Schuze zahajena v 11 hodin 15 minut.
Pritomni:
Predseda: Donat.
Mistopredsedove: dr Franta, Klofac, Niessner, dr Soukup, Valousek.
Zapisovatele: Low, dr Prikryl.
92 senatoru padle presencni listiny.
Zastupce vlady: ministr dr Franke.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.
Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dodatecne dovolenou pro vcerejsi a dnesni schuzi sen. Oberleithnerovi, pro dnesni sen. dr Herzigove, Kotrbovi a Spiesovi.
Navrhuji, aby byla udelena zdravotni dovolena na dobu 3 nedel sen. dr Mudronovi.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To j e vetsina. Navrh muj je prijat.
Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):
Tiskem rozdano:
Tisk 2154. Navrh sen. Knesche a soudr. na vysetreni skod a provedeni nouzove akce pro rolniky, tezce poskozene katastrofalni prutrzi mracen v okresu Rokytnice v Orlickych Horach.
Tisk 2158. Navrh sen. Krizko, Hucla, Petrika, dr Soukupa, Liseho, Panka, dr Franty, dr Brabce, Sachla, Zavorala a spol. na poskytnuti statni pomoci zemedelcum v krajich postizenych zivelnimi pohromami v roce 1925.
Zapis o 264. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 26. kvetna 1925.
Tesnopisecka zprava o 262. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 22. dubna 1925.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru iniciativnimu:
Tisk 2154. Navrh sen. Knesche a soudr. na vysetreni skod a provedeni nouzove akce pro rolniky, tezce poskozene katastrofalni prutrzi mracen v okresu Rokytnice v Orlickych Horach.
Tisk 2158. Navrh sen. Krizko, Hucla, Petrika, dr Soukupa, Liseho, Panka, dr Franty, dr Brabce, Sachla, Zavorala a spol. na poskytnuti statni pomoci zemedelcum v krajich postizenych zivelnimi pohromami v roce 1925.
Predseda: Prikrocuji k projednavani denniho poradu.
1. Navrh, aby podle §u 55 jedn. radu senatu jednanim zkracenym projednana byla zprava I. vyboru technicko-dopravniho, II. vyboru rozpoctoveho k vladnimu navrhu zakona (tisk 2147) o nabyti akcii Kosicko-Bohuminske drahy ceskoslovenskym statem. Tisk 2156.
S hlediska zeleznicni politiky naseho statu je potrebi, aby umluva, jez se tyka ziskani akcii Kosicko-Bohuminske drahy, co nejdrive stala se skutkem, a vzhledem k tomu navrhuji, aby vec tato projednana byla jednanim zkracenym.
Prosim pany, aby zaujali mista. (Deje se).
Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
Kdo s timto mym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj je prijat a pilnost projednani teto veci se priznava.
Dalsim bodem je:
2. Zprava I. vyboru technicko-dopravniho, II. vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu zakona (tisk 2147) o nabyti akcii Kosicko-Bohuminske drahy ceskoslovenskym statem. Tisk 2156.
Navrhuji, aby zalezitost tato projednana byla v celkove dobe 1 hodiny se stanovenim recnicke lhuty na 20 minut.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj je prijat.
Zpravodaji jsou: za vybor technicko-dopravni sen. Havlena, za vybor rozpoctovy sen. dr Karas.
Udeluji slovo zpravodajovi za vybor technicko-dopravni, panu sen. Havlenovi.
Zpravodaj sen. Havlena: Slavny senate Jedna se o predlohu, kterou se vlada zmocnuje, aby nabyla pro stat akcii Kosicko-Bohuminske drahy a aby na uhradu nabyvaci ceny vydala 4 % statni dluzni upisy, umoritelne do r. 1966 do nejvyssi castky 45,282.000 Kc. Akciovy kapital cinil podle umluvy z 8. dubna 1876 22,641.000 zlatych ve stribre a podle jednani s financnim spravcem teto drahy bylo jaksi predbezne smluveno, ze vyresila by se tato otazka tim zpusobem, ze za akcii znejici na 200 K ve stribre by se vydaly nove statni dluzni upisy na nominale 400 Kc.
Kosicko-Bohuminska draha je jedinou drahou spojujici zapad nasi republiky s vychodem, z cehoz samozrejme vystupuje do popredi jeji celostatni vyznam v ohledu narodohospodarskem, politickem i mezinarodnim. Trat probiha celym Slovenskem. Jde jak znamo z Bohumina pres Tesin, Zilinu, Vrutky, Ruzomberk, Liptovsky sv. Mikulas, Velky Poprad do Kosic. Z Kosic je potom take velmi dulezita trat na Presov a k polskymi hranicim. S hlediska narodohospodarskeho je jeji veliky vyznam dan tim, ze se dotyka nejvydatnejsiho obvodu vaseho prumyslu zelezarskeho ve Slezsku, konecne, ze draha tato je jedinou linii pro dopravu soli z vychodu na zapad, umoznuje racionelni vyuziti bohatych solnych lozisk na vychode nasi republiky, dale vyuziti bohatstvi lesniho na Slovensku a po pr. i tezbu nerostu ve vychodnich oblastech nasi republiky. I turisticky ruch, smerujici k navsteve Tater a prirodnich kras naseho Slovenska i lazni, je prevazne odkazan na tuto drahu.
Draha tato je take krajne dulezita pro nasi zahranicni dopravu a pro zahranicni nas obchod, protoze je jedinym zeleznicnim spojenim s Rumunskem a Ukrajinou. Tvori take podstatnou slozku naseho zeleznicniho spojeni s Polskem a Ruskem.
Dulezitost postatneni soukromych drah nebo prevzeti predevsim aspon do statniho provozu byla uznavana uz hned od pocatku nasi republiky. Jak znamo uz v prosinci r. 1918 byl, prijat zakon o prevzeti drah lezicich na Slovensku a vubec v uzemi, ktere pripadne k nasi republice a na zaklade tohoto zakona bylo uz 16. rijna 1919 vydano narizeni vladni o prevzeti Kosicko-Bohuminske drahy, tenkrate zatim ovsem jen na Slovensku, ponevadz na Tesinsku ruzne otazky nebyly vyrizeny. Pozdeji byla prevzata cela draha i ta cast; ktera bezi Slovenskem, i ta cast, ktera jde pres Tesinsko. Uz v r. 1920 bylo uvazovano o zestatneni teto drahy na zaklade koncese. Od toho umyslu bylo pozdeji upusteno vzhledem k tomu, ze bylo nutno upraviti predem valutovou otazku prioritnich obligaci teto drahy, ktere znely na zlate ve stribre, na marky a na koruny. To nebyla v te dobe neupravenych pomeru valutarnich prave vec snadna, ba byla to vec nemozna. Tato otazka byla pozdeji upravena umluvou z 25. ledna 1921 o konversi techto prioritnich obligaci na menu ceskoslovenskou. Pred tim uz byl vydan zakon z 20. prosince cis. 690 na prevzeti teto soukrome drahy do spravy statu. Tento zakon take upravoval vsechny predpisy a potrebne podminky k zabezpeceni drahy, pravidelneho provozu, bezpecnosti a pod. Na to bylo mozno prevziti drahu do provozu statniho. Do provozu statniho presla od 1. ledna 1921 cela draha a timto prevzetim do provozu statniho presla na reditelstvi statnich drah v Kosicich a v Olomouci veskera provozni agenda Kosicko-Bohuminske drahy. Olomoucke reditelstvi spravuje cast Bohumin-Cadca a ostatni cast kosicke trati reditelstvi kosicke. Bylo mozno zrusiti take generalni reditelstvi, ktere bylo az do te doby v Budapesti. Sidlo spolecnosti a jeji spolecenska sprava v Budapesti zustala. Pri tom podrzela spolecnost i nadale velmi zavazne pravo upravovati tarify jak pro dopravu osob, tak i pro dopravu zbozi.
K zestatneni Kosicko-Bohuminske drahy nebo k nostrifikaci spolecnosti dosud nemohlo dojiti pro slozitost pravnich otazek, ktere plynuly z ustanoveni koncesnich listin, zejmena ustanoveni o statni garancii, znejici na zlate ve stribre.
Proto jako nejvyhodnejsi opatreni pro nabyti uplneho vlivu na celou drahu, zejmena po strance tarifni, kterazto vec je nejdulezitejsi, bylo shledano nabyti celeho akcioveho kapitalu nebo alespon jeho vetsiny statem.
Podle predlozene zakonne osnovy ma byti vlada zmocnena, aby vymenila akcie teto drahy znejici na 200 zlatych drivejsi meny ve stribre za 4%ni statni dluzni upisy znejici na 400 Kc a umoritelne do konce roku 1966.
Garanciemi mela spolecnost dosud zaruceno 4%ni zuroceni a tedy se na veci ohledne vysky uroku niceho nemeni. Ziska-li stat timto zpusobem veskery akciovy kapital Kosicko-Bohuminske drahy nebo alespon jeho cast, ktere je ve smyslu ustanoveni stanov potrebi k tem usnesenim valne hromady, k nimz je potrebi kvalifikovane vetsiny, bude mozno pristoupiti k nostrifikaci spolecnosti a konecne hladkym zpusobem, bezobtiznym, k zestatneni drahy. Stat potom ziska hlavne tarifni volnost, tedy vec nejdulezitejsi, a neni pochyby, ze tim take ponekud se zlevni a usnadni provoz po teto draze a zprostredkovani statku mezi vychodem a zapadem nasi republiky a ze to predevsim prospeje k rozvoji hospodarskeho zivota na Slovensku a ovsem muzeme rici i cele nasi republiky.
Bude tedy vyhoveno stale nalehaveji uplatnovanym pozadavkum vsech zajemniku a z tohoto duvodu se vybor technicko-dopravni usnesl doporuciti senatu Narodniho shromazdeni, aby predlohu schvalil tak, jak je obsazena v tisku senatu c. 2147. (Souhlas.)
Predseda (zvoni): Za vybor rozpoctovy ma slovo pan sen. dr Karas.
Zpravodaj sen. dr Karas: Slavny senate! Referent vyboru narodohospodarskeho dotkl se jiz take otazek financnich, ktere se zestatnenim teto drahy budou spojeny. Majetek drahy te, resp. zavazky jeji byly v podstate prioritni obligace a akciovy kapital. Ohledne prioritnich obligaci ucinila nase financni sprava jiz se spravou teto drahy v lednu 1921 narovnani, ze byla povolena konverse prioritnich obligaci, ktere znely jednak na marky, jednak na rakouske koruny, na koruny ceskoslovenske a zalohou ku konversi techto papiru nas stat jiz poskytl 200 milionu Kc.
Otazka akcii byla stale obtizna. Spolecnost je zahranicni, sidlo ma za hranicemi v Uhrach, majitele akcii prirozene nemeli velkych sympatii k ceskemu statu a cinili potize zestatneni drahy. Spolecnost neni dosud nostrifikovana, nechce se dati nostrifikovati a proti jeji vuli j e tezko zakrocovati. Ponevadz spolecnost ta pozivala statni garancie - puvodne nizsi, pri pozdejsich stavbach trati garancie byla zvysovana, az na 4% - a byla pasivni, stat nas, ktery musil tu garancii platiti, hledel nejakym zpusobem dociliti narovnani.
Akcionari stali se povolnejsimi behem doby, kdyz se jim tato garancie vyplacela v uherskych korunach. Jejich koruna nemela valne ceny proti nasi, takze dnes jsou ochotnejsi, ze by snad dobrovolne postoupili sve akcie nasemu statu vymenou za dluzni papiry naseho statu a proto zada vlada za zmocneni, aby mohla na vymenu techto akcii spolecnosti vydati nase 4% konvertovatelne dluhopisy s platnosti do r: 1966. S jakymi naklady a bremeny to bude pro nas stat spojeno? Pravil jsem, ze to bremeno nebude znacne, ponevadz draha pozivala garancie, byla dosud pasivni, a garancie se musila stejne vyplaceti. Zurokovani a umorovani techto 4% papiru, ktere my vydame, bude vyzadovati rocne asi 21/3 milionu Kc. Pro letosni rok umorovani techto papiru podle. slosovaciho planu odpada a nastane teprve v r. 1926. Bude zde tedy jenom zurokovani pro letosni rok, a k tomu cili bude potrebi asi 905 tisic Kc. Tuto castku zatim poskytne ministerstvo financi zeleznicim a ony v pristim rozpoctu to refunduji ministerstvu financi. Vedle tohoto nakladu pak bude letos jeste naklad spojeny prave s touto financni transmisi a ten naklad bude ciniti asi 2 1/2, milionu Kc. Je to jednak provise ustavu, ktery bude provadeti tuto vymenu, pak jsou to nutne utraty s vyhlaskami a tiskem techto novych papiru. Naklad odhaduje se na 21/2 milionu Kc, a tuto castku poskytne take ministerstvo financi z kap. VII, tit. 4, a to "Statni dluh, spravni vydaje".
Tedy, letos bude vlastni vydaj 2 1/3 milionu Kc, jako naklad emisni, pak 905 tisic Kc na zurokovani techto papiru a v r. 1926 bude naklad asi 21/2 milionu Kc, ktery pak bude vlozen do rozpoctu normalnim zpusobem. Jak patrno, vykoupenim teto drahy - totiz to neni jeste vlastni vykoupeni, to je jen ziskani si vlivu statu na tyto drahy bud koupenim veskerych akcii nebo vetsi casti - ponevadz dnes drzitel techto akcii, ktery jich ma vetsi mnozstvi, jest ochoten svoje papiry za papiry naseho statu vymeniti - velke bremeno pro nas stat nenastane, ponevadz jsme stejne musili garancii platiti. Dulezitost narodohospodarska a jeste vice zajem statni, abychom meli v moci tuto drahu statni, primely rozpoctovy vybor k navrhu slavnemu senatu, aby tato umluva byla cestou zakonodarnou schvalena a aby vlade bylo dano zmocneni vydani dluznich upisu do nejvyssi castky 45,282.000 Kc.
Predseda: Ke slovu prihlasil se pan sen. dr Kovalik.
Sen. dr Kovalik: Slavny senat! Len kratko chcem prehovorit k tomuto navrhu zakona, ponevac doba prejednavania je velmi kratka. Co sa tyce prevzatia drahy, Kosicko-Bohuminskej, je ziaducne a chvalitebne, aby akcie Kosicko-Bohuminskej drahy, ktore doposial, najviac su v eudzozemskych rukach, presly do majetku statu. Doposial, bola len sprava v rukach statu, od teraz ale bude i majetok. Draha Kosicko-Bohuminska pocita 351 km; z toho padne na Slovensko 291 km a na Tesinsko len 60 km. Vidiet z toho, ze najvacsia cast drahy Kosicko-Bohuminskej je na slovenskom uzemi. Ako to i zprava hovori a ako to z osobnej zkusenosti viem, je to jedna z najvyznamnejsich drah pre republiku, lebo spojuje cbchod republiky s Rumunskom, Polskom a Ruskom, vyvaza produkty Slovenska, drevo, zelezo, sol, atd. a je vazna i pre turistiku. Ked teraz prej de do majetku statu tato draha, je ziaducne, aby i vicinalky, ktore suvisia s hlavnou drahou, boly vybudovane. Slovensko je hornaty kraj, premavka medzi dolinami a mesty je velmi tazka. Mame velzupy, siet zeleznicna je vsak tak chatrna na Slovensku, ze z roznych dolin do hlavnych miest zup sa dostat je velmi tazke. Preto navrhujeme a za ziaducne vyhlasujeme, ze by bolo treba vybudovat nasledujuce vicinalky, ktore suvisia s hlavnou tratou Kosicko-Bohuminskej drahy.
Z Rajca do Nemeckeho Pravna - je to len 20 alebo 30 km - a tedy bύ bola spojerα hlavna trat Zilina-Nitra az po Dunaj do Komarna. Druha trat potrebna by bola Korytnica-Banska Bystrica. Banska Bystrica, to krasne kulturne mesto teraz je velmi vzdialene od hlavnej drahy. Vybudovanim drahy Korytnica-Banska Bystrica by toto mesto dostalo sa bliz ku hlavnej trati. Po tretie by to bola trat Poprad-Dobsina. To by bol Gemer spojeny s hlavnou tratou Kosicko-Bohuminskou, ktory Gemer teraz tak daleko padne od hlavnej trati. Samo sebou sa rozumie, ze vybudovanie ziaducnej zeleznicnej sieti na Slovensku by vyzadovalo obrovskeho nakladu. Ako to bolo vypocitane, bolo by treba aspon 6 miliard korun na vybudovanie transverzalnych zeleznic a potrebnych vicinalnych zeleznic na Slovensku. Financie republiky doposial, nedovoluju vybudovanie tejto sieti, ac prave i v zprave sa hovori, ze vlade sa uklada, aby predlozila prislusnu osnovu, ako by tiez co najprv nalezite vybudovala zeleznicnu siet celej republiky. Ja hovorim tedy o Slovensku. Ked nie je mozne celu siet vybudovat, na kazdy pad ale nech si to vezme ministerstvo zeleznic, ktore je tu zastupene p. sekcnym sefom, aby aspon tieto vicinalne zeleznice, ktore su potrebne, vybudovalo, a ktore nebudu stat tak velky naklad, lebo su to trati nie prez 20-30 km. Budovanim zeleznic na Slovensku by sa dostalo prace i chleba, ale co my vzdy pozadujeme, aby ta praca na Slovensku bola udelovana slovenskym robotnikom, podnikatelom a pouzitim slovenskeho materialu. Uz niekolkokrat som vzpomenul, ze republika plati velke miliardy na nezamestnanych a mohlo by sa preto robotnikov upotrebit i na taketo stavby. Ziadame preto, aby jak na Kosicko-Bohuminskej drahe, tak i na inych slovenskych drahach uz raz bolo viac Slovakov menovane za prednostav stanic, lebo ich je tam velmi malo. Len jeden fakt vzpomeniem. Medzi Zilinou a Bratislavou je asi 40 stanic a tam su len 3 Slovaci prednostovia stanic. Ziadame tiez, aby viac Slovakov bolo jak na Kosicko-Bohuminskej drahe, tak i na inych zelezniciach vymenovane za sprievodcich, magadzinerov atd., a aby neboli prepustani zelezniciari slovenski, ved hovori sa, ze beztak je malo slovenskych sil.
Na Sdruzeni slovenskych odborovych organizacii, ktore malo v Ziline svoje valne shromazdenie minuleho mesiaca, vyslovil i Svaz zelezniciarov slovenskych svoje ziadosti a podal to v rezolucii vlade. Ziaducne je, aby vlada tuto rezoluciu Svaz.u slovenskych zelezniciarov do dobroprajnej vedomosti vzala a ich ziadosti vyhovela.
Ked my prednasame rozne ziadosti slovenske, uctive prosime, aby to nebolo povazovane za stvanie, ako vcera mi to bolo tu povedane. Ved vtedy aj modlitbu, ktoru v Otcenasi povedeme "chlieb nas vezdajsi daj nam dnes", i to by bolo stvanie. Ved mi ziadame len chleba pre Slovakov a pre slovenskych zamestnancov a ziadame, aby, jak vo sprave kosickeho riaditelstva, tak i vo sprave bratislavskeho riaditelstva bolo viac Slovakov, lebo podla dat, ktore sa vzdy pozaduju, je ich tam velmi malo. V bratislavskom riaditelstve zeleznic je 854 Cechov a 99 Slovakov. V riaditelstve kosickom 657 Cechov a 114 Slovakov. Mozem tu este niektore data povedat. V Bratislave riaditelom je Cech. Zastupca riaditela Cech l, Slovak 1, dopravni kontrolori: Cechov 9, Slovak ziadon, prepravni kontrolori: Cechov 7, Slovak ziadon, tratovi kontrolori: Cechov 4, Slovak ziadon, aktivna kontrola: Cechov 9, Slovak ziadon, revizori vlakov: Cechov 16, Slovakov 4. A len teraz prijdu Slovaci: Oddelenie I. 78 Cechov, 6 Slovakov, oddel. II. 90 Cechov, 20 Slovakov, odd. III. 77 Cechov, 7 Slovakov; odd. IV. 42 Cechov, 2 Slovaci, odd. V. 144 Cechov, 18 Slovakov, odd. VI. 56 Cechov, 4 Slovaci, odd. VII. 175 Cechov, 25 Slovakov, odd. VIII. 145 Cechov, 12 Slovakov. A teraz kosicke riaditelstvo: Riaditelom je Cech, zastupca riaditela: Cech 1, Slovak 1, dopravni kontrolori: Cechov 6, Slovak ziadon, prepravni kontrolori: Cechov 6, Slovak ziadon, tratovi kontrolori: Cesi 3, Slovak ziadon, aktivna kontrola: Cechov 12, Slovak ziadon, revizori vlakov: Cechov 16, Slovaci 3. Oddelenie I. 114 Cechov, 1 Slovak, odd. II. 105 Cechov, 17 Slovakov, odd. III. 74 Cechov, 9 Slovakov, odd. IV. 33 Cechov, 12 Slovakov, odd. V. 79 Cechov, 10 Slovakov, odd. VI. 41 Cechov, 6 Slovakov, odd. VII. 74 Cechov, 24 Slovakov, odd. VIII. 81 Cechov, 4 Slovaci, riaditelska pokladnica 11 Cechov, 4 Slovaci.
Tym tedy, ked tieto data predostierame a ked vyslovujeme ziadost, aby boli na Slovensku umiesteni Slovaci, medzi ktorymi mame opravdu uz kvalifikovanych ludi, koname len svoju povinnost.
Aby som skoncil, chcem jednu zalezitost o Kosicko-Bohuminskej drahe predniest pozornosti ministestva zeleznic, ktoreho zastupca je pritomny, aka skoda sa stala od predoslej spravy Kosicko-Bohuminskej drahy obci Brodno, ktora lezi blizko Ziliny. Nie je to chyba dnesneho ministerstva zeleznic, ale predosleho. Tato obec dala pred 12 rokmi, ked sa budovala druha kolaj medzi Zilinou a Bohuminom, svoje pozemky pod stavbu tejto trati. Je tomu uz 13 rokov a tato obec za prve nedostala este zaplatene za svoje pozemky, za druhe tato obec musela platit dane z tychto pozemkov, ktorych neuzivala, za tretie, nesmela uzivat ani tych pozemkov, ktorych uz Kosicko-Bohuminska draha nepotrebovala, za stvrte, ked som sam intervenoval v ministerstve zeleznic, dovedel som sa, ze obec moze dostat dnes len tu cenu za pozemky, aku maly v dobe predvalecnej. Bola by to hrozna ztrata. Prosim, ministerstvo zeleznic, ked Kosicko-Bohuminska draha prijde do jeho majetku, aby zalezitost tejto obce konecne vyriesilo a aby tato obec za prve dostala zaplatene za svoje pozemky, ktore dala pod Kosicko-Bohuminsku drahu, za druhe, aby dostala odskodne za to, ze nemohla uzivat tychto pozemkov, ktore jej neboly ani zaplatene a za tretie, aby sa jej vratily tie dane, ktore ona zaplatila.
Tolko by som si dovolil ohladne tejto ziadosti. Ked my podavame ziadosti dnes v zalezitostiach zelezniciarskych, koname tym len svoju povinnost a koname to preto, aby bolo vyhovene zaujmom slovenskym a tym i zaujmom republiky.
Predseda: Ma pan zpravodaj nejaky doslov?
Zpravodaj sen. Havlena: Slavny senate! Pan recnik prede mnou sam souhlasi s opatrenim, ktere se touto predlohou zakona zamysli. Mel jen prani ohledne zamestnancu, zamestnanych pri teto draze. Myslim, ze je na miste konstatovati, ze ti urednici a zrizenci, kteri se prihlasili k republice, jiste se vsude uplatnili a ze mista urednicka zaujimaji; ze jim byla ponechana, coz je take uplne spravne. Stejne je samozrejme, kdyz stat. nas sam se stara o to, aby Slovensko melo dostatek inteligence ze sveho vlastniho kmene. Je vec samozrejma, ze ve state nemuze byti rozdilu mezi obcany stejneho naroda, treba ze jsme dve vetve, a kazdemu stejne dostane se po pravu.
Stejne je samozrejme, ze, bude-li miti Slovensko cim dale tim vice inteligence, bude ji take vice upotrebeno i k vyssim sluzbam. Na obzoru je provedeni restrikce. Neni zadneho nebezpeci, ze by se zde chtelo meriti nespravedlivym zpusobem. Provadeni restrikce bude v rukou duverniku, na provedeni budou miti vliv take zastupci legitimnich odborovych organisaci, a myslim, ze jiste bude vzat zretel k tomu, ze je malo slovenskych uredniku nebo zamestnancu, cehoz pricinou jsou skutecne pomery, nikoli neprizen, proste proto, ze musila od nas prijiti pomoc ohledne dosazeni potrebneho personalu, kdyz ho Slovensko nemelo. Mam za to, ze s touto okolnosti bude pocitano.
Konecne chci poznamenati, ze vybor rozpoctovy usnesl se na resoluci, ktera je vytistena ve zprave vyboru, a ackoliv vybor technicko-dopravni o teto resoluci nejednal, vzhledem k jejimu vecnemu obsahu a opravnenym, pozadavkum v ni vyslovenym, aby pokud mozno byla urychlena jednani se spolecnostmi mistnich drah na Morave, ve Slezsku, na Slovensku a Podkarpatske Rusi, a aby se take k tomu pusobilo, aby co nejdrive predlozena byla prislusna osnova a aby nalezite s nejvetsim moznym urychlenim budovany byly dalsi potrebne trati, doporucuji jako zpravodaj technicko-dopravniho vyboru, aby take tato resoluce byla schvalena.
Predseda: Prosim pany, aby zaujali mista. (Deje se.)
O cele osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou.
Jsou namitky? (Nebyly.)
Nejsou. Budeme tudiz tak postupovati.
Kdo souhlasi s uvedenou osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove, tisk 2156, ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona, s jeho nadpisem a uvodni formuli prijimaji se podle zpravy vyborove ve cteni prvem.
Ve smyslu priznane pilnosti prikrocime ihned ke hlasovani ve cteni druhem.
Maji pani zpravodajove nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. Havlena: Nikoli.
Predseda: Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli tak, jak byly prijaty ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli prijima se v naznacenem zneni take ve cteni druhem.
Nyni budeme hlasovati o resoluci.
Kdo souhlasi s resoluci vyboru, otistenou ve zprave vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Uvedena resoluce se prijima.
Na dennim poradu dale je:
3. Druhe cteni zpravy I. vyboru socialne-politickeho, II. vyboru rozpoctoveho o usneseni poslanecke snemovny (tisk 2150) k vladnimu navrhu zakona o pojisteni osob samostatne hospodaricich pro pripad invalidity a stari. Tisk 2153.
Zpravodaji jsou: za vybor socialne-politicky sen. Slavik, za vybor rozpoctovy sen. dr Facek.
Tazi se panu zpravodaju, maji-li nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. Slavik: Neni zmen.
Predseda: Nikoli.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivych casti a jednotlivych paragrafu, jakoz i s uvodni formuli tak, jak byly prijaty ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Uvedena osnova zakona, jeho nadpis, nadpisy jednotlivych casti a paragrafu i s uvodni formuli prijimaji se take ve cteni druhem.
Nyni budeme hlasovati o resoluci.
Kdo souhlasi s resoluci sen. Jarolima a soudr., jez byla pred ukoncenim debaty prectena, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je mensina. Zamita se.
Nyni prikrocime k bodu dalsimu, jimz je:
4. Druhe cteni zpravy I. vyboru ustavnepravniho, II. vyboru technicko-dopravniho k vladnimu navrhu zakona (tisk 2137) o letectvi. Tisk 2149.
Zpravodaji jsou: za vybor ustavnepravni sen. dr Prochazka, za vybor technicko-dopravni sen. Horak.
Tazi se panu zpravodaju, zdali maji nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. dr Prochazka: V §u 16, odst. 2, odpadne carka za slovem "letem". V §u 17, odst. 4, odpada slovo "uh." dvakrate.
V §u 24 slova "Povoleni zanika" nejsou nadpisem a slusi je tisknouti obycejne.
V §u 33, odst. 3, prijde carka za slova "za tuto skodu".
V §u 55, odst. 2, prijde carka za slova "letecke provozovny".
Predseda: Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem, s nadpisy jednotlivych casti a uvodni formuli tak, jak byly prijaty ve cteni prvem, i s opravami panem zpravodajem navrzenymi, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona, jeho nadpis, nadpisy jednotlivych:casti, uvodni formule i s opravami panem zpravodajem navrzenymi prijimaji se take ve cteni druhem.
Nyni prikrocime ke hlasovani o resoluci.
Kdo souhlasi s resoluci vyboru technicko-dopravniho, otistenou ve zprave vyborove, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Resoluce se prijima.
Navrhuji, aby predsednictvo bylo zmocneno svolati pristi schuzi podle §u 40 jedn. radu senatu pisemne nebo telegraficky a stanoviti jeji denni porad.
Jsou namitky? (Nebyly.) Nejsou.
Koncim schuzi.
Konec schuze v 11 hodin 55 minut.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti