Spolecna cesko-slovenska
digitalni parlamentni knihovna

Digitalni knihovna | NS RCS 1920-1925 | Senat - stenoprotokoly | 219. schuze |

Dolu  Dalsi

Schuze zahajena v 9 hodin 40 minut.

Pritomni:

Predseda: Donat.

Mistopredsedove: dr Franta, Klofac, Niessner, dr Soukup.

Zapisovatele: dr Prikryl Low.

106 senatoru podle presencni listiny.

Zastupci vlady: ministri: dr Benes, dr Dolansky, Habrman, dr Hodza, dr Markovic; odborovy prednosta ministerstva financi dr Vlasak, odborovy prednosta ministerstva spravedlnosti dr Polak, odborovy prednosta ministerstva vnitra dr Bobek.

Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.

Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi. Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni schuzi sen. dr Horackovi, Lukschovi a Mudrochovi.

Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):

Tiskem rozdano:

Tisk 1945. Zprava ustavne-pravniho vyboru k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona o stihani uplatkarstvi (tisk 1926).

Tisk 1946. Zprava I. ustavne-pravniho vyboru, II. narodohospodarskeho vyboru o usneseni poslanecke snemovny k vladnimu navrhu zakona o zruseni sverenstvi (tisk 1925).

Tesnopisecke zpravy o 209. az 213. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 3., 4., 11. a 12. cervna 1924.

Zapis o 215. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske vylozen byl podle §u 72 jedn. radu v senatni kancelari k nahlednuti.

Jelikoz nebyly v predepsane lhute zadnym p. senatorem pisemne namitky podany, dluzno pokladati zapis ten za spravny a da se do tisku.

Z predsednictva prikazano:

Vyboru narodohospodarskemu:

Tisk 1940. Vladni navrh zakona, kterym se doplnuje a castecne meni zakon ze dne 12. srpna 1921, cis. 313 Sb. z. a n., o obnove drobnych zemedelskych pachtu, doplneny a castecne zmeneny zakonem ze dne 13. cervence 1922, cis. 213 Sb. z. a n.

Predseda: Navrhuji, aby bylo ulozeno vyboru, aby o shora uvedenem navrhu podal zpravu ve lhute co mozna nejkratsi.

Kdo s navrhem mym souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Navrh muj se prijima.

Prikrocuji k projednavani denniho poradu.

Bod

Zprava I. technicko-dopravniho vyboru,II. rozpoctoveho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1917) k vladnimu navrhu zakona o vykupu mistni drahy Holic-Hodonin.Tisk 1941.

Zpravodajem za vybor technicko-dopravni je pan sen. Horak. Prosim pana senatora, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Horak: Slavny senate! Technicko-dopravni vybor podava tuto zpravu:

Zeleznicni trat z Hodonina do Holice na trati Kuty-Veseli n. M. v delce 6 km slozena jest ze tri useku, z nichz kazdy byl koncesovan jinou koncesni listinou. Ackoliv mistni doprava nyni na teto trati neni znacnejsi, prece ma trat veliky vyznam pro pruchodni dopravu mezi Moravou a Slovenskem hlavne proto, ze prechod vlaku v pripojnych stanicich jest moznym bez vymeny, resp. prestavovani stroju. Hospodarnost provozu statnich drah zada, aby zatez dopravovana dosud po dopravne nevyhodne trati Uh. Hradiste-Veseli n. M. byla svedena na trat Holic-Hodonin, ktera musi byti ovsem vybudovana jako trat hlavni. Z ucelu uspornych vzhledem k pozdejsimu eventuelne nutnemu vykupovani drahy rozhodla se statni sprava drahu tuto vykoupiti a tak utvorenim souvisle site statnich drah zjednodusiti provoz statnich drah a zlepsiti spojeni zeleznicni mezi statnimi drahami na Slovensku a v byvalych korunnich zemich.

Technicko-dopravni vybor uznav oduvodnenost vykupu teto mistni drahy usnesl se doporuciti slavnemu senatu, aby prijal osnovu zakona o vykupu mistni drahy Holic-Hodonin ve zneni prijatem poslaneckou snemovnou, otistenem v sen. tisku cis. 1917.

(Predsednictvi prevzal mistopredseda Klofac.)

Mistopredseda Klofac (zvoni): Udeluji slovo referentu rozpoctoveho vyboru panu sen. Zimakovi.

Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat! V predlozenom vladnom navrhu, ktory bol prijaty poslaneckou snemovnou, ide o vykup asi 2.5 km zeleznicnej trati, ktora spojuje Slovensko s Moravou a to zeleznicna trat Breclavu s Prerovom, stanice Hodonin a potom zeleznicna trat Kuty Veseli na Morave, so stanicou Holic. Cast tejto spojovacej trati, totiz z Holica po moravsku hranicu, je majetkom koncessovanej ucastinnej spolocnosti, ktora ma sidlo v Budapesti. Ked stat ceskoslovensky prevzal provoz na zelezniciach na Slovensku za uhradu byvalych provoznych vydajov, bolo zrusene tiez provozne riaditelstvo a zamestnanci tohoto useku boli prepusteni a dostali odbytne od spolocnosti.

Ponevac pre prechodnu dopravu medzi Slovenskom a Moravou ma tato trat velky vyznam, javilo sa ucelne vykupit tento usek zeleznicnej trati, aby zeleznicna sprava mohla s touto tratou volne disponovat, najma ju nalezite zdokonalit a upravit na hlavnu trat druheho riadu. Provoz na tejto trati bude uspornejsi nez na dosial pouzivanej trati, ktora vedie prez Stare Mesto-Uhorske Hradiste-Kunovice a Veseli na Morave. Vybudovanie tejto trati bude znamenat zvysenie provoznych prijmov asi dvadsatkrat. Javi sa preto vyhodnejsim, aby teraz ceskoslovenska sprava zeleznic vybudovala tuto trat samostatne a neziadala toho od ucastinnej spolocnosti, ponevac, keby ju mohla vybudovat spolocnost, boly by podmienky vykupu o mnoho tazsie. V terajsej dobe je vykup mozny podla § 22 koncesnej listiny, na zaklade priemerneho cisteho vytazku z poslednych 7, resp. 5 rokov. Bilancia ucastinnej spolocnosti za poslednych 7 rokov je tato:

r. 1917 2.632 Kc

r. 1918 5.693 Kc

r. 1919 10.781 Kc

r. 1920 6.747 Kc

r. 1921 33.983 Kc

r. 1922 20.291 Kc

r. 1923 60.833 Kc

Podla koncesnej listiny nesmie rocny dochod obnasat menej nez 5% skutocneho stavebneho kapitalu. Tento rocny dochod by obnasal podla priemeru bilancie 34.000 Kc, ktory obnos by bolo treba platit do roku 1980, kedy vyprsi doba koncesie. Preto prichadza v uvahu ako rocna vykupna renta ciastka 34.000 Kc, ktorej je treba k 5% zuroceniu zakladajuceho kapitalu.

Ponevac by nebolo vhodne, aby nadalej trvala ucastinna spolocnost, ktorej cekovy rocny prijem by obnasal len 34.000, vyhradzuje si statna sprava v § 2 osnovy pravo, aby mohla kedykolvek spolocnosti vyplatit na mieste este nedospelych platov dochodkovych istinu, vypocitanu tym sposobom, ze tieto vykupne dochody budu diskontovane rocnymi 5 procentami. Za stavajucich okolnosti nejavi sa ani v blizkej dobe ziadne zatazenie statneho rozpoctu, lebo kupna cena, pokial sa bude platit podla § 1 a 2, to jest 5% urokovanim zakladneho kapitalu, bude hradena z rozpoctu ministerstva zeleznic.

Rozpoctovy vybor pojednal o osnove zakona (tlac c. sen. 1917) vo svojej schodzi konanej 1. jula 1924 a shladal vykup tejto zeleznicnej trati za vyhodny v kazdom ohlade. Doporuca preto tuto osnovu slavnemu senatu ku schvaleniu v plnom zneni tak, ako sa na nom usniesla poslanecka snemovna.

Mistopredseda KIofac: K slovu neni nikdo prihlasen.

Prosim o zaujeti mist. (Deje se.)

Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.

osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou.

Jsou nejake namitky? (Nebyly.) Nejsou.

Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Uvedena osnova zakona, jeho nadpis a uvodni formule prijimaji se ve cteni prvem.

Navrhuji, aby odstavec 2. a 3. dnesniho denniho poradu, t. j.

Zprava I. kulturneho vyboru, II. socialne-politickeho vyboru, III. rozpoctoveho vyboru k usneseniu poslaneckej snemovue (tlac. 1927) o vyplate odpocivnych a zaopatrovacich pozitkov a jednorazovych vypomoci k nim, jednak ucitelom skol obecnych a obcianskych a opatrovatelkam detskych opatrovien na Podkarpatskej Rusi, vydrzovanych cirkvami a obcami, jednak niektorym pozostalym po tychto osobach. Tisk 1934 a

Zprava I. kulturneho vyboru, II. socialne-politickeho vyboru, III. rozpoctoveho vyboru o usneseniu poslaneckej snemovne vyplate(tlac. 1928) k vladnemu navrhu zakona o odpocivnych a zaopatrovacich pozitkov a jednorazovych vypomoci k nim, tak ucitelom skol ludovych a obcianskych a opatrovatelkam detskych opatrovien na Slovensku, vydrziavanych cirkvami a obciami, ako aj niektorym pozostalym po tychto osobach. Tisk 1943

byly slouceny ke spolecnemu projednavani.

Kdo s timto navrhem souhlasi, necht laskave zvedne ruku. (Deje se.)

To je vetsina. Navrh muj je prijat.

Zpravodaji k odstavci 2. jsou: za vybor kulturni sen. Babka, za vybor socialne-politicky sen. Rohacek, za vybor rozpoctovy sen. dr Karas.

Zpravodaji k odstavci 3. jsou: za vybor kulturni sen. Zimak, za vybor socialne-politicky sen. Rohacek, za vybor rozpoctovy sen. dr Karas.

Jako recnici jsou prihlaseni: sen. Barinka, Chlumecky a Wallo. Lhuta recnicka je ctvrt hodiny.

Prosim pana zpravodaje k odstavci 2. za vybor kulturni sen. Babku, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Babka: Slavny senat! Damy a panovia! Statni ucitelia obecnych a obcianskych skol na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi patria medzi tych stastnejsich ucitelov - acprave aj toto stastie je velmi relativnej hodnoty - ktori nielen ze maju definitivne sriadene svoje platy, ale maju definitivne upravene aj svoje odpocivne, penzijne pozitky. Platy ucitelstva upravuje paritny zakon zo dna 23. maja 1919, c. 274 Sb. z. a n. Zial bohu, ze je tento paritni zakon nie este rozsireny aj na nestatne ucitelstvo a este vacsmi boli ta okolnost, ze ani odpocivne pozitky nestatneho ucitelstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nie su sriadene podla platneho zakona v zemiach historickych a u statneho ucitelstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Musi napadnut kazdemu bedlivemu pozorovatelovi ta okolnost, ze pri uciteloch jedneho a toho isteho statu a pri stejnych - aspon v podstate stejnych - povinostiach moze byt rozdiel v platoch i v odpocivnych pozitkoch ucitelstva.

Co sa tyka platov ucitelstva, v tom by nebolo vlastne rozdielu medzi statnym a nestatnym ucitelstvom, lebo nariadeniami vlady z roka na rok vydavanymi doplnuje stat platy nestatneho ucitelstva na tu vysku, ako ked by boli ucitelmi statnymi. Nestatne ucitelstvo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nespokojne je len preto, ze je toto sriadenie platov nie definitivne, ale zavisi vzdy len od blahovole vlady.

Daleko horsie je postavenie ucitelov-pensistov tak na Slovensku, ako aj v Podkarpatskej Rusi, lebo tymto sa dava penzia podla uhorskych zakonov, ktora je tak mizerna, ze nemozno ju ani menovat penziou, ale zobrackou almuznou, aj to este almuznou velmi biednou. Ved racte si len predstavit, damy a panovia, ake moze byt postavenie nestatneho ucitela-penzistu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ked ma mesacnej penzie pohybujucej sa medzi 90 a 250 Kc a ich vdovy len 40-120 Kc mesacne. Je hrozne i len pozriet na takychto stareckov penzistov, su to skutocni zobraci.

Ich bieda je tak velka, ze sa vo svojej zufalosti stali uz mnohi samovrahmi, alebo ktori nemali odvahy k samovrazde, chodia formalne po zobrani, alebo prijimaju pastierske postavenia v obciach, v ktorych ucinkovali ako ucitelia. Je takyto stav, vazeny senat, skutocne kulturnym skandalom. Ale ja tu neobvinujem len vladu, ale obzaluvam tu pred tvarou celej republiky aj nase cirkve, ktore hlasaju sice velmi pekne, ze thoden jest delnik mzdy sveT a chvalia skutky milosrdenstva, ale ony nedokazuju skutky milosrdenstva ani len ku tym, v poctivej a svedomitej skolskej praci zosedivelym ucitelom. Ci by tie cirkve nemohli mat tolko utrpnosti ku svojim ucitelom, aby im ich krusne postavenie hladili zmiernit aspon dary prirodnymi, sluziacimi ku potrave? Ale co! Dost je hlasat milosrdenstvo. Skutkami sa dokazovat nemusi. Tak vypada krestanstvo v praxi. Vlada nasej republiky si uz pred dvoma rokami vsmla bolastnych vykrikov nasich nestatnych ucitelov-penzistov, a zakonom zo dna 21. decembra 1922, cis. 410 Sb. z. a n. udelila jednorazovu vypomoc tymto chudiakom na roky 1921, 1922 a 1923. Bolo to ovsem velmi malo, lebo ved cinilo to len 1.000 Kc na jeden rok, co skutocne nestacilo.

Stiennou strankou tohoto zakona bolo to, ze nevztahoval sa aj na opatrovatelky detskych opatrovien, ze nebol rozprestreny aj na Podkarpatsku Rus, a ze boly z neho vynati ti ucitelia, ktori posobili na takych skolach, ktore nedostavali podpory od statu. Navrh tohoto zakona, o ktorom podavam zpravu, je v skutocnosti vlastne len rozsirenym a zlepsenym vydanim zakona zo dna 21. decembra 1922, cis. 410 Sb. z. a n., jednajucim o jednorazovej vypomoci k dosavadnym penziam, ktore k tej ciastke, ktoru ucitelia dostavaju podla uhorskych zakonov a ktory sa vztahoval len na ucitelov skol obecnych a obcianskych na Slovensku, vydrzovanych cirkvami a obcami s podporou statnou a teraz rozsireny aj na Podkarpatsku Rus a detske opatrovatelky. Podla §u 1 uvedeneho zakona cis. 410 dostali jednorazovu vypomoc od statu len ti ucitelia, ktori posobili na takych cirkevnych alebo obecnych skolach, ktore dostavaly podporu od statu na vydrzovanie svojich skol. Toto bolo nespravedlive, lebo jednorazovu vypomoc ku penziam nedostali prave ti ucitelia, ktori najviac pomahali udrzat iskierku narodneho slovenskeho povedomia vo svojich skolach. Tento navrh zakona, o ktorom prave podavam zpravu, tuto krivdu eliminuje a druhu velku vyhodu ma v tom, ze jednorazovu vypomoc rozprestiera aj na detske opatrovatelky.

Podla tohoto navrhu zakona dostanu zmieneni ucitelia a detske opatrovatelky v Podkarpatskej Rusi, zvlaste na roky 1924, 1925 a 1926 a sice podla §u 3 tohoto zakona v tejto vymere: Penzistom ucitelskym po 2.000 Kc, vdovam po nich 1.400 Kc, pozivatelom prispevku na vychovu deti - pre kazde dieta az do 5 deti - po 280 Kc a pozivatelom darov z milosti z penzijnych a zaopatrovacich ustavov, uvedenych v §e 1, odst. 2., ktore zastupuju odpocivne a zaopatrovacie pozitky po 280 Kc. Jednorazovu vypomoc opatrovateliek detskych opatrovien cini rocne 1.600 Kc.

Ked porovname terajsie a dosavadne jednorazove vypomoci pensistom, vidime, ze je toto znacne zlepsenie do terajsieho stavu, lebo ved su tieto pozitky zdvojnasobnene. Ostatne §§ tohoto zakona urcuju podrobnosti a podmienky, podla ktorych sa tieto jednorazove vypomoci maju vyplacat.

Podla XXXVII. uh. zak. clanku z r. 1875, § 29, odst. 3. platili vydrzovatelia skol na vseobecnu ucitelsku penzijnu zakladinu len 12 zl. ci dnesnych 24 Kc. Tento nizucky poplatok nebolo mozno dalej udrzat, lebo nielen, ze sa ucitelstvu vyplacaju daleko vyssie jenzie nez v roku 1875, ked vyska penzijnych prispevkov bola urcena podla tehdajsej hodnoty penazi a vysky penzie, ale aj sami ucitelia prispievaju na penzijnu zakladninu daleko vyssim obnosom, nez v r. 1875, preto § 4 tohoto navrhu zakona zvysuje penzijne prispevky vydrzovatelov skol na 240 Kc rocne. Kulturny vybor vsak predsa vidi v takomto zvyseni nepomer, lebo penzisti nepozivaju desatinasobnu penziu. Preto vyslovuje kulturny vybor tuzbu, aby vyska penzijnych prispevkov a penzie ucitelov boly privedene do suhlasu.

Kulturny vybor jednal o tomto navrhu zakona dna 1. jula a musel uznat zlepsenie do terajsieho stavu penzistov-ucitelov, ac by si bol prial este lepsieho zlepsenia, ale v presvedceni, ze taketo riesenie bolo diktovane financnym stavom republiky, navrhuje, aby navrh tento bol prijaty i slavnym senatom v tom zneni, ako ho prijala poslanecka snemovna. (Souhlas.)

Mistopredseda KIofac: Za vybor socialne-politicky je referentem pan sen. Rohacek. Prosim, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Rohacek: Slavny senat! Keby vlada bola byvala opatrnejsia a vysielala do Bratislavy na skolsky referat ludi, ktori maju pochopenie pre Slovakov a slovenske pomery, istotne tento navrh zakona bol by dnes zbytocny. Na Slovensku prichadzali ludia s nazormi rakuskymi a na rakuske kopyto narazali potom nase veci.

Skolstvo na Slovensku mali sme cirkevne a statne. Ale penzijny ustav bol jeden, do ktoreho prispievali vsetci ucitelia jednako a ucastnymi penzie stavali sa jednako, ale pan byrokrat rozhodoval trochu inak a rozdelil skoly na cirkevne a statne. Statnym ucitelom udelil vsetky moznosti platov i pozivanych podpor a cirkevnych ucitelov potrestal, ze im dal staru madarsku statnu penziu, ktora dnes obsahuje od 90 Kc do 250 Kc. Ale, prosim, koho tym potrestal? Statni ucitelia sluzili madarskej statnej idei. Boli to uctielia, ktori vlastne nivocili slovensky narod a my dnes, ceskoslovenska vlada, za to, ze ti nivocili narod slovensky, ich honorujeme, ich odmenujeme, ktori dnes nasim dobrym slovenskym starym ucitelom do oci sa vysmievaju: Vy za vasu pracu, za ktoru ste trpeli, narod vzdelavali, za tu pracu dostanete zobracku odmenu!

Konecne prichadza ta zobracka odmena v podobe podpory pozivnych poplatkov na penziu, je to zobracka odmena na rok ked jeden penzista dostane 2000 Kc, ale lepsie nieco ako nic. Pre to my pojednali sme tuto vec v socialne-politickom vybore a nechcem byt obsirny, ponevac kolega Babka o tom viacej hovoril. Ale tie iste pomery, ktore panuju na Slovensku, takmer ako vajce vajcu sa podobia, podobia sa tiez v Podkarpatskej Rusi. Tie iste biedy tlacia to ucitelstvo tam a preto treba ucitelstvu dat tolko, aby mohlo statocne ako clen inteligentnej spolocnosti vyzit aby malo chut ku praci. Ucitelska praca je velmi tazka a tu musime hodnotit. Ucitelska praca vzdycky sa vyrovnava praci na vonkove toho knaza. Preto je velka krivda, ked ucitel mal byt za to i hmotne trestany a jeho plat alebo penzia zmensovana. Musime budit v ucitelstve nasom lasku k narodu a ten ucitel musi mat nasledkom toho chut ku prace, k prace tazkej, za osvetu naroda ceskoslovenskeho a vtedy istotne ubude tam, a ti, ktori dnes lovili ve tme a vyuzivali tejto biedy ucitelstva k agitacii, zmiznu ako sovy za dna.

Ja koncim a odporucam slavnemu senatu predlohu tuto, tak ako ju socialne-politicky vybor schvalil, ku schvaleniu. (Potlesk.)

Mistopredseda KIofac: K slovu je dale prihlasen za vybor rozpoctovy pan sen. dr Karas.

Zpravodaj sen. dr Karas: Slavny senate! Rozpoctovy vybor zabyval se otazkou tou, pokud jde o uhradu. Podpory pro Podkarpatskou Rus by vyzadovaly rocne asi 245.000 Kc, totiz tem silam ucitelskym a jejich rodinam. prevzeti pak placeni pense ucitelske vubec na stat od soukromych tech pokladen, ktere dnes maji sidlo v Pesti by stalo asi 260.000 Kc, v celku asi 1/2 milionu korun. Uhradu pro to pry naleza vlada v usporach, ktere od 1. cervence kona na statnich zamestnancich v Podkarpatske Rusi. Jsou jim snizeny drahotni pridavky ze 200% na 150%. Jednem to vzala vlada z kapsy a dava to druhym. Zajiste ti ucitele a rodiny tech ucitelu jsou ubozejsi nez statni zamestnanci. I kdyz nemuzeme plne souhlasiti s takovym zpusobem uhrady, prece jen si myslime, ze ti jsou jeste potrebnejsi a tem to vlada dava.

Pokud jde o Slovensko, tam ty podpory silam ucitelskym by obnasely 2,416.000 Kc a prevzeti placeni pensi statem asi 3:miliony korun, v celku asi 1/2 6 milionu korun. I tyto dve polozky vlada pry ma kryty, a sice take castecne zase srazenim tech pridavku urednickych na Slovensku a castecne v pensijnim ustavu statnim - kap. VII. - naseho rozpoctu. Uhrada pro oboji jest.

Tento zakon, ktery vlastne prodluzuje zase na dalsi 3 leta puvodni zakon z r. 1921, ma take zmeny, nebot § 6 take rika, ze stat vubec prevezme vyplaceni veskerych pensi, nejen techto podpor, nebot podle trianonske smlouvy ma nas stat dostati castku fondu pensijniho, ktery je spravovan v Pesti, a dosud toto ustanoveni trianonske smlouvy neni provedeno, ponevadz vlada ma cely fond dosavad se sve moci, nevydala jej nasemu statu, takze tito pensiste nedostavaji zadnych pensi, ponevadz Uhersko je nevyplaci. Aby tento trudny stav byl odstranen, vlada zadala za zmocneni §em 6 obou zakonu, ktere jsou analogicke, aby smela zatim sama z prostredku statnich tyto pense vyplaceti, nez od uherske vlady dostane ty fondy.

Rozpoctovy vybor vzhledem k tomu, ze vlada uhradu pro tyto podpory ma, navrhuje slavnemu senatu, aby osnova techto zakonu byla schvalena tak, jak se na nich usnesla poslanecka snemovna.! (Vyborne)

Mistopredseda Klofac (zvoni): Zpravodajem k odstavci 3. za vybor kulturni je pan sen. Zimak.

Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat! Vladny navrh, o ktorom mam podat slavnemu senatu zpravu, je podobny tym navrhom, o ktorych referovali kolegovia Rohacek, Ba bka a dr Karas. Jeden navrh tyka sa Podkarptskej Rusi, druhy Slovenska. Uvadzam, ze je to prvy vladny navrh, ktorym prichadza k vyrazu zvlastne statopravne postavenie Podkarpatskej Rusi, lebot sa tvori pre toto uzemie separatny zakon. Ja vidim nedostatky a chyby, o ktorych bolo uz hovorene, ze trpia tym ucitelia na skolach nestatnych na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, vidim velku chybu v tom, ze stale sa oddaluje uprava pomerov cirkvi a statu. Ze sa tato otazka ucitelstva na cirkevnych skolach neriesi, zavinuje oddalovanie tychto predloh, ktore maju riesit upravu pomeru cirkve a statu. A toto odnasaju nasi ucitelia, z toho odnasaju najvacsiu tarchu ti, ktori vykonali uz pre spolocnost ludsku dvojnasobnu povinnost, ale spolocnost zabudava na vykonavanie povinnosti zase voci nim.

Zakonom zo dna 21. decembra 1922, cis. 410 Sb. z. a n., spomelo sa na tychto byvalych vychovatelov ludu tym, ze sa im poskytla jednorazova rocna vypomoc po 1000 Kc a sice po tri roky: 1921, 1922,1923. Vdovam sa dostalo po 700 Kc, na prispevkach pre deti po 140 Kc a pozivatelom darov z milosti tiez po 140 Kc.

Tychto podpor sa dostalo vsak zas len tym ucitelom a ich prislusnym. ktori ucinkovali na takych cirkevnych skolach, ktore boly podporovane statom. Na ucitelov, ucinkujucich na cirkevnych skolach statom nepodporovanych, sa nedostalo.

Je treba brat do uvahy, ze skoly statom uhorskym nepodporovane boly tie, ktore huzevnate hajily vyucovanie v jazyku materinskom.

Preto sa zriekaly radsej statnej podpory, aby neboly nutene vyhovovat podmienkam, medzi ktorymi bolo nutene vyucovanie v madarskom jazyku vyse 20 hodin tyzdenne, bars skola sa mala menovat skolou slovenskou.

Je potesitelne, ze vlada prichadza s predlohou zakona, v ktorej sa nielen vypomocne podpory ustanovuju na dalsie 3 roky, ale ony sa udeluju v dvojnasobnom obnose a vedla toho pamata sa prave na tych najzasluzenejsich bojovnikov za prirodzene pravo materinskeho jazyka. Dalej pamata sa penzionovanych ucitelov a na opatrovatelky detskych opatrovni a ich pozostalych, ktori posobili na nestatnych skolach ludovych a obcianskych mimo uzemia Slovenska, na uzemi byvaleho Uhorska. Ovsem, este potesitelnejsie by bolo, keby vladna osnova zakona napravila aj tu krivdu, ktora sa stala na vysluzenych ucbaroch, ktori tak hrdinne hajili skolu slovensku proti madarizacnemu nasilenstvu a keby tito neostali zkrateni o vypomoci za minule tri rokv a dostali pri najmensom to, co obdrzali ini ich kolegovia nestatnych skol.

Kulturny vybor pojednal o tejto vladnej osnove zakona, uvedenej v tisku senatu cis. 1928, vo svojej schodzi, dna 1. jula konanej a usniesol sa doporucit, s hore prejavenym zelanim, totiz co sa tyka nestatnych ucitelov skol, ktore nebolv statom podporovane, tedy s tymto zelanim doporuca vladnu osnovu slavnemu senatu ku schvaleniu v tom zneni, ako sa na nom usniesla poslanecka snemovna.

Mistopredseda Klofac: Dalsim referentem k odstavci 3. za vybor socialne-politicky je pan sen. Rohacek. Prosim, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Rohacek: Za vybor socialne-politicky mam hovorit o predlohe o jednorazovej podpore pre ucitelov v Podkarpatskej Rusi. Ja som to vzpomenul v referate o slovenskych skolach a nemam nicoho noveho povedat, len to same, co sa tyka slovenskych ucitelov na Slovensku, a to same tyka sa podkarpatoruskych ucitelov v Rusku. I tam maju skoly cirkevne a statne, i tam odmeneni su statni ucitelia za to, ze madaroncili a tych malo ruskych ucitelov, ktorych tam snad na prstoch mozno spocitat tiez trpi tu istu biedu nasledkom tych malych vyzivnych pozitkov, vyplyvajucich z madarskej penzie. Som toho presvedcenia, ze v Podkarpatskej Rusi treba republike Ceskoslovenskej velmi intenzivne pracovat a budovat skolstvo pre tento kulturne zanedbany narod rusky, lebo tymto vybudujeme osvetu v Podkarpatskej Rusi a zmiznu vsetky dnes tam omylom dostale sa idee o bolsevizmu a komunizmu. Ja navrhujem senatu, aby laskave prijal rozhodnutie socialne-politickeho vyboru, ze by podpora a navrh zakona, tak ako ho snemovna predlozila, v tom istom textu nezmenene i slavny senat prijal.

Mistopredseda KIofac: Jako recnici jsou prihlaseni: pan sen. Barinka, Wallo a Chlumecky. Prosim pana sen. Barinku, aby se ujal slova.

Sen. Barinka: Slavny senat! Uz bol svrchovany cas, ze aspon akym-takym sposobom sa tej krivde na slovenskych staropensistoch popachanej trochu naprava urobila. Ale tento navrh zakona mna uplne neuspokojuje. Preco? Dokial vlada Ceskoslovenskej republiky bude sa pridrziavat stranickej politiky a nepostavi sa na podklad zakonity a dokial paritny zakon nerozsiri sa na cirkevne a obecne ucitelstvo na Slovensku, nebude mozno upravu platov a tak ani penzijne pomery ucitelov cirkevnych a obecnych skol na Slovensku riesit. Na Slovensku je 80% cirkevneho ucitelstva, ktori niesu pokutni a tuto sa verejna mienka ani neviem akym sposobom robila ze vraj su to nie verejne skoly. Tito ucitelia ale podla uhorskeho zakona su verejni a verejnopravni hodnostari tkoztisztviselokT a ako verejnopravni hodnostari nemohli byt pokutnymi uradniky. Ako ja som presvedceny, vlada je dobre informovana a pri tom vsetkom 80% slovenskych cirkevnych skol sa neuznava za skoly verejne. kdezto v historickych zemiach su skoly tiez niestatne a tieto vsetky a to pravom za verejne uznava. Plan postatnit cirkevne skoly na Slovensku padol, lebo nema vlada potrebne financne prostriedky ku postatneniu tolko skol. Podla uhorskeho zakona je sice povinna stavat skoly vsade tam, kde cirkve alebo obce nie su schopne zo svojich prostriedkov skolu postavit. Mnohe taketo obce obratily sa na vladu, aby im teda postavila statne skoly. Chodily sem i tam po referate ano i tuto v ministerstve vvucovania bola deputacia, az konecne im bolo sdelene ze skolu musia postavit sami, ze je to v Cechach a v historickych zemiach zakonom. Hla tuto vlada vie uplatnit zakon platny i na Slovensku, ale ked ie vyhodnejsi pre vladu zakon uhorsky, ide dla zakona uhorskeho, jestli jej zakon uhorsky uklada viac nez zakon rakusky, pouzije rakuskeho. Prosim takovym jednanim vlady je uz na Slovensku niekolko obci celkom bez skoly. Paritny zakon vlada rozprestrela na vsetky kategorie skol v Cechach a na Morave. ale pre cirkevnych ucitelov na Slovensku dodnes ho do zivota neuviedla

Ake pomery zapricinilo toto neuvedenie paritneho zakona a jaku naladu zapricinilo v slovenskom ucitelstve, som smely precitat jeden pripis, ktori moj kolega Durcansky dostal od slovenskych ucitelov tym cielom, aby tuto predneseny bol: K otazke penzistov na Slovensku: Pane senatore! Paritny zakon zo dna 23. maja 1919, cis. 274 Sb. z. a n. ako aj ostatne platove zakony boly rozprestrene na mensinove statne ako aj na ohromnu vacsinu nestatneho ucitelstva v Cechach, na Morave a v Sliezsku a potom i na statne ucitelstvo na Slovensku; len nase rodu verne cirkevne ucitelstvo bolo zpod opeky tohoto zakoniteho dobrodinia vynechane. Akoby ono nebolo drahej nasej vlasti tak potrebne, osozne a verne, ako tamti, akoby Slovensko nebolo suciastkou Ceskoslovenskej republiky.

Zakonom dna 17. decembra 1919, cis. 3 Sb. z. a n. 1920, boly pozitky penzistov v republike zvysene. 10. clanok tohoto zakona uklada vlade, aby rozsirila platnost tohoto zakona i na staropenzistov uhorskeho systemu - a ked dobrodinie toho zakona dned bolo prevedene na novo-i staropenzistov v celych Cechach, Morave a Sliezsku a nariadenim zo dna 25. augusta 1921, c. 298 i na statne ucitelstvo na Slovensku, nasi staropenzisti, byvali ucitelia cirkevnych skol boli z tohoto odvrhnuti, ba ani postup terajsieho penzionovania ucitelov nedeje sa dla tohoto zakona, ale dla starych este madarskych zakonov.

Mame historicke a zakonite pravo na nase skoly. Zakony XXVI z r. 1895, XXVII z r. 1907, XVI z r. 1913 priznaly nasim skolam plat doplnujucu statnu podporu a zakony XXXII z r. 1875 a XLIII z r. 1891 statnu penziu pre cirkevne ucitelstvo, a to v stejnej miere so statnym ucitelstvom. Tymito zakony bola uplatnena ta zasada, ze vsetci ucitelia v state musia mat stejny statom ustaleny plat a ktory udrzovatel skoly to z vlastnych prostriedkov nevladze - kedze zakonitym poziadavkom zodpovie - dostane ucitel statnu podporu. A penzia bola vobec statna ustanovizen, kde tiez boly stejne prispevky a stejne penzijne pozitky.

Je to nase zakonite pravo, ktore sme my ako cirkevni ucitelia neutratili, ale presla tato povinnost na republiku Ceskoslovensku ako nastupnicky stat. Mohli sme ocakavat plnym pravom, ze cirkevni ucitelia nebudu zapomenuti alebo vynechani z tohoto zakonneho prava. Mohli sme to ocakavat tim skor, ze v celej republike o ostatne ucitelstvo ludovych skol roznych udrzovatelov tak otcovsky je postarane. Musime poukazat i na anomaliu, ze ked vsetky do oboru skolstva vynesene nove zakony ukladaju nam tarchy a povinnosti bezohladne ako statnym skolam, - s platom a penziou nasho ucitelstva boli sme stranou ponechani. Spravedlnost vsak vyzaduje, ze kde su stejne povinnosti, tam nech je stejne pravo.

A teraz ked dochadza nam zufaly stesk ukrivdeneho ucitelstva a penzistov na Slovensku, nemozeme ine, nez dorazne vas upozornit na tieto nase zakonite prava. V dosledku tychto celou rozhodnostou a urcitostou ziadame vas, aby ste este tohoto roku uzakonili plat ucitelov nasich cirkevnych skol s tymi istymi podmienkami a zasadami, ako je to uz uzakonene ostatnym ucitelom ludovych skol v republike. Miestne pozitky od udrzovatela skoly, ktore ked su v prirodinach, nech su slusne prepocitane a ucitelovi dana plat doplnujuca statna podpora do vysky platu statneho ucitelstva. Nech sa penzionovanie nasich ucitelov deje na zaklade tych istych zakonov a nariadeni, ktore su v platnosti uz na statne a nestatne ucitelsvo Slovenska, ktore su v platnosti uz na statne a nestatne ucitelstvo historickych zemi a statneho ucitelstva na Slovensku. Nech sa platnost zakona zo dna 17. dec. 1919 c. 3, 1920 Sb. z. a n. rozsiri aj na ucitelov, staropenzistov uhorskeho systemu a na tych pozostalych so zpiatocnou platnostou od 1. sept. 1919. Aby ale hladom nezomierali, racte im rychle poskytnut primerenu zalohu na definitivnu upravu ich penzie.

Nech neuschne na cistom mene nasej vlasti hriech tej ukrutnej krivdy, ze v oslobodenej vlasti vlada vlastneho naroda pusta otcov - ucitelov v starobe po zobrani - a to len na Slovensku?! Akyze davame s tym vychovny priklad nasim potomkom?

Otcovia nasi blahi s najvacsimi obetami krve a majetku stavali, vydrziavali a branili si svoje skoly. Od svojho vzniku katolicka skola vzdy zostala verna svojmu velkemu ukolu; bola tym obzivujucim pramenom, odkial prudilo zivotodarne svetlo kultury do vsetkych vrstiev naroda. V najtazsich dobach nasej narodnej poroby len ona zohrievala iskierku rodolasky, vychovala narodu tych najslavnejsich muzov. (Sen.: Babka: Evangelicka!) Nielen evangegelicka. Tuto nehovoril som, jestli katolicka anebo evangelicka, ale len cirkev. Ja znam velmi dobre jej zasluhy o slovensky narod a dovediem ich ctit a ich si vazit. Cirkev i dnes prinasa tazke obete na oltar kultury, ked stavia a udrzuje svoje skolstvo dla zakonov na vyske poziadavkov casu. S nekonecnou hrdostou hladime na jej slavnu minulost, ako aj na jej pritomnu, kladnu vlastenecku a osvetovu pracu. Ak dakto, tedy prave nase skoly, nasi ucitelia, tuzili, cakali a potom i slavnostne vitali pozehnane oslobodenie slovenskeho ludu zpod tisic rocnej tyranie. Cakali, ze v oslobodenej vlasti budu sa moct pokojne venovat tvorivej, kulturnej praci za narod a vlast. (Sen. Babka: Kto to podpisal?) To ucitelia podali kolegovi Durcianskemu podpisany Jozef Kada a druhovia.

Definitivnu upravu platov, pozitkov nestatnych ucitelov na Slovensku mozno len rozsirenim paritneho zakona i na cirkevne a obecne ucitelstvo na Slovensku spravodlive a uspokojive riesit.

VIada sa odvolava, ze definitivne riesenie tejto otazky dotial je nie mozne z toho dovodu, ze fondy, z ktorych boly penzijne pozitky poskytovane, su v Budapesti. Dovod, ze fondy su v Budapesti a ze s definitivnou upravou pozitkov cirkevnych ucitelov na Slovensku bude treba cakat dotial, dokial bude prevedena uprava vsetkych otazok vyplyvajucich z trianonskeho mieru. Dla tSlov. DennikaT biskup Samuel Zoch takyto dovod nazval tzlocinom proti republikeT. Kde su fondy ceskych ucitelov? Aky vliv ma vlada na menovanie ucitelov historickych zemi? Tam volia ucitelov okresne vybory. Vlady sa nikto nepyta, ci je spokojna alebo nie. Cirkevnou skolskou stolicou vyvoleneho a biskupskym uradom potvrdenu volbu schvaluje alebo odmietne skolsky referat v Bratislave. Nuz, slavny senat, su to pokutne tie cirkevne skoly?

Klub senatorov slov. ludovej strany upravuje ziadost na pana ministra skolstva a verejnej osvety a sice: tZiadame urovnopravnenie slovenskeho nestatneho ucitelstva rozsirenim paritneho zakona zo dna 23. maja 1919, c. 274 Sb. z. a n., na co je vlada samym paritnym zakonom opravnena, aby vladnym nariadenim urcila cas, kedy ma nastat platnost paritneho zakona mimo zemi historickych. Slavny senat! Mame na slovenskych statnych skolach ceskych exponovanych ucitelov, ktori nie su statnymi ucitelmi, ich pozitky im vyplacaju v Cechach a len rozdiel medzi pozitkami, ktore im patria na Slovensku, dostavaju na Slovensku. Na akom zaklade sa vyplacia tymto nestatnym ucitelom 50%ny drahotny pridavok? Ked teda platia vzpomenute predpisy uvedeneho paritneho zakona pre nestatne ucitelstvo ceske posobiace na Slovensku, tym doraznejsie ziadame uplatnit tieze prava na slovenskom nestatnom ucitelstve, ktore tu istu pracu kona, je tej kvalifikacie, co aj ceske ucitelstvo.

2. Pytam sa p. ministra skolstva a nar. osvety: Preco paritny zakon este dosial na slovenske nestatne ucitelstvo rozsireny neni? Vlada ma zmocnenie aj v paritnom zakone i v zakone o penzistoch, aby ich oba rozsirila na Slovensko.

Chce-li sa postarat o to, aby stari, prace neschopni nestatni ucitelia aj do tej doby, kym sa to stane, mohli ist na odpocinok s plnymi zakonitymi pozitkami.

Je-li ochotny nestatnym ucitelom vratit nespravedlivo zastaveny 50%ny drahotny pridavok od 1. januara 1923?

Nechcem uz slavny senat predlzovat, ale nebolo by od veci, keby sme tu o tejto biede staropenzistov na Slovensku predlozili jednu prosbu na p. prezidenta republiky. Tuto prosbu posiela jeden staropenzista-ucitel, menom Josef Cinko, inac diplomovany zobrak. Prosim, bude to velmi kratke:

Pane prazident Csl. republiky v Prahe!

Nudza a bieda nielen mna nizepodpisaneho, ale aj vsetkych penz. ucitelov, vdovy a siroty dotiska nas k tomu, aby sme klepali a bude nam asnad otvorene; preto opovazujem sa s hlbokou uctou nase staznosti pred vasu vysoko postavenu osobnost predostriet nasledovne:

Predovsetkym, pytam sa, cim sme zapricinili a co sme previnili proti csl. republike, ked uz siesty rok nas ponechava v tej velkej biede a zavadza len slubami a povcul nic nepreviedla ohladom nasej penzie? - Sluby sa slubuje a len blazni sa raduju, my ale nie, ba mozno prekliname tu dobu, kedy sme sa stali vzdelavatelmi naroda. - Ci sme my ozaj od macochy, ze na Slovensku penz. ucitelia, vdovy a siroty musia hladovou smrtou zahynut? Nepracovali sme my tiez za dobrobyt a povznesenie ludu tu v csl. republike prebyvajuceho?

Pytam sa tu smele nielen P. T. prazidenta csl. republiky, ale aj vsetkych p. ministrov, senatorov, poslancov, vysoko postavenych uradnikov atd. az po tu najnizsiu triedu. Kto vam dal zaklad umenia a clovecenstva, na ktorom zaklade ste dalej budovali svoju buducnost? - Dozaista len ucitelia alebo ucitelky a za to ich odmena je hladova smrt, nedostatok, alebo zobracka palica. - Ci moze penz. ucitel, ktory ma este aj clenov rodiny, denne za 3-6 kor. vyzit? Ved poriadneho psa za to nevychovame. - Ano, pred svetovou valkou to postacilo, ale teraz dla tunajsich okolicnosti, ked najmenej desatnasobne je vsetko pozdvihnute, ba aj dane a poplatky penzijne su desiatinasobne, tedy i povysenim penzie ma v tom smere nasledovat. Kto berie prijmy, ten je povinny v tej miere aj vydavky poskytnut. Ziadame len to, co je spravodlive.

Tu mi prichadza na um jedna bajka, ktora je povsimnutie hodna, a to:

Jestvuje jedna vznesena panna, ktora sa skvostne oblieka, ma hlavu bujne pokrytu vlasmi vselijakeho druhu, ba aj sedivych uz dost. Ma lichotive, stebotave ustecka, zaludok zdravy a ku vsetkemu sposobny. Ma dve oci, jednym pekne vsetko obhliada, a na druhe je slepa. Ma dve usi, jednym pocuva vsetko dokonale a na druhe je hlucha. Ma dve ruky, jednou usilovne pracuje, v druhej ma tak silne rheuma, ze mnohokrat od bolasti az zubami skripe. Ma dve nohy, na jednej nosi peknu lakovu topanocku a na druhej otrhanu papucu, ktorou len tak za sebou vlaci. - Mozeme tvrdit o jej vznesenosti?

P. T. Prezident Ceskoslovenskej republiky ako Taticek nas, obraciame sa ku Vam so vsetkou doverou v tej nadeji, opakujuc nasu prosbu, ze nas ubiedenych penzistov ucitelov, vdovy a siroty vyslysite a upravite sposob cim skoreho do zivota uvedenia nasej penzie podla terajsich drahotnych pomerov, lebo sme sa uz dost nahladovali, otrhani nachodili a vsetkej biedy uzili.

Ufajuc, ze vyslysanie sa stane, som v Ziline, dna 5. januara 1924 najponizenejsi sluha Jozef Cinko, penz. ucitel a diplom. zobrak.

Nahoru  Dalsi