Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 9. schuze (obsah, prilohy) | Streda 6. listopadu 1935

Mistopredsedove: dr Markovic, Langr, Kosek, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Jasa, Pik.

265 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady dr Hodza;

ministri Bechyne, dr Benes, dr Czech, dr Cerny, dr Derer, inz. Dostalek, dr Franke, dr Krcmar, dr Spina, dr Sramek, dr Trapl.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupce Nebuska, dr Zadera.

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Zahajujem 9. schodzu poslaneckej snemovne.

Snemovna je sposobila rokovat.

Ministerstvo vnutra sdelilo pripisom zo dna 4. novembra 1935, c. 73.616/1935-7, ze na miesto uprazdnene smrtou poslanca Bradaca povolalo podla §u 56 poriadku volenia do posl. snemovne nahradnika dr Josefa Dufka, radcu politickej spravy v Novej Pake, a ze mu vydalo overujuci list poslanecky.

Menovany pan poslanec dostavil sa do dnesnej schodze.

Ponevac pred tym podla §u 6 jedn. poriadku v kancelarii snemovne podpisal slubovaciu formulu, pristupime ku slubu podla § 22 ust. listiny a §u 6 jedn. poriadku tym sposobom, ze precitana bude ustavou predpisana formula slubovacia, pan posl. dr Dufek ku mne pristupi a vykona slub podanim ruky a slovom "slibuji".

Ziadam o precitanie slubovacej formule, a pana posl. dr Dufka, aby pristupil ku mne vykonat slub. (Poslanci povstavaji.)

Snem. tajemnik dr Riha (cte): Slibuji, ze budu veren republice Ceskoslovenske a ze budu zachovavati zakony a mandat svuj zastavati podle sveho nejlepsiho vedomi a svedomi.

Posl. dr Dufek (podavaje mistopredsedovi dr Markovicovi ruku): Slibuji. (Poslanci usedaji.)

podle §u 2, odst. 2 jedn. radu obdrzel na tento tyden posl. dr Tiso.

Lekarske vysvedceni predlozil posl. Krosnar.

Klub poslancu"Sudetendeutsche und Karpathendeutsche Partei" vyslal do vyboru soc.-politickeho posl. dr Kollnera za posl. dr Eichholze, posl. Liebla za posl. F. Nitsche.

Klub poslancu slovenskej ludovej strany vyslal do vyboru branneho posl. Hassika za posl. Danihela.

Klub poslancu strany narodniho sjednoceni vyslal do vyboru soc.-politickeho posl. Kuta za posl. J. Sedlacka.

Klub poslancu csl. strany nar.-socialisticke vyslal do vyboru branneho posl. F. Richtra za posl. Jensovskeho; do vyboru rozpoctoveho posl. dr Stranskeho za posl. dr Patejdla.

Klub poslancu strany"Bund der Landwirte" vyslal do vyboru rozpoctoveho posl. Kunze za posl. Viereckla.

posl. Polivku:

vlade vo veci osamostatnenia pobociek statnych pri evanj. nem. distrik. real. gymnaziu v Kezmarku (c. D 19-IV);

ministru pre sjednotenie zakonodarstva vo veci sjednotenia predpisov mimosluznych a porucenskych (c. D 20-IV);

ministru skolstva a nar. osvety:

vo veci hraniciarskeho skolstva na Slovensku (c. D 21-IV),

vo veci verejneho posobenia trnavskych seminaristov (c. D 22-IV).

pocatkem schuze:

Odpoved tisk 105.

Publikace mezinarodni sluzby parlamentni"Z cizich parlamentu" rocnik XVI, c. 7 az 9.

ve schuzi konane dne 5. listopadu 1935 prikazany k radnemu projednani navrhy:

Vyborum zemedelskemu a rozpoctovemu navrhy tisky 9, 11 az 16, 22 az 29, 31, 32, 34, 36 az 40, 43, 45, 46, 48, 50 az 55, 57, 62, 66 az 68, 72, 84.

Vyborum zemedelskemu, techn. dopravnimu a rozpoctovemu navrh tisk 41.

Vyborum zemedelskemu a soc.-politickemu navrh tisk 42.

Vyboru soc.-politickemu navrhy tisky 10, 75.

Vyborum soc.-politickemu a rozpoctovemu navrhy tisky 17, 20, 30.

Vyborum soc.-politickemu a zivn. obchodnimu navrh tisk 21.

Vyborum soc.-politickemu a ustavne-pravnimu navrhy tisky 35, 69.

Vyborum soc.-politickemu, ustavne-pravnimu a rozpoctovemu navrh tisk 60.

Vyborum soc.-politickemu, zemedelskemu, ustavne-pravnimu a rozpoctovemu navrh tisk 70.

Vyborum ustavne-pravnimu a soc.-politickemu navrh tisk 18.

Vyboru ustavne-pravnimu navrh tisk 58.

Vyborum zivn.-obchodnimu a rozpoctovemu navrh tisk 19.

Vzborum zivn.-obchodnimu a ustavne-pravnimu navrh tisk 47.

Vyborum zivn.-obchodnimu, soc.politickemu a ustavne-pravnimu navrh tisk 76.

Vyborum kulturnimu a rozpoctovemu navrh tisk 49.

Zamitnut navrh tisk 61.

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Pristupime k prejednavaniu prveho odstavca poriadku, ktorym je:

Dobu recnicku navrhujem podla usnesenia predsednictva 60 minut. (Namitek nebylo.)

Namietok niet. Recnicka doba je schvalena

Prihlaseni su recnici: na strane"proti" pp. posl. dr Szullo, Slansky, Sidor, B. Kohler, Razus, Sliwka a dr Wolf; na strane"pre" pp. posl. Hampl, Svetlik, F. Kogler, Hrusovsky a Stivin.

Udelujem slovo prvemu recnikovi"proti", p. posl. dr Szullomu.

Posl. dr Szullo (madarsky): Ctena posl. snemovna! Expoze pana ministra Benesa je ako vzdy tonu poucovacieho a pohybuje sa v takych povsechnostiach, ktore lza len velmi tazko zachytit. Nie podl,a jeho expoze, ale skor podla jeho skutkov mozno posudzovat jeho zahranicnu politiku, ktora ma jednu chybu, a to je jej predimenzovanost. Pana ministra Benesa vedie vzdy myslienka, dla ktorej zahranicna situacia Ceskoslovenskej republiky je najbezpecnejsia vtedy, jestlize preoblecena do havu velmoci objavi sa na javisti a sveri buducnost republiky Spolocnosti narodov, t. j. abych sa tak vyjadril, vsadza celu svoju politiku na jednu kartu.

Vyplodom tejto politiky je Mala dohoda ako jednotna velmoc, vysledkom tejto politiky je, ze vo skutku Ceskoslovenska republika zatazena je o vela pocetnejsimi a vacsimi zavazky, nez kolko odpoveda jej unosnosti.

Od tych cias, co mam cest byt clenom zahranicneho vyboru, zaujimal som vzdy ostru opoziciu proti politike, ktoru sleduje pan minister. Jeho politika nie je taka, aby utvorila sulad medzi roznymi narodn ymi kmeny statu a aby utvorila dobre obchodne, hospodarske a politicke pomery so susedmi. On volil cestu budovania spojenectvi a paktov a tieto jeho pakta a spojenectva vsetky su namierene proti susedom, t. j. zkratka politika Brnesova sa domnieva, ze prostriedkom k posileniu statu nie je politika so susedmi, ale politika proti susedom. Politika Benesova zaviazala sa voci kazdemu svojmu susedovi vo smere pozitivnom a dnes je republika v tom polozeni, ktore v pripade krizy uklada ludu tazke zavazky. Zastoj pana ministra pripamatuva nam z isteho hladiska zastoj Cavourov, ktory utvoril Italiu unitu, ked este Italie nebolo. Dnesna situacia, ak na nu hladime z perspektivy expoze, ukazuje na to, ze myslienka Spolocnosti narodov octla sa v upadku. Spolocnost narodov bola stvorena na zaklade abstraktnych idei Wilsonovych, zaockovali vsak do nej imperialisticku nakazu zvitazivsich statov tak, ze Spolocnost narodov pri zovnajsej objektivnej forme nie je organom absolutnej pravdy, lez sluzi dnes k tomu, aby stabilizovala sobecke zaujmy zvitazivsich velmoci povalecnych.

"No more war", nikdy viac nesmie byt valka, tymto heslom bola preplnena verejnost svetova. Narody, unavene valkou, toto narkotikum pozily a vtedy este neverily, ze cela tato institucia neobsahuje myslienku, aby nikdy nebolo valky, ale to, aby nikdy nebolo valky proti vitazom, aby tito, suc nasyteni, mohli pokojne travit. Tento stav kludu mohol byt udrzovany dotial, tym svet bol v letargii, avsak jeho udrzanie stalo sa nemoznym, ako nahle ludstvo vratilo sa ku svojim zivotnym funkciam. Abych sa vyjadril moderne: stretne-li sa statizmus s dynamizmom, zautocia na seba. Dnes vsak vitazovia presli so statizmu na dynamizmus.

Do svetovej valky skoncila sa kazda valka tak, ze jedna strana zvitazila a druha bola porazena, avsak myslienkovy pochod ludstva sa nezmenil. V terajsej valke vsak bolsevizmus, zatemnenie auktority bielej rasy pred barevnou, socialne revolucie vytvorily novu psyche, ktora otriasla vo svete etatizmom, myslienkou kapitalizmu a socializmu, otriasla vsetkymi stlpami, na ktorych svet spociva, a dnes hrozi tym, ze kultura sveta tak ako je, sa zruti. Za tejto situacie nerozhoduje uz Europa jedine. Azia so zltym nebezpecenstvom je podou bolsevizmu. Afrika s nebezpecenstvom vzbudenia sebavedomia ciernej rasy a Amerika s metamorfozou kapitalizmu - to su vsetko faktory, skryvajuce v sebe tolko vybusin, ze by tu bolo len jedno zachranne vychodisko, keby totiz"pravda" zvitazila.

Avsak uz i Poncius Pilatus lamal si hlavu na tom ze quid est veritas? Definicia toho je vo smere pozitivnom tazka. Vo smere negativnom vsak mozno definovat ju takto: nie je pravdou to, co skryva v sebe sobecke zlo svojzajmu.

Jako ked v obchodnej bilancii je pocetna chyba a tato chyba sa pri sostaveni bilancie vzdy ukaze, tak je tomu dnes i v situacii svetovej. Vklzla-li chyba do vykonu spravedlnosti, tu ten egoizmus vyjde na javo pri sostavovani diplomatickej bilancie. Akokolvek vysvetlujete a snazite sa umelymi instituci i zahalit pravdu, jedno je nesporne, ze zakladny dokument Spolocnosti narodov neodpoveda poziadavkom nesobeckej pravdy. Vznesena myslienka Spolocnosti narodov nebola uskutocnena tak, aby Spolocnost narodov ako institucia zakladala sa na spravedlivosti, ale bola zorganizovana tak, aby Spolocnost narodov bola predpojatou instituciou toho, aby vytvorena bola vecna statika, t. j. aby vitazi zostali navzdy vitazmi a aby porazeni zostali navzdy porazenymi.

Stavia sa stale do popredia logicka otazka, ze budto bolo tre a svet znova prebudovat tak, aby zvitazila zasada ethnicka, totiz aby kazda rasa, ktora ma v seba schopnost statotvornosti, bola oslobodena z cudzieho jarma a utvorenim narodnych stat zazehnane boly narodnostne spory, a tu zastrmie sa pred mnohymi rozdrasanymi narody otazka, preco vraj prave ony boly roztrhane - alebo ta teza nie je pravdiva, lez rozhoduju principy hospodarske, a tu zastrmie sa zasa otazka staby matematicka chyba, preco vraj tedy boly ro borene hospodarske jednotky? Ked v r. 1935 Anglicko a Francuzsko angazovaly Italiu, tohoto velkeho europskeho proletara, ako ho nazval Corradini, proti jeho starym priatelom, proti triple alliance, tu bola Italia v Rime uistena, ze dostane uzemia potrebne ku svojmu uzemnemu rozvoju a ze uznaju Italii"interets particuliares et dominants en Abessinie". Anglicko to do urcitej miery splnilo po vojne, Francuzsko vsak nie. V januari 1935 tiez Francuzsko z velkej casti napravilo toto opomenutie dohodou Lava -Mussoliniho, ale je nesporne, ze to nebolo uspokojive. A ked teraz chce Italia uplatnovat svoju dynamicku silu, tu ako keby roku 1915 ani nebolo byvalo, to ten angazant ani v uvahu nebere a opierajuc sa na obj ektivnu Spolocnost narodov so zdoraznovanin formalnej pravdy stoja stari spojenci proti sebe; a prave nesnadze tejto krizy vycitujeme z expoze, ktore nam predniesol pan minister Benes.

Ked vypukla svetova valka, staly na jednej strane bez opory a priatelov Rakusko-Uhorsko, Nemecko, Bulharsko a Turecko, a na druhej strane proti nim stal cely svet. Ze pri takejto nerovnosti mohla valka trvat styri roky, to je epopea heroizmu, avsak zaroven i tragedia ludstva; dnes vsak je situacia celkom ina. Dnes nie je cely svet angazovany na jednej otazke, lebo nezabudajme, ze nie je clenom Spolocnosti narodov Nemecko, ani Japonsko, ani Amerika. (Posl. Kosik [madarsky]: Ale je jej clenom sovietske Rusko!) Dakujem vam za tento"zitzer", ctena pan poslanec; Rusko je sice clenom Spolocnosti narodov, avsak Rusko dnes nie je jednotnou svetovou risou, ale sovietom, z ktoreho sa velmi znacna cast odtrhla, ktora je tiez velmocou, a to je Polsko, ktoreho zaujmy su v diametralnej protive so zaujmami ruskymi.

V tejto situacii uviazal sa pan minister zahranicia svojim priatelstvom k Rusku na vychode, aby si zabezpecil vychod. Stvoril Malu dohodu, aby sa tym zabezpecil v strednej Europe a zaviazal sa na severe a zapade Francuzsku, aby nasiel ochranu na sever a zapad. Jestlize by vsak tieto smluvy maly nastupit platnost na vychode, zapade, juhu a severe, znamenalo by to nesnadze pre republiku a tymito nesnadzami nemuseli by sme dnes trpet, keby nas v nasej zahranicnej politike neboly honily velmocenske vidiny.

Republika stala sa prilis zavislou na Francuzsku, a dnesna situacia Francuzska v dosledku jednak britsko-francuzskych, jednak francuzsko-italskych smluv skryva v sebe privela tazkosti. Tazko je videt do buducna, dejiny minulosti skryvaju vela pouceni, avsak pravdu ma Anatol France, ked poveda:"Poucenie nema velkej ceny. V danom pripade nejednaju ludia nikdy podla poucenia, lebo vtedy dopustia sa len jednej hluposti, ale vzdy jednaju podla svojho temperamentu a impulzu, a to je pricina chyb ludstva". Ked spanielsky kral Filip II. vyslal svoju armadu proti Anglii kralovny Alzbety. nemyslel na to, ze je este vacsia moc, nez su lodi; a ked Napoleon chcel zablokovat Angliu, neveril, ze nad ludskou fyzickou silou je vyssia moc, a to je osud.

Ked,ze za dnesnej situacie znamenaju moc lietadla a dusevne infekcie a nie lodi a hospodarske sankcie, tazko je videt do buducna. Len jedno je iste, a to je, ze v tejto velkej sachovej partii na nas, male figurky, necaka ukol, aby sme hrali krala ci damu alebo vez, ale nebude nasim ukolom ani to, aby sme zastupovali figuru jazdca. My v ramci nasho statu, nie suc vedeni premrstenymi svetovymi ambiciami, musime hladat len jedno, a to je, aby sme pozadovali od ministra zahranicia, aby sa snazil vyhybat vsetkym tazkostiam, ktore by vydavaly republiku nebezpeciu valky. (Posl. Schulcz [madarsky]: Stoji na zaklade Spolocnosti narodov!) Ao, avsak clenovia Spolocnosti narodov sa rozvadili. Lebo nech nazyvame"trestnou expediciou", ci"exekuciou", alebo"korektnym prevadzanim smluv" alebo"sankciou" to, ked jeden clovek zautoci na druheho bodakom, tankom a lietadlom, veru je to len valkou; a nie krvou diplomatov, ale krvou prosteho ludu stane sa ona tak hroznou osudovou tragediou.