Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 7. schuze (obsah, porad) | Streda 23. rijna 1935

Mistopredsedove: dr Markovic, Langr, Kosek, Mlcoch, Taub, Onderco.

Zapisovatele: de Witte, R. Bohm.

238 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady Malypetr; ministri Bechyne, dr Czech, dr Cerny, dr Derer, dr Franke,dr Krcmar, Machnik, Najman, dr Spina, dr Sramek, dr Trapl.

Predseda nejvyssiho ucetniho kontrolniho uradu dr Horak.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupci Nebuska, dr Mikyska.

Mistopredseda dr Markovic (zaujav misto na recnisti - zvoni): Zahajujem 7. schodzu poslaneckej snemovne, svolanej dekretom pana prezidenta republiky k podzimnemu zasedaniu.

Panie a panovia! (Poslanci povstavaji.)

Stvrte volene Narodne shromazdenie Ceskoslovenskej republiky hned na pociatku svojej cinnosti utrpelo tazku stratu; poslanecka snemovna schadza sa k prvej schodzi podzimneho zasedania v mimoriadne smutnych okolnostiach: predsednicke miesto, z ktoreho malo byt zasedane zahajene, je prazdne a prazdne je jedno miesto poslanecke; kytice kvetov, pokryte ciernym zavojom, ktore su na oboch miestach, nam pripominaju smutnu skutocnost: odisiel z pomedzi nas navzdy Bohumir Bradac, nas clen a kolega, ktoreho poslanecka snemovna poctila najvyssim stupnom svojej dovery, ked 18. cervna tohoto roku temer patsestinovou vacsinou svojich clenov ho zvolila za svojho predsedu. Odisiel niekolko dnami predtym, ked nasej dovere k nemu malo sa dostat vo smysle zakona potvrdenia jeho definitivnou volbou predsedom poslaneckej snemovne.

Nohumir Bradac romrel na svojom rodnom majetku v Zidoviciach, v nedelu dna 20. tohoto mesiaca o 3. hodine rannej, v 54. roku svojho zivota.

Tato smutocna schodza venovana pamiatke zomreleho predsedu poslaneckej snemovne a tym predsedu Narodneho shromazdenia Ceskoslovenskej republiky je prvou svojho druhu v dejinach ceskoslovenskeho parlamentu. Je to skutocnost tym bolastnejsia, ze novozvoleny predseda, ktory sa tak sympaticky uviedol snemovni ako prvy strazca parlamentarizmu a demokracie a ktory tiez celou snemovnou tak sympaticky bol prijaty, nemohol splnit svoje ukoly, ktore pred sebou jasne videl, ktorym rozumel a ktorym chcel venovat svoju velku skusenost politika, obcana i cloveka.

Bohumir Bradac sa narodil 31. maja 1881. Odborne vzdelanie ziskal na hospodarskej skole, pri com bol tiez mimoriadnym posluchacom na univerzite. Po dokonceni studii venuje sa zemedelstvu a ani nie 20rocny vrha sa do verejnej cinnosti. Strediskom jeho zaujmu je samosprava a druzstevnictvo. Sotva 24rocny je zvoleny starostom ob e a uz stoji v plnom ruchu verejneho zivota. Obratny recnik a organizator uputa skoro na seba pozornost vedenia agrarnej strany, ktore spravne vycitilo, ze energicky mlady rolnik bystrych postrehov a tvorivej koncepcie je priamo predurceny k tomu, aby bol mluvcim a zastupcom rolnickeho ludu. Tak sa stalo, ze uz v roku 1911 ani nie 30rocny bol zvoleny v jicinskom volebnom kraji poslancom za agrarnu stranu do viedenskej risskej rady. Kratko po tom sa stava aj ceskym poslancom zemskym.

Vo Viedni sa mlademu poslancovi a bystremu jednatelovi klubu agrarnych poslancov otvorilo nove siroke pole posobnosti. Vrodena huzevnatost a pilnost umoznuje mu, ze sa rychle zapracoval do parlamentnej prace. Posobil v roznych snemovych vyboroch: vyucovacom, narodohospodarskom, zeleznicnom, socialnom a nudzovom, ale menovite v rozpoctovom a brannom, cim sa mu dostalo cennej odbornej pripravy pre pozdejsiu cinnost v parlamente a vlade vlastneho slobodneho statu.

Ked prisla vojna, ukazal sa muzom na pravom mieste. Sotrvavajuc vo Viedni po boku predsedu Ceskeho svazu, chrani tu uspesne nielen zaujmy zemedelskeho stavu, ale zaujmy celeho naroda. Ked v juli roku 1917 na risskej rade delila Cesky svaz otazka, ci sa ma oboslat ustavny vybor, ktoreho ukolom bolo prebudovat Rakusko, Bohumir Bradac bol medzi tymi poslancami, ktori hlasovali proti oboslaniu, ponevac nechceli, aby sa oboslanim vyboru stazila Masarykova, Benesova a Stefanikova praca za hranicami. V auguste roku 1917, ked ceske robotnictvo v Prahe a Plzni sa burilo pre nedostatok potravin, bol Bradac medzi poslancami, ktori zasiahli a ziskali hladujucemu robotnictvu nutne potraviny.

Mimo parlamentu posobil vo Viedni aj na poli kulturnom, v prospech ceskeho skolstva, v spolku Komenskeho a na poli socialne-humanitnom v spolku Ceskeho srdca.

Bohata predprevratova cinnost zosnuleho otvarala mu po prevrate cestu na vodcie miesta demokracie, na ktorych mohol uplatnovat svoje vodcovske a politicke schopnosti. Stal sa clenom revolucneho Narodneho shromazdenia a bol zvoleny do poslaneckej snemovne vo vsetkych styroch volebnych obdobiach. Nove funkcie, ktore mu boly sverene, znacne rozsiily obor jeho posobnosti a z cinnosti dosial viac hospodarskeho a kulturneho razu prechadza na cinnost prevazne politicku.

Ako poslanca vi dime ho pri praci v plene, vyboroch i v klube svojej strany, menovite v rokoch 1920 az 1929. V klube poslancov republikanskej strany bol najskor jednatelom, pozdejsie podpredsedom. Svoje politicke skusenosti a odborne znalosti uplatnoval bohate ako clen branneho a rozpoctoveho vyboru. Na cele tohoto stal ako predseda od roku 1920 az do roku 1929. V tejto svojej funkcii prispel vynikajucou merou k vypestovaniu tradicie, ktora sa ustalila na vecnom posudzovani finacnych zalezitosti statu.

V stykoch politickych stran a ich predstavitelov svojim konciliantnym jednanim vedel odstranit nejednu tazkost a uhladit mnohy rozpor; aj tu - ako v mnohom inom - bol ucenlivym ziakom a jednym z najoddanejsich spolupracovnikov zomreleho Antonina Svehlu. Jeho objektivita a tolerantnost a s nou spojene schopnosti prostriedkovat medzi politickymi stranami a jeho neobycajny smysel pre parlamentnu spolupracu postavily ho na dobu troch rokov na celo vykonneho vyboru stran tak zvanej obcianskej koalicie. Aj v tejto funkcii i potom nasiel vzdy cestu aj k stranam docasnej opozicie, prave preto, ze duch spoluprace a druznosti, ktory ho viedol v jeho verejnej cinnosti, zostaval mu mostom, ktory ho spojoval aj s druhym brehom politickeho kolbista.

Clenom vlady stal sa prvy raz v decembri roku 1929: bolo mu sverene ministerstvo zemedelstva v dobe, ked po prechodnom zlepseni aj v zemedelstve zacaly sa javit pociatky hospodarskeho poklesu. V dalsej vlade, menovanej v oktobri 1932, bol ministrom narodnej obrany a nim zostal aj v druhej vlade Malypetrovej. Zaujem verejnosti o armadu a zvysene porozumenie parlamentu pre vojenske potreby bol dosledkom nielen vyvoja medzinarodnych pomerov, ale aj Bradacovej energie a jeho uslachtileho usilia.

Na ustavujucej schodzi snemovne, vyslej z tohorocnych majovych volieb, bol posl. Bradac zvoleny jej predsedom. Bol zvoleny za predsedu v dobe, ked demokraticke sriadenia a parlamentarizmus postihly v niektorych statoch Europy tvrde otrasy. V tejto dobe v duchu, ktory manifestoval vysledok majovych volieb v Ceskoslovenskej republike novozvoleny predseda zdoraznil povinnost "dbat vysokeho postavenia zakonodarnej reprezentacie ludu tohoto statu v jeho ustavnom zivote"."Jestlize parlamentarism je prvni a nejvyznacnejsi projev demokracie" - povedal vo svojej zahajovacej reci"pak je treba primo uzkostlive dbati, aby tento sbor, stojici v cele vsem demokratickym zrizenim, plnil bezvadne a obezretne vsecky sve ukoly a obhajil sva nezadatelna prava.""Streziti obe je povinnosti predsedy snemovny" - tymito slovami oznacoval svoj najdolezitejsi ukol. Kratka doba, po ktoru mu osud doprial tento ukol plnit, nam potvrdila, ze volbou zomreleho za predsedu poslaneckej snemovne vlozili sme straz nad nasou demokraciou a parlamentarizmom do dobrych ruk, ktore boly povolane viest nas zakonodarny sbor v dnesnych tazkych dobach bez urazu k zdarnemu rozvoju, v duchu nasej ustavy a k upevneniu dovery obcianstva v nasu cinnost. Tym vacsi je nas zial, ze zakerna nemoc pozbavila zomreleho moznosti plnit a vyplnit vysoky ukol, ktory sme mu sverili a ktory si sam tak vystizne urcil.

Bohumir Bradac bol clovekom konstruktivnej prace. Vedel robit pracu drobnu i velkorysu. lepsiu buducnost naroda a jeho schopnost k statnej samostatnosti spatroval predovetkym v jeho kulturnej a hospodarskej zdatnosti. Vedel myslienku nielen vyslovit, ale aj uviest ju cinom vo skutok. Plnil krasne poslanie, ktorym je usilie o lepsi zivot cloveka pracujuceho na pode a pracujuceho cloveka vobec. Praca, ktoru vykonal v tomto smere, patri k najvyznamnejsim a zostane na vzdy dokladom jeho pevnej vole a vytrvalosti. Pri tom v sluzbe potrebam vlastneho stavu snazil sa vzdy - verny zasadam a smerniciam svojho ucitela a vodcu Antonina Svehlu uviest do suladu zaujem svojho stavu so zaujmami ostatnych odvetvi ludskej prace a tym aj so zaujmami statu.

Kazdemu uradu, ktory mu bol svereny, venoval sa celou dusou. Dbal malo svojho zdravia a zaujmy jeho rodiny i zaujmy vlastneho hospodarstva casto musely ustupit starosti o ukolv verejne. Patril k tym. ktori davajuc do sluzby celku vsetko, davaju v obet osud svojich najblizsich i sameho seba.

Dosiahol ako obcan najvyssie hodnosti, preca sa nezproneveril rodu a prostrediu, z ktoreho vysiel a v ktorom ztravil i posledne chvile svojho zivota.

Bol z tych, ktori si doniesli do zivota neocenitelne vlastnosti: uprimnu volu pre kazdeho, veselu mysel, bodrost a druznost. Vlastnosti, ktore i v politike - spojene s loyalitou a objektivnostou, i politickou a narodnostnou snasanlivostou - odzbrojuju nepriatela a tesnejsie priputavaju priatela. Tieto vlastnosti vedel uplatnit vo verejnom zivote, vedla svojho nadania, vzdelania, pilnosti, ochoty a nezistnosti; odtial dlhy rad jeho uspechov, rad priatelov, rad zasluh. Jeho srdce neztvrdlo v mnohorocnych politickych zapasoch, zostaval mi milym kolegom, s ktorym stretavali sme sa ako so spolupracovnikom a priatelom a nie ako politickym odporcom a strannikom. Pri stykoch s nim ozyval sa vzdy nie len rozum, ale i srdce.

V dobach dobrych i zlych vedel si zachovat dusevnu rovnovahu, rozvahu a klud. Neztracal viery v lepsiu buducnost, bol optimista, ktory svoju vieru v konecne uspechy. v dnesnej dobe tak prepotrebnu, vedel sirit aj okolo seba.

Jeho predcasny odchod pripravil nas o jednoho z najvzacnejsich priatelov a kolegov, z najlepsich pracovnikov a statnikov, o vzorneho predsedu a vodcu. Preto v dejinach ceskoslovenskej republikanskej demokracie a ceskoslovenskeho parlamentarizmu meno Bohumira Bradac a zostane zaznamenane na prednom mieste a jeho pamiatku zachovame si za vzor a priklad. (Poslanci usedaji.)

Slavna snemovna, vo smysle usnesenia predsednictva a nepochybujuc o vasom suhlase, na znamenie hlbokeho smutku snemovne prikrocujem k zakonceniu tejto schodze a oznamujem, ze sa predsednilnictvo usnieslo, aby sa buduca schodza konala v utorok, dna 5. novembra, o 11.hodine predpoludnim s dennym poriadkom dnesnej shodze koncim schodzu.

(Konec schuze ve 3 hod. 41 min. odpol.)