Schuze zahajena v 17 hodin 10 minut.
Pritomni:
Predseda: Prasek.
Mistopredsedove: Kadlcak, Klofac, Niessner, dr. Soukup.
Zapisovatel: dr. Vlcek.
82 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministri: dr. Benes, dr. Dolansky, Habrman, Malypetr, Novak; za ministerstvo financi odborovy prednosta dr. Vlasak.
Z kancelare senatni: senatni tajemnik dr. Safarovic; jeho zastupci dr. Bartousek, dr. Trmal.
Predseda (zvoni): Zahajuji schuzi. (Shromazdeni povstava.)
Vazeny senate! Pred vstupem do dalsich praci citim povinnost sdeliti se slavnym senatem udalost mimoradne truchlivou a bolestnou. Ministr financi dr. Rasin stal se obeti vrazedneho atentatu a stav jeho jest stale takovy, ze nas nezbavuje obav nejvetsich.
Udalost tato nas naplnila hnevem a rozhorlenim nad jine hlubokym, tim hlubsim, ze, se zde jedna o atentat politicky. Bylo vzdy nasi hrdosti, ze jsme dosahli sveho osamostatneni mohutnou odhodlanou vuli celeho naroda bez jedine krupeje svevolne prolite krve, a bylo nasi prednosti, ze v demokraticke republice nasi bylo vzdy mozno kazde nasili politicke i hospodarske uplatnovati radnou cestou parlamentarni bez jakehokoli zlocinneho nasili. Osudny utok na naseho ministra financi nezmenil jiste take niceho na teto nasi tradici. Dnes vime ovsem, ze tento atentat nebyl jen atentatem na jednotliveho ministra republiky, nybrz soucasne take atentatem na demokraticke a republikanske zrizeni naseho mladeho statu. A tu jsem presvedcen, ze republika s pevnym odhodlanim a nejvetsim urychlenim ucini vsechna nutna opatreni na svoji ochranu, na udrzeni svych demokratickych svobod a parlamentarnich zrizeni republikanskych, na ochranu pred kazdou diktaturou a pred kazdym nasilim at z kterekoliv strany. (Vyborne!) Republika nase - tolik mohu zajiste plnym pravem prohlasiti - jest do te miry zdrava, silna a odhodlana, ze odrazi a rozdrti kazdy pokus o vyvolani jakehokoliv nasilneho rozvratu a ze znovu a tim durazneji projevi svou vuli byti a zustati republikou miru, demokracie, prave lidskosti a svobody. (Vyborne!)
Atentat na dr. Rasina se nas vsak dotkl nejenom se stranky politicke, nybrz i se stranky ciste lidske. Zelime, tezce zelime toho, ze obeti atentatu stal se prave muz, jenz vsem druhym mohl byti prikladem a jasnym vzorem nejsvedomitejsiho plneni prevzatych povinnosti i hrdinne odvahy, v praci za uplatneni sveho presvedceni, jenz jenom nahodou unikl smrti z rukou katanu stare monarchie a jenz pro upevneni demokracie a hospodarske povzneseni republiky a tim take pro zvyseni zivotni urovne vsech vrstev obyvatelstva obetoval vse, co mel; vsechnu svou neumornou pracovni energii, vsechno bohatstvi sveho ducha a vsechny poznatky svych universalnich zkusenosti. Jsem presvedcen, ze zajiste mluvim z duse vas vsech, kdyz pravim, ze v tomto okamziku obracime sve zraky k nasemu tezce trpicimu dr. Rasinovi, ze mu v tragickem jeho osudu co nejhoroucneji prejeme brzkeho uzdraveni a ze budeme stastni, kdyz se v kratke dobe bude moci vratiti zase mezi nas, aby pokracoval ve sve praci pro dobro a lepsi budoucnost cele republiky. (Vyborne! Potlesk.)
Byl mi zaslan tento telegram:
"Predsedovi senatu, Praha. Podatel Varsavsky snem. Souhlasne s votem pozdravu prvniho senatu obnovene Popsky mam cest tlumociti senatu republiky Ceskoslovenske uprimny a bratrsky pozdrav. Marsalek senatu Trampczinski." (Vyborne! Potlesk.)
Navrhuji, aby senat mne zmocnil vysloviti senatu Polsky srdecny dik za tento bratrsky pozdrav.
Jsou proti tomu namitku? (Nebyly.) Neni jich, pokladam zmocneni za udelene.
Sdeluji, ze jsem udelil dovolenou na osm dni p. sen. Dulovi, pro dnesni schuzi p. sen. dr. Krouskemu a dr. Brabcovi, pro tento tyden p. sen. dr. Schmidtovi a dr. Herzigove.
Navrhuji, aby byla udelena dovolena zdravotni sesti nedel p. sen. dr. Mudronovi, zdravotni dovolena ctrnactidenni p. sen. Huclovi a dvoumesicni p. sen. Dedicovi.
Prosim, aby byly precteny veci, ktere tiskem dosly.
Senatni tajemnik dr. Safarovic (cte):
Tiskem rozdano:
Priloha k tisku 1543. Umluva o uprave vzduchoplavy.
Tisk 1551. Navrh sen. Donata a spol. na prodlouzeni platnosti zakona ze dne 12. srpna 1921, cis. 311 Sb. z. a n., do konce roku 1924.
Tisk 1552 - 1552/16. Interpelace sen. dr. Witta, Smetany a soudr. na p. ministra pro zasobovani lidu v zalezitosti zdrazeni mleka na Ostravsku.
Tisk 1552/1. Interpelace sen. dr. Naegle a soudr. na p. ministra skolstvi a narodni osvety ve pricine pomeru pri obsazovani mist v prazske universitni knihovne.
Tisk 1552/2. Interpelace sen. dr. Naegle a soudr. na p. ministerskeho predsedu ve pricine odskodneni ceskoslovenskych statnich obcanu za valecne skody, utrpene na italskem uzemi.
Tisk 1552/3. Interpelace sen. Hartla a soudr. na p. ministra vnitra ve pricine uverejneni opravy o okresnim hejtmanu v Lanskroune.
Tisk 1552/4. Interpelace sen. Hartla a soudr. na p. ministra vnitra ve pricine protizakonneho omezovani prava svobodneho projevu mineni.
Tisk 1552/5. Interpelace sen. Fahrnera, Luksche, dr. Hilgenreinera, Jelinka a soudr. na p. ministra socialni pece o prodlouzeni ochrannych opatreni pro repatrianty a o obmezeni vypovedi sluzebnich pomeru zamestnancu, kteri podlehaji zakonu o obchodnich pomocnicich.
Tisk 1552/6. Interpelace sen. dr. Malinskeho a spol. na p. ministra zdravotnictvi a telesne vychovy stran pravnich pomeru lekaru obecnich a obvodnich.
Tisk 1552/7. Interpelacia sen. Dulu a spol. k panu ministrovi post a telegrafov v otazke definitivneho prevzatia do uradov pri sluzbe postovej, telegraficnej a telefonickej od viac rokov aplikovanych slovenskych uradnikov.
Tisk 1552/8. Interpelace sen. dr. Facka, prof. dr. Marese, Donata, Slavika, Zavorala, Kadlcaka a soudr. na p. ministra skolstvi a narodni osvety ohledne zruseni vladniho narizeni ze dne 19. prosince 1921, c. 463 Sb. z. a n., o uprave skolneho na strednich skolach.
Tisk 1552/9. Interpelace sen. dr. Krouskeho, dr. Soukupa a spol. na p. ministra skolstvi a narodni osvety ve veci vydani a provadeni vladniho narizeni ze dne 19. prosince 1921, c. 463 Sb. z. a n., o skolnem na skolach strednich.
Tisk 1552/10. Interpelace sen. Hrejsy a spol. p. ministru financi ohledne slozeni zemske odvolaci komise pro dan z prijmu v Brne a jejiho postupu pri vyrizovani odvolani.
Tisk 1552/11. Interpelace sen. dr. Mayra-Hartinga a soudr. na p. ministra vnitra ve pricine nezakonneho pozadavku okresni spravy politicke ve Vrchlabi, aby tamejsi hostinsti zavedli ceske vyvesni stitky.
Tisk 1552/12. Interpelace sen. dr. Mayra-Hartinga a soudr. na p. ministra vnitra ve pricine predvadeni filmu "Apokalypticti jezdci".
Tisk 1552/13. Interpelace sen. dr. Herzigove a soudr. na vladu ve pricine vyhradne ceskych napisu u okresni spravy politicke, u berniho uradu a u okresniho soudu v okresu kralovedvorskem.
Tisk 1552/14. Interpelace sen. dr. Herzigove a soudr. na p. ministra vnitra a p. ministra obchodu ve pricine narizeni okresni spravy politicke v Trutnove ze dne 9. prosince 1922 o napisech a vyvesnich tabulkach v hostinske zivnosti.
Tisk 1552/15. Interpelace sen. Polacha, Niessnera a soudr. na veskerou vladu ve pricine upadku Moravsko-slezske banky v Brne.
Tisk 1552/16. Interpelace sen. dr. Naegle a soudr. na vladu pro znasilneni a znetvoreni nemeckeho pravopisu ministerskym narizenim.
Tisk 1553. Zprava vyboru I. socialne politickeho, II. zahranicniho, III. rozpoctoveho o usneseni poslanecke snemovny k vladnimu navrhu, kterym se predklada ke schvaleni Narodnimu shromazdeni ceskoslovensko-nemecka umluva o prevodu zaopatrovani valecnych poskozencu na Hlucinsku a zaverecny protokol, podepsane v Ratibori dne 12. dubna 1922 (tisk 1511).
Tisk 1554. Zprava I. vyboru zahranicniho, II. vyboru rozpoctoveho o usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu, kterym se predklada Narodnimu shromazdeni umluva mezi vladami republiky Ceskoslovenske a republiky Rakouske, uzavrena v Praze dne 17. prosince 1921 o provedeni umluvy ze dne 10. srpna 1920 o uvolneni zadrzenych deposit a vzajemnem uznani kontrolniho oznaceni cennych papiru (tisk 1524).
Tisk 1555. Vladni navrh zakona o plemenitbe hospodarskych zvirat a to koni, skotu, vepru, ovci a koz.
Tisk 1556. Vladny navrh zakona, ktorym sa pre Slovensko a Podkarpatsku Rus upravuje sposob pocitania lehot v sudnom pokracovani a pri porucenskych (sirotskych) uradoch.
Tisk 1557. Zprava I. socialne-politickeho vyboru, II. rozpoctoveho vyboru o usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu zakona o stavebnim ruchu (tisk 1548).
Jednaci zapisy o 138., 139., 140., 141. a 142. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske ze dne 12., 13., 14. a 15. prosince 1922.
Tesnopisecka zprava o 138. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske v Praze v utery dne 12. prosince 1922.
Zapisy o 143. a 147. schuzi senatu Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske vylozeny byly podle §u 72 jedn. radu v senatni kancelari k nahlednuti.
Jelikoz v predepsane lhute nebyly zadnym pp. senatorem pisemne namitky podany, dluzno pokladati zapisy ty za spravne a daji se do tisku,
Z predsednictva prikazano:
Vyboru iniciativnimu:
Tisk 1551. Navrh sen. Donata a spol. na prodlouzeni platnosti zakona ze dne 12. srpna 1921, cis. 311 Sb. z. a n., do konce roku 1924.
Na zaklade usneseni iniciativniho vyboru ze dne 20. prosince 1922 prikazano:
Vyboru socialne-politickemu:
Tisk 1491. Navrh sen. Filipinskeho, Zimaka, Cholka a soudr. na prodlouzeni lhuty pro prihlasky valecnych poskozencu.
Vyboru narodohospodarskemu, technicko-dopravnimu a rozpoctovemu:
Tisk 1526. Navrh sen. Stastneho a druhu na novelisaci § 10 zak. ze dne 30. cervna 1921, cis. 242 Sb. z. a n., o danich dopravnich.
Vyboru socialne-politickemu a narodohospodarskemu:
Tisk 1527. Navrh sen. Panka a spol., aby senat Narodniho shromazdeni republiky Ceskoslovenske usnesl se na resoluci, tykajici se prodlouzeni platnosti kolektivnich smluv.
Vyboru narodohospodarskemu a rozpoctovemu:
Tisk 1528. Navrh sen. Petrika, Jarose, Stelcla, Svece a soudr. v zalezitosti zivelni pohromy v politickem okrese Kralovice.
Vyboru ustavne-pravnimu a narodohospodarskemu:
Tisk 1505. Navrh sen. dr. Hellera, Bartha a soudr. na zmenu § 9 zakona z 11. cervna 1919, cis. 330 Sb. z. a n.
Vyboru technicko-dopravnimu a rozpoctovemu:
Tisk 1506. Navrh sen. dr. Herzigove a soudr. na odstraneni zavad telefonniho zarizeni v Liberci.
Z predsednictva prikazano:
Podle §u 3 zakona ze dne 15. dubna 1920, cis. 337 Sb. z. a n.
Vyboru ustavne-pravnimu:
Vladni narizeni ze dne 22. prosince 1922, jimz se prodluzuje a castecne meni vladni narizeni ze dne 19. prosince 1919, cis. 660 Sb. z. a n., o mimoradnych opatrenich k ochrane peneznich ustavu.
Vyboru rozpoctovemu:
Vladni narizeni ze dne 7. prosince 1922, kterym se zrusuje opravneni obci na Hlucinsku ukladati obecni prirazky k dani z prijmu na berni leta 1923 a dalsi.
Vyboru socialne-politickemu:
Vladni narizeni ze dne 22. prosince 1922 o vypovedi sluzebnich pomeru zamestnancu, podlehajicich zakonu o obchodnich pomocnicich ze dne 16. ledna 1910, cis. 20 r. z.
(Mistopredseda dr. Soukup ujal se predsednictvi.)
Z predsednictva prikazano:
Vyboru imunitnimu:
Zadost krajskeho soudu v Liberci za povoleni k trestnimu stihani sen. Hartla pro precin podle §§ 300 a 302 tr. z.
Zadost sedrie v Bratislave za souhlas k trestnimu stihani sen. Zimaka, pro precin pomluvy tiskem dle §u 1, bod 1., 2., §u 9 bod 6. zak. cl. 41. z r. 1914.
Zadost sedrie v Bratislave za souhlas k trestnimu stihani sen. Zimaka pro precin pomluvy tiskem dle §§ 1. 3, bod 1., 2. §u 9, bod 6. zak. cl. 41 z r. 1914.
Pripisem ze dne 30. prosince 1922, cis. 909 sdelil volebni soud, ze overuje volbu senatora Pavla Franke, jezto proti jeho volbe nebyla podana stiznost a nebylo shledano zakonnych prekazek.
Mistopredseda dr. Soukup (zvoni): Prikrocime k projednavani denniho poradu, a to
1. Zpravy rozpoctoveho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (tisk 1523) o vladnim navrhu zakona, kterym se vlada zmocnuje zvysiti prechodne urokove rozpeti stanovene v § 1 zakona ze dne 1. cervna 1889, c. 91 r. z. o poplatkovych ulevach pro uverni a zalozni spolky (pokladny pro uspory a pujcky). Tisk 1539.
Zpravodajem je p. sen. Kroiher, jemuz udeluji slovo.
