Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1920-1925 | Senat - stenoprotokoly | 289. schuze (obsah, prilohy) | Ctvrtek 15. rijna 1925

Schuze zahajena v 9 hodin 40 minut.

Predseda: Donat.

Mistopredsedove: dr Franta, Klofac, Niessner, dr Soukup, Valousek.

Zapisovatele: Low, dr Prikryl.

114 senatoru podle presencni listiny.

Zastupci vlady: ministri: inz. Becka, dr Dolansky, dr Franke, dr Markovic, Srba, Udrzal; predseda nejvvssiho ucetniho kontrolniho uradu dr Koerner.

Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek dr Trmal.

Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi.

Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni schuzi sen. dr Vetterovi-Lilie.

Navrhuji, aby byla udelena zdravotni dovolena na dobu ctyr nedel sen. inz. Klimkovi.

Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Dovolena se udeluje.

Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):

Zadost zemskeho trestniho soudu v Praze za svoleni k trestnimu stihani sen. Schillera pro precin proti bezpecnosti cti spachany tiskem.

Predseda: Prikrocuji k projednavani dnesniho denniho poradu.

Slovo ma dale pan sen. Zimak.

Sen. Zimak: Slavny senat! Prvy voleny zakonodarny sbor v tomto novom state konci tymto pojednavanym statnym rozpoctom jednu z najdolezitejsich svojej cinnosti.

Popri roznosti zaujmov politickych stran, ktore su zodpovedne za osudy tohoto statu, javi sa tu ista nutena shoda, ista vynutena harmonia. Snad niet statu na svete, v ktorom by udrzovanie tejto harmonie bolo v zaujme samej existencie statu tak nutne, ako je to nutne v Ceskoslovenskej republike.

Madarsko ma svoj kompaktny narodny celok vo svojich hraniciach a nikto na to Madarsko nepomysla siahnut. Tak je to s Rakuskom i s Polskom. Oproti tomu Ceskoslovenska republika, ako novy stat, musi stale dokazovat svoju opravnenost na existenciu a svoju zivotaschopnost. Ved sme boli oznaceni ako zivel, ktory musi byt ovladany silnou rukou, lebo ze si vraj nevie vladnut, a my musime tieto pomluvy a predsudky, ktore o nas boly sirene do sveta, stale vyvracat. Tato okolnost vynutila si aj ten nas kvintet, podla ktoreho je nam vsetkym treba tancovat.

Skupiny rozdielnych zaujmov, diametralne odlisnych svetovych nazorov, maju tu pre svojich stranikov vymahat, co sa vymoct da, a to na poli hospodarskom, socialnom a kulturnom, ale tiez su nutene spustat a povolovat zo svojich postulatov.

Zakoncujeme pekne v tichosti s malymi disonanciami toto nase ucinkovanie, a zakoncujeme ho trochu predcasne, kratucko len pred vyprsanim legislativneho obdobia.

Povolujeme vlade, aby podla tohoto rozpoctu zariadila statne gazdovanie na buduci rok. A povolujeme to bez zvlastnych silackych produkcii, lebo sme vsetci presvedceni ze zvlastne zapasy v koalicii by priniesly osoh tym, ktorych negacia voci statu viaze k spolocnemu postupu.

Preto davame aj my, csl. soc. demokrati, suhlas ku pojednavanemu statnemu rozpoctu, popri tom, ze tento strani hospodarsky silnejsim a viac tlaci ludi hospodarsky slabych, ludi ktori su fundamentom tohoto statu a ktori ziju, ako sa to poveda, z ruky do ust.

Strany, s ktorymi riadime osudy tohoto statu, musia uznat, ze hospodarske povznesenie a dokladne socialne opatrenie sirokych vrstiev ludovych je najbezpecnejsim fundamentom tohoto statu. Poukazuje sa nam sice, ze v socialnych opatreniach nemozeme skakat o cele mile dalej nez su nasi susedi. Ja sice uznavam, ze sme o dobry krok dalej, nez su nasi susedia v Rakusku, Madarsku, Polsku a Rumunsku, rad verim, ze by teraz tam sa mal urobit krok do predu v socialnych opatreniach, aby sme zase my mohli urobit krok dalsi, po pripade nech oni urobia kroky dva, aby sme ich mali co dohanat. Ale popri tom zijem v presvedceni, ze pani, ktori zastupuju vrstvy majetne, tie vrstvy, ktore lpeju na hromadeni ziskov pre silnych jednotlivcov, zle pocitaju vtedy, ked povznesenie narodohospodarstva vidia len v bohatstve jednotlivcov a nedbaju, ked to hromadenie ziskov sa deje na ukor zivotnej urovne pracujuceho ludu. Velmi sa ma dotklo, ked pan sen. dr Seifert apostrofoval socialisticku stranu ako taku, ktora vraj nedodrzuje smluveny program koalicnych stran a nedodrzuje ho vtedy, ked vraj dosiahla isteho svojho ciela. Zrejme cielil pan sen. dr Seifert na socialne poistenie robotnictva.

Je to veru skoda pre stranu narodne demokraticku, ked sa priznava, ze na nej bolo treba vymahat tuto socialnu potrebu. Senator, nas sudruh Jaros vo svojom referate pri pojednavani predlohy o socialnom poisteni uznaval zasluhy vsetkych koalovanych stran a kvitoval s vdakou dobru volu tychto stran, ze spolupracovaly na tomto velkom diele, ktore prinasa tiez cest republike Ceskoslovenskej medzi narodami europskymi.

Podla vyrokov pana sen. dr Seiferta nestoji jeho strana o tuto vdaku a nam nezbyva nez vziat to na vedomie. My berieme tedy na vedomie, ze narodne demokraticka strana je tou stranou, na ktorej je treba socialne veci pre lud vymahat.

S pokojnym svedomim ideme do volieb, hoci vieme, ze v buducom senate nebudeme mat tej pocetnej sily ako mame dnes. Je to vinou toho chaosu, ktory do robotnickej vrstvy bol zavleceny moskevskymi metodami. Avsak sme presvedceni, ze socializmus v tomto state je na postupe, ze prezil uz krizu, ze moze byt sice hateny vo svojom postupe, ale zastavit sa neda. Ti, ktori prijdu po nas, hoci v mensom pocte, budu pevnou strazov doterajsich socialnych vymozenosti a ostanu tou strazou az do tej doby, ked opat vo vacsej sile budu socialisticke idee v Narodnom shromazdeni ceskoslovenskom mat svoje zastupenie, aby bol mozny dalsi postup k socialnej a hospodarskej spravodlivosti.

Ocakavame, ze obdobie, ktore pride, bude obdobim kulturneho boja, ktoremu sa nase obdobie vyhybalo, a to preto, aby sa najsamprv odstranily najvacsie poruchy hospodarske, poruchy, ktore zapricinila vojna a po vojne prerod novej Europy. Vyhybali sme sa tomuto kulturnemu boju preto, ze bolo treba najsamprv socialnymi opatreniami liecit rany, ktore na spolocnosti ludskej vojna a s nou kapitalisticka chamtivost sposobily.

Ale prave preto, aby socialne opatrenia boly nielen zabezpecene ale aby do buducnosti bol mozny socialny pokrok, je treba podniknut tento kulturny boj, najma preto, ze sa ten boj viac vyvolava, nez by sme ho chceli mat. Pani stredovekeho svetoveho nazoru vyprovokovali tento boj, aspon ho zacali vyprovokovavat, znamym pastierskym listom a aferou papezskeho nuncia Marmaggiho. Citime, ze Rim tazko nesie, ze sme dali vypoved a prepustili tych panov z bozej milosti, ktori nad nami vladli a nas gniavili. Ti pani v Rime snad to tazko nesu, ze proti ich ocakavaniu republika Ceskoslovenska sa konsoliduje a republikansky rezim sa upevnuje.

My vieme, ze po kazdej vacsej udalosti, po vykonani isteho velkeho diela nastava ochablost a dostavuje sa lahostajnost. S tym sme pocitali vtedy, ked sme odmietli moskevske metody. A pocitame s tym aj teraz, lebo vieme. ze tejto ochablosti kulturna reakcia vyuziva. A vyuziva jej najma na Slovensku, kde za tymito cielami iduc, tato reakcia hadze hesla ako je: autonomia a von s Cechmi a von s cestinou. Hresi sa tak proti narodnym a kulturnym buditelom, proti Slovakovi Kollarovi, ktory cesky vestil, co z nas bude za 100 rokov, proti Slovakovi Safarikovi, ktory v svojich "Starozitnostiach" nezaznacil narody dva, lez jeden, a proti Stefanikovi, ktory chcel v kazdom Cechovi videt Slovaka a v kazdom Slovakovi Cecha.

Aby tieto hesla reakcie vyznely na prazdno, bude ukolom tych, ktori pridu po nas, aby intenzivne sa ujali prace, ktora cieli k rozseknutiu uzlov, ktorymi je zasukovany stat s cirkvami. Musi sa zacat u ludovych skol. Republika nesmie trpet, aby ucitelstvo, ktore plati stat, a ktore ma vychovavat buducu generaciu v duchu republikanskom, podliehalo sluzebne a disciplinarne fararom.

Uprava ludoveho skolstva je najnaliehavejsou otazkou na Slovensku a tiez na Podkarpatskej Rusi. Mame obce, kde su 2, 3, 4 az 5 ludovych skol roznych konfesii v jednej obci. Su to skoly jedno-, dvoj-, nanajvys trojtriedne. Keby sa tieto skoly pekne slucily, mohly by byt aspon pattriedne.

A tu je sa treba zastavit na slovko k reci pana sen. dr Kovalika, k reci, ktora je karakteristicky ciste slovenska, slovenska nielen svojim zvukom, ale slovenska aj tym vecnym fnukanim. Naucili sme sa to od nasich otcov, starych otcov, od nasich matiek, starych matiek - lebo boly k tomu priciny. A stenali sme bolestne, lez v tichosti, utlumene, aby to nebolo pocut, nesmelo to byt nahlas, lebo keby sa to stalo nahlas, bolo by zle. Tedy ani to fnukanie nebolo slobodne. Keby sme boli nahlas fnukali, zahrdusili by nas, aby nas vonku nebolo pocut, aby nas zkratka mohli zapret, ze sme tu.

Pri jednom vacsom takom vykriku hovoril madarsky grof Andrassy: "Nech nas radsej odsudzuju, len aby nas nelutovali". Tedy Madar i boli v tom ohlade natolko bezohladni, ze si nechali od Europy nadavat, hrozu vzbudzovat v Europe, co oni vsetci podnikaju proti narodnostiam, ale nic si z toho nerobili, len ked Europa ne mala priciny ich lutovat. A ja myslim, ze Slovaci ako Slovaci by mali uz prestat s tym fnukanim a chopit sa prace, aby bolo menej pricin k fnukaniu a ked su, aby si to kazdy pripisal na svoj vrub, ze tie priciny su. Priciny k obzalobe a staznostiam ma najma na Slovensku pracujuci lud, a to ten pracujuci lud, ktory na poliach a v lesoch pracuje za 7 alebo 8 korun dennej mzdy. A tu by si mal pan sen. dr Kovalik - zda se mi, unikol - dat ruku na srdce a hovorit, co vykonal on, resp. jeho strana k tomu, aby sa ten slovensky zubozeny zemedelsky a lesnicky lud vedel nalezite branit oproti svojim vykoristovatelom. (Sen. Wallo: Kovalik nepotrebuje od vas rady, ale vy sa mozete od neho poucit!) Ja hned k tomu prijdem. Veci su take, ze jedinou obranou - a to pan sen. Wallo bude tiez vedet - tohoto vykoristovaneho robotnictva mozu byt robotnicke organizacie, lebo kazdy z nas vie, ked sa slaby jednotlivec ozve proti vykoristovaniu, je zaslapany ako ten chrobacek. Branit sa proti vykoristovaniu je jedine mozno spolocnou organizovanou silou.

Slavny senat! Toto organizovanie slabych ludi proti vykoristovaniu je najviac hatene hlavne tou stranou, v ktorej je v nasom senate prednym recnikom pan sen. dr Kovalik, lebo ta strana ma tych biskupov, ktori vydali pastiersky list, ktory vyhlasuje za hriech, byt clenom socialistickej organizacie, tedy clenom tych organizacii, ktore su jedinym prostriedkom obrannym proti vykoristovaniu. Ja povazujem za hriech to, ked sa s cirkevnymi obradmi a vykonmi nabozenskymi robia politicke ksefty. Slovenski biskupi zakazali pastierskym listom, aby clovekovi, ktory je clenom tejto obrannej organizacie robotnickej, ked sa mu narodi dieta, aby toto nebolo pokrstene. V tomto pastierskom liste zakazali, aby, ked sa chce kto dat zosobasit ako veriaci krestan, ze ho knaz nema zosobasit, ponevac je clenom organizacie, ktora chrani jeho zaujmy. Tak daleko pastiersky list ide, ze i vtedy, ked clovek ten by mal zomriet, zakazuje, aby sa tento clovek pochoval tymi obradmi, ktore uznava katolicky ritus za taky, ktory doprevadza do toho druheho, nekontrolovaneho sveta.

Pan dr Kovalik tiez si stazoval na skolske pomery na Slovensku, na tu restrikciu, a ja myslim, ze tato ma hlbsie priciny, nez to pan sen. dr Kovalik prednasa. Na Slovensku su veci skolske, zvlaste co sa tyce skol nestatnych, tiez ze na jednej strane je mnoho ucitelskych stanic neobsadenych, na druhej strane v mnohych miestach su ucitelia pri malom pocte ziakov skoly povinnych zbytocni.

Podla vysetrenia prevedeneho skolskou spravou, stoji si vec asi takto:

Na rimsko-katolickych skolach je 266 ucitelskych stanic neobsadenych, alebo obsadenych silami nekvalifikovanymi, naproti tomu 124 ucitelov mozno na doterajsich miestach postradat, na grecko-katolickych skolach je 118 ucitelskych stanic neobsadenych, alebo obsadenych silami nekvalifikovanymi, naproti tomu 8 ucitelov mozno na tychto miestach postradat, na evanjelickych skolach je 39 ucitelskych stanic neobsadenych, alebo obsadenych silami nekvalifikovanymi, naproti tomu 78 ucitelov mozno na tomto mieste postradat, na reformovanych skolach je 71 ucitelov z ucitelskych stanic neobsadenych, alebo obsadenych silami nekvalifikovanymi, naproti tomu 31 ucitelov na tychto miestach mozno postradat, na zidovskych skolach je 7 ucitelskych stanic neobsadenych, alebo obsadenych silami nekvalifikovanymi, naproti tomu 60 ucitelov mozno na doterajsich miestach postradat, na obecnych skolach je 12 ucitelskych stanic neobsadenych, alebo obsadenych silami nekvalifikovanymi, naproti tomu 11 ucitelov mozno na tychto miestach postradat.

Uhrnom je neobsadenych alebo nedostatocne obsadenych 483 miest a na terajsich miestach prebytocnych sil je 312.

Vyrovnavanie tohoto nezdraveho pomeru je vecou vydrzovatelov skol. K tejto akcii boli vydrzovatelia skolskou spravou vyzvani, teraz sa ocakava, ake porozumenie pre potreby celku sa tu prejavi.

Este v jednej veci panu sen. dr Kovalikovi by som chcel poznamenat: Nesmie sa kazda neschopnost, alebo kazda vada zakryvat tym, ze som Slovak. To by sa vypomstilo a muselo by sa to vypomstit v buducnosti. Bolo prednesene, ako velka krivda to, ze na Slovensku vacsie procento ziactva prepadlo pri zkuskach na strednych skolach. Priciny su trochu hlbsie, nez aby sa tak povrchne mohlo o tom hovorit.

Najprv je pricinou spatna priprava zo skoly obecnej. Ako skoly stredne, tak i skoly obecne na Slovensku prezily po prevrate uplny prelom, nevyvinovaly sa postupne, lez ako sa hovori cez noc. Zo skol madarskych staly sa slovenske a z tych prislo na stredne skoly ziactvo jazykove nepripravene, nie suce z pociatku ani v stave sledovat s uspechom postup vyucovaci v inom jazyku vyucovacom, nez ako boli zvykli zo skoly obecnej. Ziaci prijati v skolnom roku 1919/20 idu teraz do triedy siedmej. Postupom casu prislo do strednych skol ziactvo pomerne lepsie pripravene, ale vo velkom pocte. K tomu nutno poznamenat, ze na Slovensku je velke mnozstvo cirkevnych skol, ktore vacsinou - nie vseobecne - su slabsie nez skoly statne. Potom je tu ten velky naval do strednych skol a priciny toho su: Po prevrate studoval na vonkove pomerne len nepatrny pocet chlapcov a poslovencenim strednych skol otvoril sa pristup aj vrstvam ludovym, ktore hufne posielaju deti na stredne skoly. Zatial co predtym chodili do skol len ziaci opravdu nadani, hlasia sa dnes na strednu skolu ziaci uz menej nadani. Pricinou bol postup pri prijimacich zkuskach. Niektori riaditelia strednych skol sa snazia mat ustav co najvacsi, obmedzuju poziadavky zkusky co najviac a prijimaju barskoho. Niektore ustavy su prave t. zv. "monstreranstalty". na priklad Kosice, Prievidza, Nitra, Trnava, Trencin, Zilina, Turc. Sv. Martin, Zvolen, Zlate Moravce, Uhorska Skalica, Bratislava, Michalovce a este ine.

Je tiez nedostatok skol nizsich. V niektorych mestach nahradzuje nizsia stredna skola skolu mestiansku. Som presvedceny, ze keby v takych mestach ako je Prievidza, Klastor pod Znuiovom, Trstena, Velka Revuca bola sriadena skola mestianska, ustal by aj naval do strednych skol, lebo by sa tam stala stredna skola zbytocnou. Dalej je toho pricinou nizky vek ziakov, chodiacich na strednu skolu. V byvalych Uhrach bolo mozne prijimat do strednych skol ziakov 9rocnych, ziaci 10rocni boli pravidlom, zatial co v ceskych zemiach boli ziaci 10rocni len vynimkou. Napravu snad zjedna nova organizacia obecnych skol na Slovensku, totiz organizacia, ktora cieli sriadit pattriednu obecnu skolu. Je tiez mnoho ziakov t. zv. prezpolnych. Rad strednych skol Bratislava, Trnava, Trencin, Zilina, Turc. Sv. Martin, Zvolen, Banska Bystrica, Lipt. Sv. Mikulas, Spisska Nova Ves, Kosice, Uhorska Skalica, Prievidza maju 50 i viac procentov prezpolnych ziakov.

A tu, velavazeny senat, hra tato okolnost svoju urcitu rolu. Skor ziaci v madarskych skolach boli ubytovni v mestach v madarskych rodinach. Mali madarske prostredie a ako hovorili v skolach, hovorili tiez v prostredi, v ktorom byvali. Teraz vieme, ze mesta na Slovensku boly silne pomadarcene, silnejsie nez slovenske dediny. Slovenske mesta su do istej miery este dnes pomadarcene. Slovenske ziactvo z toho okolia je nutene byvat v madarskych rodinach, tedy v tomto madarskom prostredi, co ma velky vliv na ten skolsky neuspech. Ziak pride zo skoly a nema v tej domacnosti ziadnej dalsej opory. Tam se hovori madarsky a on sa neposilnuje v tom, co by potreboval pre skolu. U nas nesmie sa natolko fnukat alebo videt v tom krivdu, ked je neuspech v slovenskych skolach, lez musi byt tu snaha, aby prospech bol skutocne lepsi, aby bola docielena vyssia uroven strednych skol na Slovensku, tedy taka vyssia uroven, aby sa vyrovnala urovni strednych skol v Cechach a na Morave. Koniec-koncov marne by bolo davat tu vysvedcenie, nenechavat prepadat ziaka. V praktickom zivote to vysvedcenie je malo platne; ta sila nezodpoveda tomu vysvedceniu a ten boj o zivot bol by horsi potom v skutocnom zivote.

Este jedna pricina sa udava tomu, ze ziactvo malo slaby uspech. Maju to byt mladi profesori. Je iste, ze mladi profesori byvaju prisnejsi nez starsi profesori, ktori posudzuju vsetko benevolentnejsie. A Slovensko ma vyhradne profesorov mladych, vacsinou zaciatocnikov. Tuto okolnost je tiez treba brat do uvahy. Ale ja myslim, ze ta prisnost, ako som poznamenal, pre buducnost moze mat velky vyznam.

K samemu rozpoctu, slavny senat, myslim, ze nie je ucelne prednasat vytky. Poznamenal som, ze strany hospodarsky silnejsie, ako v kazdem inom state, ako to stavajuci sukromno-kapitalisticky vyrobny system potrebuje, kolko sily ma socialisticke zastupenie v tomto zakonodarnom sbore, tolko vymohly pre socialne slabych a ja prajem tym, ktori prijdu po nas, aby mali dost sily tieto vymozenosti udrzat a dalej, aby sa im podarilo zbavit stat od tiarch, ktorymi cirkevne spolocnosti stat zatazuju, a to zatazuju nie k upevneniu republikanizmu, lez k podkopavaniu jeho zakladov. (Sen. Bebka: Tak jest!)

Suc clenom rozpoctoveho vyboru, predniesol som z nasho socialneho stanoviska niektore namety ohladom Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktore namety a staznosti ovsem platia viac pre rozpocet buduci, lebo na rozpocte stavajucom sa absolutne nic menit nemoze. Mam vsak k rozpoctu skromne zelanie, aby sa vydalo vsetko, co je pre pracu a podnikanie na Slovensku a Podkarpatskej Rusi preliminovane. Je nedostojne statu, ked sa uvedu cislice v rozpocte - a mohol by som povedat, tiez nedostojne vlady a toho kontrolneho organa vlady, ako je Narodne shromazdenie, aby cislice, ktore vykazuje preliminar, ostavaly na papieri a ked sa neprevadzaju prace, ma ktore boly tieto obnosy preliminovane. Tykalo by sa to zeleznic, regulacii riek a roznych a roznych inych podnikani.

Pri zahajeni dopravy na zeleznici Krupina-Zvolen citali sme v jednom vyznacnejsom casopise prazskom gloriady na pana ministra zeleznic. A ako jedna zo zasluh pana ministra zeleznic bolo tam uvadzane postavenie zeleznicnej trati Handlova-Horna Stubna, po ktorej delegacia zo Slovenska po cely cas, co je tu, usilovne vola a dokazuje jej nutnost. Ja by som panu ministrovi zeleznic zo srdca zelal, aby si tuto gloriadu, ktoru mu spieval casopis, v plnej miere zasluzil. Ale, zial, nie je tomu tak. Na budovani tejto zeleznice sa doteraz este ani nekoplo! Tymto sa uvadza verejnost do istej neistoty a ja myslim, ze tym trpi tiez vaznost statu. Tak je to aj v inych veciach. Mame, na priklad, v Bratislave statnu priemyslovu skolu, ktora ma budovu nedostatocnu. Na kompetentnych miestach sa to velmi dobre vie. Od r. 1920 je v preliminari 600.000 Kc obnos, ale zial, dosial vsetko ostalo na papieri. Skola zostava nedostatocna proti vsetkym urgenciam a proti vsetkym ziadostiam.

Stavebny ruch ostava trcat, a myslim, ze je velkou chybou, ze tento zakonodarny sbor sa rozchadza bez toho, ze by bol upravil novy zakon o stavebnom ruchu. Ostane nam strasna bytova nudza dalej. Budu tym trpiet nielen robotnici, ale aj statni zamestnanci a uradnici na Slovensku, a bude tym trpiet remeselnictvo, lebo sa vie, ze stavebny priemysel je matkou ostatnych priemyslov.

V prevadzani pozemkovej reformy na Slovensku nesmie sa ostat trcat. Je velkou skodou, ze sa tento zakonodarny sbor ma rozist bez toho, ze by bol odhlasoval zakon o vnutenych pachtoch, o ktoreho dolezitosti obsirne prehovoril kolega Petrik. Pozemkova reforma na Slovensku ma len vtedy svoj vyznam a splni svoj ucel, ked sa prevadza v tom duchu, ako to bolo naznacene, ze sa dostane pridelov tomu najchudobnejsiemu ludu. Slovensky narod bol tym kapitalistickym systemom a politickou mocou Madarov najviac zproletarizovany a nema moznosti, aby pody z pozemkovej reformy dostal inou cestou nez rentovymi pachtami, a tu pan minister financii musi opravdu najst vojaky elixir, aby tych 500 mil. Kc zaopatril, ktorych je treba k rentovym arendam a k podpore kolonizacie. Prevadzanie pozemkovej reformy nesmie ostat stat ani pred latifundiami cirkevnymi, ani pred latifundiami ostrihomskeho arcibiskupa, ktorych je asi 50.000 jutar, potom este kapitulnych, seminarnych, celkom asi na 80.000 jutar. Ani ten pastiersky list nesmie hatit pozemkovu reformu a nesmie sa to podarit panom z ludovej strany, aby pozemkovu reformu zahatili k voli velkostatkom cirkevnym.

Ked hovorim o naliehavych veciach zemi Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nemozem opomenut otazky domovskeho prava a statneho obcianstva. Vyrokom Najvyssieho spravneho sudu, podla ktoreho dava platny madarsky zakon po 4 rokoch prispievania k tarcham obci, len narok na domovske pravo, ktory narok ale vraj nemusi byt splneny, keby sa mal prevadzat do dosledku, a keby sa tu zakonom nemala stat volaka zmena - snad vacsina slovenskeho obyvatelstva stala by sa bez vlasti, bez domova. Skor chudobny clovek sa nestaral o domovske pravo. Kazdy si predstavoval: ked sa tu narodil moj stary otec, tak som tu prislusny aj ja. V terajsej dobe sa hladaju priciny upierat domovske pravo. Tie priciny sa mozu vymstit na samom slovenskom lude. Mysli sa, ze hatenim ziskavania statneho prislusenstva sa snad znemoznuje zvacsenie poctu volicov, ktori volicia by mohli byt Madari snad abo Nemci. Som ale presvedceny, ze sa tato prax uplatnuje nielen proti sovinitom madarskym a nemeckym, ale i proti robotnikom. To je velka skoda, pretoze robotnicky lud je vo svojej vacsine opravdu republikanskym. Nuz a keby sa aj o niekolko volicov madarskych ziskanim domovskeho prava pocet zvacsil snad o jeden mandat do poslaneckej snemovne alebo do senatu, to by nesmelo budit obavu o stat. Je treba konstatovat, ze vec statneho prislusenstva nam robi ostudu. Zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi robi nam tato vec pociatok Azie. Tento stav sa trpiet nemoze a myslim v kratkej buducnosti musi sa stat naprava.

Este na jednu nepeknu zalezitost poukazem. Na vychodnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi su ludi gniaveni t. zv. hoblinami a rokovinami. To su povinnosti, ktore ma lud voci popom a inym knazom, a to povinnost vykonavat iste prace, je to akasi robota alebo odvadzat komenciu, zbozie, vajcia a pod. Revolucne Narodne shromazdenie vynieslo roku 1920 zakon, kde v 1 §e sa hovori, kobliny a rokoviny sa zrusuju. Lud nad tymto zakonom jasal. Prestal rokoviny platit a vykonavat robotu. Lud sa ovsem nevyzna v tvorbe zakonov a necital dalej, ze v dalsom paragrafe stoji, ze docasne sa maju cirkevnici s knazmi alebo so svojmi cirkevnymi vrchnostami dobrovolne vyrovnavat a ked by sa dobrovolne nevyrovnali, ze maju potom urady rozhodnut. Lud sa vyrovnavat nechcel, lebo sta rokov tymito koblinami a rokovinami bol gniaveny a myslel, ked je zakon, v ktorom v prvom paragrafe je rec o zruseni, tak je zrusenie a nechci verit, ze by popi mali pravo kobliny a rokoviny vymahat.

Panovia! Mam v klubovej miestnosti celu hrbu dokladov, licitacnych listin, platebnych rozkazov - ludu sa odpredava kozicka, tela, krava, kus pola, a to na tieto rokoviny a kobliny, za nevykonanie istych povinnosti. Toto musi vzbudzovat rozruch a nespokojnost.

Panovia, toto je vec, ktora spada do komplexu zakonov, ktore maju riesit pomery medzi cirkvou a statom. Ja som chodil uz za tym, aby tento zakon bol uvedeny v platnost a nie je to mozne. Zakon je zfusovany, stala sa chyba a musi sa pockat az sa budu tie otazky, tykajuce sa odluky cirkvi od statu riesit v celom svojom komplexe.

Tedy aj tento dovod je jednym z tych, ktory tlaci ku kulturnemu boju. Nech tato cast je jednou z najprednejsich pri rieseni zmienenej otazky. Prajem, aby ti, ktori pridu po nas, nevyhybali sa rieseniu celeho tohoto komplexu pomeru cirkvi a statu, aby sa nelakali ani toho kulturneho boja, ktory sa silou-mocou vnucuje a ktory vyprovokovany bol pastierskym listom slovenskych biskupov a najskorsie aferou Marmaggiho.

Tvrdim, ze jestli sa chceme citit v tomto state opravdu doma, jestli sa ceskoslovensky narod chce citit opravdu suverennym v tomto state, prosty od cudzich vlivov, najma vlivov ustredia kulturnej reakcie, totiz vlivu Rima, ktory nas gniavil po storicia pomocou svojich habsburgskych katanov, tento kulturny boj musi byt prebojovany.

V nadeji, ze tento boj bude prebojovany k dobru buduceho pokolenia, koncim slovami: "My novy zivot chceme na zemi, v ktorom nesmie byt ziadnych bied". (Vyborne! Potlesk.)