Schuze zahajena v 17 hodin 35 minut.
Pritomni:
Predseda: Donat.
Mistopredsedove: Klofac, Niessner, dr Soukup, Valousek.
Zapisovatele; Low, dr Prikryl.
77 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministr dr Hodza.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.
Predseda: Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni schuzi sen. Barinkovi, Durcanskemu, dr Herzigove, inz. Klimkovi, Kotrbovi, pro dnesni a zitrejsi schuze sen. dr Kovalikovi a Starkovi, pro tento tyden sen. Duchajovi a dr Maresovi.
Navrhuji, aby byla udelena zdravotni dovolena do konce zasedani v mesici cervenci sen. dr Frantovi.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj je prijat.
Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):
Tiskem rozdano:
Tisk 2185. Navrh sen. Zulegera, Spiese a soudr. stran zivelnich skod, jez zpusobeny byly katastrofalmim suchem v okresech doupovskem, kodanskem, podboranskem a zateckem.
Tisk 2188. Zprava I. vyboru rozpoctoveho, II. vyboru zahranicniho, III. vyboru ustavne-pravniho k vladnimu navrhu, kterym se predkladaji Narodnimu shromazdeni republiky Ceskoslovenske
1. Umluva mezi Ceskoslovenskou republikou a republikou Rakouskou o uprave zavazku v rakousko-uherskych korunach, podepsana v Praze dne 18. cervna 1924 a zaverecny zapis k teto umluve;
2. Umluva mezi Ceskoslovenskou republikou a republikou Rakouskou o vzajemnych pohledavkach z vyuctovani nositelu pensijniho pojisteni, podepsana v Praze dne 12. cervence 1924 a dodatek k teto umluve (tisk. 2097).
Tisk 2189. Zprava I. vyboru, rozpoctoveho, II. vyboru zahranicniho, III. vyboru ustavne-pravniho k vladnimu navrhu, kterym se predklada Narodnimu shromazdeni republiky Ceskoslovenske >Dodatecny zapis k umluve mezi Ceskoslovenskou republikou a republikou Rakouskou o uprave zavazku v rakousko-uherskych korunach z 18. cervna 1924<, podepsany v Praze dne 14. kvetna 1925 (tisk 2161).
Tisk 2192. Zprava vyboru ustavnepravniho k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se ustanovuje doba nove organisace vojenskych soudu a upravuje prejimani dustojniku justicni sluzby do obcanske soudni sluzby (tisk 2178).
Z predsednictva prikazano:
Vyboru rozpoctovemu, zahranicnimu a ustavne-pravnimu:
Tisk 2184. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 5084) zakona o provedeni umluv mezi Ceskoslovenskou republikou a republikou Rakouskou ze dne 18. cervna 1924 o uprave zavazku v rakousko-uherskych korunach a ze dne 12. cervence 1924 o vzajemnych pohledavkach z vyuctovani nositelu pensijniho pojisteni (tisk 5227).
Vyboru iniciativnimu:
Tisk. 2186. Navrh sen. Zulegera, Spiese a soudr. stran zivelnich skod, jez zpusobeny byly katastrofalnim suchem v okresech doupovskem, kadanskem, podboranskem a zateckem.
Predseda: Navrhuji, aby bylo ulozeno vyborum, aby o shora uvedenem usneseni poslanecke snemovny podaly zpravu ve lhute ctyrdenni.
Kdo s navrhem mym souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj se prijima.
Prikrocuji k projednavani dennimu poradu.
1. Zprava I. vyboru ustavne-pravniho, II. vyboru rozpoctoveho o vladnim, navrhu (tisk 2123) zakona, kterym se upravuje soudnictvi v hlavnim meste Praze. Tisk 2172.
Za vybor ustavne-pravni je referentem pan. sen. dr. Brabec. Prosim, aby se ujal slova.
Zpravodaj sen. dr Brabec: Slavny senate! Vlada predlozila tomuto slavnemu sboru navrh, kterym se upravuje soudnictvi v hlavnim meste Praze.
Kdyz ustavne-pravni vybor navrh ten, projednaval, vznikly tam nektere pochybnosti a presvedceni, ze je potrebi provesti na vladnim navrhu urcite zmeny, ktere se tykaji zejmena §§ 1 a 2, a pak je jeste jedna zmena v §u 5. Bylo totiz uvazovano s hlediska ustavniho, ze by se nedoporucovalo pokracovati v praxi, ktera dosti dlouho u nas byla udrzovana, aby vlada byla zmocnovana takovym zpusobem, ze vlastne se na ni prenasela do jiste miry zakonodarna moc. Jestli se tak nekdy drive dalo tak zv. zmocnovacimi zakony, byly to tehdy urcite duvody jednak nutneho urychleni, jednak nemoznost, prislusnou latku upraviti hned konkretne a podrobne zakonem. Ale jiste tento zpusob zakonodarstvi nesmi prekrocovati meze nezbytnosti. Proto ustavnepravni vybor priklonil se ke stanovisku, aby § 1 vladniho navrhu byl zmenen a doplnen smernicemi o poctu a obvodu soudu. Pri tom arcit se nepomyslelo, ze jde o vladu primo nynejsi in concreto, nybrz pomyslelo se na vladu vubec jakozto vykonnou moc, ktere je mozno podle ustavy ukladati, aby provadela zakony, ale nikoliv aby na ni prenasela se zakonodarna moc sama. Tim povstalo nove zneni §u 1, predkladane vam k uvazeni a usneseni osnovy, ve ktere stanoveny jsou smernice:
1. Pocet okresnich soudu bude upraven podle zmen nastalych v rozsahu jejich agendy sloucenim sousednich obci a osad s hlavnim mestem Prahou a provedenim tohoto zakona.
2. Obvody a sidla okresnich soudu budou ustanoveny ucelne a prihlizejic k potrebam obyvatelstva.
V §u 2 pak byla skrtnuta slova, ze mohou byti vladnim narizenim pricleneny i obce, ktere jsou mimo obvod hlavniho mesta Prahy, a bylo primo vysloveno, ze k obvodum okresnich soudu, zrizenych v hlavnim meste Praze, nalezeji i obce a osady, ktere jsou mimo obvod hlavniho mesta Prahy, avsak dosud nalezely k obvodum okresnich soudu v Karline a na Smichove.
Tim tedy mame za to, ze bylo vyhoveno plne ustanovenim nasi ustavni listiny a ze zaroven bude vyhoveno i praktickym potrebam, aby zejmena sprava soudnictvi, po pripade ministerstvo spravedlnosti mely moznost rozhodovati podle danych pomeru a podle okamzite potreby.
Nijak se tim ovsem neprejudikuje, aby pak nastaly v prislusnosti soudu v budoucnosti zmeny, ale arcit v ceste zakonodarne, protoze neni pripustno aby nekdo byl bez zakona odniman prislusnosti soudni, ke ktere nalezi.
Co se tyce dalsi zmeny §u 5, tedy zde byl proveden jiste opravneny pozadavek, aby byl urcity zretel vzat na prislusniky stavu soudcovskeho, ale nebylo mozno tak zcela vyhoveti tomuto pozadavku, proto jsme se omezili pouze na to, abychom v §u 5 ve stylisaci dali vyraz rozdilu mezi soudci a mezi jinymi zamestnanci soudu. Ustavnepravni vybor usnesl se na resoluci, kterou se vlada vyzyva, aby uvazila o zpusobu, jak by soudcum, jmenovanym pro okresni soudy v Karline, na Smichove, na Kral. Vinohradech, v Zizkove, v Nuslich a ve Vrsovicich dostalo se soudcovskych pridavku ode dne 1. ledna 1925 ve vysi stanovene pro soudce zemskeho civilniho soudu v Praze, ponevadz tito soudcove maji stejne povinnosti a stejne ukoly, a jiste by nebylo spravedlive, aby tim, ze prodlouzilo se jednani o teto osnove, trpeli zbytecne nejake hmotne ujmy. Ovsem v zakone nelze tomu dati vyrazu jiz s toho hlediska, ze zakon nezna pusobiti nazpet, a my jiste musime se vyhybati tomu, abychom zakony se zpetnou platnost usnaseli.
To jsou tedy nejdulezitejsi rozdily mezi vladnim navrhem a osnovou, jak ji upravil ustavne-pravni vybor, ale podotykam, ze se tak stalo uplne ve shode s vladnim referentem, takze neni zadneho rozporu mezi temito dvema ciniteli.
Z techto duvodu navrhuji, aby slavny senat schvalil osnovu, jak byla ustavne-pravnim vyborem upravena. (Potlesk.)
Predseda (zvoni): Referentem za vybor rozpoctovy je pan sen. dr Prochazka. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr Prochazka: Vazeny senate! Rozpoctovy vybor projednal osnovu zakona s hlediska uhrady. Podle osnovy zakona, jak zmenena a doplnena je vyborem ustavne-pravnim, lze zejmena pocitati s naklady, ktere povstanou pripadnou zmenou poctu okresnich soudu v hlavnim meste Praze, nastalou sloucenim malych okresnich soudu o dvou nebo trech oddelenich se sousednimi okresnimi soudy, dale s pripadnou zmenou a rozdelenim obvodu jednotlivych techto okresnich soudu; se sloucenim a soustredenim nekterych agend - exekucni, trestni, pravni pomoci, knihovni - se zrizenim samostatnych okresnich soudu pro veci exekucni a trestni, se spojenim a prenesenim veskerych pozemkovych knih k zemskemu civilnimu soudu v Praze, jakoz i vyrovnanim pozitku soudnich zamestnancu jednotlivych techto okresnich soudu dusledkem toho, ze budou povazovany za jmenovane pro zemsky soud civilni v Praze.
Ovsem pocet okresnich soudu v hlavnim meste Praze bude lze i rozmnoziti zrizenim novych okresnich soudu podle zmen nastalych v rozsahu agendy sloucenim sousednich obci a osad s hlavnim mestem Prahou a prihlizejic k potrebam obyvatelstva.
Nove casti Velke Prahy vzdalene sidel okresnich soudu zajiste budou vyzadovati zrizeni novych okresnich soudu. Avsak vec tato neprichazi v uvahu pri posuzovani uhrady nakladu, zatezujicich statni pokladnu nad rozpocet jiz povoleny, neb v blizke budoucnosti nebude se jednati o zrizeni takovych novych okresnich soudu.
Naopak sloucenim malych okresnich soudu o dvou nebo trech oddelenich - pro Malou Stranu, dolni Nove Mesto - se sousednimi okresnimi soudy, jak v duvodove zprave k vladnimu navrhu zakona jest uvedeno, nastane vlastne zmenseni poctu okresnich soudu v hlavnim meste Praze.
Oduvodneni vladni osnovy zakona zduraznuje, ze novou upravu soudnictvi v hlavnim meste Praze nebude mozno provesti najednou, nybrz postupne, podle toho, jak budou k disposici mistnosti k umisteni jednotlivych nove zrizenych velkych okresnich soudu potrebne. K ucelum tem maji byti provedeny pristavby budov jiz stavajicich a nektere novostavby. Az budou ukonceny, bude mozno umistiti veskere prazske soudy ve stanich budovach. Dosavadni umisteni nekterych soudu v najatych domech cinzovnich je neudrzitelne a spojeno s velmi znacnymi naklady na najemnem.
Vzhledem k domu, ze podle toho bude nova uprava soudnictvi v hlavnim meste Praze, provadena jen postupne, je dostatecne dana uhrada nakladu, jez nastanou pravdepodobne v r 1925 v rozpoctu pro rok 1925, a to v kap. XIX. ministerstvo spravedlnosti fit. 3, pol. 1., 8. a 21., 11., 12., 17., 22,, 23., 25. a 28., v nichz obsazeny jsou dostatecne uvery, zejmena na osobni pozitky staleho personalu v Cechach, na vetsi naklad spojeny se zrizenim novych soudu v Cechach a se zakladanim pozemkovych knih a na mimoradnou potrebu pro vnitrni zarizeni soudu v Cechach.
Pokud se tyka staveb v oboru ministerstva spravedlnosti pro hlavni mesto Prahu, jsou zde dany uvery v investicich.
Zamyslene stavby statnich budov nutno vitati. Nebot statni urady v Praze nepatri do soukromych najatych budov, a nutno pro ne postaviti ucelne vlastni statni budovy, cimz castecne odpomuze se bytove nouzi ve Velke Praze.
Podle § 5 osnovy pokladaji se soudcove a jini zamestnanci jmenovani pro okresni soudy v Karline, na Smichove, na Kral. Vinohradech, v Zizkove, v Nuslich a ve Vrsovicich dnem ucinnosti tohoto zakona za soudce, pripadne zamestnance, jmenovane pro zemsky soud civilni v Praze.
Toto ustanoveni bude miti v zapeti, ze soudcove techto okresnich soudu podle § 4, odst. 1., cis. 2. zakona ze dne 22. prosince 1924, cis. 290 Sb. z. a. n., budou miti narok na pridavek soudcovsky ve vymere 50 % sluzneho uvedeneho v § 4, odst. 1. cit. zakona misto dosavadnich 25 %. Toto zvyseni pro rok 1925 najde vsak uhradu rozpoctovou v kap. XIX. tit. 3. pol. 7. - dmeny a vypomoci - resp. usporami pri pol. 1. - osobni naklady - tit. 3., jak to je tez uvedena v duvodove zprave c. t. 5026 poslanecke snemovny k navrhu zakona o uprave platovych pomeru soudcu z povolani.
Ustavne-pravni vybor prijal v tomto smeru resoluci pripojenou k jeho zprave. Rozpoctovy vybor souhlasi s touto resoluci, jezto jde o castku nevelkou - asi Kc 35.000 - jejz uhrada obsazena je pro celou dobu od 1. ledna 1925 ve shora uvedene kapitole XIX. tit. 3., pol. 7. a pol. 1., a provedenim resoluce obdrzi soudcove zminenych nekolika okresnich soudu jen takove pridavky soudcovske, jake maji soudcove ostatnich okresnich soudu v Praze.
Dale prijal rozpoctovy vybor resoluci navrzenou sen. Havlenou ohledne vysetreni a odstraneni pripadnych obtizi spojenych s pridelenim jednotlivych venkovskych obci a osad k obvodum nekterych okresnich soudu v hlavnim meste Praze.
Vybor rozpoctovy navrhuje senatu prijeti osnovy zakona, jak zmenena a doplnena byla, jakoz i obou resoluci vyborovych. (Potlesk.)
Predseda (zvoni): Prosim pany, aby zaujaly sva mista. (Deje se.)
Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou. Jsou namitky? (Nebyly.)
Nejsou. Budeme tudiz tak postupovati.
Kdo souhlasi s navrzenou osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyboru tisk 2172 ve cteni prvem, prosim, aby zvedl ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Uvedena osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli prijima se podle zmeni zpravy vyborove tisk 2172 ve cteni prvem.
Dalsim bodem denniho poradu je:
2. Zprava ustavno-pravneho vyboru o usneseni poslaneckej snemovne (tisk 2168) ku vladnemu navrhu zakona, ktorym sa zmenuju niektore ustanovenia uh. obchodneho zakona zak, cl. XXXVII: 1875 o poisteni proti skodam a o zivotnom poisteni. Tisk 2181.
Zpravodajem je pan sen. dr Daxner. Prosim, aby se ujal slova.
Zpravodaj sen. dr Daxner: Slavny senat! Kazdy poriadku m.lovny obcan nasej milej vlasti praje si velmi prenikavu unifikaciu vsetkych nasich zakonov. Ale i to je iste, ked si prajeme unifikaciu zakonov, ze si ju prajeme velmi zdarnu, ucelnu a veducu k pravnemu poriadku, aby bola urobena stastnou rukou. Bohuzial nemozeme tak usudit ohladne unifikacie pravidiel poistenia oproti skodam a poistenia zivotneho. Pri vyneiseni zakona cis. 65 z r. 1922 Sb. z. a n., bola mienena tato inifikacia, ale ona sa nepodarila cele, podarila sa len so strany verejnopravnej, na kolko totiz vsetky poistovne v celej risi utvorily sa na zaklade jednotnych pravidiel a jednotnych stanov.
Sukromopravna stranka poistenia sa nezdarila. V tomto ohlade unifikacia stala sa pochybnou a nastupuje velice skodlivy zmatok. Tento zakon cis. 65 z r. 1922 Sb. z. a n. mienil previest unifikaciu touto vypovedou, ze tym sa meni §§ 453 a dalsi uhorskeho obchodneho zakona. Ale, ze co sa meni a ako sa meni, to zostalo i nadalej pochybnym. To bylo dane na blahovolu publika a sudu a stav dnes je taky, ze agenti poistujuci a chytri koristnici ti sa drzia uhorskeho zakona, solidne poistovne drzva sa ponimania podla inifikacneho zakana. Rozdiel medzi tymito ponimaniami pozostava v tom, ze podla ulhorskeho obchodneho zakona, ked poistenec neplati poistnu premiu, tedy smluva na kolkolvek rokov uzavrena, sa tym rusi. Ale unifikacny zakon smluvu chrani, ked poistenec neplati, sudy ho posudia na platenie. A to, ze uhorsky zakon je v niektorych krajoch pri niektorych sudoch uplatneny, to ponuka chytrych zaskodnikov k tomu, ze prechadzaju so svojimi poistenimi od jednej poistavne ku druhej a to robia za spekulacie a tym povstava velky pocet maleho dosahu t. zv. bagatelnych pravot, ale dost komplikovanych. Ako som informovany, podla >Soudcovskych listov< ktore tieto dni vysly, ma obnasaz pocet tychto poisteneckych pravot celu jednu tretinu vsetkych pravot a obnasa ten pocet mnoho tisic pravot.
Teraz by bolo na sudoch, aby rozhodly, ake ponimanie ma byt platne. Ale sud v tom ohladu robi dalej este vacsi zmatok lebo v takom pade, ked poistenec neplati poistneho, poistovna ho zaluje, ale sudy nesudia rovanako, ale velmi rozmanite. Jeden sud stoji na stanovisku uhorskeho zakona, oslobodi spod tarchy pravoty poistenca, vyslovi zrusenie smluvy a odmietne sa zaloba poistovne. Iny sud bez vsetkych zakonitych inac zakladov, len zo stanoviska nejakej slusnositi, sudi tak, ze prisudi poistovni este jednorocnni premiu, ze to bude vraj na vynahradenie jej skody a dalsiu smluvu vyslovi za zrusenu.
Konecne treti sud stoji na stanovisku unifikacii, odsudi poistenca na zachovavanie smluvy. Teraz by nastupil ten pad, ze vyssie sudy maly by rozhodnut otazku. A to sa nestava tiez a to z tej priciny, ze vsetky tieto pravoty su bagatelneho obsahu a neprijdni k vyssiemu sudu, tedy vec zostava bez vsetkeho vyssieho foruma a zamotava sa cim dalej tym viacej. Za tohoto stavu povstava velka ujma na vsetky strany. A jak som vzpomenul, su sudy zavalovane darehnostmi, bagatelnostmi a komiplikovanymi pravotami. Poistenec ma z toho velkou skodu a ujmu, pretoze obycajne z tohoto povstava tato pravota, ze bol poisteny pri jednom ustave presiel k druhemu, plati na dve strany, ale predsa jeho poistenie neni zabezpecene ani pri jednom ani pri druhom ustave, pretoze jedna i druha poistovna v pripade skody sa hladi chranit a uvaluje odpovednost na inu: >Si pozdejsie tam poisteny, tam si chod pre skodu.< A ktora bola prva, riekne: >Preco si odskocil a dal sa poistit u inej!<
Zakon ten chrani dvojnasobne poistovne a z toho povstavaju velke zmotaniny. Konecne poistovnie maju tiez velku ujmu v tom, ze oni maju zaujem na tom, aby mali bezpecnych, poistencov na kolko rokov a poistenie je im zarukou toho, aby mohli pocitat s tym, a podla toho si robia svoju kalkulaciu poistenia, ked im to zmodrchali, je to neprijemne pre ne.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti