Schuze zahajena v 16 hodin 10 minut.
Pritomni:
Predseda: Prasek.
Mistopredsedove: Kadlcak, Klofac, Niessner, dr Soukup.
Zapisovatele: dr Vlcek, Valousek.
110 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministri: dr Dolansky, dr Hodza, odborovy prednosta ministerstva spravedlnosti dr Polak, odborovy prednosta ministerstva financi dr Vlasak, odborovy prednosta ministerstva vnitra dr Bobek.
Z kancelare Senatni: senatni tajemnik dr Safarovic; jeho zastupci dr Bartousek, dr Trmal.
Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni schuzi sen. Kneschovi, sen. Jesserovi, na 4 dny sen. Dulovi, pro dnesni a zitrejsi schuzi sen dr Schmidtovi a na 10 dni sen. dr Prikrylovi.
Prosim, aby bylo precteno, co bylo tiskem rozdano:
Senatni tajemnik dr Safarovic (cte):
Tisk 1746. Zprava I. ustavne-pravniho vyboru, II. rozpoctoveho vyboru o vladnim navrhu zakona o ukladani soudnich deposit a deposit porucenskych (sirotcich) uradu u postovniho uradu sekoveho v Praze (tisk 1723).
Tisk 1748. Zprava rozpoctoveho vyboru k vladnimu navrhu zakona, kterym se meni § 2 a doplnuje § 27 zakona ze dne 26. kvetna 1882, c. 55 r. z., a § 2 a § 26 uh. zak. cl. ze dne 25. kvetna 1882, c. XVIII, o dani z mineralnich oleju a kterym se meni poznamky ke tride XXI celniho sazebniku ceskoslovenskeho (tisk 1716).
Tisk 1749. Zprava I. ustavne-pravniho vyboru, II. zivnostensko-obchodniho vyboru k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se upravuje vyroba, prodej a prechovavani radiotelegrafnich a radiotelefonnich zarizeni, jakoz i dovoz jejich z ciziny (tisk 1643).
Tisk 1750. Zprava I. vyboru branneho, II. vyboru-rozpoctoveho k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se prodluzuje pro prechodnou dobu platnost dosavadni upravy placeni nahrady pri trvalem ubytovani vojska (tisk 1728).
Tisk 1751. Zprava I. vyboru branneho, II. vyboru rozpoctoveho k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se prodluzuje platnost dosavadni upravy nahrady za vojenskou pri prez v miru (tisk 1729).
Tisk 1752. Zprava vyboru zivnostensko-obchodniho k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona o zakazu premiovych obchodu predmety denni potreby (tisk 1725).
Tisk 1753. Zprava rozpoctoveho vyboru k usneseni poslanecke, snemovny o vladnim navrhu statniho rozpoctu republiky Ceskoslovenske a financniho zakona pro rok 1924 (tisk 1745).
Tisk 1754. Zprava rozpoctoveho vyboru o vladnim navrhu zakona, jimz se meni nektera ustanoveni o primych danich a stanovi se valecne prirazky ku primym danim na rok 1924 (tisk 1724).
Zapisy o 176. a 177. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 27. a 28. listopadu 1923.
Tesnopisecke zpravy o 176. a 177. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 27. a 28. listopadu 1923.
Zapisy o 179. a 180. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske vylozeny byly podle §u 72 jedn. radu v senatni kancelari k nahlednuti.
Jelikoz v predepsane lhute nebyly zadnym pp. senatorem pisemne namitky podany, dluzno pokladati zapisy ty za spravne a daji se do tisku.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru imunitnimu:
Zadost vrchniho statniho zastupitelstvi v Kosicich s zadosti sedrie kosicke za souhlas k trestnimu stihani sen. Matuscaka pro precin utrhani na cti dle §u l, 3, c. 2., 9., 61. 1. zak. cl. XLI z r. 1914 a precin dle §u 18, c. 2. zakona na ochranu republiky c. 50/23.
Predseda (zvoni): Prikrocuji k projednavani denniho poradu.
Prvnim bodem je:
l. Druhe cteni zpravy vyboru kultur niho o vladnim navrhu zakona (tisk 1712), jimz se meni a doplnuji nektera ustanoveni zakona ze dne 17. unora 1922, c, 75 Sb. z. a n., upravujiciho organisaci odbornych skol pro zenska povolani a pomery ucitelstva techto skol v republice Cesko slovenske. Tisk 1735.
Zpravodaj je pan sen. Smrtka.
Tazi se pana zpravodaje, zda navrhuje nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. Smrtka: Nemam zadnych zmen.
Predseda: Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti. Prosim o zaujeti mist. (Deje se. )
Kdo souhlasi, aby byla prijata osnova zakona, jeho nadpis, nadpisy jednotlivych hlav a uvodni formule tak, jak byla prijata ve cteni prvem, take ve cteni druhem, necht zvedne ruku.(Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem, nadpisy jednotlivych hlav a uvodni formuli prijimaji se ve cteni druhem. Nyni dam hlasovati o resoluci vyboru kulturniho, otistene v tisku 1735. Kdo s timto vytistenym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se. )
To je vetsina. Navrh se prijima.
Prikrocime k hlasovani o resoluci sen. Perthenove a soudr.
Kdo s ni souhlasi, prosim, aby pozvedl ruku. (Deje se. )
To je vetsina. Resoluce tato se prijima.
Prikrocime k bodu dalsimu, jimz je:
2. Zprava ustavno-pravneho vyboru o usneseni poslaneckej snemovny (tlac. 1726) ku vladnemu navrhu zakona, kto rym predlzuje sa ucinnost, zakona zo dna 8. unora 1922, c. 50 Sb, z. a n., o obmedzeni posobnosti porot na Podkarpatskej Rusi. Tisk 1740.
Zpravodajem je pan sen. dr. Daxner. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr Daxner: Slavny senat! Zakonom zo dna 8. unora 1922, cis. 50 Sb. z. a n. bola obmedzena posobnost porot na Podkarpatskej Rusi pri sudnej stolici, v Uzhorode, Berehove a v Huste a to v istych pripadoch ohladom zlocinov vrazdy, zumyselneho zabitia, tazkej telesnej urazky so smrtelnym vysledkom, vylozenia a ulupenia dietata, podpalacstva a lupeze. Vo vynatych trestnych veciach sudil 4 clenny sudny senat. A to tak zdarne a s takym vysledkom, ze tento zakon omedzenia porotneho prekonavania se osvedcil uplne, lebo sudy takmer cele zpracovaly od davnejska nahromadeny material okolo 30 nedokoncenych trestnych pravot a obecenstvo sa uspokojilo, ked videlo, ze sudnictvo pracuje a konecne i zaujmu previnilcov sa vyhovelo, ked ich trestna zalezitost dosla rozrieseniu a nepretahovala sa do nekonecna. Ale tento zakon schodi teraz koncom tohoto roku a priciny omedzenia porotneho pokracovania naskrze neprestaly, ale trvaju i dalej. Priciny tie su z vacsiny tie, ze trestne pripady, ktore tvoria predmet tohoto pokracovanie, na Podkarpatskej Rusi su tak neumerne pocetne, ze riadne sudy porotne by ich nemohly zpracovat. Takmer na kazdy druhy den pripadne jeden pripad trestnej zaloby a tazkopadne porotne po kracovanie by ich nezvladlo. A nasledkom toho pocet nevybavenych trestnych pripadov zase by sa len hromadil. Druha pricina je ta, ze na Podkarpatskej Rusi nasledkom byvalych madarskych a madaronskych skol je velky nedostatok ludi pisma i citania znalych a ti, ktori pisat a citat vedia, neovladaju zase rec ludu a tak neni dostatok osob, ktore by mohly byt pritiahnute k pokracovaniu porotnemu. A konecne i ta pricina rozhoduje, ze prisudnych stoliciach v Uzhorode a Huste neni nalezitych miestnosti k porotnemu lieceniu a novostavby sotva budu pred dvoma rokmi hotove; z tychto pricin tedy skodlive a neodovodnene by bolo prerusit priaznivy terajsi priebeh sudnictva a preto ustavno-pravny vybor uvaziac tieto priciny odporuca senatu schvalit navrh zakona, ako bol prijaty poslaneckou snemovnou v tlacic, 1726, ktorym ucinnost, zakona o obmedzeni posobnosti porot na Podkarpatskej Rusi predlzuje sa este na dva roky.
Predseda: Nikdo neni k slovu prihlasen, prikrocime k hlasovani.
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou. Jsou namitky proti tomuto zpusobu hlasovani? (Nebyly. ) Nejsou.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli ve cteni prvem podle zpravy vyborove, to jest ve zneni prijatem poslaneckou snemovnou a vyznacenem v tisku 1726, necht zvedne ruku. (Deje se. )
To je vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli prijimaji se v naznacenem zneni ve cteni prvem.
Dalsim bodem je:
3. Zprava ustavno-pravneho vyboru o vladnom navrhu zakona (tlac. 1734), ktorym sa meni § 113 odst. 3. uh. zak, cl. zo dna 9. prosinca 1894, c, XXXI, o manzelskom prave a §§ 51 a 59. odst, 2. uh. zak. cl. zo dna 9. prosinca 1894, c, XXXIII, o statnych matrikach, potom § 30 zakona zo dna 22. kvetna 1919, c. 320 Sb. z. a n., o obradnostiach smluvy manzelskej, o rozluke a o prekazkach manzelstva. Tisk 1741.
Zpravodajem je pan sen. dr Daxner. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr Daxner: Slavny senat! V terajsich povalecnych dobach velmi su caste pripady, ze snatky uzavieraju taki ludia, ktori su prislusnikmi do krajov daleko od seba leziciach. Su to dialky, siahajuce az na stvrtobjemu zemegule. Rozumie sa, ze v takychto pripadoch ludia casto nemaju zakonom pozadovanych listin - a potrebuju uradne preminutie rozlicnych zakonnych formalnosti.
Najcastejsie snad jsou to prislusnici zo vzdialenych casti Ruska, ktori potrebuju preminutie predpisaneho uradneho preukazu - a naopak nasi prislusnici v dalekej cudzine potrebuju vysvedcene, ze zamyslany snatok neprotivi sa nasim zakonom.
Ked sa jedna o to, ze ktory urad ma riesit v tychto zalezitostiach a vystavovat spomenute listiny, rozhoduje ten vzhlad, ze na co kladie sa hlavnejsia vaha, ci na znalost cudzych zakonov, alebo ci na bezprostredne poznanie osobnych pomerov ziadatela?
V ceskych zemiach posedny vzhlad je smerodajny a tedy taketo listiny vystavuje politicky urad, naproti tomu v byvalom Uhorsku povazovana bola za smerodajnejsiu znamost cudzych zakonov - a preto na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi tieto listiny vystavovalo, a i teraz este vystavuje, ministerstvo pravosudia.
Pritomny vladny navrh zakona z ucelu sjednotenia pravidiel prideluje ich oboru posobnosti zupanov. Netrpi otazky, ze to bude velkym polahcenim obcanstvu, ked tieto veci bude si moct vybavit doma u svojho zupana a nie v centralnom urade. Nebude sa muset obraceti s nim k vzdalenemu ministerstvu, k centralnej vlade. (Sen. Matuscak: Proc se ma zupan do takovych veci michat?) Nestane sa nic zleho. Na kazdy pad je obecenstvo lepsie na tom, ked sa vyridia tieto veci u zupana, nezli v dalekej Prahe.
Tiez v clanku II. tohoto vladneho na vrhu zakona je potrebne opravit toto nedopatrenie, ktore sa stalo, ze nebol citovany § 26 byvaleho uherskeho zakona o manzelskom prave a taktiez aj bolo potrebne posobnost zakona urcit nielen pre Slovensko, ale aj pre Podkarpatsku Rus, lebo toho skutocna potreba vyzaduje a menovite zalezitosti take, ktore su ohladom obradnosti smluvy manzelske, manzelske rozluky, polom prekazky manzelstva, to su vsetko predmety obcianskeho prava a maju byt riesene v celej risi jednostne.
Z tychto pricin ustavne-pravny vybor ked prejednal tento vladny navrh zakona, odporucuje schvalit ho slavnym senatom, ako je obsazeny v tlaci cis. 1724.
Predseda (zvoni): Nikdo neni ke slovu prihlasen, pristoupime ke hlasovani. Prosim o zaujeti mist. (Deje se. )
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou (ma pouze 4 clanky).
Jsou namitky proti tomuto zpusobu hlasovani? (Nebyly. ) Neni jich, budeme tedy tak pokracovat.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem, a uvodni formuli podle zpravy vyborove a to ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se. )
To jest vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli prijimaji se ve cteni prvem podle zpravy vyborove.
Bod:
4. Zprava ustavne-pravniho vyboru o vladnim navrhu zakona (tisk 1715), jimz se povoluje uziti komunalnich dluhopisu, vydanych akciovou spolecnosti >Central bank der deutschen Sparkassen in der Cechoslovakischen Republik< k ukladani nadacnich, sirotcich a podobnych kapitalu. Tisk 1743.
Zpravodajem za pana sen. Lukese je pan mistopredseda dr Vesely. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr Vesely: Vazeny senate! Podle zakona z 26. cervence 1902, c. 168 r. z., mohla Ustredni banka ceskych sporitelen v Praze a Ustredni banka nemeckych sporitelen ve Vidni vydavati na podklade zapujcek obecnich, okresnich a zemskych, ktere poskytla, zastavni listy a tyto zastavni listy pozivaly sirotci jistoty, smelo jich byti uzito k ukladani sirotcich kapitalu, kauci urednich a podobne. Kdyz nastal prevrat, tedy Ustredni banka nemeckych sporitelen ve Vidni se stala cizozemskym ustavem pro nas a proto jeji papiru nebylo jiz mozno pouziti k ukladani sirotcich penez tak jako drive Nemecke sporitelny v nasem state vsak mely velmi znacny pocet techto papiru, v nich mely svoje prebytky a vklady ulozeny do znacne miry, a byvaly by citelne poskozeny, kdyby nebyly smely pouzivati techto papiru k ukladam svych kapitalu. Proto byla utvorena Ustredni banka nemeckych sporitelen se sidlem v Praze, ktera byla pak ustavem domacim a ktera pak prevzala cast techto papiru vydanych nemeckou ustredni bankou ve Vidni a uvedla je do obehu obchodniho u nas. Je potrebi, aby take temto papirum litere vydava nyni Ustredni banka nemeckych sporitelen v Praze, byla priznana sirotci jistota, aby bylo mozno v nich i dale ukladati sirotci penize, kauce a pod. Tyto zastavni listy se vydavaji na podklade zapujcek, ktere Ustredni banka nemeckych sporitelen skutecne vydala v nasem uzemi a litere jsou zajisteny bud u obci, u korporaci samospravnych, po pripade na nemovitostech do miry statutem Ustredni banky nemeckych sporitelen stanovene. Tyto zastavni listy maji podobnou sirotci jistotu jako zastavni listy vydane Ustredni bankou ceskych sporitelen a proto je navrzeno vladnim navrhem, aby zastavnim listum nemecke banky byla povolena stejna jistota sirotci, jakou maji zastavni listy Ustredni banky ceskych sporitelen.
Ustavne-pravni vybor zkoumal tento vladni navrh, uznal jej za vhodny a spravedlivy i take jistotu, kterou poskytuji zastavni listy Ustredni banky nemeckych sporitelen, za dostatecnou a takovou, aby v nich mohly byti ukladany sirotci kapitaly a proto doporucuje senatu, aby vladni navrh schvalil.
Predseda (zvoni): Nikdo neni ke slovu prihlasen, pristoupime ke hlasovani. Prosim zaujmouti mista. (Deje se. )
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou.
Jsou namitky proti tomuto zpusobu hlasovani? (Nebyly.)
Neni jich, budeme tedy tak pokracovati.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli prijimaji se ve zneni zpravy vyborove ve cteni prvem.
Pristoupime k dalsimu bodu denniho poradu, jimz je
5. Zprava ustavne - pravniho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1730) o vladnim navrhu zakona, jimz se prodluzuje platnost zakona ze dne 22. prosince 1921, c, 471 Sb. z. a n., o zmene nekterych ustanoveni trestniho prava a doplnuji nektera jeho ustanoveni. Tisk 1742.
Zpravodajem je pan sen. dr Witt. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr Witt: Slavny senate! Vlada navrhla prodlouzeni clanku I. zakona ze dne 22. prosince r. 1921, cis. 471, az do konce r. 1925 a zaroven doplneni tohoto clanku a to tim, ze ustanoveni §u l zmineneho zakona ma byti pouzito take na zlocin zpronevery, jde-li o castku prevysujici 1000 Kc. Dale, ze ustanoveni §u 9 ma byti pouzito obdobne i na zlocin verejneho nasili, zlomyslneho poskozeni ciziho majetku podle §u 85 lit. a) trestniho zakona ze dne 27. kvetna 1852, cis. 117 r. z., a na precin mareni exekuce podle §u l zakona ze dne 25. kvetna 1883, cis. 78 r. z.
Clankem II. navrhuje se prodlouzeni platnosti cl. I. cis. 3, 4 a 11 zakona ze dne 18. prosince 1919, cis. l Sb. z. n., z roku 1920 do 31. prosince 1925.
Tedy novelou zakona, kterou projednavame, ma byti dosazeno toho, aby jiste ulevy, ktere predchozimi zakony byly u nas do trestniho soudnictvi zavedeny, byly nyni prodlouzeny az do konce roku 1925. Temito drivejsimi zakony nastaly v podstate tyto zmeny: predne zakonem z 18. prosince 1919 byla provedena restrikce poctu soudcu a to tak, ze trestni senaty I. stolice nezasedaji ve shromazdeni ctyr, nybrz toliko tri soudcu a u trestnich senatu vrchnich zemskych soudu zasedaji misto peti soudcu pouze tri soudcove. Dalsimi zakony nastal presun v kompetenci a to tim zpusobem, ze mnohe delikty, hlavne delikty majetkove, na ktere drive byla stanovena trestni sazba od 5ti do 10ti let, podlehaji nyni nizsi trestni sazbe a jsou tedy vylouceny z kompetence soudu porotnich. Dale byla zavedena instituce t. zv. samosoudcu, takze tito u krajskych soudu nalezaji na miste senatu. Konecne byla dana statnimu navladnictvi moznost, aby pri jistych deliktech necinilo navrh na potrestani pro zlocin, nybrz toliko pro prestupek. Tedy, jak jiz receno, vsechny tyto instituce, ktere byly puvodne zamysleny jen na jistou kratsi dobu, maji byti nyni prodlouzeny do konce roku 1925 a to hlavne z toho duvodu, ze nynejsi soudcovsky personal nestaci, aby vsechny agendy zdolal, a zejmena, aby zdolal agendu za takoveho obsazeni, jako byvalo drive za platnosti drivejsich ustanoveni trestniho radu.
Vlada tudiz sama doznava podanim teto novely, ze ma naprosty nedostatek soudcu. Ustavne-pravni vybor neomezil se toliko na to, schvaliti predlohu vlady, nybrz navrhuje take slavnemu senatu resoluci, kterou se vlada vyzyva, aby se postarala. jednak o lepsi odmenu soudcum, jednak aby se take postarala o zpusobily pravnicky dorost, o poslednejsi zejmena vypsanim stipendii, podobne jako to byva u kandidatu vojenskeho lekarstvi. Ustavne-pravni vybor doufa, ze senat tuto resoluci take jednomyslne prijme a ze vlada nebude ji povazovati pouze za platonicky projev, nybrz za vazne napomenuti, aby se jednou zabyvala resenim palcive soudcovske otazky. Statistiky, ktere byly uverejneny, dokazuji, ze v nekterych obvodech soudnich odchazi daleko vice soudcu, nez jich novym nastupovanim do soudcovske sluzby prichazi. Z toho muze vzejiti velka kalamita, prima porucha v nasem soudnictvi a toho zajiste nutno v zajmu statu a obcanstva se vyvarovati. Proto tedy ocekava ustavne-pravni vybor, ze vlada bude take resoluci plne respektovati.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti