Schuze zahajena v 16 hodin 40 minut.
Pritomni:
Predseda: Prasek:
Mistopredsedove: Klofac, Niessner, dr. Soukup.
Zapisovatele: dr. Prikryl, Low.
112 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministr Sramek; odborovy prednosta ministerstva financi dr. Vlasak, odborovy prednosta ministerstva spravedlnosti dr. Polak; odborovy prednosta ministerstva narodni obrany dr. Heller, odborovy prednosta ministerstva vnitra dr. Bobek.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr. Safarovic; jeho zastupci dr. Bartousek, dr. Trmal.
Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni a zitrejsi schuzi sen. Kadlcakovi, Slavikovi, Zulegerovi, dr. Mudronovi, Durcanskemu, Ferd. Jiraskovi, dr. Kovalikovi, Matuscakovi, dr. Kloudovi, Stastnemu.
Prosim, aby bylo precteno, co bylo tiskem rozdano.
Senatni tajemnik dr. Safarovic (cte):
Tiskem rozdano:
Tisk 1660. Zprava I. branneho vyboru, II. narodohospodarskeho vyboru, III. rozpoctoveho vyboru o navrhu sen. Lukese a druhu na reorganisaci statnich hrebcincu (tisk 1459/1).
Tisk 1661. Navrh sen. Hrubeho a spol. na poskytnuti vydatne a rychle pomoci zemedelcum v obcich Bukova, Picin, Kotencice, Rosovice, Dlouha Lhota, Oboriste, Suchodol, Obcov, Hlubos, Paseky, Drahlin, Lhota v okresu Pribram a Dobris, kdez uroda kusy ledu byla uplne znicena, dale na ulevy placeni dani a davek z majetku.
Tisk 1662. Navrh sen. Hrubeho, Donata, Hucla a spol. na poskytnuti dostatecne pomoci zemedelcum v okresich Kourim, Benesov, Vlasim, Kutna Hora, Cesky Brod, Blatna, Plzen, Pisek, Milevsko, Strakonice, kdez dne 26. kvetna prutrz mracen, krupobiti a kusy ledu znicily urodu, snesly ornici a zanesly pudu kamenim a bahnem.
Tisk 1663. Navrh sen. Donata, Hybse a spol. v zalezitosti zivelnich pohrom v obci Vracovicich, okres Vlasim.
Tisk 1664. Zprava I. vyboru technicko-dopravniho, II. vyboru zivnostensko - obchodniho, III. vyboru rozpoctoveho k zprave clenu senatu dr. Brabce a dr. Soukupa o VIII.Mezinarodni parlamentarni konferenci obchodni v Parizi.
Tisk 1665. Navrh sen. dr. Herzigove a soudr. na zrizeni nemecke skoly pro porodni asistentky v Liberci.
Tisk 1666. Zprava I. technicko-dopravniho vyboru, II. zahranicniho vyboru k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu, kterym se predklada Narodnimu shromazdeni >Labska plavebni akta< se zaverecnym protokolem, sjednani v Drazdanech 22. unora 1922 (tisk 1626).
Tisk 1667. Zprava I. technicko-dopravniho vyboru, II. zahranicniho vyboru k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu, kterym se predklada Narodnimu shromazdeni >Umluva a statut o svobode transitu<, sjednana v Barcelone 20. dubna 1921 (tisk 1530).
Tisk 1669. Zprava I. vyboru technicko-dopravniho, II. vyboru rozpoctoveho k usneseni poslanecke snemovny ohledne vladniho navrhu zakona o nabyti Bustehradske zeleznice statem (tisk 1646).
Tisk 1670. Zprava I. kulturniho vyboru, II. ustavne-pravniho vyboru k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se upravuje vyucovani jazyku statnimu, jakoz i jazykum narodnich mensin na skolach strednich a ustavech ucitelskych (tisk 1642).
Tisk 1671. Zprava I. vyboru zahranicniho, II. vyboru zivnostensko-obchodniho, III. vyboru narodohospodarskeho k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu, kterym se predklada ke schvaleni Narodnimu shromazdeni prozatimni obchodni dohoda mezi republikou Ceskoslovenskou a Reckem, podepsana v Athenach dne 10. ledna 1923 (tisk 1625).
Tisk 1672. Zprava ustavne-pravniho vyboru o usneseni poslanecke snemovny k vladnimu navrhu zakona o uplatneni naroku vuci ustrednam, komisim, ustavum, po pripade jich odbockam (exposituram) a jinym hromadnym utvarum, ktere spolupusobily pri statnim hospodareni predmety spotreby (tisk 1644).
Tisk 1673. Zprava ustavne-pravniho vyboru k usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona, kterym se meni nektera ustanoveni zakona o soudnim rizeni ve vecech obcanskych, o exekucnim rizeni, o pozustalostnim rizeni a o porucenskych vecech (tisk 1648).
Tesnopisecke zpravy o 164., 165. a 166. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze ze dne 29. a 30. kvetna 1923.
Z cizich parlamentu rocnik IV. cislo 5-6 z. r. 1923.
Jednaci zapisy o 164.-166. schuzi vylozeny byly podle §u 72 jedn. radu v senatni kancelari k nahlednuti.
Jelikoz v predepsane lhute nebyly zadnym pp. senatorem pisemne namitky podany, dluzno pokladati zapisy ty za spravne a daji se do tisku.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru iniciativnimu:
Tisk 1661. Navrh sen. Hrubeho a spol. na poskytnuti vydatne a rychle pomoci zemedelcum v obcich Bukova, Picin, Kotencice, Rosovice, Dlouha Lhota, Oboriste, Suchodol, Obcov, Hlubos, Paseky, Drahlin, Lhota v okresu Pribram a Dobris, kdez uroda kusy ledu byla uplne znicena, dale na ulevy placeni dani a davek z majetku,
Tisk 1662. Navrh sen. Hrubeho, Donata, Hucla a spol. na poskytnuti dostatecne pomoci zemedelcum v okresich Kourim, Benesov, Vlasim, Kutna Hora, Cesky Brod,
Blatna, Plzen, Pisek, Milevsko a Strakonice, kdez 26. kvetna prutrz mracen, krupobiti a kusy ledu znicily urodu, snesly ornici a zanesly pudu kamenim a bahnem.
Tisk 1663. Navrh sen. Donata, Hybse a spol. v zalezitosti zivelnich pohrom v obci Vracovicich, okres Vlasim.
Tisk 1665. Navrh sen. dr. Herzigove a soudr. na zrizeni nemecke skoly pro porodni asistentky v Liberci.
Predseda (zvoni): Pristupuji k projednavani denniho poradu, a to k bodu prvemu,
1. Zprava I. zahranicniho vyboru, II. rozpoctoveho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1577) k vladnimu navrhu, kterym se predkladaji Narodnimu shromazdeni ke schvaleni Protokoly o zmenach umluvy o Spolecnosti narodu, dane v Zeneve dne 5. rijna 1921. Tisk 1609.
Zpravodaji jsou za vybor zahranicni sen. dr. Krupka, za vybor rozpoctovy sen. dr. Karas.
Udeluji slovo zpravodaji za vybor zahranicni panu sen. dr. Krupkovi.
Zpravodaj sen. dr. Krupka: Slavny senate! Poslanecka snemovna schvalila ve sve schuzi ze dne 9. brezna 12 protokolu danych z Zeneve dne 5. rijna 1921, tykajicich se zmen jednotlivych clanku Umluvy o Spolecnosti narodu, a vzala na vedomi resoluci Shromazdeni Spolecnosti narodu ze dne 30. zari 1922, kterou se zavadi nove rozdeleni nakladu Spolecnosti.
Umluva o Spolecnosti narodu tvori prvni cast vsech, po svetove valce sjednanych mirovych smluv. Brzy po sjednani techto smluv vynorily se snahy zmeniti jednotliva ustanoveni teto Umluvy o Spolecnosti narodu. Resoluci Rady Spolecnosti narodu z 21. unora 1921 byla jmenovana komise pro zmenu Umluvy. Jeji navrhy byly projednany Shromazdenim Spolecnosti narodu v r. 1921. Vysledkem tohoto jednani bylo prijeti shora zminenych 12 protokolu. Zmeny tyto tykaji se clanku 4., 6., 12., 13., 15., 16. a 26. Umluvy.
Zmena v cl. 4. stanovi, ze Shromazdeni vetsinou 2/3 urci pravidla o volbach clenu, kteri nejsou v Rade trvale zastoupeni, a obzvlaste ta, jez se tykaji trvani jejich mandatu a podminek znovuvolitelnosti.
Kdezto puvodni cl. 6. stanovil, ze naklady tajemnickeho uradu nesou clenove Spolecnosti podle klice stanoveneho pro mezinarodni kancelar svetoveho spolku postovniho, urcuje zmena jiny zaklad pro vymereni techto nakladu. Podle teto zmeny ponesou naklady Spolecnosti clenove Spolecnosti podle klice, o nemz rozhodne Shromazdeni. Takoveto rozhodnuti stalo se provisorne zminenou jiz resoluci na rok 1923.
Zmeny cl. 12., 13, a 15. tykaji se postupu pri sporech mezi jednotlivymi staty. Tu byl vnesen novy zpusob vyrizeni takovychto sporu. Vedle rizeni rozhodciho zavadi se rizeni soudni pred Stalym dvorem mezinarodni spravedlnosti nebo pred jinym soudem, na kterem se strany dohodnou, nebo ktery byl smluven drivejsimi jejich umluvami.
Zmeny cl. 16. podavaji presnejsi ustanoveni postupu v pripadech, kdy nektery clen Spolecnosti porusil sve zavazky, ktere na se vzal podle cl. 12., 13. nebo 15.
Cl.26. v nove redakci resi otazky, ktere se vynorily na zaklade kusych ustanoveni puvodniho clanku 26. o zpusobu nabyti pusobnosti zmen Umluvy o Spolecnosti narodu.
Jelikoz jde o zmeny puvodni Umluvy o Spolecnosti narodu, jez lze hodnotiti jako dulezite pro dalsi vyvoj Spolecnosti narodu, navrhuje zahranicni vybor:
Slavny senate, raciz schvaliti beze zmeny usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu, kterym se predkladaji Narodnimu shromazdeni ke schvaleni protokoly o zmenach Umluvy o Spolecnosti narodu, dane v Zeneve dne 5. rijna 1921, cislo tisku 1577 sen.
Predseda: Udeluji slovo zpravodaji za vybor rozpoctovy p. sen. dr. Karasovi.
Zpravodaj sen. dr. Karas: Slavny senate! Stran kryti nakladu Spolecnosti narodu ma pakt Spolecnosti jedine ustanoveni ve cl. 6. odst. 5., ktery pravi, ze naklady Spolecnosti, totiz kancelare jeji, rozvrhnou se na jednotlive cleny. Pro leta minula 1920, 1921, 1922 byl za zaklad rozvrzeni techto nakladu vzat t. zv. postovni barem. Veskera potreba rozvrhla se na 544 jednotek a tyto jednotky na jednotlive cleny, staty, ktere jsou prihlaseny za cleny Spolecnosti. Vypocitaly se podle rozlohy toho statu a podle poctu obyvatel. Tak na priklad na stat nas pripada takovych jednotek 15, kdyz veskere naklady tvori 544 jednotky. Delalo to za lonsky rok 20,873.945 zl. fr. Jako my 15 jednotkami prispivaji podle postovniho baremu take Svycary, Belgie, 25 jednotkami na pr. Polsko, Cina, Brasilie, Japonsko, Italie, Francie a Anglie.
Ponevadz se poukazovalo k tomu, ze ukol Spolecnosti narodu je jiny, nez ukol postovni Unie a ze tedy pro rozvrzeni jeji nakladu musi byti smerodatnym jine meritko, ma byti pro Spolecnost narodu smerodatnym pocet obyvatetstva a financni sila toho statu, tedy vynos veskerych dani na uzemi toho statu vybiranych. A podle toho, pak ovsem take podle velikosti obchodu mezinarodniho rozvrhne se rozpocet na 944 jednotek. Ale tyto jednotky, ktere tvori Spolecnost narodu, rozvrhly se mezi 42 statu jinak, a tu na nas stat pripadlo nyni 35 takovych jednotek.
Rozpocet na r. 1923 cini asi 251/2 milionu zl. fr. (vzat je za zaklad svycarsky frank) a tedy nas stat ma prispivati 35 jednotkami, cili 35/944 tohoto rozpoctu. To dela podle dnesniho stavu kursu 9,600.000 Kc, tedy usporime neco, ponevadz mezi tim svycarsky frank se priblizil nasi korune. To neni ta relace, ktera byla pred sdelavanim rozpoctu na letosni rok. My tedy ziskame asi 4 miliony korun.
Timto novym navrhem, jak jsem jiz upozornil, pripadlo na nas stat 35 jednotek, ackoliv podle dosavadniho zpusobu melo na nas pripadnouti pouze 27 jednotek. Tedy na nas bylo uvrzeno vyssi bremeno, nez ktere by podle dosavadniho pomeru na nas stat melo pripadnouti. Je tedy patrno, ze jsme jaksi za hranicemi hodnoceni materielne vysoko, zejmena uvazime-li, ze nase povinnost je stejne vysoka, jakou ma na pr. Brasilie, Kanada; tedy staty zajiste mnohem bohatsi i take rozlohou vetsi nez my, i kdyz obyvatelstvem svym snad by se nam Kanada nevyrovnala. V tom smeru byl nam urcen nespravne vysoky prispevek, zejmena kdyz to srovnam s Polskem, ktere ma jenom 25 jednotek. Zda se nam to byti skutecne nepomernym zatizenim naseho statu. Madarsko na priklad plati pouze 4 jednotky, a Rakousko dokonce jen 2. Tedy v tom ohledu je to zajiste velmi nizke hodnoceni.
To rozvrzeni rozpoctove je i jinak zajimave. Spolecnost narodu tvori 42 staty a kazdy z nich vysila jednoho zastupce do t. zv. Shromazdeni narodu, ktere se kona jednou za rok na pocatku zari v Zeneve. Toto shromazdeni voli radu uzsi, skladajici se z 9 clenu, ktera vykonava beznou agendu, kdezto Shromazdeni je reservovano dulezite zasadni rozhodovani a stanoveni rozpoctu. Tato Rada narodu se ma skladati z 9 clenu, ale dnes je jich jen 8, ponevadz devaty clen je reservovan Spojenym Statum Severoamerickym, az take vstoupi do Spolecnosti narodu. Techto 8 clenu dnesnich je rozvrzeno takto: 4 trvale cleny maji 4 celne velmoci Anglie, Francie, Italie a Japonsko. Techto ostatnich 38 clenu Spolecnosti narodu maji take 4 cleny, kteri vsak jsou voleni Spolecnosti narodu pouze na jiste obdobi 3-4 let. Je prave zajimavo, jak tito voleni clenove jsou rozvrzeni na ostatni narody. Tyto 4 velmoce, ktere maji 4 stale cleny, plati z tech 944 jednotek pouze 307 jednotek a maji polovinu vsech zastupcu, ty druhe, male staty - minorum gentium - prispivaji 637 jednotek a maji take 4 cleny a to volene, nikoli trvale. A je to tedy t. zv. societas 1eonina, jak se rikava, kdyz jedna strana ma jen vyhody a druha strana jen nevyhody.
Jest zajimavo, ze je ustanoveno, ze mezi temi 4 volenymi cleny maji byti aspon zastupce ostatni Evropy, vychodni Asie a jizni Ameriky. Jsou tam tedy 2 zastupci z Evropy. Zde nemohl jsem ten pocet osob zjistiti, neco jineho rika ministerstvo zahranici a neco jineho mluvi uredni rozpocet zenevsky, ze ostatni Evropa ma 3 cleny a Brasilie 1 clena. Pri tom je napadnym, ze Mala Dohoda nema vubec zadneho zastoupeni v teto Spolecnosti narodu. Bylo by vhodno, aby rozpoctovy vybor vyslovil prani, aby nase zahranicni ministerstvo se postaralo o to, aby Mala Dohoda, jejiz jsme clenem a jejiz politicky vyznam je uznavan celym svetem, byla hodnocena tim zpusobem, ze by tam mela sveho zastupce.
V teto Rade narodu je veliky pocet urednictva. Vzdyt rozpocet vyzaduje skoro 27 milionu zlatych franku. Je zajimavo, ze zejmena anglicke casopisy si stezuji na to, ze pry tato kancelar Spolecnosti narodu je zaopatrovacim ustavem pro schudle anglicke slechtice a gaze, ktere berou, nasvedcuji tomu, ze jsou to lide velkeho slohu.
Je prirozeno, ze rozpoctovy vybor se zajimal o to, zda nas stat je tam zastoupen. A tu jsme vzali s povdekem na vedomi prohlaseni vlady, ze mame tam i ve vyssich tridach relativni zastoupeni, jak by na nasi poplatnost pripadalo.
Rozpoctovy vybor vyslovil prani, aby vlada hledela, aby jednak ten vysoky rozpocet Spolecnosti narodu byl snizen pro pristi teta, ponevadz povazime-li, ze mame platiti 5 a pul milionu korun rocne, je nutno, aby tam take nastala restrinkce platu, jake jsme byli svedky u nas, a dale, aby rozvrzeni nakladu mezi jednotlive staty odpovidalo vice spravedlnosti, nez jak se zda dosud, a konecne, aby se nase zahranicni ministerstvo domahalo toho, aby Mala Dohoda byla ve Svazu narodu zastoupena.
S touto vyhradou navrhuje rozpoctovy vybor, aby slavny senat schvalil jednak protokoly Spolecnosti narodu, o nichz se zminil zpravodaj zahranicniho vyboru, jednak aby vzal na vedomi resoluci Spolecnosti narodu ze dne 30. zari 1922, kterou se rozvrhuje statni rozpocet Spolecnosti narodu na rok 1923.
Predseda: Pristoupime k hlasovani.
Kdo souhlasi, aby bylo prijato ve cteni prvem ratifikacni usneseni tak, jak, jest obsazeno v usneseni poslanecke snemovny vyznacenem v tisku 1577, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Uvedene usneseni ratifikacni se prijima ve cteni prvem.
Prikrocime k bodu dalsimu, jimz je
2. Zprava I. vyboru technicko-dopravniho, II. vyboru zahranicniho o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1543), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni ke schvaleni >Umluva o uprave vzduchoplavby< sjednana v Parizi 13. rijna 1919 s dodatecnym protokolem z 12. dubna 1920. Tisk 1614.
Zpravodaji jsou: za vybor technicko-dopravni sen. dr. Brabec, za vybor zahranicni sen. dr. Krupka.
Udeluji slovo p. sen. dr. Brabcovi.
Zpravodaj sen. dr. Brabec: Slavny senate! Technicko-dopravni vybor uvazoval o Umluve stran upravy vzduchoplavby sjednane v Parizi dne 13. rijna 1919 s dodatecnym protokolem z 12. dubna 1920 - tedy od te doby jiz uplynula 3 leta - predevsim s hlediska nutnosti, abychom co nejdrive jiz pouzivali vyhod mezinarodni smlouvy o tak dulezitem komunikacnim prostredku, jakym se po velikem rozvoji vzduchoplavectvi v poslednich letech objevila byti vzduchoplavba. Pravda, byla to bohuzel valka, ktera nam tento rozvoj prinesla, ale tim spise bychom meli pro praci mirovou z tohoto vysledku dob valecnych co nejvice teziti.
A tu zaujal technicko-dopravni vybor stanovisko, ze je predevsim dulezito, aby Umluva se stala co nejdrive skutkem jiz, jak jsem vzpomenul na zacatku, dosti dlouha doba uplynula od jejiho sjednani i kdyby, jak je ovsem pravdepodobno, byla jiz predstizena dalsimi novotami ve vzduchoplavectvi. Proto jsme se nezabyvali ve vyboru zadnymi navrhy na zmeny, nybrz uvazovali jsem o tom, co je v predloze dobreho, co znamena pokrok v tomto oboru, a rozhodli jsme se, uzakoneni nezdrzovati snahami po opravach, nybrz zatim se spokojiti s vysledky dosazenymi. A neni zadnou chybou, nebot je mozno potrebne zmeny sjednati v dodatcich a odciniti tak poznane nedostatky, ponevadz podle cisla 43 muze konvence byti na rok vypovedena a v teto lhute dodatky opravena.
Proto navrhuje technicko-dopravni vybor, aby senat Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske schvalil usneseni poslanecke snemovny ucinene ve 184. schuzi dne 19. a 20. prosince 1922 ve zneni, jak v senatnim tisku cis. 1543 jest obsazeno a bylo publikovano.
Predseda: Za vybor zahranicni udeluji slovo p. sen. dr. Krupkovi.
Zpravodaj sen. dr. Krupka: Slavny senate! 13. rijna 1919 uzavreli v Parizi zastupci 27 statu >Umluvu o uprave vzduchoplavby<, kteraz byla podepsana 29. prosince 1919 ceskoslovenskym vyslancem v Parizi. K teto umluve byl sepsan smluvnimi staty dodatkovy protokol z 1. kvetna 1920 a podepsan parizskym vyslancem republiky Ceskoslovenske 1. cervna 1920. Cilem umluvy jest kodifikace pravnich pravidel, ktere upravuji vzduchoplavbu pro potreby mezinarodni komunikace.
Umluva puvodne omezena na smluvni staty byla dodatkovym protokolem rozsirena v tom smyslu, ze za vyhrad tam uvedenych mohou jednotlive signatarni staty uzavirati se staty, jez nejsou smluvnimi stranami, samostatne smlouvy ohledne vzajemneho dovoleni letu nad svymi uzemimi.
Dulezita je kapitola jednajici o statni prislusnosti vzducholodi. Tato urcuje se podle statu, v jehoz rejstriku jest imatrikulovana. Duplicita statniho prislusenstvi neni pripustna.
Na zakonne uprave vnitrostatni vzduchoplavby v mezich konvence pracuje v pritomne dobe meziministerska komise, jez kona sve pravidelne schuze v ministerstvu verejnych praci.
Ceskoslovenska odbocka mezinarodniho pravnickeho komitetu leteckeho poradala anketu za ucelem definitivniho stanoveni nazvoslovi pro pravo letecke. Vysledku teto ankety bude primerene pouzito.
Opozdene parlamentarni projednani omluvilo ministerstvo zahranicnich veci technickymi prekazkami.
Vzhledem k tomu, ze proti umluve nebylo vzneseno zadnych podstatnych namitek, ze ustanoveni jeji, zpracovana odborniky signatarnich statu, jevi se pro rozvoj mezinarodni letecke komunikace nutnym predpokladem a ze vetsina statu signatarnich umluvu jiz ratifikovala, doporucuje zahranicni vybor senatu schvaleni umluvy i s veskerymi prilohami a prijeti usneseni poslanecke snemovny podle senatniho tisku c. 1543.
Predseda (zvoni): K slovu neni nikdo prihlasen, pristoupime k hlasovani.
Kdo souhlasi, aby bylo prijato ve cteni prvem ratifikacni usneseni tak, jak jest obsazeno v usneseni poslanecke snemovny, vyznacenem v tisku 1543, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Uvedene usneseni ratifikacni se prijima ve cteni prvem.
Pristoupime k bodu nasledujicimu a to je
3. Zprava ustavno-pravneho vyboru o vladnom navrhu zakona (tlacivo 1608) o trestnom pojednavani, konanom podla trestneho poriadku zak. cl. XXXIII z r. 1896, proti nepritomnym osobam. Tisk 1635
Zpravodajem je p. sen. dr. Daxner.
Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr. Daxner: Cteny senat! Podla trestneho poriadku, ktory je platny na uzemi Slovenska a Podkarpatskej Rusi, predpisane je, ze obzalovany v kazdom pripade musi byt pritomny pri pokonavani. Vyjmute je to len vtedy, ked sa jedna o penazity trest, vtedy pokonavanie moze sa odbyt i bez pritomnosti obvineneho. Toto nariadenie v uhorskom riadu trestnom je tak prisne, ze este je nutne, ze v takom pripade, ked obzalovany nechce sa k sudu dostavit, alebo ked sud ani neziada, aby sa dostavil, alebo ked je vec takeho druhu, ze jeho osobnej pritomnosti neni potreba, vzdy je nutne, aby obzalovany pritomny bol pri pokonavani. Jestlize je nepritomny, byva pokonavanie spojene s velkymi obtazmi. Toto pravidlo predpisane je bez ohradu i na take pady, ked obzalovany nechce sa branit osobne, i ked jeho osobna pritomnost nie je zvlastne potrebna. I v takom pripade, ked obzalovany by musel z daleka pricestovat, ked obzalovany k sudu neprijde, musi sa zastavit dalsie pokonavanie, musi sa odrocit a cetnikmi dat predviest obzalovaneho. Ked sa podivame blize na vec, preco ze je to tak zavedene, nevidime v tom ani rozumne dovody. Tak my, ktori sme svedkovia byvaleho madarskeho rezimu, dobre to vieme, ze madarsky zakonodarca i v tejto otazke robil otazku madarizacie, totiz spolocnost, v madarskom state smerodajna, bola v tom interesovana aby vobec v kazdom pripade, ked bol inorody clovek, Nemadar, docitovany pred sud, ze by on tu videl v tom velikasstvo madarciny, aby citil tu svoju malickost, aby videl, ze jeho rec, na priklad slovenska, srbska, rumunska aka je nedokonala, ak pred tym sudom niceho nezdola, ba ani to nevie, z coho obvinuju ho, ani nevie, ako by sa mohol branit. To bol ciel toho nariadenia.
Nuze tento dovod prestal. Dnes toho dovodu nieto. Ked sa pozreme na pravny poriadok trestny, platny v ceskych zemiach, tam toho niet. Su pripady a prave shodne ako je to i v tomto vladnom navrhu zakona obsazene, ze sa pokonavanie vybavi bez pritomnosti obzalovaneho. Ale musi byt v zakone obsazena kautela v tom ohlade, ze by boly chranene zaujmy pravosudia, taktiez i ze by boly chranene zaujmy obzalovaneho; lebo ked sa nedostavi obzalovany, tedy nemusi to byt len ta pricina ze sa dostavit nechce, ale ta pricina, ze ho zvlast docitovali alebo ze sa dostavit nemohol pre nejaku nehodu a preto musi byt postarane o to, aby obzalovany bol chraneny. A tento navrh zakona, ked kasiruje toto ustanovenie trestneho poriadku, ze sa pokonavanie trestne moze vybavit i bez pritomnosti obzalovaneho, obsahuje v sebe pravidla podobne, v akych pripadoch je pripustene pokonavanie i bez pritomnosti obzalovaneho.
Predovsetkym musi to byt taky pripad, ze je to trest na slobode, nie vyse predvidany ako patrocny trest, dalej ze obzalovany musel byt uz pred sudom vypocuvany a pri pokonavani, ked' je nepritomny, ten zapis o jeho vypocuti musi byt predcitany. Dalej musi byt podmienka, ze dostal predvolanie, v ktorom su vsetke poucenia o jeho pravach. Dalej musi byt obzalovany skrze sud vypocuty, zavcas dorucena mu citacia, Dalsie obsazenia zakona pojednavaju potom o pravach obzalovaneho ohladom odporu. V ohlade tom, ze ked obzalovany poda odpor a sud neuzna jeho dovody neustavenia sa za dostatocne, ake prava ma k odvolaniu.
Potom je tam ustanovenie o lehotach, o rozhodnuti sudu, a taktiez i to zvlastne a potrebne dovolenie, ze obzalovany moze sa pred okresnym sudom dat zastupovat skrze svojho obhajcu.
Ustanovenia tohoto zakona nevztahuju sa na pojednavanie s maloletymi. Zakon tento vztahuje sa len na Slovensko a Podkarpatsku Rus z tej priciny, ponevac podobne ustanovenia v trestnom poriadku v ceskych zemiach su uz zavedene a preto uz v tomto ohlade je ciastocna unifikacia pravidiel. Celkovita unifikacia je nemozna preto, ze hmotne trestne pravo v ceskych zemiach a platne pravo na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nie su shodne, Toto sjednotenie pravnych pravidiel trestnych bude moct nastupit pozdejsie. Zakon nadobudne ucinnosti 15 dni po vyhlaseni a jeho prevedenie sverene je ministrovi spravedlnosti.
Ustavne-pravny vybor dokladne pojednal tento navrh zakona, uznal ho za slusny, spravedlivy, odporucenia hodny a preto doporucuje slavnemu senatu schvalit ho. (Vyborne!)
Predseda: Nikdo neni k slovu prihlasen, prikrocime k hlasovani. O osnove zakona, nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou.
Jsou namitky proti tomuto zpusobu hlasovani? (Nebyly.) Nejsou.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni-prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona, nadpis a uvodni formule prijaty jsou podle zpravy vyborove ve cteni prvem.
Dalsim bodem je
4. Zprava vyboru ustavno - pravneho o vladnom navrhu zakona (tlac. 1633), ktorym sa rozsiruje uradna posobnost verejnych notarov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tisk 1657.
Zpravodajem jest p. sen. dr. Daxner. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr. Daxner: Poriadok o verejnych notaroch na Slovensku a Podkarpatskej Rusi obsahuje v sebe v §e 58 to pravidlo, ze verejny notar nesmie napisat sukromu listinu. (Predsednictvi prejima mistopredseda dr. Soukup.) V ceskych zemiach tohoto pravidla niet. Vieme, ze v pospolitom zivote velmi casto naskytne sa verejnemu notarovi potreba napinat jednoduchu kvitanciu bez tej slavnostnej formy, aka je predpisana pre uradne verejne notarske listiny. Ponevac tento zakaz v byvalom uhorskom zakone nema ziadneho rozumneho odovodnenia a tiez z tej priciny, aby pravidla ohladne verejnych notarov boly v celej risi jednotne, vlada podava navrh zakona, podla ktoreho § 58 notarskeho poriadku ma byt zruseny a ma byt dovolene verejnemu notarovi dla potreby bez slavnostnej formy sukromu listinu vystavit. Ponevac toto dovolenie shoduje sa uplne s ucelnostou tohoto uradu a ponevac sa tym prevadza aj unifikacia verejneho notarskeho poriadku v celej risi, ustavne-pravny vybor odporuca, aby navrh zakona bez zmeny bol prijaty.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti