Schuze zahajena v 17 hodin l5 minut.
Pritomni:
Predseda: Prasek.
Mistopredsedove: Kadlcak, Klofac, Niessner, dr. Soukup.
Zapisovatele: dr. Krousky, Sveceny.
122 senatoru podle presencni listiny.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr. Safarovic; jeho zastupci dr. Bartousek, dr. Trmal.
Predseda: Zahajuji schuzi.
Sdeluji, ze udelil jsem dovolenou pro dnesni a zitrejsi schuzi sen. Jilkovi.
Dale na dnesni schuzi vyzadal si dovolenou sen. Spies.
Navrhuji, aby byla udelena dovolena na 2 mesice sen. Sperovi a na dobu 14 dnu sen. Barinkovi.
Kdo s timto navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Dovolene se udeluji.
Tiskem rozdano:
Senatni tajemnik dr. Safarovic (cte):
Tisk 1615-1515/18. Odpoved ministra zasobovani lidu na interpelaci sen. dr. Witta, Smetany a soudr. v zalezitosti zdrazeni mleka na Ostravsku (tisk 1552).
Tisk 1615/1. Odpoved ministra vnitra a ministra verejneho zdravotnictvi a telesne vychovy na interpelaci sen. dr Herzigove, dr Naegla a soudr. ve pricine konani prednasek (tisk 1513/4).
Tisk 1615/2. Odpoved ministra vnitra na interpelaci sen. Hartla a soudr. o uverejneni opravy tykajici se okresniho hejtmana v Lanskroune (tisk 1552/3).
Tisk 1615/3. Odpoved ministra skolstvi a narodni osvety na interpelaci sen. dr Naegle a soudr. ve pricine pomeru pri obsazovani mist v prazske universitni knihovne (tisk 1552/1).
Tisk 1615/4. Odpoved ministra financi na interpelaci sen. dr. Mayra-Hartinga a soudr. o pomijeni nemeckych uredniku pri urednim povysovani ve financni sluzbe (tisk 1484/5).
Tisk 1615/5. Odpoved ministra vnitra na interpelaci sen. dr. Mayra-Hartinga a soudruhu ve pricine predvadeni filmu >Apokalypticti jezdci< (tisk 1552/12).
Tisk 1615/6. Odpoved ministra socialni pece na interpelaci sen. Fahrnera, dr. Hilgenreinera a soudr. o prodlouzeni ochrannych opatreni pro repatrianty a o obmezeni vypovedi sluzebnich pomeru zamestnancu, kteri podlehaji zakonu o obchodnich pomocnicich (tisk 1552/5).
Tisk 1615/7. Odpoved ministra financi na interpelaci sen. Hrejsy a spol. stran slozeni zemske odvolaci komise pro dan z prijmu v Brne a jejiho postupu pri vyrizovani odvolani. (tisk 1552/10).
Tisk 1615/8. Odpoved ministra financi na interpelaci sen. dr. Ledebura-Wichelna a soudr. o revisi dane z obratu u firmy >Munzerhutte<, tovarna na zelezne a kovove zbozi, spolecnost s r. o, v Usti n./L. (tisk 1461/2).
Tisk 1515/9. Odpoved ministra narodni obrany a ministra skolstvi a narodni osvety na interpelaci sen. dr. Hellera, Perthenove a soudr. ve pricine nahrady skod, jez ceskoslovenskym vojskem zpusobeny byly na nemecke zivnostenske pokracovaci skole v Usti n./L. (tisk 1453/1).
Tisk 1615/10. Odpoved vlady na interpelaci sen. Jelinka, dr. Spiegela a soudr. ve pricine novinarskych utoku proti nemeckym dustojnikum a urednikum (tisk 1484/1 ).
Tisk 1615/11. Odpoved ministra spravedlnosti na interpelaci sen. Niessnera, Polacha a soudr. o zabaveni casopisu >Sozial-Demokrat<, (1563/7).
Tisk 1615/12. Odpoved vlady na interpelaci sen. dr. Naegle a soudr. pro znasilneni a znetvoreni nemeckeho pravopisu ministerskym narizenim (tisk 1552/16).
Tisk 1615/13. Odpoved ministra post a telegrafu a ministra zeleznic na interpelaci sen. Duly a spol. v otazce definitivniho prevzeti do uradu pri sluzbe postovni, telegrafni a telefonni od vice roku ustanovenych slovenskych uredniku a II. v otazce prijimani praktikantu do sluzeb postovnich a zeleznicnich, absolventu slovenskych obchodnich skol (tisk 1552/7).
Tisk 1615/14. Odpoved ministra socialni pece na interpelaci sen. Spiese a soudr. stran protizakonneho zabranovani zrizovati zemedelske a lesnicke nemocenske pokladny (tisk 1430).
Tisk 1615/15. Odpoved ministra skolstvi a narodni osvety na interpelaci sen. dr. Krouskeho, dr. Soukupa a spol. ve veci vydani a provadeni vladniho narizeni ze dne 19. prosince 1921, cis. 463 Sb. z. a n., o skolnem na skolach strednich (tisk 1552/9).
Tisk 1615/16. Odpoved ministra skolstvi a narodni osvety na interpelaci sen. Jelinka, Zulegera, dr. Naegle, dr. Mayra-Hartinga, Fahrnera a soudr. pro domnely vyrok pana presidenta republiky (tisk 1513/5).
Tisk 1615/17. Odpoved ministra zeleznic na interpelaci sen. Hartla a druhu o jazykovych prehmatech podrizenych kontrolnich organu (tisk 1563/5).
Tisk 1615/18. Odpoved ministra post a telegrafu na interpelaci sen. Hartla a soudr. o jazykovych prehmatech prazske posty (tisk 1563/2).
Tisk 1625. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 4008), kterym predklada, se ke schvaleni Narodnimu shromazdeni prozatimni obchodni dohoda mezi republikou Ceskoslovenskou a Reckem, podepsana v Athenach dne 10. ledna 1923.
Tisk 1626. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 4042), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni >Labska plavebni akta< se zaverecnym protokolem, sjednana v Drazdanech 22. unora 1922.
Tisk 1627. Zprava vyboru socialne-politickeho o navrhu sen. Filipinskeho, Zimaka, Cholka a soudr. na prodlouzeni lhuty pro prihlasky valecnych poskozencu (tisk 1491).
Tisk 1628. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona (tisk 4072) o zcizeni statniho nemoviteho majetku.
Tisk 1629. Vladni navrh zakona o okresnich zaloznach hospodarskych a kontribucenskych fondech peneznich v Cechach.
Tisk 1630. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 4066), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni >Umluva a statut o svobode transitu<, sjednana v Barcelone 20. dubna 1921.
Tisk 1631. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona (tisk 4073) o vykupu mistni drahy Poceradce-Vrskmany.
Tisk 1632. Usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 4075), kterym se predklada Narodnimu shromazdeni obchodni umluva mezi republikou Ceskoslovenskou a kralovstvim Nizozemskym, podepsana v Haagu dne 20. ledna 1923.
Tisk 1633. Vladni navrh zakona, jimz se rozsiruje uredni pusobnost verejnych notaru na Slovensku a v Podkarpatske Rusi.
Tisk 1634. Zprava ustavno-pravneho vyboru o usneseniu poslaneckej snemovne (tlac. 1597) o vladnom navrhu zakona o posobnosti ministerstva verejnych prac vo veciach spravy statneho horneho majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Tesnopisecke zpravy o 158. a 159. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze v pondeli dne 23. dubna 1923.
Z predsednictva prikazano:
Vyboru imunitnimu:
Zadost vrchniho statniho zastupitelstvi v Kosicich za souhlas k trestnimu stihani sen. Matuscaka pro precin urazky na cti podle §u 2 zak. cl. XLI z roku 1914.
Zadost okresniho soudu v Trebici za svoleni k trestnimu stihani sen. Jilka pro prestupek proti bezpecnosti cti k zalobe Jana Uhlire.
Zastupce senatniho tajemnika dr. Trmal (cte):
Zapisy o 158.-161. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske vylozeny byly podle §u 72 jedn. radu v senatni kancelari k nahlednuti.
Jelikoz v predepsane lhute nebyly zadnym pp. senatorem pisemne namitky podany, dluzno pokladati zapisy ty za spravne a daji se do tisku.
Predseda: Prikrocuji k projednavani denniho poradu.
Bodem prvnim je
1. Zprava I. zahranicniho vyboru, II. narodohospodarskeho vyboru k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1567) o vladnim navrhu, kterym predklada se Narodnimu shromazdeni obchodni dohoda mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Portugalskou, podepsana v Lisabone dne 11. prosince 1922. Tisk 1600.
Zpravodajove jsou: za vybor zahranicni sen. dr Krupka, za vybor narodohospodarsky sen. Lisy.
Udeluji slovo p. sen. dr. Krupkovi.
Zpravodaj sen. dr Krupka: Slavny senate! Zahranicni vybor navrhuje vam prijati nasledujici schvalovaci usneseni: Obchodni dohoda mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Portugalskou, podepsana v Lisabone dne 11. prosince 1922 se schvaluje.
Od prevratu az do roku 1921 byly mezi republikou Portugalskou vcetne sousednich ostrovu: Madeiry, Porto Santo a Azory pomery obchodni normalni a to z te priciny, ponevadz nebyly podvazany nijakymi celnimi obtizemi. V pozdejsi dobe se pomery ty zmenily, a sice tehdy, kdyz v Portugalsku byly minimalni a maximalni tarify zrevidovany. Minimalni tarify zustaly stejne, maximalni byly dokonce zdvojnasobeny a tu ony staty, ktere mely drivejsi umluvy, jako ku prikladu Anglie, Francie a Belgie, byly ve velke vyhode, kdezto my jsme za nimi silne pokulhavali. Nasledkem toho, ze nastalo opetne zvyseni celniho sazebniku portugalskeho, bylo nutno konecne uzavriti take obchodni dohodu s timto statem.
Tato obchodni dohoda se vam predklada ke schvaleni. Uzavrena byla 28. prosince 1922 a nabyti mela platnosti v Portugalsku jiz 1. lednem 1923. Jelikoz schvaleni jeji nemohlo nastat ihned, uvedla nase republika smlouvu tu v prozatimni platnost na zaklade zmocnovaciho zakona.
Co se tyce formelni stranky, sestava tato smlouva vlastne ze dvou stejnopisu, coz jest jaksi odchylkou od posavadnich zvyklosti.
Jsou zde stejne exemplare smluv podepsane tou kterou vladou.
Smlouva spociva na zaklade nejvyssich vyhod a tyto nejvyssi vyhody vztahuji se take na budoucnost. Ovsem jsou vyjmuty z teto smlouvy ony vyhody, kterez na zaklade smlouvy trianonske a st. germainske byly propujceny statum sousednim; ty maji urcite specielni vyhody, avsak v tom pripade, kdybychom tyto specielni vyhody sousednim statum poskytnute poskytli tretim statum, byli bychom nuceni podle teto umluvy je poskytnouti take republice Portugalske. Za to vice versa zase republika Portugalska, ktera se naleza ve stejnem postaveni vuci Spanelsku a Brasilii, take se zavazala, ze v tom pripade, kdyby poskytla nejake specielni vyhody jednomu z tech tretich statu, propujci nam tytez vyhody rovnez.
Pokud se tyce dalsiho obsahu smlouvy, povoluje se navzajem dovoz zbozi bud bez omezeni - a to pri urcitych druzich zbozi - bud podle rocnich kontingentu, jichz cisla znaci nejvyssi hranici, a uznava i zarucuje se, a to bez vyhrady, rovnez navzajem ochrana oznaceni vin portugalskych. Porto a Madeira z okresu Douro a Madeiry s jedne a piva plzenskeho z okrsku mesta Plzne se strany nasi.
Smlouva plati na jeden rok a prodluzuje se mlcky potud, pokud nebyla ctvrtletne vypovezena.
Vzhledem k tomu navrhuje zahranicni vybor senatu schvaleni teto smlouvy a prijeti schvalovaciho usneseni ve zneni shodnem s poslaneckou snemovnou. (Souhlas.)
Predseda: Slovo ma pan zpravodaj sen. Lisy.
Zpravodaj sen. Lisy: Slavny senate! Obchodni styky republiky Ceskoslovenske s republikou Portugalskou nutne vyzadovaly uzavriti obchodni smlouvu mezi obema staty. Jednani o smlouve teto zacalo s portugalskou vladou jiz v prosinci 1921. Ponevadz nekolikrate zmenila se situace jednani, kteremu ceskoslovenska vlada venovala nejvetsi pozornost, byly navrhy smlouvy meneny, az doslo k podpisu smlouvy dne 11. prosince 1922 v Lisabone. (Predsednictvi ujima se mistopredseda Kadlcak.) V republice Ceskoslovenske dohoda ta byla uvedena zatimne v platnost vladnim narizenim, vydanym na zaklade zmocnovaciho zakona s vyhradou konecneho schvaleni Narodniho shromazdeni. Je nutno, aby dohoda obchodni mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Portugalskou byla schvalena; z duvodu toho navrhuje narodohospodarsky vybor, aby uvedene usneseni poslanecke snemovny bylo senatem Narodniho shromazdeni schvaleno beze zmeny.
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): K slovu dale neni nikdo prihlasen. Rozprava jest skoncena. Prosim pany senatory, aby zaujali sva mista. (Deje se.)
Pristoupime k hlasovani.
Kdo souhlasi, aby bylo prijato ve cteni prvem ratifikacni usneseni tak, jak, jest obsazeno v usneseni poslanecke snemovny, vyznacenem v tisku 1567, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Uvedene ratifikacni usneseni prijima se ve cteni prvem.
Tim je tento odstavec denniho poradu vyrizen, a pristupujeme, ke druhemu, jimz je
2. Zprava zahranicniho a vyboru narodohospodarskeho k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1566) o vladnim navrhu, kterym predklada se ke schvaleni Narodnimu shromazdeni obchodni smlouva uzavrena dne 7. rijna 1922 mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Lotysskou. Tisk 1601.
Zpravodaji jsou: pan sen. dr. Krupka za vybor zahranicni a pan sen. Lisy za vybor narodohospodarsky.
Davam slovo panu zpravodaji sen. dr. Krupkovi.
Zpravodaj sen. dr. Krupka: Slavny senate! Zahranicni vybor navrhuje vam prijeti nasledujiciho schvalovaciho usneseni:
1. Obchodni smlouva uzavrena dne 7. rijna 1922 mezi Ceskoslovenskou republikou a Lotysskou republikou se schvaluje.
2. Vlade se uklada, aby tuto smlouvu publikovala ve Sbirce zakonu a narizeni statu Ceskoslovenskeho.
3. Ministru zahranicnich veci a ministru prumyslu, obchodu a zivnosti se uklada, aby v dohode se vsemi zucastnenymi ministry ucinil dalsi opatreni, jichz je treba k provedeni teto smlouvy.
Pritomna smlouva ma pro nasi republiku velikou dulezitost proto, ponevadz mame s ni primy hospodarsky styk, ale tez proto, ponevadz zde bezi o transit do Ruska na jedne strane, na druhe strane pak proto, ponevadz v Lotyssku zije velky pocet nasich prislusniku ceskoslovenskych, zabyvajicich se obchodem.
Co do formalni stranky obsahuje 5 oddilu a to vseobecna ustanoveni a prava prislusniku, obchod a dopravu jak po suchu, tak po vode, konsularni ustanoveni a zvlastni dohodu. Spociva rovnez jako predchazejici smlouva na zaklade nejvyssich vyhod a to nejen pro pritomnost, nybrz i pro budoucnost a obsahuje velmi podrobna ustanoveni naprosto obvykla take v jinych podobnych smlouvach obchodnich. Rozumi se samo sebou, ze opetne specielni vyhody propujcene na zaklade mirovych smluv saint-germainske a trianonske a zase se nepropujcuji eo ipso tomuto statu, nybrz jen potud, pokud jsme je propujcili take tretim statum a vice versa zase Lotyssko nam propujcuje specielni vyhody, pokud je propujcilo ostatnim statum sveho casu s nimi v Rusku spojenych a to Finsku, Estonsku, Litve a Rusku v tom pripade, kdyby je poskytlo take tretim statum, i nam. Jest to t. zv. balticka klausule vyhrad.
Zvlastni kapitola venovana konsularnim uradum a jsou zde rovnez, pokud se tyce techto uradu, ustanoveni obvykla. Mezi jinym je zde obsazeno ustanoveni, ze konsulaty maji byti zrizeny v Lotyssku jen tehdy, jestlize treti stat nejaky konsulat zde byl zridil. Ostatni ustanoveni o konsulech, jejich pravech a povinnostech jsou shodny jako v jinych obvyklych smlouvach.
Konecne take umluveno bylo, ze ma byti dojednana zvlastni umluva, pokud se tyce ochrany dusevniho vlastnictvi, vzajemne pravni pomoci, jak jest nutne pri hospodarskych stycich, upravy cel a vzdusne dopravy.
Pokud se tyce sporu, jako obvykle rozhoduje o vyklade jednotlivych ustanoveni soud rozhodci, skladajici se ze soudcu jmenovanych obema staty, kteri zase si zvoli rozhodciho. Plati pak tato smlouva zase na 1 rok a prodluzuje se mlcky potud, pokud nebyla na 6 mesicu napred vypovezena.
Zahranicni vybor navrhuje schvaleni tohoto usneseni ve shode s poslaneckou snemovnou. (Souhlas.)
Mistopredseda Kadlcak: Udeluji slovo p. zpravodaji sen. Lisemu.
Zpravodaj sen. Lisy: Slavny senate! Uspesne obchodni styky, ktere byly navazany se staty baltickymi a dulezitost techto uzemi, pres nez bude se brati nas vyvoz do severniho a stredniho Ruska, jest pricinou, abychom uzavreli se staty baltickymi obchodni smlouvu.
Lotyssko ma pro Ceskoslovenskou republiku vyznam nejen jako odberatel zbozi, nybrz jako sprostredkovatel obchodnich styku s Ruskem a tez i proto, ze ma vyborne pristavy jako Rigu, Libavu a Vindavu, z nichz posledni dva jsou po cely rok prosty ledu a spojeny primymi zeleznicnimi linkami obchodnimi s prumyslovymi centry Ruska. Tedy obchodni smlouva s Lotysskem pro nase obchodni potreby jest velice dulezita a vedle toho ma vyznam, ze bude ji dan vzajemnym hospodarskym stykum a vydelecne cinnosti cetnych ceskoslovenskych prislusniku usazenych v Lotyssku pevny pravni podklad.
V cervenci r. 1922 vyslal ministr obchodu sveho zastupce na druhou mezinarodni vystavu zemedelskou a prumyslovou v Rize a poveril ho, aby jednal ve statech baltickych o navazani hospodarskych styku s Ceskoslovenskem. Vysledkem toho bylo, ze lotysska vlada predlozila ceskoslovenske vlade ramcovy zakon obchodni a plavebni smlouvy, o nemz bylo po dohode s interesovanymi zajmovymi kruhy a prislusnymi urady zapocato zastupcem ministerstva zahranicniho jednani v Zeneve pri prilezitosti zarijovych zasedani Shromazdeni Spolecnosti Narodu, v nemz pak bylo pokracovano v Praze a 7. rijna 1922 skonceno a obchodni smlouva s Lotysskem zde podepsana,
Dulezitost teto obchodni smlouvy vyzaduje, aby byla co nejdrive Narodnim shromazdenim schvalena, proto narodohospodarsky vybor senatu navrhuje, aby senat Narodniho shromazdeni usneseni poslanecke snemovny, ucinene ve 189. schuzi dne 16. unora 1923, o obchodni smlouve uzavrene dne 7. rijna 1922 mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Lotysskou beze zmeny schvalil. (Souhlas.)
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): K slovu neni nikdo prihlasen, rozprava je skoncena, prosim pani a pany senatory, aby zaujali sva mista. (Deje se.)
Kdo souhlasi, aby bylo prijato ve cteni prvem ratifikacni usneseni tak, jak jest obsazeno v usneseni poslanecke snemovny, vyznacenem v tisku 1566, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Uvedene usneseni ratifikacni prijima se ve cteni prvem, cimz tento bod denniho poradu je vycerpan.
Pristupujeme k dalsimu, jimz jest
3. Zprava ustavno-pravneho vyboru o vladnom navrhu zakona o presunu prislusnosti vo veciach vyvlastnenia na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi podla zak. cl.XLI:1881 (tlacivo c. 1581). Tisk 1606.
Zpravodajem je p. sen. dr. Daxner.
Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. dr. Daxner: Slavny senat! V najblizsich dobach ma nasa republika mnoho verejnych stavieb, zeleznic, verejnych ciest, vodnych stavieb atd. postavit a v tomto ohlade je potrebne velmi casto resit otazky vyvlastnenia pozemkov. Ucel a pokracovanie ma v tomto ohlade velke prekazky, preto, ze otazka vyvlastnenia neni usporiadana ohladom prislusnosti, lebo v tomto ohlade v ceskych zemiaeh riesi tuto otazku ministerstvo vnutra, na Slovensku ministerstvo pre Slovensko a v Podkarpatskej Rusi ministerstvo obchodu. Je to sice pravidlo, ale fakticky stav je ten, ze vo vsom tom riesi tuto otazku ministerstvo vnutra, ale ponevac je fakticky stav uzakoneny, z tej priciny vladny navrh odporuca a riesi tuto otazku tak unifikativne, ze vec vyvlastnenia patri pred ministerstvo vnutra. Ale v tomto ohlade su potrebne iste odchylky, a sice jestlize k podniku je potrebne i prispieni ineho ministerstva odborneho, tedy ministerstvo vnutra riesi tie zalezitosti v dohode s patricnym odbornym ministerstvom. Pravo k predbeznym pracam dava tiez patricne odborne ministerstvo. Rozhodovat o stavbach vo vnutru pozarneho obvodu a v rekursoch, ktore sa pri tom naskytnu, patri v otazke zeleznic ministerstvu zeleznic a v otazke vodnych stavieb ministerstvu verejnych prac. Dalej docasne vyvlastnenie prava vycapu patri ministerstvu vnutra v dohode s ministerstvom obchodu a konecne zaberanie pozemkov vcas vojny cielom obrany zemi, anebo v pade povodni, usustov, alebo prepadnutia sa zeme, cielom obrannych komunikacii, to patri prislusnemu odbornemu ministerstvu.
Zakon tento vztahuje sa len na Slovensko a Podkarpatsku Rus, nabyva ucinnosti dnom vyhlasenia a nim pozbyva platnosti sem patriace nariadenie ministerstva s plnou mocou pre spravu Slovenska.
Ustavno-pravny vybor odporuca schvalit navrh zakona bez premeny.
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): Ke slovu neni nikdo prihlasen, rozprava je skoncena.
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli hodlam dati hlasovati najednou - obsahuje 3 paragrafy. - Jsou proti tomu namitky? (Nebyly.)
Nejsou. Zustane to tedy v platnosti.
Kdo souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli podle zpravy vyborove ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Osnova zakona, jeho nadpis a uvodni formule prijimaji se ve ctenim prvem ve zneni, podle zpravy vyborove.
Tim tento odstavec denniho poradu je vyrizen a pristupujeme ke ctvrtemu odstavci, jimz je
4. Zprava vyboru narodohospodarskeho a vyboru rozpoctoveho o navrhu sen. Petrika, Jarose, Stelcla, Svece a soudr. (tisk 1528) v zalezitosti zivelni pohromy v soudnich okresech Kralovice a Manetin. Tisk 1596.
Zpravodajem vyboru narodohospodarskeho je p. sen. Petrik, za vybor rozpoctovy p. sen. Havlena.
Udeluji slovo p. zpravodaji sen. Petrikovi.
Zpravodaj sen. Petrik: Slavny senate! Soudni okresy Kralovice, Manetin a Rakovnik postihla dne 7. srpna 1922 velika boure, spojena s krupobitim; tedy prutrz mracen spojena s krupobitim. Protoze sklizen byla trochu zdrzena panujicimi tehdy desti, vlhkym pocasim, nalezalo se na polich jeste vsecko obili, jak zito, psenice, tak take jariny. Krupobiti a prutrz mracen, ktere se snesly, vymlatily obili, ktere stalo v muzicich, v panacich a zvlaste to, ktere bylo na hrstcich, po pripade, jako ovsy a pozdni jecmeny, ktere jeste stalo. Take na ovoci, na stromovi, byla zpusobena velika skoda tim, ze ovoce bylo bud vubec setluceno nebo bylo tuze potluceno. Pokud na stromech, kde to mirne pusobilo, jeste zustalo, dostalo rany, ktere pusobi potom k jeho zkaze.
Pohroma ta mela za nasledek, ze obyvatelstvo okresu tech, tedy okresu postizenych nemelo zadnou sklizen obili, nebo velmi malou, nemelo zadnou slamu krmivou, jen trochu slamy pro stelivo, tedy velice malo a samozrejme trpelo take v dalsim citelne, pokud jde o pici. Podatele navrhuji, aby vlada postizenym prispela, zadali, aby jim prominuty byly dane a poplatky, dan pozemkova atd. a pak dan z obratu pro rok 1922. Dale aby jim uvolneny byly obnosy zadrzene pri kolkovani, dale aby jim povolena byla 60 % sleva na dovoz krmiva, osiva a satby bramborove, pak na slamu a stelivo a konecne, aby byla poskytnuta penezni pomoc a to jak jednotlivcum, tak take obcim, ktere byly zvlaste tezce poskozeny na cestach, tedy na komunikacich.
Narodohospodarsky vybor projednal navrh dne 27. unora 1923 a usnesl se na tom, aby vlade bylo doporuceno, aby se vsim urychlenim ucinila opatreni ve smyslu podaneho navrhu. Prosim slavny senat, aby tento resolucni navrh prijal. (Souhlas.)
Mistopredseda Kadlcak: Udeluji slovo p. zpravodaji sen. Havlenovi.
Zpravodaj sen. Havlena: Slavny senate! Rozpoctovy vybor ve schuzi dne 14. brezna t. r. usnesl se doporuciti slavnemu senatu, aby schvalil usneseni narodohospodarskeho vyboru.
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): Ke slovu neni nikdo prihlasen, rozprava je skoncena. Budeme hlasovati. Prosim pp. senatory, aby zaujali sva mista. (Deje se.)
Kdo souhlasi s navrhem jenz jest obsazen ve zprave obou vyboru, tisk 1596, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Prislusny navrh, aby bylo vlade doporuceno, aby se vsim urychlenim ucinila opatreni ve smyslu podaneho navrhu, se schvaluje.
Pristupujeme k dalsimu odstavci denniho poradu, jimz jest
5. Zprava I. vyboru narodohospodarskeho, II. vyboru socialne-politickeho, III. vyboru rozpoctoveho o navrhu sen. inz. Klimko a spolecniku (tisk 1353) na poskytnuti pomoci pohorelcum obce Ruska Nova Ves, okres Presov, zupa Sarisska. Tisk 1617.
Zpravodaji jsou: za vybor narodohospodarsky sen. Petrik, za vybor socialne-politicky sen. Cholek, za vybor rozpoctovy sen. Zimak.
Udeluji slovo panu sen. Petrikovi.
Zpravodaj sen. Petrik: Slavny senate! Dne 9. kvetna 1922 vypukl v noci v obci Ruska Nova Ves, okres Presov, zupa Sarisska, pozar, ktery znicil 12 domu s hospodarskymi budovami, s hospodarskym zarizenim, tedy stroji atd. Vetsine pohorelych shorely take saty a nekolik kusu dobytka. 12 malorolniku zustalo nasledkem tohoto pozaru bez pristresi. Pani kolegove Klimko a spol. podali navrh, aby temto pohorelym poskytnuta byla pomoc a to v tom smyslu, aby ministerstvo financi uvolnilo castky zadrzene pri okolkovani;
aby ministerstvo zemedelstvi poskytlo pohorelcum potrebneho stavebniho drivi v okresu statni lesni spravy v Kakasovicich za cenu 50 % slevy, taktez hospodarskych stroju za cenu snizenou;
aby ministerstvo zemedelstvi poskytlo penezni podporu pohorelym;
aby zeleznicni sprava povolila 60 % slevu pro dovoz potrebneho materialu a konecne aby ministerstvo socialni pece umoznilo vystavbu obytnych domu a hospodarskych budov poskytnutim vyhod podle platneho zakona o stavebnim ruchu.
Uhrada ma byti kryta na vrub kapitoly XVIII. tit. 3 § 6 statniho rozpoctu.
Narodohospodarsky vybor jednal dne 27. unora 1923 o tomto navrhu a usnesl se navrhnouti vlade, aby prislusna setreni na miste skody provedla a podle moznosti zadosti teto vyhovela.
Tedy navrhuji za narodohospodarsky vybor, aby navrh ten byl prijat.
Mistopredseda Kadlcak: Udeluji slovo panu sen. Cholkovi.
Zpravodaj sen. Cholek: Vazeny senate! Socialne-politicky vybor projednal navrh sen. Klimko a spol. a usnesl se pripojiti se k usneseni narodohospodarskeho vyboru v plnem zneni.
Jmenem vyboru doporucuji tento navrh ke schvaleni.
Mistopredseda Kadlcak: Udeluji slovo panu sen. Zimakovi.
Zpravodaj sen. Zimak: Pripojuji se k navrhu.
Mistopredseda Kadlcak: Rozprava je skoncena, ke slovu neni nikdo prihlasen.
Prosim pany senatory, aby zaujali sva mista. (Deje se.)
Budeme hlasovati.
Kdo souhlasi s navrhem vyboru, jenz jest obsazen ve zprave, tisk 1617, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Navrh vyboru se schvaluje.
Navrhuji, aby pristi schuze konala se zitra ve stredu dne 9. kvetna o 10. hod. s timto
dennim poradem:
1.Druhe cteni zpravy vyboru zahranicniho a vyboru narodohospodarskeho k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1567) o vladnim navrhu, kterym predklada se Narodnimu shromazdeni obchodni dohoda mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Portugalskou, podepsana v Lisabone dne 11. prosince 1922. Tisk 1600.
2. Druhe cteni zpravy vyboru zahranicniho a vyboru narodohospodarskeho k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1566) o vladnim navrhu, kterym predklada se ke schvaleni Narodnimu shromazdeni obchodni smlouva uzavrena dne 7. rijna 1922 mezi republikou Ceskoslovenskou a republikou Lotysskou. Tisk 1601.
3. Druhe cteni zpravy ustavno-pravneho vyboru o vladnom navrhu zakona (tlacivo c. 1581) o presunu prislusnosti vo veciach vyvlastnenia na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi podla zak. cl XLI: 1881. Tisk 1606.
4. Zprava vyboru zahranicniho a vyboru ustavne-pravniho k usneseni poslanecke snemovny (tisk 1576) o vladnim navrhu, kterym se predklada ke schvaleni Narodnimu shromazdeni smlouva mezi republikou Ceskoslovenskou a risi Nemeckou ze dne 8. kvetna 1922 o vydavani zlocincu a jine pravni pomoci ve vecech trestnich, Tisk 1602.
5. Zprava imunitniho vyboru o zadosti sedrie v Bratislave c. j. 4475/1922/15 za souhlas k trestnimu stihani sen. Zimaka pro precin osocovani, spachany tiskem podle § 1, § 3 c. 1., 2. a § 9 c. 6. zak. cl. XLI z roku 1914 (uh. zak.) (c. 598/22). Tisk 1619.
6. Navrh, aby ve smyslu §u 55 jedn. radu senatu zkracenym jednanim projednana byla zprava ustavno-pravneho vyboru o usneseniu poslaneckej snemovne (tlac. 1597) o vladnom navrhu zakona o posobnosti ministerstva verejnych prac vo veciach spravy statneho horneho majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tisk 1634.
7. Zprava ustavno-pravneho vyboru o usneseniu poslaneckej snemovne (tlac. 1597) o vladnom navrhu zakona o posobnosti ministerstva verejnych prac vo veciach spravy statneho horneho majetku na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tisk 1634.
Jsou proti tomu namitky? (Nebyly.) Nejsou. Zustava tedy v platnosti muj navrh.
Koncim schuzi.
(Konec schuze v 17 hodin 55 minut.)
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti