Schuze zahajena v 10 hodin a 20 minut.
Pritomni:
Mistopredsedove: Klofac, Niessner, dr Soukup.
Zapisovatele: dr Prikryl, Low.
72 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady ministri: Malypetr, Sramek; odborovy prednosta ministerstva vnitra dr Bobek.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.
Mistopredseda dr Soukup (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni schuzi sen, dr Ledeburovi-Wichelnovi, dodatecne pro vcerejsi a pro dnesni schuzi sen. Jesserovi, pro dnesni sen. K. Fridrichovi, Spiesovi, Zulegerovi; Holemu, dr Koperniczkymu.
Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):
Tiskem rozdano:
Tisk 1864. Zprava narodohospodarskeho vyboru o usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se upravuje uzivani nekterych pastvin na Slovensku a v Podkarpatske Rusi v rocnich pastevnich obdobich 1924-1929 (tisk 1859).
Mistopredseda dr Soukup: Prikrocime k projednavani denniho poradu, jimz je:
1. Navrh, aby podle §u 55 jedn. radu zkracenym rizenim projednana byla zprava narodohospodarskeho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1859) o vladnom navrhu zakona, ktorymi sa upravuje uzivani niektorych pastvin na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v rocnych pastevnych obdobiach 1924-1929.
Priciny narodohospodarske a socialne-politicke vyhledavaji nalehave, aby zalezitost tato v dobe nejkratsi parlamentne byla vyrizena.
Navrhuji, aby zalezitosti teto priznana byla pilnost ve smyslu §u55 jedn. radu. Kdo s timto mym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se).
To je vetsina. Navrh tento je tim prijat.
Dalsim bodem je:
2. Zprava narodohospodarskeho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1859) o vladnom navrhu zakona, ktorym sa upravuje uzivanie niektorych pastvin na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v rocnych pastevnych obdobiach 1924 - 1929. Tisk 1864.
Zpravodajem je pan sen. Hybs. Prosim, aby se ujal slova.
Zpravodaj sen. Hybs: Slavny senate!
Predlozeny vladni navrh prijaty poslaneckou snemovnou, kterym neupravuje uzivani nekterych pastvin na Slovensku a v Podkarpatske Rusi, ma neobycejnou dulezitost nejen pro male, drobne zemedelce na Slovensku a v Podkarpatske Rusi, ale i take pro zasobovani cele republiky.
Jak se vyvinuly pomery pokud se tykaji uzivani pastvin na Slovensku po prevratu? Drobni zemedelci slovensti neznaji vlastni pudy, na ktere by mohli pasti svuj dobytek. Proto jsou nuceni najimati pudu cizi, od cizich velkostatkaru, hlavne madarskych. Mimoradne pomeny, ktere nastaly ve valce, mely neblahy vliv take na uzivani pastvin, ponevadz cizi velkostatkari madarsti odpirali drobnym zemedelcum pronajimani techto pastvin, a kdyz byli ochotni pronajmouti tyto pastviny, pozadovali za uzivani jich prilis veliky poplatek.
Vlada, aby vyresila tuto otazku uzivani pastvin, vydala jiz v r. 1919 prvni vladni narizeni.Vydal je ministr s platnou moci dr Srobar. Toto vladni narizeni bylo opraveno opet vladnim narizenim z roku 1921 a pak bylo prodlouzeno roku 1922-1923. Tato vladni narizeni, ac vychazela aspon castecne drobnym zemedelcum slovenskym a karpatoruskym vstric, prece mela velice stinnou stranku hlavne v tom, ze pronajimala tyto pastviny pouze na jeden rok. Kdo zna zemedelske a hospodarske pomery, kde pachtuje se pozemek na jeden rok, jiste musi uznati, ze jest to skodou nejen pro majitele, ale hlavne pro toho pronajimatele. Skodou hospodarskou proto, protoze takovy pozemek, ktery je pronajat jen na rok, neni tak obdelavan, nehledi se tak k nemu, neudrzuje se v takovem stavu, jako pozemek, o kterem vim, ze mi bude ponechan na dalsi radu let, a ze kdyz dnes neco do neho dam, budu moci z toho alespon v pristich letech brati take uzitek.
Proto vladni navrh prichazi v teto veci vstric a ustanovuje - a to jest zasadni stanovisko noveho vladniho navrhu a jeho zlepseni - ze tyto pachty neuzaviraji se pouze na jeden rok, nybrz na sest roku po sobe jdoucich. Zakon tento o uzivani pastvin bude miti platnost od roku 1924 az do konce noku 1929. To je se stanoviska hospodarskeho, jak jsem rekl, neobycejne spravne a neobycejne vitane.
Zakon upravuje jeste nektere jine veci, ktere jsou dulezitosti dosti znacne; hlavne je to ustanoveni, ktere pozemky maji byti dany jako pastviny, a v tom ohledu urcuje, ze se to tyka tech pastvin, ktere byly v uzivani roku 1923. Zakon tento chrani take i lesy, ponevadz podle dosavadniho stavu, jaky se jevil na Slovensku a v Podkarpatske Rusi, paslo se na jedne oblasti obycejne to bylo na vymytenych lesich a kdyz se to vypaslo za ten rok, zadali tamejsi obyvatele, aby jim byla dana zase prostora jina. O zlepseni dosavadni oblasti se zadny nestaral a tak se rozsirovala stale tato oblast pastvin, coz znamenalo prece jen do jiste miry extensivni hospodareni, a my a jiste i zemedelci slovensti a podkarpatorusti, kteri take nejsou nakloneni k extensivnimu hospodareni, budeme chtiti, aby k spaseni byly dany ony pozemky, ktere obdelavani schopny nejsou. Dale byly upraveny take i pomery, pokud se tyce poplatku. Doposud nebyl poplatek urcen definitivne. Nyni v tomto zakone se i poplatky za uzivani pastvin stanovi a resi definitivne.
V prvem roce 1924 urcuje se tento poplatek podle sazby, ktera je v zakone uvedena. Muze predchazeti take dohoda, ale to, co se dohodne, plati i bez ohledu na sazby. Kdyby k dohode nedoslo, plati sazba v zakone vytcena. To plati vsak jen pro rok 1924; pro leta dalsi urcuje poplatek ministerstvo zemedelstvi.
To jsou asi v zasade vsechny zmeny, ktere tento vladni navrh zakona oproti dosavadnim narizenim urcuje, a ja chci jen podotknouti, ze ani tento zakon, ktery je na delsi dobu, na 6 let, neni jeste definitivnim zakonem, nybrz jen provisornim, ponevadz otazku uzivani pastvin musi resiti pozemkova reforma. Pozemkova reforma urci nejen pridel, ale i uzivani pastvin potom definitivne.
Prali bychom si jiste, a hlavne zemedelci slovensti a podkarpatsti, aby pozemkova reforma byla tam provedena v zajmu tamnich zemedelcu a hlavne zemedelcu drobnych co nejdrive, (Tak jest!)
Chci jen jeste podotknouti, ze tato otazka ciste hospodarska nema jenom vyznam pro tamni zemedelce, nybrz pro celou republiku. (Tak jest!) Pastviny, to jsou oblasti, ktere se nejlepe hodi pro chov dobytka, a my musime miti take v nasi republice dobre rozdeleno nase dobytkarske hospodarstvi, abychom meli oblasti chovne a potom, rekl bych, oblasti vykrmovaci. Za oblasti chovne povazujeme v prve rade tyto oblasti vrchovin jak na Slovensku, tak i v Podkarpatske Rusi. (Sen. Marusak: Na Slovensku pozemkova reforma vyhlizi velmi spatne!) Ona prijde.
Chci jeste sdeliti, kolik ciziho dobytka se k nam dovazi. Za rok 1923 bylo nam dovezeno 121 tisic kusu hoveziho dobytka v cene 343 miliony Kc, veproveho dobytka 229 tisic kusu v cene 270 a 1/2 milionu Kc. To je jiste cifra velika. My ovsem jsme jiz na dosti znacnem stupni chovu dobytka, ponevadz pripada jiz 321 kusu hoveziho dobytka na tisic obyvatel. Podle posledni statistiky v tomto poctu je nejvice krav. Cim vice drobnych zemedelcu, tim prave tohoto chovneho dobytka a krav je vice. Je dokazano, ze na jednu osobu pripada 0,40 1 mleka denne. Kdyby bylo vsude dovazeno mleko dobre, dovoz by se jistojiste neobycejne zvysil do tech stredisk, kde mleko potrebuji. Pokud se tyce masla, podle posledni statistiky prichazi u nas 6 kg masla na jednu osobu rocne. Tolik se vyrabi, ale pres to prese vsecko je potrebi, aby chov naseho dobytka byl stale nejen zvetsovan, ale hlavne take zlepsovan. Zlepseni muze byti na tech prostorach a oblastech, kde jsou dany nejlepsi podminky, a to jsou prave pastviny. Proto vitam tento zakon, ze prisel vcas. Narodohospodarsky vybor se usnesl jednomyslne doporucit slavnemu senatu tento vladni navrh usneseny poslaneckou snemovnou k prijeti. (Vyborne! Potlesk!)
Mistopredseda dr Soukup: Navrhuji, aby celkova doba k projednani stanovena byla na 1 hodinu a lhuta recnicka na ctvrt hodiny.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se).
To je vetsina. Navrh muj je prijat.
K slovu se prihlasili pp. kolega Rohacek, Lisy, Bodnar a Petrik.
Udeluji slovo prvnimu recniku panu sen. Rohackovi.
Sen. Rohacek: Vazeny senat!
Slovensko, ako je vam znamo, je viac - menej hornatou krajinou a preto dost bohatou na pasienky, zvlaste pasienky horske. Lukarstvo je na juznom Slovensku. Lenze ako dobre viete, ani poda slovenska ani pasienky neboly vlastnictvom slovenskeho ludu, ale jeho otrocitelov zemskych panov, madarskych grofov a zidovskych arendatorov a madarskeho statu. Tito slovenskemu ludu nepriali a kto nema pody, hory a vody - ten nema ani vlasti. U nas treba urychlene prevadzat pozemkovu reformu a s nou v spojeni i pasienky - aby tak slovensky lud mohol raz skutocne menovat to Slovensko svojim.
Mame dnes odhlasovat zakon o pridele pasienkov na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. My, ktori milujeme nas lud, vitame s radostou tento zakon, lebo on istotne napomoze blahobyt slovenskeho gazdu. U nas, ak sa nezgazduje nejaky gros na dobytku, tak inac ho nemozno usporit. Preto chov dobytka musi byt u nas zvelabovany dobrymi druhmi, ale hlavne pastvinami. Ked budeme mat pastviny, budeme mat aj dobytok, budeme mat aj gros na dane a na zivobytie. Darmo sa nehovori: Kravicka - mamicka. My musime rozsirit chov dobytka i na toho najchudobnejsieho, aby mol z coho zit, aby sme nielen boli sebestacni, ale mohli aj vyvazat. Preto volame: Dajte nam pasienky! A vlada nasa, hlavne ale nas drahy rodak minister zemedelstva dr Milan Hodza urobili timto zakonom koniec handlovackam o pastvinach. A tu by som si dovolil upozornit vladu, aby zakony a nariadenia, tykajuce sa stavu rolnickeho a pody, pastvin, boly vynasene v jesennom obdobi, aby sa taka otazka v spechu neodhajduchovala, ako i tento zakon o prideleni pasienkov. No, ale lepsie niekdy, ako nikdy.
Docasne bolo uzivanie pastvin na Slovensku upravovane nariadenim ministra Srobara, c. nar. 68 z r. 1919 a nariadenim pod c. 2708. Tymito nariadeniami dostalo sa slovenskemu ludu do uzivania za maly poplatky v celku asi 158.000 kat. jutar, z toho hlavne horskych pastvin asi 118.000 kat. jutar, do toho spada i 52. 500 kat. jutar na zaborovom podklade. Nezaborovy majetok je vacsinou majetkom statnym.
Ponevac nariadenie ministra Srobara bolo povahy docasnej, muselo sa z roka na rok predlzovat r. 1921 c. 226, r. 1922 c. 105 a r. 1923 c. 12 Sb. z a n. Predlzovani uzivania pastvin z roka na rok malo velke nevyhody hospodarske, zvlaste ale pre majitelov dobytka, ktori sa nevedeli prisposobit pridelenej ploche novych pastvin na trvalo, lebo boli vzdy v neistote, ci im bude i tento rok uzivana pastvina ponechana v uzitku i pre rok buduci. Preto z obavy nechavali pastviny neupravene a nevyhnojene. Tento stav tak ostat nesmel a nemohol.
Ministerstvo zemedelstva po uvazeni tychto okolnosti prikrocilo k vypracovaniu zakona, ktorym sa uzivanie pastvin upravuje na 6 rokov, t. j. do konec roku 1929, kedy budu moct byt konecne pridelene dosavadnym uzivatelom do vlastnictva, a sice moze sa to stat:
1. u pody zaborovej v smysle zakona o pozemkovej reforme, co prevedie Pozemkovy urad dla programu behom 5 rokov,
2. u pody statnej po uzakoneni navrhu zakona kolonizacneho.
V mnohych pripadoch, kde sa parcelacia uz prevadzala, boly pastviny do vlastnictva pestovatelom dobytka vydane. Krivdy sa deju miestami na rozlicny sposob. Napriklad v Bojniciach ma nitrianska kapitula niekolko sto jutar pastvin, ktore mal v uzitku lud uz od 30 rokov a dnes ich z toho vyhana pod titulom, ze to ide zalesnit a ked im to sebere, v Bojniciach nikto ani kozu nevychova, lebo dookola je Palffy a kapitula. Takto sa slovensky lud nepodporuje!
Pravda, vaznou otazkou bude vzhladom na velku vymeru uzivanych horskych pastvin premena horskej pody na pastviny, lebo nemozno trvale spojit pasenie dobytka s realnym horskym hospodarenim. Dla tohoto zakona este to ide na 6 rokov, kde to neide na ukor kultur podla zakona lesneho. Pastviny nemozno tvorit, kde to hrozi smytim pody privalmi; casto treba vziat do povahy tiez tok a silu vod tecucich do Madarska.
Na pastviny ma kazda politicka obec a kazdy jednotlivec, chovatel dobytka, narok. Pri pozemkovej reforme treba uplatnit zo strany obce narok na spolocne pastviny.
Ceny za pasenie v tomto zakone uvedene, su primerane a prijatelne. Strana nasa istotne vykonala mnoho, ked sa pre nas hornaty Zemplin, Saris, Gemer, Spis, Liptov, Zvolen, Turiec a Trencin domohla tohoto zakona. Bude istotne odpomozene mnohej biede a preto tento zakon radi odhlasujeme, aby cim skor jeho platnost nastala. Ze je to zakon rolnickemu ludu dobry, vidime i z rezolucie, ktora bola podana v snemovni, aby podobny zakon bol platny i v zemiach historickych. (Vyborne! Potlesk!)
Mistopredseda dr Soukup: Dale slovo ma pan sen. Bodnar.
Sen. Bodnar (rusky): Slavny senate! Senate vysvetlim pastevni pomery nasi chudobne Podkarpatske Rusi a Slovenska. Nas ubohy lid ma jedinou radost v tom, ze si chova dobytek a z toho si plati chleb, odev a veskere dane i vydrzuje sebe a svou rodinu. Avsak s litosti musim rici, ze dobytek je nutno chovati, avsak k tomu nemame dostatecnych pastvist, nebot nejlepsi puda pastevni je v rukou Schonborna, statniho eraru, bohatych zidu a panu. A vidime, ze na pastvinach, kde jsou jen hory a skaly a jez po vetsi casti jsou v rukou statnich, a zakladaji se na tak velikem normale, ze pastvy tam neni a chudy clovek musi brati svuj dobytek domu, a pakli nemusi jej dati zidovi nebo panovi na soukrome pastviste, kde pak dvojnasobne treba platili, bez zretele na zakon, kolik zadaji, a tak toho uboheho cloveka dobytek stoji mnoho penez, a kdyz dobre propocteme to, za tu praci, ze dobytek miluje, nema nic. Avsak treba platiti velikou dan, takze nejsme s to, nebot nemame vydelku z zadneho pramene. Zadame, abychom za nizky poplatek mohli pasti svuj dobytek, jak bylo dosud.
Dale do zakona treba pojmouti, ze majitel pastvist jest povinen se starati o to, aby pastvy byl dostatek. Zadame, aby pri dobytku na pastve byla strelna zbran, aby panska zver dobytka nenicila a skodnou, jako vlka, medveda, lisku bylo lze kdykoliv zastreliti. Jestlize ne, pak majitel zveriny ma zveri zniceny nebo poskozeny dobytek zaplatiti.
Panove. Nas bratr, kdyz dobyva nasi zem, tu misto kouska chleba cetnici davaji mu bodla, takze ruska krev tece potoky a kazde vezeni je preplneno ubohym lidem tak, ze steny praskaji. Pozemkova reforma neni spravedlive provedena ani do dneska. Za nas les, za to, ze nas ubohy, hladovy a v roztrhanem odevu bratr si prinese drivi, aby si zahral trochu vody, cetnici to zabavuji, a treba jim platici, a i do vezeni uvrhnou. Ejhle svoboda!
Zakon, vydany v roku 1920 pravi, ze kdo od statkaru najimal zemi na polovic, na tretinu nebo jako pacht, a kdo to prohlasil v soude, soud mu priznal pravo. Ale co z toho? Kdoz maji penize na advokaty, udelali na chudem cloveku dobry obchod - takze kazdy den exekvuji chude na cele Podkarpatske Rusi, jak to dosvedcuje vec teresevskych soudruhu v Tiaceve, v okresnim soude - C II 345/24. Zeme byla prihlasena, podle zakona, avsak pastavebni vybor naridil najem platit penezi. Zalovany platil, avsak zid nechtel prisouzeneho najemneho a zadal, kolik sam chtel. Zalovany vsak deponoval penize v obecnim urade, v soude, aby si zid vzal. A jak je zrejmo z vyse uvedeneho jednaciho cisla, zid zaloval pozvaneho advokatem a provedl exekuci do trech tisic ceskych korun, takze chudy se stal zakonite jeste chudsim - a zid bohatsim. I zde lze pisemne dokazati mnoho takovych veci.
Invalide, vdovy, sirotci svoji pomoci nedostavaji, jednem odebrali, druhym ji vubec nedali, a mnohe vdovy i sirotci, kterym patrily nedoplatky ad r. 1920-21, dodnes jich neobdrzeli. Marne pisi, chodi do Uzhorodu k socialni peci. Tam pekne slibuji a vpravi: >Jen jdete domu, my vam to tam posleme<, ale z toho neni nic.
Chudobni nasi Rumuni v Seradne maji ten jediny vydelek, ze po vode Tise plavi drivi z naseho statu do Madarska za hranice. K tomu potrebuji cestovni pasy. Avsak notar a i zupan v Sevljusi nechteji jim pasy dati. Notar pravi: "Kdyz hlasovali pro komunisty, nedostanou." A tak ti chudi lide zemi nemaji, ziji z vydelku, velike dane je treba platiti a vlada neposkytuje" chudemu moznosti k vydelku, a sezona jiz nastala. Proto zadam, aby tito chudi lide dostali pasy.
Panove! Vdove Kovacove v Hruseve, jejiz muz prisel z valky nemocen a zemrel, zustalo 6 deti. Nema kouska sve zeme a prosila o statni podporu jak i jine vdovy. Slibovali, avsak nedali, a uboha padla do tezke nemoci, takze obecni urad dal deti pod statni ochranu, co je zaprotokolovano v Tiaceve v okresnim soude. Obec dala deti v tom umyslu, aby chodily do skoly, avsak nestalo se tak. Po roce, kdyz vdova trochu se zotavila, srdce ji planulo za detmi, sla sve deti navstiviti. Avsak co se stalo. Sotva nalezla dve deti - jedno v Uzhorode, a druhe v Mukaceve u cikana, docela do hola otrhane, a po rusku neumelo ani slova. Dite poznalo svoji matku a zaclo plakati: >Maminko, nenechavejte me zde, ale vezmete domu.< Ale matka poznavala sve dite, jen nerozumela, co hovori, nebot mluvilo madarsky. A uboha vdova, kdyz to uvidela, z litosti malem nezemrela, ze ruske dite pod bratrskou ceskou spravou za rok se stalo Madarem. A nas ani Madari za tisic let, ac nas utiskovali, nemohli udelati Madary. I tak matka nalezla dve deti, a ve skole nebyly, a o dvou dodnes nevi, kde jsou. A stat zada od obce Hruseva, aby za deti za skolu zaplatila do 4000 Kc. Proti takovemu skaredemu poradku protestuji.
Panove! Jsem onen, jenz trpel svym zivotem pro sjednoceni Slovanstva. Dobre se pamatuji na ona pekna slova v r. 1920 na audienci u pana presidenta Masaryka se soudruhem Polovkem, Nasylem a jinymi. Bylo nas tenkrate pet v delegaci. Pan president ve sve pekne reci pravil, ze Karpatskou Rus budujeme na silnych zakladech, aby Podkarpatska Rus byla neporusena, nebot ma slouziti vsemu Slovanstvu jako most, pres ktery podame ruku bratrskemu Rusku. A s tim idealismem jsem sel i dnes jdu se svymi soudruhy. A co jsem za to dosahl, jakou nahradu se svymi soudruhy, kteri se mnou nekolikrate trpeli ve vezeni? Zvlaste ja jsem byl uplne znicen, nebot za Madaru jsem byl 18 let urednim urbarialnim lesnim hospodarem a tez i notarem. Bratri Cesi mne suspendovali a vydali vsanc hladove smrti celou maji rodinu bez viny, a krome toho petkrate dali mne do vezeni. Dostal jsem 150 dni vezeni a cetnici vzali me satstvo z domu, co bylo me vlastni a soudne dokazane, zpatky jsem z toho nedostal nic. Nesplnili nasich pozadavku ani Madari ani Rumuni, a teprve ted vidime, jak bratri Cesi nam dokazuji lasku.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti