem teto politiky, jejimz ucelem konec koncu nebylo nic jineho nez systemem smluv sevriti obavaneho protivnika, naseho nejvetsiho souseda, Nemeckou risi.

Tomu, panove, bylo tak jiz v dobach, kdy v sousedni risi vlada naprosto nebyla autoritativni, ale velmi demokraticka a uprimny marxista ridil osudy statu. (Souhlas poslancu sudetskonemecke strany.)

Kdo si vsak preje skutecne evropskeho miru, tedy abychom mluvili s Zenevou, kolektivniho zajisteni evropskych statu, ten se nesmi dati svesti k politice, jejimz ucelem bylo pokoreni a ponizeni naseho nejvetsiho souseda, nybrz skutecne realisticka politika mohla sve cile a metody riditi zivotnim zajmem celeho vlastniho statu. Zajiste, i zde casem nastal obrat, i zde cas zahojil rany a pomohl, aby pronikl prakticky rozum. Mluvi-li se vsak zde stale o nedelitelnosti miru v Evrope, a dokonce exponent nove objevene sovetske demokracie, bolsevicky vyslanec v Praze, lhostejne muze vysloviti modni politicke heslo o nedelitelnosti miru, pak, panove, se mi skoro zda, ze pri tom jde o nedelitelny neklid, pro ktery od doby versailleske a st.-germainske smlouvy presto, ze zde byla Spolecnost narodu, vsechny evropske staty musily snaseti mnohe tezkosti. (Potlesk poslancu sudetskonemecke strany.)

Zkoumame-li jiz, aniz pouzijeme zenevske terminologie, strizlive, jakymi praktickymi uspechy se muze nase zahranicni politika vykazati, a zkoumame-li zvlaste jeji vliv na hospodarske a socialni pomery, musime konstatovati, ze v nejlepsim pripade muze byti ospravedlnena s hlediska vylucne francouzskych zajmu, ze vsak tato politika jako prostredek pro zlepseni narodniho blahobytu nejen selhala, nybrz ze pusobila primo zhoubne.