Schuze zahajena v 11 hodin 20 minut.
Mistopredsedove: Klofac, Niessner, dr Soukup.
Zapisovatele: dr Vlcek, Valousek.
110 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministr dr Franke; za ministerstvo financi odborovy prednosta dr Vlasak a ministersky rada Hladky,
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem zdravotni dovolenou pro dnesni schuzi panu sen. Kroiherovi, Durcanskemu a pani sen. dr Herzigove, pro minulou a dnesni sen. Polachovi, pro pristi tyden sen. Meissnerovi.
Tiskem rozdano:
Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):
Tisk 1879. Interpelace sen. dr Mayra-Hartinga a soudr. na pany ministry veci zahranicnich, vnitra a spravedlnosti stran zlocinu omezovani osobni svobody, jehoz se dopousti zdejsi japonske vyslanectvi na ceskoslovenskych statnich obcanech.
Jednaci zapisy o 201.-203. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 24., 25. a 26. dubna 1924.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru rozpoctovemu:
Tisk 1876. Vladni navrh zakona o zcizeni statnich nemovitosti v Lanech a ve Vychodne.
Tisk 1877. Vladni navrh zakona o zcizeni statnich nemovitosti v obvodu zrusene pevnosti Josefovske.
Vyboru technicko-dopravnimu:
Tisk 1878. Vladni navrh zakona o zruseni casti okresnich silnic I. tridy Prostejov-Boskovice-Svitavka a Sloup-Valchov.
Mistopredseda dr Soukup: Navrhuji, aby bylo ulozeno vyborum, aby o vladnich navrzich c. t. 1876 a 1877 podaly zpravu ve lhute osmidenni a o vladnim navrhu c. t. 1878 ve lhute sestidenni.
Kdo s navrhem mym souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrzene lhuty se prijimaji.
Prikrocuji k projednavani dnesniho denniho poradu.
Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti.
Bodem prvnim je:
1. Navrh, aby podle §u 55 jednaciho radu zkracenym rizenim projednany byly zpravy:
a) I. vyboru zahranicniho, II. vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 1839), kterym se predkladaji Narodnimu shromazdeni republiky Ceskoslovenske:
>1. Umluva o postovni sporitelne uherske s prilohami A., B., C.;
2. Zaverecny protokol k teto umluve;
3. Dohoda o rozdeleni uhrady dane Madarskem podle cl. 10. a 11. umluvy uvedene sub 1;
4. Zaverecny protokol k teto dohode,< sjednane v Budapesti 7. listopadu 1922. Tisk 1874;
b) I. vyboru zahranicniho, II. vyboru rozpoctoveho k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1840) o vladnim navrhu zakona, kterym se provadeji umluva a dohoda o postovni sporitelne uherske ze dne 7. listopadu 1922. Tisk 1873.
Jelikoz lhuty pro projednani techto veci ve smyslu jednaciho radu doprchavaji v dobe nejkratsi, jest treba, aby byly projednany jednanim zkracenym ve smyslu §u 55 jednaciho radu.
Kdo s timto mym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj se prijima.
Navrhuji, aby odstavce dnesniho denniho poradu, totiz
2. Zprava I. vyboru zahranicniho, II. vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu (tisk 1839), kterym se predkladaji Narodnimu shromazdeni republiky Ceskoslovenske
>l. Umluva o postovni sporitelne uherske s prilohami A., B., C.;
2. Zaverecny protokol k teto umluve;
3. Dohoda o rozdeleni uhrady dane Madarskem podle cl. 10. a 11. umluvy uvedene sub 1.;
4. Zaverecny protokol k teto dohode,< sjednane v Budapesti 7. listopadu 1922, tisk 1874,
a potom
3. zprava I. vyboru zahranicniho, II. vyboru rozpoctoveho k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1840) o vladnim navrhu zakona, kterym se provadeji umluva a dohoda o postovni sporitelne uherske ze dne 7. listopadu 1922. Tisk 1873
projednavany byly soucasne.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh muj se prijima.
Sdeluji, ze za ministerstvo financi jsou pritomni: odborovy prednosta dr Vlasak a ministersky rada Hladky.
Navrhuji, aby celkova doba k projednavani techto veci stanovena byla na 1 1/2 hodiny s recnickou lhutou 1/4 hodiny.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh se prijima.
Zpravodaji o techto vecech jsou: za vybor zahranicni sen. dr Witt, za vybor rozpoctovy sen. Zimak.
Udeluji slovo zpravodaji za vybor zahranicni panu sen. dr Wittovi.
Zpravodaj sen. dr Witt: Slavny senate! Zahranicni vybor jednal ve schuzi dne 24. dubna 1924 o vladnim navrhu, kterym se predkladaji Narodnimu shromazdeni k ustavnimu schvaleni umluva a dohoda o postovni sporitelne uherske ze dne 7. listopadu 1922.
Ve smeru formalnim vytyka vybor opetne, ze vladni navrh byl v senate predlozen ve forme usneseni poslanecke snemovny, ackoliv podle ustavy je vlada povinna mezinarodni smlouvy predkladati obema snemovnam ke schvaleni soucasne aneb zcela nezavisle.
In merito zkoumal zahranicni vybor celou materii v mezich sve kompetence, ponechavaje posouzeni jeji po strance financni prislusnemu vyboru rozpoctovemu. Omluva provadi ustanoveni cl. 198. mirove smlouvy Trianonske, podle nehoz maji se upravy financni, jez staly se nutnymi rozkouskovanim byvaleho kralovstvi Madarskeho a novym usporadanim verejnych dluhu a meny, provesti umluvami sucastnenych statu. Umluva upravuje v prve rade prideleni veritelu byvale postovni sporitelny v Pesti do narodnich bloku podle jednotlivych smluvnich statu. Z duvodu hospodarskych byl zasadne prijat princip territoriality; princip nacionality pripusten jen potud, ze statni prislusnici, bydlici mimo vlastni stat a mimo Madarsko, budou pojati do narodniho bloku statu sve prislusnosti. Ceskoslovensti prislusnici bydlici na uzemi jihoslovanskem a rumunskem budou pojati do bloku techto statu, Rakusane a Polaci ponechali z duvodu valutarnich pohledavky svych prislusniku u postovni sporitelny uherske a budou tyto pohledavky tam splatny v korunach madarskych. Podle techto zasad provede kazdy smluvni stat soupis pohledavek veritelu postovni sporitelny v Budapesti, cimz bude zjistena vyse narodniho bloku az dosud neznama. K uhrade pohledavek narodniho bloku ceskoslovenskeho, jihoslovanskeho a rumunskeho poskytuje postovni sporitelna uherska predevsim 135,000.000 korun nominalni hodnoty predvalecnych rent uherskych a pevnou castku 500,000.000 korun madarskych, dale postupuje prislusnym statum svoje pohledavky vuci postovnim spravam smluvnich statu a konecne svoje lombardni pohledavky vuci dluznikum, kteri jsou statnimi prislusniky dotycnych smluvnich statu a bydli mimo uzemi madarske.
Tato uhrada byla mezi sucastene tri staty, to jest mezi Ceskoslovensko, kralovstvi SHS a Rumunsko rozdelena zvlastni dohodou, podepsanou tehoz dne jako hlavni umluva.
Zaverecne protokoly k umluve a dohode obsahuji interpretacni klausule.
V uvazeni, ze umluvou a dohodou dostava se obcanum republiky Ceskoslovenske prizniveho uspokojeni jejich pohledavek a ze umluva i dohoda plne vyhovuji zajmum statnim i po strance mezinarodni, usnesl se zahranicni vybor doporuciti senatu, aby umluvu i dohodu se zaverecnymi protokoly a prilohami schvalil.
O usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se provadeji umluva a dohoda o postovni sporitelne uherske ze dne 7. listopadu 1922, jednal vybor zahranicni ve sve schuzi dne 4. dubna 1924. Vybor ponechal posouzeni financni materie zakona vyboru rozpoctovemu a usnesl se doporuciti senatu, aby toto usneseni poslanecke snemovny beze zmeny schvalil. Usneseni poslanecke snemovny tyka se osnovy zakona, kterou se provadi umluva a dohoda o postovni sporitelne uherske ze dne 7. listopadu 1922. Navrzeny zakon ustanovuje predevsim, ze prevod pohledavek a deposit bude proveden podle zasad obsazenych v umluve hlavni a ze osoby fysicke i pravnicke jsou povinny ustanoveni umluvy dbati. Dale obsahuje ustanoveni valutami, jednak o splatnosti pohledavek, ktere postovni sporitelna uherska poskytuje jakozto cast uhrady, jednak o splatnosti pohledavek veritelu postovni sporitelny. Provedenim umluvy poveruje se postovni sekovy urad v Praze. Zahranicni vybor doporucuje osnovu zakona senatu ke schvaleni ve zneni senatniho tisku cis. 1840. (Pochvala.)
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Zpravodajem za vybor rozpoctovy je pan sen. Zimak.
Zpravodaj sen. Zimak: Slavny senat! Na umluvu o likvidovani postovej sporitelne byvaleho Madarska caka mnoho a mnoho tisic malych setritelov, ktori si skor ukladali v madarskej sporitelne ich haliere. Konecne, dochadza k tomu, ze smluva je hotova a caka sa len na ratifikaciu zakonodarnych sborov v Ceskoslovensku a v Madarsku.
Rozpoctovy vybor rozobral tieto smluvne akta, ktore vlada predklada Narodnemu shromazdeniu a konstatuje, ze mohlo by vzniknut zatazenie statu touto umluvou. Ale toto zatazenie sa neda ciselne oznacit. Zatazenie moze vzniknut tym, ked Ceskoslovenska republika vo svojom bloku, tak zvanom narodnom bloku, nedostala by dostatok rent. Tento ceskoslovensky blok je sice zaisteny rentami madarskymi, ale moze sa stat, ze poziadavky ceskoslovenskeho statu budou vacsie nez 90 milionov, nez je to v pripadoch uvedenych, takze ceskoslovensky stat bol by nuteny prevziat iste papiere od sukcesivnych statov inych, totiz od Polska, Rumunska a Jugoslavie, kde je horsia valuta. Keby k tomu tymto sposobom malo dojst, tak by sa tato ina mena premenila na Ceskoslovensku korunu a dlh ceskoslovenskeho statu bol by tym zvacseny. Rozpoctovy vybor, ked o tejto zalezitosti uvazoval, bral do uvahy, ze je potreba sa tesit, ze konecne prichadza k velkej likvidacii, k smluve a bars by to znamenalo zatazenie statu s ohladom na to, ze sa jedna o drobnych setritelov, ze sa jedna o istu cast, ktora vedie ku konsolidacii a likvidacii starych pomerov zdedenych z monarchie. Tedy doporucuje, aby slavny senat tuto umluvu s madarskou sporitelnou vzal na vedomie. To je umluva.
Druha cast predlohy je prevadzacie nariadenie, ku ktoremu nestava inych dovodov, a doporucujem menom vyboru rozpoctoveho, aby slavny senat dal suhlas k umluve tak, ako bola schvalena v poslaneckej snemovne. (Souhlas.)
Mistopredseda dr Soukup: K debate neni nikdo prihlasen, budeme tedy hlasovati, a to nejprve o zpravach vyboru zahranicniho a rozpoctoveho o vladnim navrhu, kterym, se predkladaji Narodnimu shromazdeni republiky Ceskoslovenske >1. Umluva o postovni sporitelne uherske s prilohami A., B., C.; 2. zaverecny protokol k teto umluve; 3. dohoda o rozdeleni uhrady dane Madarskem podle cl. 10. a 11. umluvy sub l.; 4. zaverecny protokol k teto umluve,< sjednane v Budapesti 7. listopadu 1922. Tisk 1874.
Kdo souhlasi se schvalovacim usnesenim vyznacenym v tisku c. 1874 ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Toto usneseni schvalovaci prijima se ve cteni prvem.
Mistopredseda dr Soukup: Ma pan zpravodaj nejake tiskove opravy?
Zpravodaj vyboru zahranicniho sen. dr Witt: V priloze C. umluvy pod cis. 228 ma stati na misto cis. 239 spravne 229 a misto slov >Smrekova-Szemereko< ma stati >Roztoka Pastel-Felsopasztely<.
Mistopredseda dr Soukup: Kdo souhlasi se schvalovacim usnesenim tak, jak bylo prijato ve cteni prvem, s uvedenou tiskovou opravou take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Uvedene usneseni schvalovaci prijima se take ve cteni druhem.
Nyni prikrocime k hlasovani o zpravach vyboru zahranicniho a rozpoctoveho k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se provadeji umluva a dohoda o postovni sporitelne uherske ze dne 7. listopadu 1922. Tisk 1873.
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou.
Jsou nejake namitky? (Nebyly.) Nejsou, budeme tudiz tak postupovati.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zneni vyznaceneho v tisku cis. 1840 ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Tato osnova zakona s nadpisem, a uvodni formuli prijimaji se ve cteni prvem.
Ve smyslu priznane pilnosti prikrocime ihned ke hlasovani ve cteni druhem.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli prijatou prave ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli prijimaji se take ve cteni druhem.
Prikrocime k projednavani bodu dalsiho, jimz je:
4. Zprava imunitniho vyboru o zadosti vysetrujiciho soudce sedrie v Bratislave za souhlas k trestnimu stihani sen. Svraky pro precin utrhani na cti ve smyslu §§ l, 3, c. l. a c. 2. a § 9, c. 6. zak. cl. XLI z r. 1914 a precin ve smyslu § 18, c. 1., 2. a 3. zakona na ochranu republiky ze dne 19. brezna 1923, cis. 50 Sb. z. a n., (cis. 8731/24). Tisk 1868.
Zpravodajem je pan sen. Lukes, jemuz udeluji slovo.
Zpravodaj sen. Lukes: Slavny senate! Pan sen. Svraka obvinil podle trestniho oznameni na verejne schuzi v Bosi, konane 8. cervence minuleho roku administrativni urady na Podkarpatske Rusi, ze vydaly tajne rozkazy, aby nespolehlive protistatni zivly, jako komuniste, Madari a Nemci nebyli do stalych volicskych seznamu zapisovani, a dale, ze vlada na Slovensku vydala narizeni, aby byli ustanoveni spehove, kteri by se starali, aby komuniste do volicskych seznamu nebyli zapisovani. Timto pausalnim obvinenim verejnych uradu ze stranickosti a zneuziti moci uredni mohl vazne znepokojit ty obcany Podkarpatske Rusi po pr. Slovenska, proti nimz nedovolene jednani uradu melo smerovati, a zaroven je obvineni to tezkym narcenim zminenych uradu. Postaveni verejneho urednictva je teto doby beztak velmi tezke, nebot se mnohdy kladou na ne velike pozadavky. Obtiznou svou praci muze urednictvo jen tehdy zdolati, ma-li tez duveru obcanstva a je-li jeho autorita dostatecne chranena. Falesnym obvinovanim uradu popuzuje se proti nim lid a ubyva jak duvery, tak i autority a samo sebou take chuti k praci. Nelze proto pripustiti nikomu, ani clenum Narodniho shromazdeni, aby bezduvodne a pausalne verejne uredniky, a vladu obvinovali a zostouzeli.
Je-li vzneseno proti sen. Svrakovi oznameni, ze verejne urady na Podkarpatske Rusi a vladu na Slovensku vinil z trestnich a nedovolenych cinu, jest nyni na nem, aby prokazal, ze to, co v oznameni stoji, vubec nerekl, anebo aby rekl-li to, pak dokazal, ze to, co tvrdi, je pravda. Obvineni verejneho urednictva a vlady z trestnych a nedovolenych cinu, kdyz neni oduvodneno, nelze pokladati za vecnou kritiku, ani za nejaky politicky projev, ktery by snad clena Narodniho shromazdeni mel exkulpovati.
Z toho duvodu, ponevadz se nejedna o zadnou vecnou kritiku, ani o zadny politicky projev, usnesl se imunitni vybor navrhnouti senatu, alby dal souhlas k trestnimu stihani sen. Svraky pro vyroky jemu za vinu kladene. (Sen. Matuscak: Pokud jde o ceske komunisty, chcete treba vsechny vylouciti z Narodniho shromazdeni!) To nema nic s komunisty co delati, nybrz jde o to, smi-li nekdo krive obvinovati a vecne nezodpovedne. (Pochvala.)
Mistopredseda dr Soukup: Zahajuji debatu. K slovu je prihlasen sen. Svraka. Udeluji mu slovo.
Sen. Svraka (nemecky): Slavny senate! Panove! Dovolte, abych zaujal stanovisko oproti nejdulezitejsim mistum udani, ktere bylo proti mne podano pro moji rec pri schuzi lidu v Bosi. Tato schuze slouzila k pripravam pro obecni volby. Na poradu schuze byly take obecni, okresni a zupni volby. Moji ulohou bylo v prve rade pouciti delnictvo na Slovensku, kde delnictvo dosud nemelo zadnych prav a dosud take zadne prakse ve vecech obecnich, dati mu direktivy, upozorniti je soucasne na jeho prava a jeho povinnosti, co ma ciniti, aby dosahlo hlasovaciho prava, Pri teto prilezitosti jsem skutecne poukazal na tajny vynos politicke spravy v Podkarpatske Rusi, ktery take v parlamente byl predcitan a v novinach uverejnen. Prednesl jsem ho a rekl jsem pri tom, ze to, co se tam stalo, jest bezpravim a vysmechem demokracie. V tomto tajnem vynose bylo cetnictvo a ostatni spravni urady vyzyvany, aby pokud mozno neloyalni obcany statni z volebni listiny skrtaly anebo jich tam nezapisovaly. To jsem skutecne o Podkarpatske Rusi rekl. Tento tajny vynos mohu take zde precisti. Dale jsem zduraznil, ze, jezto mame pouze jednu vladu a tato jedna vlada nese odpovednost pro jednani vsech uradu, ze by bylo lehce mozno, ze take zde u nas na Slovensku by se neco takoveho mohlo stati. Protoze jest. potrebi, aby kazdy byl poucen, zvlaste komuniste. Za neloyalni statni obcany plati prece vseobecne Nemci a Madari jakozto nacionaliste a komunisti jakozto revolucionari. To jest na biledni. Pak jsem take zduraznil, ze se nemecka a madarska burzoasie, proti ktere se pry narizeni obraci, vzdycky jeste spojila s ceskou nebo slovenskou burzoasii. Komuniste vsak jsou neprateli kazde burzoasie, a tak ze by mohlo jako v Podkarpatske Rusi, tak take na Slovensku existovati takoveto narizeni proti pracujicimu lidu, to jest proti komunistum, kteri tam zastupuji delnictvo. Nerekl jsem tedy, ze na Slovensku existuje tajne narizeni. Toto udani neodpovida skutecnostem. Upozornil jsem jen na to, ze kazdy ma dvojnasobnou povinnost starati a uchazeti se o sve volebni pravo, a ze, kdyby delnici a take jeste nyni nebyli ve volebni listine, ze maji moznost se do volebni listiny dostati, az budou volby vypsany. Situace mezi delniky na Slovensku jest takova, ze delnici jednak se ani nenamahaji starati se o sve volebni pravo, jednak jeste nemaji dostatecne inteligence, ze tedy jednak pro indolenci, jednak pro nevedomost prichazeji o sve volebni pravo. Poukazeme-li na to, co se stalo v Podkarpatske Rusi, nemuze prece zastupce politickeho uradu, kdyz potize reknu, takoveho neco mohlo by se stati take zde, tvrditi, ze jsem rekl, ze take na Slovensku existuje tajny vynos. To jsem nemohl rici, ponevadz jsme o zadnem takovemto narizeni nevedeli. Ale jedno jest jisto, ze, kdyz volby byly vypsany, v nescetnych mistech notari predvolavali invalidy a prohlasovali jim, ze kdyz nebudou voliti pro vladni stranu, ze jim bude podpora odnata. (Vykriky nemecky: Slyste! Slyste!) Takovychto pripadu se udalo v zupe bratislavske nescislny pocet, to mohu dokazati alespon o 10 obcich. Zdali byl vydan tajny vynos, nevim. Nemohl jsem toho zjistiti, take jsem to nerekl. Moje schuze v Bosi se konala 2 nebo 3 tydny pred vypsanim voleb. Ponevadz jsme vedeli, ze se budou konati volby, zacali jsme s agitaci drive. Co na Slovensku jest zvykem, dokazuje druhy pripad v Tornoku. Prohlasuji, ze notar, politicky zastupce, byl opily. Po prve mi odnal slovo proto, ponevadz jsem zduraznoval, ze kazdy clovek musi uznati, ze nas president a nas ministr veci zahranicnich Benes jsou humaniste a nejvetsi pacifiste; rekl jsem, ze kdyz jakozto delnici nejsme pripraveni, kdyz nevybudujeme svych origanisaci, kdyz si nedame pozor, aby president a ministr veci zahranicnich svuj program mohli uskutecniti, ze ho nebudou moci uskutecniti ani v nasi demokraticke republice. Opily notar podal proti mne oznameni, ve kterem oznacoval jakozto irredentu, ze se zpivala madarska hymna. Dnes jest jiz suspendovan. Takovito urednici cini pak falesna udani. Pak se nesmite diviti, kdyz prichazi tolik udani proti poslancum a senatorum ze Slovenska. Zajiste, jest zakon na ochranu republiky labyrintem, do ktereho se kazdy snadno muze zaplesti. Kterykoli urednik muze to, co bylo receno, obratiti, poda oznameni a musime pak proto pred urady a pred soud. Tam vsak se veri jen politickym zastupcum anebo cetnikum, nikdy vsak zastupcum lidu, a proto jest marne se tam hajiti. V obou pripadech mohl bych alespon uvesti 15 svedku pro to, ze jest nepravdou to, co je zde vytisteno jakozto vypoved komisare. Ale kdyz predvedu svedky u soudu, nebudou nic platni. Tam plati jenom vypoved urednikova. Staci, kdyz se vytrhne nekolik slov se souvislosti reci a kdyz se to vylici jakozto zlocin proti statu. Alespon slavny senat nemel by souditi jednostranne, nybrz vyhoveti objektivni spravedlnosti a slova ma uvaziti. Kdyby byl imunitni vybor objektivne zkoumal me svedky a skutecnosti, pak byl by musil dojiti k jinemu vysledku. Jsem ovsem bez moci, jedna-li slavny senat jednostranne. Ale spravedlive nebudete jednati, kdyz mne vydate.
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Dalsi slovo ma pan sen. Niessner.
Sen. Niessner [nemecky]: Velevazeni panove! Projednavame dnes jiz podruhe behem jednoho tydne imunitni pripady a v obou pripadech jedna se o stihani pro prestupek zakona na ochranu republiky a o prislusniky oposicnich stran, v tomto pripade strany komunisticke. Zda se, ze stihani zvolenych zastupcu lidu ma se nyni stati pravidlem. Vnasi se do veci system. Pracujeme primo ve velkem a vydavani senatoru jest vubec nejbeznejsim druhem zbozi naseho politickeho zivota. Pri projednavani zakona na ochranu republiky bylo nam receno, ze to neni tak zle. Nyni vidime, jak receno, behem jednoho tydne jiz druhy pripad, ze ma byti senator vydan a ze vydan bude, prave pro tento zakon na ochranu republiky. Zakon na ochranu republiky jest tedy v tomto pripade houni, pod kterou se ma posledni zbytek svobody udusiti. Panove! Jest to primo poburujici a zaroven ohromujici, s jakou lehkovernosti se takoveto zavazne zasadni otazky projednavaji. Zde v tomto sale panovala pri reci pana zpravodaje tak vesela nalada jako pri nejakem posviceni. Pri tom jde o to, ze ma byti vydan kolega na udani, jak slysime, opileho vladniho komisare, jehoz udaje ani v nejmensim nebyly zkoumany, a ze ma za to snad na nekolik dnu, tydnu nebo mesicu putovati do vezeni. (Sen. dr Mares: To je vec soudu a ne nase!) To neni veci soudu, pane kolego. Hajiti imunitu poslancu a senatoru jest veci cti, sebevedomi a vaznosti poslanecke snemovny a senatu. (Potlesk na levici. Sen. dr Mares: To je vec soudu!) Pane kolego, vy byste nejradeji dal zavriti celou oposici. To by bylo podle prani vaseho srdce. (Vykriky.) Utesujete se pri cele veci tim, ze se prece jedina jen o komunistu, jenz ma byti vydan hrdelnimu pravu. Panove, jak nekdo muze vubec tak smysleti? Coz svoboda, demokracie, volnost slova ma platiti jen pro jednotlivce? Coz jest to nejaky zpusob vystupovali proti politicke strane a proti socialnimu a hospodarskemu hnuti? Jen komunista! Nezapominejte a pomyslejte stale na to, ze toho, co se dnes provadi jakozto cin pomsty proti jednotlive strane, pouziti se muze take zitra proti vam. Tu skutecne ohromuje a jest smutne, ze oproti tomu panuje takova otupelost, ze ani v tisku ani zde v sale se neozve vykrik, ze proti tomu nepovstane vseobecny odpor. Pokladam za vylouceno, ze by se v drivejsich dobach takova vec byla prijala bez povsimnuti jakozto zjev zcela vedlejsi. Bylo by to v drivejsich dobach vzbudilo nejvetsi vzruseni. Veskery tisk, pokud se mu nedostava podpory z korupcniho fondu vladniho, byl by se proti tomu vzeprel a byl by zaujal stanovisko proti tomu. Zde vsak vidime, ze z veskereho vladniho tisku, mezi kterym prece musi byti take organy, ktere nestoji pod bezprostrednim prikazem vlady, neozval se ani jeden hlas proti tomu. Na misto toho jen prekrucovani toho, co se v senate projednava, podkladani jinych motivu, kdyz zde nekdo vystupuje proti tomuto zloradu, ktery se provadi ve prospech koalicnich poslancu a senatoru. Vydavame se primo v nebezpeci, ze se na nas bude pohlizeti jako na idealisty sveta neznale, zaujimame-li stanovisko proti temto neslychanym udalostem, proti porusovani nejdulezitejsich zakladnich prav poslancu a senatoru, proti porusovani imunity. Vim velmi dobre, ze take u vladnich stran jsou mnozi, kteri se toho zucastnuji se zatatou pesti, a smyslim tak optimisticky a snad take tak idealisticky, ze si rikam, ze take mezi ceskymi socialnimi demokraty, predevsim mezi starymi hodnymi soudruhy, jest dosti lidi, kterym to jest proti srsti, kteri tomu nemohou rozumeti, ale kteri zde v dusivem ovzdusi koalice, ve kterem se nachazeji, ve kterem nemohou dychati, a pod natlakem a pod knutou, kterou koalice nad nimi mava, musi drzeti s sebou. To jest velmi smutne a vidime, kam jsme se dostali pod hospodarstvim vsenarodni koalice. My nemuzeme prece o svobode zde v tomto state mluviti vubec, volnost slova a tisku neexistuje jiz prece vubec. Netvrdim prilis mnoho, reknu-li, ze by se dnes velikanum ceskeho naroda, ktere stale jeste uctivate, panove, velmi spatne darilo, kdyby zili v dnesnich dobach. Karlu Havlickovi by se vedlo velmi spatne, kdyby mel nestesti ziti pod panstvim vsenarodni koalice, a Hus by sice nebyl upalen, ale jeho spisy by byly zabaveny, budte o tom ubezpeceni, a z vezeni by nevysel. Tak vypada vase panstvi.
Nuze, panove, zachovate-li se tak nebo onak, jest vasi veci, uvidite jiz, ze to ponese trpke ovoce take pro vas. My s nasi strany nedame se zdrzeti od toho, abychom vzdy na to nepoukazovali, vzdy znovu proti tomu neprotestovali, ze senatori, zastupcove lidu, pro konani svych povinnosti, ponevadz se snazi v ramci sveho mandatu zastupovati zajmy svych volicu podle nejlepsiho svedomi a jak nejlepe dovedou, ze pro tuto svoji cinnost jsou vydavani statnimu zastupci, soudum a komisarum. Musim se tazati: coz mame vubec jeste nejakou imunitu? Imunnim jest poslanec a senator, dokud jest hodny, to jest, pokud projevuje asi smysleni >Prager Presse<; ale jakmile dela oposici, ocita se dnes neustale v nebezpeci. Jsme vydani vsanc kazdemu komisari ve schuzi, kazdemu dohlizejicimu uredniku, nebot zpravy vladnich zastupcu - jsme prece lide, kteri jiz dlouho jsme cinni politicky, vime, jak to chodi - jsou nespolehlive, oni take reci nestenografuji doslova, nybrz vylicuji nejvice svuj dojem, i zavisi od politickeho smysleni dotycneho vladniho zastupce, co napise do referatu pro urad; a na tento referat spolehne se potom, kdyz prijde udani, imunitni vybor, alespon vetsina imunitniho vyboru slepe. Tu pak meni zadnych hranic! Vydavate-li nektereho senatora pro-politicky slovni delikt, musite tak prece uciniti i pri vsech, nebot ve vsech techto pripadech mame tu prece alespon podle pojeti vladniho zastupce a statniho navladniho precin, anebo zlocin proti zakonum statu. Kde chcete poloziti meze? Neni vubec zadne meze. Ovsem existuje az do nynejsi doby pro vas mez v tom, ze tuto mez vedete mezi lavicemi vetsiny a lavicemi oposice. To jest mez prava, kterou vedete, ale zadna jina. (Sen. Havlena: Vasi lide byli take propusteni! To nerikejte! Lorenz mel neco podobneho a nebyl vydan!) Upozornil bych jen pana kolegu, ze kolega Lorenz zadal sam za svoje vydani, ze jsme pro ne hlasovali a ze jen vetsina hlasovala proti tomu. Prosim, aby tento pripad nebyl uvaden, nebot jsme se v tomto pripade dali cestou uplne jasnou a spravedlivou. (Sen. inz. Klimko: Mame pravo, abychom vsechny udalosti objasnili! Hanbite se za pravdu! Pravda vitezi! Uz jste to strhli! - Ukazuje na gobelin.).
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti