Schuze zahajena v 16 hodin 20 minut.
Pritomni.
Predseda: Donat.
Mistopredsedove: dr. Franta, Klofac, Niessner, dr. Soukup, Valousek.
Zapisovatele: dr. Reyl, dr. Vlcek.
103 senatori podle presencni listiny.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr. Safarovic; jeho zastupci dr. Bartousek, dr. Trmal.
Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni schuzi sen. Hartlovi, Jesse-rovi a inz. Oberleithnerovi, pro tento tyden sen. dr. Mudronovi a Sperovi.
Navrhuji, aby byla udelena zdravotni dovolena na dobu 14 dni sen. Zavoralovi, na dobu 4 nedel sen. Barinkovi.
Kdo s timto mym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh je prijat.
Senatni tajemnik dr. Safarovic (Cte):
Tiskem rozdano:
Tisk 2242. Navrh sen. Hucla, Krizko, Zavorala, Panka, dr. Franty, dr. Soukupa a spol. na vydani noveho zakona o dani z vodni sily.
Tisk 2243. Zprava I. vyboru zahranicniho, II. vyboru narodohospodarskeho o usneseni poslanecke snemovny k vladnimu navrhu zakona o uprave obchodnich styku s cizinou (tisk 2236).
Tisk 2244. Zprava vyboru imunitniho o zadosti okresniho soudu ve Vysnim Svidniku za svoleni k trestnimu stihani sen. Lazo pro prestupek podle §u 26, odst. l a 2, a §u 27, odst. l, zak. cl. XIV/1914 [cis. 12339/25 preds.].
Tisk 2245. Zprava I. zivnostensko-obchodneho vyboru, II. socialne-politickeho vyboru o vladnom navrhu zakona, ktorym sa menia §§ 82 a 54 zivnostenskeho poriadku a 170 zivnostenskeho zakona pre uzemie Slovenska a Podkarpatsku Rus [tisk 2223].
Zapisy o 277., 278. a 279. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 17. a 18. a 22./9. 1925.
Zapisy o 280. az 282. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske vylozeny byly podle §u 72 jedn. radu v senatni kancelari k nahlednuti.
Jelikoz v predepsane lhute nebyly zadnym p. senatorem pisemne namitky podany, dluzno pokladati zapisy ty za spravne a daji se do tisku.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru iniciativnimu:
Tisk 2242. Navrh sen. Hucla, Krizko, Zavorala, Panka, dr. Franty, dr. Soukupa a spol. na vydani noveho zakona o dani z vodni sily.
Na zaklade usneseni iniciativniho vyboru ze dne 6./X. 1925 prikazano:
Vyboru ustavne-pravnimu:
Tisk 2205. Navrh sen. dr. Krouskeho a soudr. na zmenu zakona ze dne 29. unora 1920, cis. 124 Sb. z. a n., o slozeni a pravomoci senatu.
Tisk 2206. Navrh sen. dr. Krauskeho a soudr. na zmenu zakona ze dne 29. unora 1920, cis. 123, Sb. z. a n., [rad volebni do poslanecke snemovny].
Predseda: Prikrocuji k projednavani denniho poradu.
1. Zprava I. vyboru narodohospodarskeho, II. vyboru rozpoctoveho o usneseni poslaneckej snemovne (tlac. 2200) k vladnemu navrhu zakona o uprave pomerov vzniklych z usidlenia osadnikov na zaklade pomeru namezdneho, alebo pomerov podobnych na nemovitom statnom majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tisk 2225.
Zpravodajem za vybor narodohospodarsky je pan sen. Blaho.
Zpravodaj sen. Blaho: Vazeny senat! Vladnemu navrhu zakona c. 3981 a tlac. zpravy vyboru zemedelskeho a rozpoctoveho c. 5262, podla ktoreho sa upravuju osadne pomery vznikle z usidlenia osadnikov na zaklade pomeru namezdneho, alebo pomerov podobnych na nemovitom statnom majetku na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
Prv nez podam zpravu vyboru narodohospodarskeho, dovolim si niekolko strucnymi slovy pomer medzi osadnikmi a statom zo setrenia uviest. Pocetne obce na Slovensku a Podkarpatskej Rusi su este dnes po stranke hospodarskej nie osamostatnene, aj dnes obyvatelia dotycnych obci ziju v t. zv. podelenom vlastnickom prave, to jest, stat je majitelom pozemkov, ktore sa jednotlivym obyvatelom s casu na cas davaju do prenajmu na strane jednej a jednotlivi obyvatelia uzivaju stale pozemkov, ako nahrady za mzdy na strane druhej.
Tento pravny stav pochodi z tych dob, ked erar usadzal banskych, lesnych robotnikov do krajov, ktore boly v tom case v prevaznej vacsine neschodne a len na chrbtoch konov prenasali si s miesta na miesto potraviny, nacinie atd. Ponevac sa bansky, hutnicky a drevarsky priemysel vyvinoval, obyvatelstva pribudalo a sam stat mal na tom zaujem, aby nevyuzitkovane lesy co najlepsie vyuzil, preto daval rozne vyhody a prava vsetkym robotnikom, ktori sa aj s rodinami usadili na tychto krajoch.
Dotycni obyvatelia sa pristahovali za casov panovnika Belu IV. Boli to pristahovalci z Nemecka, Talianska, vacsina tychto osadnikov ale bola domorodych Slovakov, takze napriek silnej madarizacie sa tak Nemci ako aj Taliani poslovencili.
Tito robotnici delili sa na dve kategorie, a to na profesionistov a na invalidov-robotnikov. Ako tieto kategorie povstaly, o tom nam historia neposkytuje ziadnej zpravy. Da sa vsak predpokladat, ze tito robotnici, ktori prisli z cudziny, mali dobru prax pri banictve, hutnictve, ako aj pri pracach hornych. Ponevac robotnictvo nemalo ziadnych pozemkov, statna lesna sprava davala im nahradu za pracu budto v hotovych peniazoch, alebo vo vacsine v potravnych clankoch.
Neskorsie, ked huzevnatou vytrvalostou zo zarastenych vrskov upravili si pozemky dla nariadenia dvornej komory zo dna 9. aprila 1811. roku cis. 4945, boly im tieto podelene dla schopnosti, usilovnosti a podla toho, aku dlhu dobu robotnik bol v praci zamestnany, tak ze jeden predny robotnik a zaroven robotnik, ktory ostal invalidom pri praci, ma narok na jednu ciastku zeme, tiez vdova, ktorej muz zomrel v statnej praci prvy rok po smrti muzovej, mala pravo na ciastku pozemku. Dalej mala pravo pouzivania dla poctu deti, a to na chlapca do 16 rokov, na dievca do 12 rokov od 5 az do 8 deti 3/4 od 3 az 4 deti 2/3, od l az 2 deti jednu polovinu ciastky, vdova bezdetna ma pravo na jednu tretinou ciastky pozemku. Konecne maly prava na uzivanie pozemkov deti bez rodicov, siroty, na jednu osminu, sirota neschopna, mrzak 1/4 ciastky pozemkov.
Ciastky pozemkov neboly vo vsetkych osadach jednako velke, na pr. na Bacuchu, zupa zvolenska, v r. 1828 bola stanovena jedna ciastka 8.631 stvorcovych siah, na Benusi a v okolitych osadach v udoli Bieleho Hrona bola jedna ciastka pozemku 5.047 stvorcovych siah.
Robotnici mali tiez pravo na palivove drevo, a to podla smernic okresnych lesnych sprav, tiez maju pravo robotnici na drzanie dobytka, a to podla okresov oddelene podla mnozstva pozemkov.
Za to, ze stat poskytoval robotnikom vyssie oznacene pozitky, museli o jednu tretinu lacnejsie robit - § 299, str. 324 sluzobnych predpisov - ako robotnici sukromni alebo sukromnych podnikov. Lesna sprava sa usiluje dokazat, ze vyssie oznacne vyhody pouzivaju zdarma ti robotnici, co vobec nezodpoveda pravde.
Tak ako je vidiet z vysuvedeneho nariadenia, je tomu uz 114 rokov ako nebola prevedena zakladnejsia zmena v tomto smere, az na male vynimky jednotlivych nariadeni z r. 1896, s ktorym sa zrusuju prava pozitkov obciam Hronca, Michalovo, Tisovec a Sihla tym obcanom, ktori si po roku 1886 postavili byty, nemaju viacej prava na pozemok, palivove drevo atd.
Najvacsie tazkosti su spojene s prevodom s jedneho mena na druhe, lebo map, ktore sluzily za doklady o uzivani jednotlivych ciastok pody uz dnes niet, a len u lesnej spravy na Benusi su stare pozemne knihy, pri lesnej sprave na Dobrusi a Krame su este mapy, ale pozemkovych knih nieto. Konecne za potrebne uznavame uviest i ustanovene predpisy o stavani bytov a inych pobocnych stavisk. Ked chcel robotnik v niektorej osade postavit si dom pre seba, musel podpisat v mene seba, svojej zeny a svojich zakonitych potomkov ustanovene podmienky, ktore su az trojakeho druhu, a to, ze pozemok, na ktorom stoji postavene stavisko, tvori statny majetok. Stavitel domu plati len cenu stavebneho dreva a bezne vydaje so stavbou suvisiace. Uznava, ze len pod tou podmienkou dostal povolenie ku stavbe domu a k nemu potrebne drevo, ze dom nemoze prejst nikdy do ruk takeho robotnika, ktory nie je v statnej robote. V pade by sa stalo, ze dotycny alebo jeho potomok vystupi zo statnej roboty, stat da sudnym znalcom odhadnut cenu staviska, z ktorej sa hodnota dreva vyluci. Takto ustalenu cenu zaplati majitelovi staviska a so staviskom stat, resp. lesna sprava ma pravo nalozit dla lubovole. Druhe dve prehlasenia sa lisia od prveha prehlasenia v pade prejdenia staviska do ruk nestatneho robotnika, stat da ocenit robotu staviska, ktoru potom zaplati majitelovi staviska a so staviskom nalozi podla svojej vole. Podpisany uznava, ze pozemok, stavisko a k nemu poskytnute drevo je majetkom statnym. Stavitel moze uznavat svojim majetkom len to, co pri stavbe zo svojho platil. Konecne vo vsetkych troch prehlaseniach uznavaju podpisani vzajomne upravenia prava vlastnickeho v pozemkovej knihe nasledovne: Vlastnikom je stat a majitelom uzitku je majitel staviska, ktorym sa stal dla stanovenych podmienok.
Poznamenavam, ze o upraveni vlastnickeho prava pozemku uz vydalo nariadenie ministerstvo s plnou mocou pre spravu Slovenska dna 9. aprila 1919, c. 63. Toto nariadenie malo svoje nedostatky a nutno ho bolo podrobit revizii. Vsetky tieto predpisy boly len hanbou demokratickej republiky a nie je mozne, aby este dalej dotycne obyvatelstvo tymito predpisy bolo drazdene. (Tak jest!) Ak chceme, aby nas slovensky lud obratil svoju mysel ku spolupraci statu, je povinnostou vsetkych institucii v republike pracovat na splneni vsetkych opravnenych poziadavkov ludu, ktore poziadavky zlepsuju hospodarsky stav ludu a zaroven, i statu.
Vybor narodohospodarsky prejednal zakon a suhlasi so zmenami, ktore poslanecka snemovna schvalila. Tak v 1. odstavci §u 1. sa hovori, ze osadnikmi podla tohoto zakona su osoby, ktere maju na Slovensku a Podkarpatskej Rusi pravo vlastnicke; drieve vo vladnom navrhu bolo len Slovensko a Podkarpatska Rus do toho nebola pojata. V §e l, odst. 2. stoji, ze
(2) Rovnako tak su osadnikmi podla tohoto zakona osoby, ktore by boly osadnikmi podla odstavca prveho tohoto paragrafu, keby neboly pozbudly po roku 1885 na zaklade spravnych opatreni organov byv. statu uhorskeho alebo vypovedou prav z pomeru osadnickeho im naleziacich bez nahrady, rovnajucej sa aspon nahrade vyratanej dla §§ 8 a 9.
V §e 6, odst. 7., sa hovori o pasienkoch.
(7) Pre pasienky dla tohoto paragrafu pridelene platia okrem zakona zo dna 26. aprila 1924, c. 87 Sb. z. a n., o uprave uzivania niektorych pasienkov vobec vsetky predpisy platne pre pasienky na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi; pre pasienky pridelene obciam platia mimo toho vsetky predpisy pre obecne imanie vobec. (Sen. dr Kovalik: Pasienky musia mat!) Ano, to je vlastne vyziva toho ludu, ponevac v horach hutnictvo prestalo pracovat, to je vylucne jeho vyziva a ked mu to neprizname, nebude mat ziadnej vyzivy. V §e 8, odst. 1., jsa hovori:
(1) Pri upravach dla tohoto zakona odhadne sa pozemkovy majetok okrem pripadov uvedenych v § 9 a) cenou, rovnajucou sa cene urcenej sposobom, naznacenym v druhom odstavci § 41 zakona zo dna 8. aprila 1920, c. 329 Sb. z. a. n. (zakona nahradoveho) v zneni zakona zo dna 13. jula 1922, c. 220 Sb. z. a n., so srazkou 20%. Ide-li o pozemky zvlaste nepriaznive polozene alebo z inych dovodov menej cenne, moze byt tato cena snizena az o dalsich 30% tedy najvyssie, o 50%.
Tu sa vychadza osadnikom v ustrety, ze sa to zlepsuje o 10% a ide-li o pozemky zvlaste nepriaznive polozene, alebo menej cenne, moze byt tato cena snizena o dalsich 30%, najviac vsak o 50 %.
Vybor narodohospodarsky prejednal tento zakon a usniesol sa na tejto zprave:
Navrhom tymto, ktoremu sa dostava konecneho ustavneho schvalenia v senate N. S., odstranuje sa v pozemkovej drzbe takzvane delene vlastnicke pravo, ktore vsak pravnej existencie, dla pisaneho prava v starom Uhorsku nemalo, ale fakticky v praktickom zivote jestvovalo. Tento rozmanity pripad nam ukazuje, ze stat bol vlastnikom pozemkov a obyvatelia osad vlastnikmi budov, alebo uzivatelmi-pozivatelmi roli, luk, zahrad, pastvisk atd.
Dna 15. februara 1921 klub poslancuv csl. soc. dem. strany podal obsirne memorandum, v ktorom sa vznik osad a osidlovanie obyvatelov statom do hornatych krajov na Slovensku vysvetluje a ziada sa zakonna uprava tychto pomerov a tiez strana republikanska prejavovala zaujem o upravu osadnickych pomerov, predsa ku konecnej uprave zakonnej dochadza len dnes po podrobnom ujasneni spornych a slozitych otazok suvisiacich s touto upravou.
Vybor narodohospodarsky vita tuto zakonnu predlohu, s ktorou sa vyhovuje od viac desatroci zdoraznovanej ziadosti osadnikov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a doporucuje Narodnemu shromazdeniu senatu, aby predlohu tuto schvalil podla usnesenia poslaneckej snemovne (tlac. sen. 2200).
Zaroven narodohospodarsky vybor sa usniesol doporucit rezoluciu Narodneho shromazdenia, kde, ako vidime, 4 roky sa to tiahne, aby tym rychlejsie bol tento zakon do zivota uvedeny a aby pribrali sa, ponevac je to velka praca, statni uradnici, a aby im praca prez cas, ktoru musia vykonat, bola hradena. V rezolucii sa hovori:
1. Vlade sa uklada, aby co najskor vysetrila pravne pomery osadnicke na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi na pozemkoch sukromnych. Po vysetreni tychto pomerov nech predlozi vlada navrh zakona, ktorym by sa prava a povinnosti na oboch stranach vzajomne upravily v takom smysle, aby vzajomna zavislost, podmienena pravami a povinnostmi, bola navzdy zrusena.
2. Vzhladom na tu okolnost, ze prikazanim prevedenia zakona o uprave osadnickych pomerov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sudom sa sudy prezprilisne zatazuju velmi slozitou pracou, ziada sa vlada, aby prislusne sudy vybavila uradnikmi vo zvysenom pocte - a nakolko by to nebolo mozne, nech zucastnenym justicnym zamestnancom poskytne mimoriadne odmeny za pracu pri prevadzani tohoto zakona v dobe mimo uradnych hodin.
Vybor narodohospodarsky doporucuje tuto rezoluciu vazenemu senatu ku prijatiu. (Souhlas.)
Predseda: Za vybor rozpoctovy pan sen. Kroiher.
Zpravodaj sen. Kroiher: Slavny senate! Rozpoctovy vybor uvaziv dotcene paragrafy osnovy zakona, ktere se tykaji otazek financnich, usnesl se jednomyslne pripojiti se k navrhu vyboru narodohospodarskeho jak co se tyce obsahu zakona, tak i co se tyce obou resoluci.
Predseda: K slovu je prihlasen pan sen. Wallo.
Sen. Wallo: Vzdavam sa slova!
Predseda: Pan sen. Wallo vzdava se slova.
Predseda: Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou.
Jsou namitky? (Nebyly.) Nejsou.
Kdo souhlasi s uvedenou osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli tak, jak byla prijata poslaneckou snemovnou a vyznacena v tisku 2200, ve cteni prvem, necht zvedne ruku (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem o uvodni formuli prijima se v souhlasnem zneni s usnesenim poslanecke snemovny tisk. 2200 ve cteni prvem.
Dalsim bodem poradu je:
2. Zprava I. vyboru zahranicniho, II. vyboru narodohospodarskeho o vladnim navrhu (tisk 2194), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni k dodatecnemu souhlasu Dodatecna dohoda mezi republikou Ceskoslovenskou a Francii o vyclivani francouzskych vin v sudech a ceskoslovenskeho chmele, sjednana v Parizi dne 7. prosince 1923 a uvedena v prozatimni platnost vladni vyhlaskou ze dne 7. brezna 1924, cis. 57 Sb. z. a n. Tisk 2229.
Zpravodajem za vybor zahranicni je pan sen. dr. Krupka.
Zpravodaj sen. dr. Krupka: Slavny senate! Mezi republikou Francouzskou a nasi
republikou uzavrena byla dne 17. srpna 1923 obchodni smlouva, ktera ve smyslu zakona z r. 1923 uvedena byla v prozatimni platnost, a to od 1. zari 1923. V cl. IV., ktery je k teto umluve pripojen, byla urcitym plodinam, jakoz i vyrobkum, v prve rade chmelu, priznana vyhoda minimalnich tarifu s omezenim jisteho kontigentu. V zaverecnem protokolu projevila pak francouzska vlada umysl, ze se zasadi o to, aby pri obnoveni parlamentnich praci prijaty byly navrhy zakonu, ktere zavadeji uplne novou upravu tarifu a zejmena se tu jednalo o nas chmel, i zavazala se, ze pouzije sazeb minimalniho tarifu pri jeho dovozu, jakmile bude nova tarifni umluva hotova. To se skutecne stalo a nyni vedle prilohy prve cinil tento kontingent 2500 q, a to pri chmelu, ktery je pro nas nejdulezitejsim artiklem. Ovsem, ze nam zalezelo na tom, abychom docilili neomezeneho vyvozu tohoto chmelu, kdezto Francii zase zalezelo na tom, aby k nam mohla dovazeti vina a za tim ucelem se dozadovala 50 % slevy na nasem autonomnim tarifu. Prohlasila dokonce junetim mezi temito vzajemnymi pozadavky. Vyhoveno bylo obema pozadavkum. Notami ze dne 7. prosince 1923 doslo k dohode mezi zmocnenymi ministry obou republik, kde priznan byl skutecne minimalni tarif bez kazdeho omezeni kontingentoveho a na druhe strane povoleno 50 % ze sudovych vin, dovazenych z Francie. Smlouva ta uvedena v prozatimni platnost 7. brezna 1924 a predklada se nyni senatu. Jelikoz zajiste tim vyhoveno jednomu z nasich nejkardinalnejsich pozadavku, dluzno miti za to, ze smlouva tato je zajiste vhodna a uplne primerena i navrhuje zahranicni vybor senatu jeji schvaleni, a to v tomto smyslu:
"Narodni shromazdeni republiky Ceskoslovenske dodatecne schvaluje dodatecnou dohodu mezi republikou Ceskoslovenskou a Francii o vyclivani francouzskych vin v sudech a ceskoslovenskeho chmele, sjednanou v Parizi dne 7. prosince 1923 a uvedenou v prozatimni platnost vladni vyhlaskou ze dne 7. brezna 1924, cis. 57 Sb. z. a n."
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti