Schuze zahajena v 10 hodin 30 minut.
Pritomni:
Mistopredsedove: dr Franta, Klofac, Niessner, dr Soukup.
Zapisovatele: dr Prikryl, Low.
98 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministri: inz. Becka, dr.Markovic; odborovy prednosta ministerstva vnitra dr Bobek.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze jsem udelil dovolenou pro dnesni schuzi sen. Frankemu, inz. Klimkovi, dr Mudronovi a dr Wittovi, dodatecne pro vcerejsi a dnesni schuzi sen. Stelclovi.
Senatni tajemnik dr. Safarovic (cte):
Tiskem rozdano:
Tisk 2110-2110/9. Interpelace sen. Hartla a soudr. na pp. ministry vnitra, spravedlnosti a skolstvi a narodni osvety stran ruseni nabozenstvi, jehoz se Sokolove dopustili v Hradku nad Nisou.
Tisk 2110/1. Interpelace sen. Hartla a soudr. na p. ministra skolstvi a narodni osvety o tom, ze prestalo vychazeti nemecke vydani uredniho vestniku.
Tisk 2110/2. Interpelace sen. Trcky, Kotrby, Thore a druhu ministrovi financi stran vyzvy uverejnene v casopisu "Druzstevnik".
Tisk 2110/3. Interpelace sen. Trcky, Thore a Kotrby na vladu republiky csl. ve veci neuhrazenych diferenci Velkonakupni spolecnosti v Karline ministerstvu pro zasobovani lidu.
Tisk 2110/4. Interpelace sen. dr Herzigove, dr Naegle a soudr. na p. ministra verejneho zdravotnictvi a telesne vychovy stran pokud mozno brzkeho znovuzahajeni zvlastnich kursu pro sestry socialni pece na nemecke statni skole pro osetrovatele nemocnych v Praze.
Tisk 2110/5.Interpelace sen. Spiese a soudr. na p. ministra skolstvi a narodni osvety stran zvyseni statniho prispevku na vydrzovani hudebni skoly v Becove nad Teplou.
Tisk 2110/6.Interpelace sen. dr Mayra-Hartinga a soudr. na veskerou vladu stran nahrady jizdneho statnim zamestnancum, kteri bydli venku.
Tisk 2110/7. Interpelace sen. dr Mayra-Hartinga, dr. Naegle, Zulegera, Jelinka a soudr. na p. ministra vnitra stran fasistickeho prepadeni Nemeckeho domu ("Deutsches Haus") v Praze.
Tisk 2110/8. Interpelace sen. dr Mayra-Hartinga, Jelinka, Zulegera a soudr. na p. ministra veci zahranicnich o stavu zahranicni politiky.
Tisk 2110/9. Interpelace sen. dr Mayra-Hartinga, Jelinka, Zulegera a soudr. na p. ministra verejneho zdravotnictvi o boji proti voleti a tlustemu krku.
Zapisy o 250.-254. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky ceskoslovenske ze dne 3., 6., 11., 12. a 17. brezna t. r.
Tesnopisecke zpravy o 250. az 254. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 3., 6., 11., 12. a 17. brezna t. r.
Z cizich parlamentu R. 1925 rocnik VI. cislo 3 a 4.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru ustavne-pravnimu a rozpoctovemu:
Tisk 2123. Vladni navrh zakona, kterym se upravuje soudnictvi v hlavnim meste Praze.
Vyboru ustavne-pravnimu, technicko-dopravnimu a rozpoctovemu:
Tisk 2124. Vladni navrh zakona, kterym se zmocnuje vlada republiky Ceskoslovenske, aby prevzala statni zaruku za vypujcky Ustrednich elektraren, akciove spolecnosti v Praze, a kterym se povoluje uziti dilcich dluznich upisu na tyto vypujcky vydanych k ukladani nadacnich, sirotcich a podobnych kapitalu.
Mistopredseda dr Soukup: Navrhuji, aby bylo ulozeno vyborum, aby o shora uvedenych navrzich podaly zpravu ve lhute 12 dnu.
Kdo s navrhem mym souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj se prijima.
Pristupuji k projednavani denniho poradu.
1. Navrh, aby podle §u 55 jedn. radu senatu rizenim zkracenym projednana byla:
a) zprava ustavne - pravniho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 2113) k vladnimu navrhu zakona o nedelich, svatcich a pamatnych dnech republiky Ceskoslovenske. Tisk 2126;
b) zprava I. vyboru ustavne-pravniho, II. vyboru rozpoctoveho o usneseni poslanecke snemovny (tisk 2108) k vladnimu navrhu zakona o davkach za uredni ukony ve vecech spravnich. Tisk 2127.
Pilnost techto veci oduvodnuji tim, ze jedna se o upravu, jez s hlediska zajmu verejnych vyzaduje brzkeho vyrizeni.
Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
Kdo souhlasi s tim, aby temto zpravam byla priznana pilnost, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Pilnost se priznava.
Budeme proto projednavati
2. Zpravu ustavne - pravniho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 2113) k vladnimu navrhu zakona o nedelich, svatcich a pamatnych dnech republiky Ceskoslovenske. Tisk 2126.
Navrhuji, aby byla osnova projednana v celkove dobe 2 hodin.
Recnickou lhutu ustanovuji na 1/2 hodiny.
Kdo s touto lhutou souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Je prijata.
Zpravodajem je pan sen. dr Vesely, jemuz udeluji slovo.
Zpravodaj sen. dr Vesely: Vazeny senate! Vladni predloha zakona o uprave sveceni svatku a nedeli je prvni z tech predloh nam slibenych, kterymi ma byti upraven pomer mezi statem a cirkvi katolickou. Predloha omezuje se na stanoveni, ktere svatky pokladaji se take statem za zasvecene, a zavadi vedle svatku cirkevnich take pamatne dny. Uprava techto pomeru svatecnich je zajiste nalehava, ponevadz dosud byl rozpor, dosud byla nejistota. Nektere svatky byly sveceny, ackoliv se proti nim ozyvaly hlasy, a jine svatky zase obyvatelstvem byly pokladany za pamatne dny, ale nemely vseobecneho uznani.
Tedy je jiste vhodno, ze stat tu zasahuje a ze upravuje pomery, ktere vyzadovaly jiz definitivni upravy. Zavedeni pamatnych dni je, myslim, vhodnym zpusobem, ponevadz nam nezalezi na tom, abychom snad nejake svetce znovu uvadeli do verejneho zivota, staci nam, kdyz bude pamatka urcitych osob uctivana. Ovsem nebylo jinak mozno, nezli ze tu byly reseny take dva spory ceskych dejin s cirkvi katolickou. Je tu jednak i svatek sv. Jana i pamatny den mistra Jana Husa. Tu se prizpusobuje osnova zakona, pokud jde o Jana Nepomuckeho, vysledkum vedeckeho zkoumani, ktere nade vsi pochybnost jsou zjisteny, a pokud jde o mistra Jana Husa, tedy vyhovuje tu prani ceskeho lidu.
My jsme si tu ovsem vedomi toho, ze ne vsecko obyvatelstvo nasi republiky a ne snad ani vsecko obyvatelstvo ceskoslovenske narodnosti souhlasi s ustanovenim pamatky mistra Jana Husi. Ale my jsme presvedceni, ze mistr Jan Hus je postava z dejin ceskych tak vyznamna, ze zasluhuje i od tech, kteri snad jsou jeho odpurci, aspon tolik ucty, jaka se vyzaduje od ostatnich obcanu statnich, aby projevovali vubec uctu k zarizenim a uceni vsech cirkvi ostatnich.
Zavadi se tu tedy rad primereny novym pomerum, a co noveho na techto pomerech je, je prizpusobeno moderni dobe. Kdysi byla jen jedna cirkev uznavana a jen jedno jeji uceni bylo prohlaseno za statem chranene, kdezto nyni jsou vsecky cirkve a vsechna jejich uceni uznavana stejne a chranena stejne. Tedy v tom vidime pokrok a proto si dovoluji navrhnouti, aby senat Narodniho shromazdeni schvalil usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona o sveceni svatku a pamatnych dnu. (Vyborne! Potlesk.)
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Zahajuji debatu. K slovu je prihlasen pan sen. Niessner.
Sen. Niessner (nemecky): Slavny senate! Cela republika byla v poslednich tydnech svedkem mohutneho zapasu, praveho zapasu gladiatoru, boje, ktery se odehraval v koalici vladni vetsiny. Tento boj nabyl forem, jako zadny z mnoha zjevnych anebo podzemnich boju, ktere jsme dosud videli v koalici, a byla to zajiste nejtezsi krise, kterou vladni vetsina pri tom musila prodelati. Pricinou bylo, jak znamo, jednani slovenskych biskupu, kteri zneuzili cirkevni zvyklosti tim, ze vydali pastyrsky list, jenz vyhlasil exkomunikaci nade vsemi neklerikalnimi zivly, prislusniky stran a prislusniky jinych organisaci. Tento pastyrsky list vzbudil bouri. Ve vsech svobodomyslnych a socialistickych stranach koalice se reklo: "Nyni je konec klerikalni domyslivosti, nyni se musi konecne jednou ukazati, kdo je panem ve state, zdali je jeste nejaky stat ve state, zdali stat ve svem rozhodovani a ve sve svobode je suverenni." A byl to skutecny ministr, zastupce pana ministerskeho predsedy, ktery dal znameni k tomuto boji. On to take byl - a jeho nasledoval cely sbor jednomyslne - jenz vydal heslo: Nyni nadesla doba, kdy nutno rozresiti cirkevne-politicke otazky, nyni dluzno konecne, jak mnohe strany valne casti verejnosti vzdy znovu slibovaly, chopiti se problemu odluky cirkve od statu, aby se pomery ujasnily. Panove! Bylo hned ze zacatku velmi mnoho pochybovacu, kteri od prveho okamziku tomu neverili, ze ceska svobodomyslnost v tomto state - a nemecka svobodomyslnost neni lepsi, je pokud mozno jeste horsi, opatrnejsi, zbabelejsi - vydrzi a ze jednoho dne nadejde okamzik, kdy nastane veliky obrat. A tento obrat nastal. Pred nekolika mesici, kdyz se v Nemecku v risskem snemu hlasovalo o londynske umluve, nadelalo se mnoho reci o tom, ze jedna cast nemeckych nacionalu odpadla a ze se pri hlasovani o teto londynske umluve castecne zdrzela hlasovani. Tamnejsi obrat je pravou hrackou proti obratu, jehoz se vazene koalicni strany dopustily v teto otazce. Panove take jiz nasli formuli, ktera se dosud vzdy osvedcila a ktere se vzdy chapou, aby vec oduvodnili. Tato formule zni: "Dohodli jsme se, ze se dohodneme." To je velmi krasna zasada. Ale jednalo se zde skutecne o dohodu, pri ktere jak jedni, tak take druzi povolili? Ani zdani. O nejake dohode nelze mluviti, jen o povolnosti, jen o obratu. Bylo ohlasovano, ze proti rozsirovatelum pastyrskeho listu pry bude zakroceno. Biskupove sami jakozto autori pastyrskeho listu, jako puvodci nezakoniteho cinu, ktereho se dopustili, byli jiz predem vynati. (Vykriky na levici.) Na ty se hned s pocatku nikdo neodvazil, meli byti pronasledovani jen siritele pastyrskeho listu, farari. Ale, panove, kdo by se nad tim snad rozciloval, at se uklidni; fararum se nic nestane, nezkrivi se jim vlas na hlave, a silna slova, kterych se uzilo a ktera smerovala k tomu, ze oni take musi nesti trestni odpovednost, nelze brati tak vazne. Polevka se neji tak horka, jak se snad uvari. Nestalo se tedy niceho a take se nic nestane. Za to vsak jsme slyseli a cetli krasnou rec, rec zastupce pana ministerskeho predsedy, ktereho jsme ovsem sotva kdy zde v tomto sale uvideli tvari v tvar. Snazi se asi cenu, kterou ma, zvysovati jeste svoji vzacnosti, proto od nekolika mesicu neuznal za nutne, aby se objevil take v tomto slavnem senate. Vime tedy jen z doslechu, ze pan ministersky predseda ma zastupce v osobe pana ministra Stribrneho. Tento zastupce pana ministerskeho predsedy, kdyz jednota v koalici byla konecne skutecnou udalosti, uderil se pysne jako Spanel v prsa a prohlasil s pathosem: Zde v tomto state existuje jen jedna suverenita, suverenita statu, a zadna druha moc nesmi si osobovati mluviti do rozhodovani a usneseni vlady a statu. Tu napadaji mne slova z "Fausta": "Poselstvi sice slysim, vsak nedostava se mi viry." Je jen hezke od panu klerikalu, ze jinym stranam a take vlade alespon dovoli tak mluviti anebo alespon tak ciniti, jakoby skutecne mely suverenitu. Ale spravne to nikterak neni, panove, a kdo se podiva, jak se u nas delaji zakony, kdo tu vidi, jaky raz maji nase zakony, nase sprava a cely smer nasi politiky a cele vedeni statu, ten si musi rici: nikoli, suverennim stat neni, suverennim zde je klerikalismus a zivnostenska banka. (Veselost na levici.) To se take ukazalo v tomto pripade. Otazka odluky cirkve od statu odkladana byla na dlouhe lokte, kdy ma nalezti reseni, nikdo nedovede rici; snad se jednou stane zazrak; ale zazraky se v dnesni strizlive, neromanticke dobe jiz nedeji, a proto chcete se o to pokusiti primym jednanim pres Rim. Panove, nikoli my, nikoli zastupitelstvi lidu, ani poslanecka snemovna ani senat nemaji se usnaseti a rozhodovati o vnitrnich zalezitostech statu; maji rozhodovati teprve potom, kdyz zde je svoleni Vatikanu, a byl to hlavne organ ceske klerikalni strany "Lidove Listy", ktere primo psaly, aniz to bylo dementovano, ze vlada sama diplomatickemu zastupci Svate Stolice prohlasila, ze priste vyhledavati bude primou dohodu s Vatikanem, pokud jde o reseni a vyrizeni cirkevne-politickych otazek. To nevypada jako suverenita. Nema tedy rozhodovati parlament, nybrz moc, ktera je mimo stat, nikoli zvoleni zastupcove lidu a vule obyvatelstva. Kdyz se nyni tazeme, kdo je vitezem v tomto boji, ktery po cele tydny rozciloval mysle tak, ze jsme se mohli domnivati, ze koalice stoji pred bezprostrednim svym koncem, pak musime rici: klerikalove to nejsou, kteri utrpeli porazku, a ani v budoucnosti nepodlehnou, dokud v koalici budou miti nacionalisticke zajmy prednost pred zajmy socialnimi a politickymi. A tak je jedinym vysledkem tohoto obrovskeho zapasu tento nam nyni predlozeny navrh zakona o uprave svatku. Muzeme rici: mnoho povyku pro nic. Co z toho vzeslo, neospravedlnuje v nejmensim vynalozenou namahu a neospravedlnuje rovnez ani v nejmensim ubezpeceni, ze v techto cirkevne-politickych otazkach pokrokove strany si v koalici vybojovaly uspech. Kdybychom chteli nekomu namluviti, ze to je nejaky uspech, pak ten, kdo by tomu mel veriti, musil by byti naivni jako dite. (Hlas nemecky: Ze senatu se stala prece hovorna!) Snad bude pan predseda tak laskav a zjedna trochu klidu v sale. Pockam treba. Snad to zpozoruje, prestanu-li mluviti.
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Prosim o klid!
Sen. Niessner (pokracuje): Potrebujeme miti jen trochu trpelivosti. (Veselost.) Nuze, panove, mysli se, ze je to uspech. Vite, panove, komu ve skutecnosti tento zakon politicky prospeje? Prave klerikalni strane. A klerikalni strana, ktera prece podle starych tradici byla vzdy nejchytrejsi - klerikalismus vzdy se drzel zasady, ze prede vsim chytrost a lest musi byti smerodatnymi - take ihned zacala tlouci z toho kapital a rozvijeti velikou agitaci proti predloze mezi obyvatelstvem, ackoli klerikalni strana patri ke koalici a byla by vlastne povinna zachovavati loyalitu a vernost koalicni. Avsak ona se toho nedrzela a od pocatku bourila proti teto predloze a delala v obyvatelstvu naladu. Tazeme-li se nyni, k vuli komu vlastne se predloha delala, k vuli komu ma nastati tato uprava svatku, pak budeme marne hledati nekoho, komu prinese uspech. Nikomu niceho neprinese, ale za to tento zpusob upravy svatku prinese skodu milionum lidi. Panove, tazte se prece v obyvatelstvu! Naslouchejte, jak venku mezi nemeckym a ceskym obyvatelstvem smysleji o uprave svatku, jak o tom smysleji, ze se odstranuje cela rada nikoli svatku, na to neprijde, ale dnu odpocinku, aniz by se kdo postaral o primerenou nahradu, a obdrzite odpoved a ziskate dojem, ze tam panuje nejvetsi nespokojenost. Bylo slibeno, ze zjednano bude junktim mezi upravou svatku a zakonem o dovolenych, a ze obe otazky budou reseny ve vzajemne souvislosti. To se sice stalo. Ale jak se to stalo? Usnesli jste se na zakone o dovolenych, jenz nekterym vrstvam delniku prinasi primo nevyhody oproti tomu, co dnes jiz maji. Predloha o svatcich odstranuje 7 dosud volnych dnu pro delnictvo, uredniky a zrizence, za to jim zakon o dovolenych neposkytuje ani priblizne nahrady. Zakon o dovolenych je takovy, ze bude podnikatele pobizeti, aby pomoci jeho ustanoveni pripravili delniky o tyto dny zotavene. Nejhorsi skodou vsak, kterou tento zakon znamena, jest odstraneni dvojitych svatku. Musime se tazati, ktera dumyslna hlava mela tuto myslenku. (Sen. dr Heller [nemecky]: Pan Hodac!) To veru zasluhuje, aby trvale bylo zaznamenano, kdo mel tuto myslenku navrhnouti, aby dvojite svatky byly odstraneny. V tomto opatreni spociva uplne zneuznani starych tradicnich zvyku, zneuznani a neucta ke starym rodinnym zvykum, bezohlednost a nesetrnost k potrebam obzvlaste tezce pracujiciho obyvatelstva, jez po cely rok je zaprazeno do jha prace. Musi se prece pri takoveto uprave brati zretel na stalete zvyky a obyceje. Kdyby tyto rodinne slavnosti nebyly cirkevniho puvodu, byly by se jiz davno musily zavesti nasledkem nutnosti, vyhovovati urcitym potrebam. Jsou lide, kteri jednou do roka nastoupiti musi dulezitou cestu, pribuzni rodiny ziji casto rozpraseni na vsechny strany, a maji potrebu jednou se navstiviti anebo prijmouti navstevu. Vse to se ma znemozniti. Ani na Velikonoce, ani na Svatodusni svatky ani na Vanoce nesmeji si lide 2 dny odpocinouti od tvrde roboty a venovati se svym pribuznym, svym rodinam. Musime prece uvaziti, ze vsichni lide, cele dnesni clovecenstvo zije mnohem intensivneji a bez oddechu, ze nase nervy, nase svaly, vse to, co lide pri sve praci musi dosazovati, mnohem vice se napina, at jiz to jsou lide, kteri pracuji hlavou anebo rukama, na to vsechno intensita prace klade mnohem vetsi naroky nezli drive, a prave dnes povazuje se nutne a spravedlive, aby tito lide jeste vice byli zaprazeni do tohoto jha denniho zivota a aby byli nuceni zrici se techto dvojitych svatku. Nedivte se potom, panove, maji-li klerikalove uspech s takovouto agitaci. To jiz nema nic spolecneho s nabozenstvim, teto kapitoly se nechci vubec dotknouti, ale faktum je, ze tyto svatky se tak vzily do celeho citeni lidi, ze dnes temto potrebam lidi vyhovuji, a rikate-li nyni, ze predloha je vitezstvim nad klerikalismem, pak tazi se, kde pak? Ve dni Husove? Stanovili jste tento den jakozto statni pamatny den, ale zaroven musite za to ciniti koncesi, ze nyni take sv. Cyril a Methodej, pro ktere dosud jen na Morave meli skromny svatek, budou v cele republice musit byti oslavovani jako svati, klidem prace a podle vsech zasad, ktere jste stanovili pro pamatne dny. Pan zpravodaj prohlasil, ze bylo potrebi provesti upravu svatku, aby odstranena byla nejasnost a nejistota. My vsak pravime, ze tato nejasnost a nejistota nyni po zavedeni zakona teprve vzniknou. Nyni teprve bude v tom nejasno, nyni teprve - neklamte se prece o tom - zacne boj o dvojite svatky. Domnivate se, ze si obyvatelstvo necha tak dobrovolne vziti tyto dvojite svatky? Pred svymi volici budete se musit zodpovidati, ze je pripravujete o velkonocni, svatodusni a vanocni svatek, a o moznost vetsiho zotaveni. Z techto duvodu nemuzeme my a nemuze nikdo, kdo to bere vazne se zajmy obyvatelstva, hlasovati pro tuto predlohu.
Ale nemuzeme byti pro ni jeste z jineho duvodu. Je to ustanoveni §u 3, jenz upravuje oslavu 28. rijna a jenz politickym uradum I. instance, tedy policejnim uradum narizuje, aby pecovaly o vydani pokynu stran dustojne oslavy tohoto dne u vsech uradu, ustavu, podniku, skol a take soukromych skol. Coz pak skutecne ke vsemu potrebujete straznika, coz musi se vsechno staveti pod policejni svrchovanost a musi vysoka vrchnost miti dozor nade vsim a vsechno upravovati? Coz neni lid, jenz v tomto state obyva, dosti samostatny, coz neni dosti zraly, ze potrebuje takoveto porucnictvi? Pravim vam zcela otevrene: my nemame niceho proti 28. rijnu a nam, kteri veru nejsme monarchisty a nikdy jsme jimi nebyli, nam lezi prirozene republika mnohem vice na srdci, nezli monarchisticky stat, ackoli vcera na tomto miste jeden pan zpravodaj povazoval za nutne a ucelne, aby nas, levou stranu teto snemovny, licil jako nepratele republiky. Preji republice mnoho takovych nepratel, jakymi jsme my, a preji republice - myslim to s ni dobre - trochu mene takovychto vlastencu, kteri dovedou takto deklamovati, aniz by se k republice staveli tak, jak bychom to v rozhodnem okamziku ucinili my. (Vykriky na levici: Velmi dobre!) Nestaci deklamovati: "Ja jsem vlastenec a miluji tento stat a vy jste nepratele republiky." Slova nic nestoji, ale potrebujeme se podivati na jednani stran, trid a jednotlivcu, abychom vedeli, jak to je s timto vlastenectvim. Je vlastenectvi - neni to mysleno osobne proti panu zpravodaji, ktery zde vcera takto mluvil - jest vlastenectvi, ktere cloveku pripomina tak leccos. Kdyby na priklad housenky, ktere ohlodaly strom do hola, mohly mluviti, pak by take ujistovaly, ze miluji tento strom nade vsechno, ze jsou patrioty. (Vykriky na levici: Velmi dobre!) Jsou take vlastenci, jako jsou tyto housenky, kteri jsou hotovi ohlodati strom statu do hola. My se k nim nepocitame. Pravim, ze vlastenectvi je relativni pojem. Neprichazejte nam s tim a neprednasejte nam o tom.
My tedy nemame niceho proti 28. rijnu (Souhlas na levici.), ale my chceme, aby ho obyvatelstvo slavilo dobrovolne, vedeno laskou a duverou, bez vlivu a nejmene uz pod vlivem policie. Policie neni zadnou poradatelkou slavnosti, neni ulohou policie bditi nad veskerym jednanim obyvatelstva. Mam-li shrnouti, vyzniva usudek muj a usudek me strany v tom, ze zakon je spatny. Vzbudi nepokoj mezi obyvatelstvem, neupravi otazku svatku, neprinese jasno a proto budeme hlasovati proti zakonu. (Potlesk na levici.)Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Dale ma slovo pan sen. prof. dr Kovalik.
Sen. dr Kovalik: Slavny senat! Navrh zakona o sviatkoch a pamatnych dnoch v tom zneni, ako ho vlada predostiera, nasa strana odhlasovat nemoze, a preto podali sme pozmenovacie navrhy a tieto pozmenovacie navrhy ako i nase odmietave hlasovanie dovolim si nasledovne odovodnit: Navrh zakona respektuje aj katolicke sviatky, ale zrusuje mnoho takych sviatkov, ktore slovensky narod od mnoho storoci svati, ktore sviatky sriastly so zivotom a s dusou naroda slovenskeho. (Sen. Babka: Ktore su to?) Tieto sviatky su: vianocny, velkonocny a turicny pondelok, aj marianske sviatky, a sice ktore zrusene su: 2. februar, 25. marec a 8. september. Tieto sviatky nielen z nabozenskeho, ale aj zo socialneho, rodinneho, hospodarskeho stanoviska nemaly by sa zrusit. Dvojite sviatky: vianocne, velkonocne a turicne sviatky nielen my pozadujeme, ktorych menujete klerikalmi, ale vcera sme slysali i dnes tu sme slysali od pana predrecnika, ze i rodinne, hospodarske zaujmy pozaduju tieto dvojite sviatky.
Vcera tu hovoril jeden pan senator, ze v terajsej dobe dava sa robotnikovi, ktory cely rok pracuje, len osemdenna dovolena; tedy malo ma pomerne odpocinku pri svojej celorocnej praci. Toto vzpominal i pan predrecnik. Tedy vidite, ze i s toho stanoviska maly by byt podrzane tieto sviatky.
O sviatkoch dopodrobna bude hovorit kolega Barinka. Ja len na to by som chcel upozornit, ze pri urceni sviatkov - v navrhu zakona su vlastne menovane pamatnymi dnami - nedava sa tym, ktorym tieto pamatne dni patria, toho pomenovania, ktore im patri podla tisicrocnej historie, ktore pomenovanie narod cesky a narod slovensky dal tym svojim najvacsim rekom, najvacsim hrdinom, zakladatelom, mozeme povedat, kultury slavianskej naroda ceskeho a naroda slovenskeho. Tito rekovia slavianski, tito hrdinovia tisic rokov sa menovali svaty Vaclav a svaty Cyril a Method. Tisic rokov ich mal tak narod cesky aj narod slovensky. Toto pomenovanie im patri, su to historicke mena, ktore si oni zasluzili, ktore im narod dal, povysiac tychto slavianskych rekov nad kazdodenny zivot, povysiac ich vysoko nad smrtelnikov. A navrh zakona nemenuje "svaty" Cyril, nemenuje "svaty" Vaclav, ale povie: 5. cervenec, povie 28. zari. Tak mi to prichodi, ako nechtiac pomenovat tych hrdinov slavianskych patricnymi meny, davaju sa im cislice ako trestancom v kazniciach. Aj z tohoto dovodu nemozeme odhlasovat tento zakon, lebo vidime v tom tendenciu protikrestansku, tendenciu znicit, ked nepoviem dehonestovat, ale znihilovat kulturu slaviansku, kulturu krestansku, na ktorej spociva, mozeme riect, kultura celeho vzdelaneho sveta.
Ved keby sa to vsade zrusit muselo, nebolo by to mozne. Pomenovanie svatych na celom svete sa uziva, vo Francii, Anglii, Spanielsku, Italii i Amerike od svatych su mnohe mesta pomenovane, na priklad uvediem: St. Cloud, Saint Germain. Ved tato St. Germainska smluva pre nasu "Cesko-Slovensku" republiku - s ciarkou - je rozhodna.
Nebudem menovat... (Vykriky sen. Kady.) Vy nechodite do kostola, preto do toho nehovorte! (Veselost.) Nebudeme ju menovat "Germainskou" smluvou, ale budeme ju vzdy menovat St. Germainskou smluvou. A na Slovensku ci nemame Turc. Sv. Martin a Liptovsky Sv. Mikulas, Moravsky Sv. Jan, Sv. Jur, Sv. Benedikt, a v Amerike vam poviem sta mien, kde su pomenovane mesta po svatych. Prosim, to je vyvin kultury krestanskej, vyvin historicky a ten zostane vzdy a ma zostat. Turc. Sv. Martin menoval sa, menuje sa a bude sa menovat Turc. Sv. Martinom. (Sen. Babka: Pravda, nikto Vam to neberie!) Tedy preco nemenujete "svaty" Vaclav? Ten svaty Vaclav "neda zahynouti nam ni budoucim", ale ked vy volate len Vaclav, neviem, ako bude vypadat buducnost naroda ceskeho?
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti