Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1935-1938 | Poslanecka snemovna - stenoprotokoly | 3. schuze (obsah, prilohy) | Streda 19. cervna 1935

Predseda Bradac.

Mistopredsedove: dr Markovic, Langr, Kosek, Onderco, Mlcoch, Taub.

Zapisovatele: Dubicky, dr inz. Fulik.

259 poslancu podle presencni listiny.

Clenove vlady: predseda vlady Malypetr; ministri dr Derer, inz. Dostalek, dr Franke, dr Krcmar, Najman, inz. Necas.

Z kancelare snemovny: snem. tajemnik dr Riha; jeho zastupci Nebuska, dr Mikyska, dr Zadera.

Predseda (zvoni): Zahajuji 3. schuzi poslanecke snemovny.

Snemovna jest zpusobila jednati.

Nemoci omluvil se na tyden posl. dr Stanek.

Pristoupime k projednavani prveho odstavce poradu, jimz jest:

Lhutu recnickou navrhuji podle usneseni predsednictva tak, aby pro celou rozpravu cinila pro kazdy klub tolikrat 4 minuty, kolik ma klub clenu, nejmene vsak na klub 60 minut.

Na poslance mimo kluby pripada dohromady 30 minut.

Hospitanti se pocitaji do poctu clenu klubu.

Jsou nejake namitky proti tomuto navrhu? (Namitek nebylo.)

Neni jich. Recnicka lhuta jest tedy podle neho stanovena.

Prihlaseni jsou recnici: na strane "proti" pp. posl. dr Szullo, Sverma, Brody, Frank, dr Fencik, Jaross, Sandner, Hlinka, B.Kohler, Szentivanyi, Nitsch, dr Tiso, dr Clementis, Esterhazy, Wollner, Petrasek, inz. Peschka; na strane "pro" pp. posl. Teplansky, Hampl, dr Klapka, Svetlik, Bergmann, Beran, dr Macek.

Nez udelim slovo prvemu recnikovi, zadam vsechny ke slovu prihlasene pani a pany poslance, aby pokud mozno presne dodrzovali ustanoveni jedn. radu a zvyklosti rozprav snemovnach.

Zvlaste zadam, aby byla vzdy dodrzovana snemovnou stanovena recnicka lhuta a aby bylo dodrzovano ustanoveni odst. 1, §u 44 jedn. radu, podle ktereho vsichni recnici smeji uzivati psanych poznamek pouze k podpore pameti a cisti smeji pouze klubovni prohlaseni a citace oznacene udanim pramene. Recnici, pokud dosud nejsou prihlaseni, necht se hlasi bud ustne u predsedy v plenu - snemovny nebo pisemne.

Pri prihlasovani necht vzdy soucasne sdeli, zda se hlasi na stranu "pro" ci "proti".

Upozornuji dale na odst. 3 §u 45, podle ktereho mohu jinemu clenu tehoz klubu, mluvil-li jiz nektery jeho klubovni kolega, udeliti slovo teprve tehdy, az promluvili prihlaseni recnici vsech klubu, jejichz clen dosud k veci nemluvil.

Podle odst. 4 tehoz §u 45, mohou si sice recnici po oznameni toho predsedovi vymeniti mista, zadam vsak, aby recnicke prihlasky daly se po radne rozvaze, aby porad recniku nemusil byti stale menen a aby zbytecne nemusily byti meneny ucinene disposice.

Kancelar upozorni vcas kazdeho recnika, kdy prijde na radu; pres to prosim prihlasene pany, aby svoje poradi si sami strezili a aby se zbytecne nevzdalovali ze zasedaci sine a jejiho nejblizsiho okoli v dobe, kdy jim ma - byti udeleno slovo.

Udeluji slovo prvnimu recniku "proti", jimz je p. posl. dr Szullo. Prosim, aby se ujal slova.

Posl. dr Szullo (madarsky): Ctena posl. snemovna! Ako prvy recnik tohoto noveho Narodneho shromazdenia nechcem dat zavzniet ostremu tonu sta prvemu akordu. Prehlasujem vsak, ze program pana predsedu vlady nas neuspokojuje. Tento program je len programom zvyklosti, usance-program, ktory by mohol predniest ktorykolvek min. predseda v ktoromkmkolvek parlamente. Niet v nom koncepcie, ani providencie, zvlaste vsak nie je v nom to najdolezitejsie, s cim treba pocitat, ze totiz tato republika nie je statom narodnym, ale statom narodnostnym.

Chce-li ceskoslovenska vladna sprava zachovat tuto republiku statom pevnym, tu nesmie sledovat voci narodnostiam politiku, ktoru podla tvrdenia vlady sledovala stara monarchia a ktorej konce sme videli. Programom pana predsedu vlady a jeho strany je - ako to on sam povedal posledne vo svojom prejave uverejnenom v "Petit-Parisien" - ze vraj tento stat vytvorili si Cesi, a tedy ze on patri im.

Tento stat bol utvoreny mierovymi smluvami po svetovej valke, avsak do tohoto statu neboli inkorporovani len Cesi, ale tiez ine narodnosti. A preto chcem tuna pribit, ze my tunajsie narodnosti ziadame odpoved na otazku, zda ste chceli i nas za clenov tohoto statu, alebo zda ste chceli len uzemie, kde my bydlime? Z odpovedi na tuto otazku sa totiz dozvieme, ako zamysla vlada dodrzat slavny slub dany narodnostiam.

Musim s tohoto miesta konstatovat, ze nase prava, zarucene mierovymi smluvami a smluvami mensinovymi su sice na papieri, avsak v zivote neexistuju. Lebo musim s tohoto miesta konstatovat, ze v celom kulturnom programe vlady vidim smer, ktory chce Madarom a Slovakom zabranovat, aby sa oni vo svojej vlastnej kulture mohli vzdelavat mimo ramca skol ludovych. (Posl. Kopasz [madarsky]: Kiez by len Slovaci v Madarsku mali tol,ko prav, kolko ich mate vy!) My musime mat viac prav z urciteho hladiska, pan posl. kolega, lebo my mame urcity servitut, a to je mensinova smluva, ktoru zachovavat je povinnostou vlady.

Musime konstatovat i to, ze v programe pana predsedu vlady nespatrujem kautely ani po tej stranke, do akej miery ide politika so statmi obklopujucimi republiku, a nevidim kautely ani po tej stranke, ze by zahranicna politika vlady bola takou, ktora by efektivne dokazovala, ze sleduje dorozumenie so statmi susednymi, dorozumenie, ktore pan minister zahranicia Benes stale zdoraznuje, ktoremu vsak dosial pri kazdom kroku zabranuje. Pred rimskou konferenciou, kedze je ona tak velmi dolezita, dufali sme pozitivnejsie prejavy, a to tym vacsmi, lebo za dnesnych akcii vo svete je to umoznene, a kedze od sposobu, ako sa tato politika zachova, zavisi tiez sposob, ako budu nase narodnosti vo svojich bojoch voci vlade pokracovat.

S podrobnostmi vladneho programu budu sa zaoberat ostatni recnici nasho klubu. Ja pokladam iba za potrebne, abych jakozto predseda spolocneho poslaneckeho klubu zemskej strany krestansko-socialistickej a madarskej strany narodnej precital tuto deklaraciu. (Cte):

"Narody somknute v nasich stranach na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v terajsich volbach ospravedlnily spravnost nasej politiky. Konstatujeme so zadostucinenim, ze masy nasich volicov sotrvavaju na stanovisku politiky opozicnej a pobadaju nas, aby sme i my sotrvali dalej na doterajsej ceste nasej politiky a na tejto ceste dopomohli narodom Slovenska a Podkarpatskej Rusi k spokojnejsej a blazenejsej buducnosti.

Trvame nezmenene na poziadavku sebaurcovacieho prava narodov. I tym chceme dat vyraz tomu, ze len na zaklade vazne chapanej a institucne zaistenej narodnej rovnopravnosti, krestanskej moralky a demokracie predstavujeme si zdrave umiestenie nasich narodov medzi ostatnymi narody republiky. Ustavnymi prostriedky a v ramci platnych zakonov budeme stale dozadovat sa nasej rovnopravnosti a ... (Posl. Siroky [madarsky]: A budeme lizat Cechom paty!) V lizani pat musite nam davat hodiny, lebo my sa v tom nevyzname. S najvacsou energiou, s vierou v nasu pravdu, poctive budeme bojovat a budeme klast odpor politike vladneho rezimu, ktory z poza hesiel demokracie utvoril diktaturu vladnej vacsiny.

Nova vlada neodvodila dosledky z volieb a chce vo sprave statu pouzivat tych istych prostriedkov, ktorych pouzivala dosial. Tieto prostriedky a tieto metody nehodia sa k tomu, aby vyrovnaly protivy plynuce z narodnej, socialnej, kulturnej a hospodarskej struktury statu a aby vyriesily z toho plynuce velke otazky. Preto chovame nedoveru voci vlade a preto prehlasujeme najostrejsi boj opozicny." (Potlesk.)

Predseda (zvoni): Udeluji slovo dalsimu prihlasenemu recniku "pro", panu posl. Teplanskemu. Prosim, aby se slova ujal.

Posl. Teplansky: Slavna poslanecka snemovna, damy a panovia! Pan predseda vlady vcera za suhlasu vsetkych roduvernych obcanov tohoto statu a menovite koalovanych stran predostrel pracovny program novej vlady. Musime uznat, ktori pozname narodohospodarske pomery tak v nasom state, ako tiez vyvoj narodohospodarskych a politickych pomerov v nasom zahranici, ze sostovovat pracovne programy v dnesnej zodpovednej a tazkej dobe nie je lahkou vecou. Nestacilo by, slavna poslanecka snemovna, ovsem len sostavit pracovny program, ale musime mat dostatocnej dobrej vole, sily a odhodlanosti k loyalnej spolupraci, a to vsetky slozky tohoto parlamentneho zivota, vsetky politicke strany, ktore maju na zreteli blaho statu a zdarny vyvoj nasej drahej vlasti, Ceskoslovenskej republiky. Nestacilo by, vazene damy a panovia, len zostat pri slovach, bude treba, aby sme prilozili ruku k dielu, aby tento program sostaveny stal sa i skutkom.

Najvacsim hriechom v politickom zivote je politicka slepota. Vazeni panovia, preto zdoraznujeme tuto okolnost, lebo vieme, ze vyvoj nasich narodohospodarskych pomerov v nasom state nemozeme odlucit od vyvoja zahranicnych narodohospodarskych a politickych pomerov. Nasa zahranicna politika od pociatku zalozenia tohoto statu, ako velmi spravne zdoraznil pan predseda vlady, je vedena v znameni mieru, je vedena v znameni kludu. Volame kazdeho k spolupraci, chceme s kazdym spolupracovat. Tato zakladna v nasom demokratickom zivote plati tak na vnutrozemne pomery ohladom spoluprace, ako tiez na zahranicne. Vzdor tomuto velkemu usiliu, damy a panovia, ovs em musim konstatovat, ze vyvoj nasich zahranicnych pomerov nedospel este tam, kde by sme ho chceli mat. My vidime, ako to bolo i vo vladnom prehlaseni zdoraznovane, a opakoval to novozvoleny pan predseda snemovne Bradac, ze tie zahranicne pomery vzdor tomu nasemu velkemu usiliu a spoluprace v mnohych statoch v Europe nedospely tam, kde bysme i ch chceli mat. Este stale sa nestretame s politickym kludo, ktory je predpokladom zdarneho politickeho vyvoja, a vidime este na mnohych stranach nejasnost. Videli sme, ze menovite v poslednych dobach, ked sa jednalo o ozdravenie politickych pomerov str.ednej Europy, sme mali nadeje, ze po poradach v Stresse problem stredoeuropsky bude rychle vyrieseny. Vidime, ze zasiahly zasa ine svetove udalosti do toho a nie vinou nasou sa rozresenie tohoto vazneho problemu vzdor nasej dobrej vole stale oddaluje.

Treba, slavna snemovna, opravdu lutovat, ze nas bratsky slaviansky narod polsky, nasa slavianska krv este nevidi v nas bratsky narod. My vidime, ze vyvoj politickych pomerov v Polsku nespeje tam, kde by sme ho chceli mat, nie vinou nasou, a mame nadeje, ze konecne i Polsko nahliadne, ako to posledne udalosti ukazuju, ze bude v nas videt spriateleny stat, lebo vsak osud nasho naroda je tesne spojeny s osudom Polska. Jestli by sme stratili slobodu my, historia nas uci, ze i Polsko by tazko udrzalo svoju slobodu. Preto sme tu jeden na druheho odkazani a verim, ze pomery po tejto stranke sa budu vyjasnovat, a Polsko bude v nas videt bratsky narod slaviansky a postavi sa na zdravu zakladnu slavi anskej spolupatricnosti.

Tesime sa z priatelskych stykov so vsetkymi statmi Europy. Menovite sme videli, ze posledne dni nas pan minister zahranicia rozsiril tuto zakladnu o sovietske Rusko. Dnes mame spriateleny velky stat, sovietske Rusko, a navazuj eme s nim nielen pooliticke, ale aj obchodno-hospodarske styky. Po tejto ceste budeme dalej kracat.

Velmi vitam, ze sa uskutocnila v poslednych dnoch obchodna smluva so susednym Madarskom. Viackrat bolo na tomto odpovednom mieste zdoraznene viacerymi odpovednymi politikmi tohoto statu, ze i voci Madarsku sa chceme chovat demokraticky, chceme aj s Madarsk om spolupracovat a ja ako Slovak menovite by som vital, keby Madari upustili od hesiel revizionistickych, ktore hatia hospodarske sblizenie dvoch susednych statov, ktore su zivotne jeden na druheho odkazane, a velmi by sme sa tesili, keby z nasich hor slovenskych to slovenske drevo na zaklade patricneho dorozumenia sa mohlo vyvazat do Madarska.

Ale madarsky narod a madarski politicki vodcovia si musia uvedomit jedno, ze kym tam bude hlasany duch revizionisticky a kym mladez v tomto smere tam bude vychovavana, ze tato vychova a ze tato cesta nevedie ku sblizeniu, ale bude sa dobra shoda na zaklade tychto zjavov oddalovat a budu to len umluvy casove. Aby sa pomery vo strednej Europe po stranke hospodarskej ozdravily, vsetky snahy revizionisticke musia prestat raz a navzdy.

Nase mensiny v nasom state musia si uvedomit jedno, ze nasa ustava zabezpecuje nasim mensinam plne prava, ze nase mensiny, ked porovnavaju svoje pomery hospodarske, kulturne a socialne so susednymi statmi, musia uznat, ze su vybavene dobre. A ze su dobre vybavene, toho dokazom je i slozenie nasho parlamentu. Vidime tu zastupcov nemeckej, madarskej a polskej narodnosti. Jestli by sme neboli demokratmi, tedy tieto mensiny by tuna nemohly sedet a rozhodovat. Preto je zaujmom nasich mensin, a to hlasam ako na adresu nasich bratov Nemcov, tak tiez pre Madarov, aby si uvedomili, ze demokraticka forma tohoto statu ich chrani a dava im naprostu moznost spoluprace. Jestli by utocili a znicili demokraciu, tak pride, ako sme videli v inych statoch - a taku situaciu si neziadame - forma ina, tak ze by z tejto spoluprace nase mensiny musely byt vylucene. Nase mensiny, menovite nemecka, v poslednych volbach chcely sa domahat svojich politickych prav na zaklade totality. Kazda totalita narodnostnych mensin musi vyvolat totalitu a koncentraciu ceskoslovenskych stran. Toho si musia byt nase mensiny vedome. Preto nemozeme si nicoho ineho zelat, ako uprimnu spolupracu demokraticku, aby sa nase mensiny vyvarovaly vsetkych tych narodnostnych bojov, lebo tychto nepotrebujeme, ale v dnesnej dobe aby sme si hladeli zakladny hospodarskej spolupatricnosti a spoluprace.

Ked skumame vysledky poslednych volieb, ako o tom vcera bolo hovorene vo vladnom prehlaseni, tak mozeme prehlasit, ze posledne volby sa vyslovily za zachovanie demokratickej formy tohoto statu. Posledne volby ukazaly, ze niektore koalovane strany, ktore v tomto state 6 rokov vladly za velmi tazkych pomerov, prvykrat boly zastavene v svojom postupe. Toto je take jemne upozornenie nasej demokracie a preto, vazeni panovia, ked nam aj volicstvo dalo za pravdu a demokraticka forma a koalovanestrany, ktore za minulych 6 rokov za velmi tazkych hospodarskych pomerov braly odpovednost i pri volbach za osudy tohoto statu, je treba si tohoto jemneho upozornenia vsimnut a je treba, aby vsetky stavy tohoto statu a tohoto parlamentu si podaly navzajom ruky a aby sme na zaklade usilovnej a intenzivnej spoluprace hladeli tazkosti dnesnej doby odstranit. (Predsednictvi prevzal mistopredseda dr Markovic.)

Vazeni panovia! Mna ako Slovaka zaujimaju po stranke politickej, hospodarskej, kulturnej a socialnej najviac pomery sslovenske. S tohoto odpovedneho miesta som, myslim, hovoril pri prejednavani statneho rozpoctu a vtedy som uprimne s tohoto miesta ziadal svojich kolegov zo slovenskej ludovej strany, ze nebude mozno, aby sme my Slovaci a Cesi, ktori sme stvorili tento stat, ktori sme sa zucastnili tak v domacich, ako aj zahranicnych odbojoch, ktori sme na jednej strane videli nasho vrele milovaneho prezidenta Masaryka a nasho zahranicneho ministra Benesa a na duhej strane sme tam mali nasho bohatiera Stefanika, sa nedohodli, ze bude potrebne, aby slovenska ludova strana konecne formulovala v zaujme svojom vlastnom, v zaujme Slovenska i v zaujme celeho naroda, ze vlastne co autonomiou rozumie.

Vazeni panovia! Myslim, ze to bol pan posl. dr Tiso, miestopredseda slovenskej ludovej strany, ktory 28. novembra hovoril s tohoto odpovedneho miesta a vtedy apeloval na strany narodneho charakteru, aby zaujaly stanovisko k autonomii. Ja, vazeni panovia, zvlaste tuto otazku spominam ako Slovak, lebo nechcem sa jej vyhybat a tiez sa jej nechcu a nesmu vyhybat ziadne politicke strany, ktorym zalezi na rozvoji a blahu celeho statu a menovite Slovenska.

Vazeni panovia! K autonomii ziadne nove stanovisko zaujimat nemusime. Nase stanovisko k autonomii je velmi zname a ja s vdakou musim kvitovat, ze p. posl. dr Tiso, ktory tuna hovoril s tohoto zodpovedneho miesta, hovoril, ze povazuje jednotne zakonodarstvo za prepotrebne v tomto state, ze nemysli taku autonomiu, ktora by bola legislativna. To zdoraznil s tohoto miesta pan dr Tiso. Po tomto zdorazneni my, ktori pozname politicke pomery, sme si ujasnili a boli sme a sme presvedceni aj dnes, ze slovenska ludova strana nezamysla ziadnu taku autonomiu, ktora by viedla k dualizmu, ktora by chcela roztrhnut tento stat na dve ciastky, a preto, ked tuna hovoril - myslim, ze to bol p. dr Micura z lidovej strany - v mene Slovakov vyhlasil, ze na tomto podklade mozeme jednat, nasli sme dorozumenie a chapeme, ze na zaklade zemskeho zriadenia, ktore je na Slovensku este mlade, moze rozsirena administrativna pravomoc ziadosti a tuzby slovenskej ludovej strany, ale aj nase akosi na zdravu zakladnu postavit a splnit, bez toho, ze by sme tuna museli hovorit o takej autonomii, ktorou si ludia, povedzme si uprimne - a menovite vo volebnej kampani - vysvetluju skodlivym smerom protistatnym v mnohych pripadoch. (Vykriky posl. Sivaka.) Pan kolega nemam pricinu nepravdu hovorit. (Posl. Sivak: Uvedte pripady!) Pripady, prosim. (Posl. Sivak: Prosim, konkretne pripady uviest!)

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Prosim o klud.

Posl. Teplansky (pokracuje): Prosim, ja viem, ze vy panovia, ktory tuna reprezentujete slovensku ludovu stranu, sa tomu branite. Zpravy vonku, na dedinach, prosim, vyznely takto: "Vyhrali sme volby; kedy pojdu Cesi prec zo Slovenska?" Toto nesmie byt, panovia. Takto sa autonomia vysvetlovat nesmie. (Posl. Cavojsky: Uvedte, kto to povedal!) Nie vy, ale ludia. (Posl. Cavojsky: Viete, co povedal pan minister Hodza v Martine, ze musime stvat, lebo nam v Prahe nerozumia! - Vykriky.)

Mistopredseda dr Markovic (zvoni): Prosim o klud.

Posl. Teplansky (pokracuje): Vazeni panovia! Sme dospeli ludia, odpovedny ludia, a musime si vyjasnit tuto vec. Ja preto spominam tieto veci, ze by bolo ako v zaujme Slovenska, tak i celeho statu, aby sme po 17 rokoch - to uznavaju vsetci, ktori rozumne rozmyslaju, ze nemozete brat zaruku za kazdeho volica, ako ja tak i vy - jasne formulovali otazku autonomie. Nemozeme 17 rokov trpet, aby sa tato otazka prenasala v nasom politickom zivote, ale je potrebne .... (Vykriky poslancu slovenske strany ludove.)