Zpravodaj sen. Kroiher: Sporitelni a zalozni spolky a jine svepomocne organisace, pokud jsou zarizeny k tomu, aby poskytovaly obecenstvu prilezitosti k setreni, pripadne aby mu poskytovaly zapujcek a zaloh, pozivaji podle stavajicich zakonu jistych ulev poplatkovych a danovych, ovsem za podminek, ktere jsou zakonem stanoveny. Mezi tyto podminky patri take, ze sporitelni a zalozni spolek nesmi rozpeti mezi vkladovou urokovou mirou a zapujckovou zvysiti nad 11/2%. Toto rozpeti bylo v dobach mirovych docela primerene, ale nyni v dobe povalecne je nedostatecne u mnohych spolku z toho duvodu, ze v dobe valky spolky prestaly temer pujcovati a nasledkem toho veskery jejich hruby zisk spocival vyhradne v rozdilu mezi jejich urokovou mirou vkladovou vlastni a mezi urokovou mirou u Svazu, kteryzto rozdil je po vetsine nepatrny. Nad to premnoho sporitelnich a zaloznich spolku zakrvacelo se tim, ze utrpely znacne ztraty na valecnych pujckach, ke kterym byly nuceny. A konecne take i po prevratu mnohe spolky, snazice se vyhoveti obcanstvu ve svem okrsku, daly se do nakupovani potreb pro svoje clenstvo, a ponevadz vcas neprestaly, utrpely na zbozi, ktere jim zustalo, znacne ztraty. Rezie naproti tomu u vsech takovych organisaci znacne stoupla, ponevadz prirozene pokladnik nemuze byti placen tak, jako v dobach predvalecnych. Nasledkem toho neni skoro jineho pramene prijmu, nezli zvyseni rozpeti urokove miry, ovsem pouze na dobu prechodnou. Vladni navrh zakona, tak jak byl poslaneckou snemovnou schvalen, vyslovne take mluvi pouze o teto prechodne dobe a stanovi pripadne zvyseni rozpeti teto urokove miry az na 3%. To je ovsem maximum, ktereho podle me zkusenosti nikde uzivano nebude, takze se domnivam, ze nejvyssi urokova mira ve sporitelnich a zaloznich spolcich bude obnaseti 6, nejvyse 61/2%. Tedy proti bankovnimu a jinemu uveru bude to uver vzdycky jeste laciny.
Vzhledem k tomu, ze je tu skutecne nutna potreba, aby sporitelni a zalozni spolky timto zpusobem mohly upraviti samy svoji existenci, priklonil se rozpoctovy vybor senatu k nazoru poslanecke snemovny a navrhuje, aby slavny senat racil schvaliti predlohu zakona tak, jak ji prijala snemovna poslanecka, a jak ji maji panove uverejnenu v tisku 1523. (Souhlas).
Mistopredseda dr. Soukup (zvoni): K slovu neni nikdo prihlasen. Budeme tedy hlasovati.
O osnove zakona, jeho nadpisu a uvodni formuli dam hlasovati najednou.
Namitek proti tomuto zpusobu hlasovani neni? (Nebyly.)
Kdo souhlasi s osnovou zakona, nadpisem a uvodni formuli ve cteni prvem, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To je vetsina. Tim osnova zakona, nadpis a uvodni formule se prijimaji ve cteni prvem.
Prikrocime k dalsimu bodu denniho poradu, a to
2. Zprava vyboru ustavne-pravniho, II. vyboru rozpoctoveho o vladnim navrhu zakona (tisk 1452) o nalezitostech vkladnych listin, o vymazu starych pohledavek a o poplatkovych ulevach pri vymazu a pri sestavovani vlozek na Slovensku a v Podkarpatske Rusi. Tisk 1509.
Zpravodajem za vybor ustavne-pravni je p. sen. dr. Daxner, jemuz timto udeluji slovo.
Zpravodaj sen. dr. Daxner: Slavny senat! Byvale madarske pravosudie ziadalo vseobecne od obcanov vystavovanie pravnych listin v madarskej reci, ktora bola slovenskemu a rusinskemu ludu nesrozumitelna.
Dlhoveke pouzivanie nesrozumitelnej reci v pravnych listinach zrodilo u ludu take ponimanie, ze sama listina, jej podpisanie a overenie svedkami je len nej akou nutnou zakonitou formalitou a smerodajnym je vysvetlenie obsahu listiny a ustny dohovor.
Konzervativnost ludu uz potom so sebou doniesla, ze nazor, takto pozerat na pravne listiny, vobec zostal i dnes, ked smluvy zhotovuju sa uz v reci ludu srozumitelnej, lebo lud je strasne konzervativny, nekladie hlavnu vahu na samu listinu a zkusenost pravnikov ucinkujucich na Slovensku a Podkarpatskej Rusi ukazuje, ze lud obracia sa i k ludom nezkusenym k napisaniu pravnych listin, ktori potom napisu do listiny mnoho zbytocneho; mnoho potrebneho vynechaju, mnoho sa zataji pri tej to prilezitosti, mnoho sa povie nepravdiveho a z toho potom povstavaju v narode mnohe stesky, sudne zaloby, pochodzky a vobec neisty pravny stav. Menovite overenie podpisov listin len dvoma svedkami je naskrze nedostatocnym, lebo hlavne z takej listiny, ktora len dvoma svedkami je overena, nieto ziadnej zabezpeky v tom, ze listina bola vystavena ozaj v tom case, ktory je naznaceny v listine, nuz a presne oznacenie toho casu ma v pravnych vztahoch velku dolezitost.
Takemuto ponimaniu musi sa urobit prietrz, a preto - dla navrhu zakona pri sukromnych pravnych listinach urcenych pre pozemno-knizny zapis - pozaduje sa overenie podpisov verejnym notarom alebo sudom, ktory sposob je i v inych krajoch uz davno pouzivany a zkusenostou ospravedlneny.
Pravdaze verejno-notarske overenie je obtiaznejsie a nakladnejsie, nez puhe overenie dvoma svedkami, ale s druhej strany poskytuje uplnu vierohodnost a usporu mnohych zalob a prvotnych pokonavani, co je zase usporou na case a nakladoch. Dosavadny sposob overenia len dvoma svedkami ponechava sa len pri listinach mensieho dosahu a hodnoty, ktora nesaha vys, nez na 200 Kc. (Sen. dr. Kovalik: To je malo.) Ale i tu so shora uvedenych pricin... (Hluk. - Vykriky senatoru lidove strany.), ked to moze byt nahlad jednotlivcov a tiez pravnici v tej to veci vypocitali inu mienku a zkusenost ukaze, ako je to potrebne, vtedy ponechany je predosly sposob pri takych listinach, ako som zpomenul, ale i tu sa ziada vyucenie obecenstva spravnosti a vobec vaznemu ponimaniu. Tedy navrh zakona pozaduje od svedkov, aby boli aspon 20 rocny, potom aby do listiny vlastnorucne napisali a podpisali tu zavierku, ze osobne poznaj u osobu pisatela a ze by udali miesto svojho postavenia, svoj vek a zamestnanie.
Na priechodnu dobu pre listiny podla dosavadnych pravidiel urobenych ponechana bola doba 1/2 roka od casu ucinnosti tohoto zakona. Za ten cas je mozno ziadat vklad do pozemkovych listin, za tym sa povoli len zaznam.
Pravidla overenia listin verejnych, listin sudom vystavenych, taktiez i v cudzozemsku vystavenych sa ponechavaju stare. Ostatne ustanovenia navrhu zakona vztahuju sa na vymazy osobnych prav, umorenie zastaralych pohladavok a na ulavy kolkove a poplatkove pri vymazu pohladavok, co vsetko je za tym cielom potrebne, aby sa pozemkove knihy odlahcily od zbytocnych zapisov, ze by sa personalu manipulujucemu pozemkovymi knihami ulahcilo dalsie vedenie pozemkovych knih a hlavne ulahcilo pokracovanie pri sostaveni knihovnych vloziek.
Zakon tento je v priechodnej platnosti a je ulahcenim len pre Slovensko a Podkarpatsku Rus az do toho casu, az bude zavedeny jednotny pozemkovy zakon.
Ohladom ucinnosti zakona ustavnopravny vybor doporucuje, ponevac cas 1. januara 1923 uz presiel, aby ucinnost zakona nastupila nie 1. januara 1923, ale osmeho dna po vyhlaseni.
Ponevac ustanoveniami navrhu zakona zaiste sa docieli vacsej pravnej istoty, docieli sa ulahcenia vedenia pozemkovych knih i sostavovania knihovnych vloziek a vobec sa da cakat blahodarny ucinok na celom pravnom zivote naroda a ponevac tie ulavy poplatkove a kolkove, ktore zakon poskytuje, su uplne ospravedlnene, su primerane, srovnavaju sa so slusnostou a spravodlivostou, z tej priciny ustavnopravny vybor doporucuje prijatie vladneho navrhu ku schvaleniu. (Pochvala.)
Mistopredseda dr. Soukup (zvoni): Zpravodajem za vybor rozpoctovy jest p. sen. dr. Prochazka.
Zpravodaj sen. dr. Prochazka: Vazeny senate! Jednou z nejdulezitejsich pravnich instituci jsou prave pozemkove knihy, nebot prave tam nemovity majetek, jakoz i na nem vaznouci pohledavky, jsou uvedeny na verejnost a bezpecnost pravni. Hypotekarni pohledavky a bremena, ktera tam vaznou jsou rovnez evidentni a tez uvery hypotekarni prave se zakladaji na knihach pozemkovych. Krome toho take knihy pozemkove slouzi pro stat za zaklad k vymereni dane z nemovitosti. Proto jest zajem statu celostatni a zajem veskere verejnosti, aby stav pozemkovych knih co do stavu sveho odpovidal skutecnosti, aby odpovidal stav pozemkovy stavu skutecnemu. To vyzaduje predevsim tzv. duvery v knihy pozemkove. Technika pozemko-knihovni, ktera pozustava na systemu knihovnich vlozek a zapisu v techto knihovnich vlozkach, jak co do vlastnictvi, tak co do prav, bremen a pohledavek, vyzaduje toho, aby manipulace knihovni byla co nejjednodussi a nebyla zatezovana zbytecnymi zapisy, zejmena tzv. indebitne vaznoucimi pohledavkami. (Hluk.)
Mistopredseda dr. Soukup (zvoni): Prosim, panove, o klid!
Zpravodaj sen. dr. Prochazka (pokracuje): Aby se co nejvice shodoval stav skutecny se stavem knihovnim, byly povolovany jiz drivejsimi zakony ruzne ulevy kolkove i poplatkove, tedy u nas v zemich historickych, pokud se tyka vymazu tzv. malych a starych pohledavek.
Na Slovensku a v Podkarpatske Rusi pokracuje nyni zakladani knih pozemkovych - jak tam rikaji "sestavovani pozemko-kniznich vlozek" - u nas v historickych zemich je to jiz davno provedeno. Na Slovensku a v Podkarpatske Rusi byly drivejsimi zakony pro sdelavani techto knihovnich vlozek povoleny ruzne poplatkove a kolkove ulevy, z nichz nektere byly povoleny a poskytnuty pravnim jednanim casove omezenym, kdezto jina ustanoveni ohledne zprosteni kolku a poplatku nejsou casove omezena. Aby mohlo byti nyni ucinneji pracovano na tomto sestavovani pozemkovych knih na Slovensku a v Podkarpatske Rusi; je nutno, aby jiz drive povolene poplatkove a kolkove vyhody, ktere byly casove omezeny, byly znovu obnoveny, resp. aby prevzata ustanoveni byla nove upravena.
Dale je nutno, jak jiz pan zpravodaj ustavne-pravniho vyboru podotkl, aby za ucelem rychlejsiho pokracovani v techto pracich pozemko-knihovnich byly vymazovany stare indebitne vaznouci zavady a take aby k ucelum tem byly povoleny poplatkove a kolkove vyhody, jako se to stalo jiz v zemich historickych.
Proto je nutno, aby ulehcen byl poplatkovy a kolkovy vymaz techto malych, resp. starych pohledavek, dale aby mimoknihovni prevody vlastnickeho prava, pokud byla dle drivejsich zakonu pravni jednani osvobozena od kolku a poplatku, za urcitych predpokladu az do ucinnosti navrzeneho zakona byly obnoveny, resp. povoleny, dale by z prevodu majetku nebyly predpisovany zvysene poplatky, resp. pokuty.
Navrhovany zakon ma v tom smyslu ruzna, velmi podrobna ustanoveni, ktera zejmena v §§ 5 a 6 tykaji se vymazu malych pohledavek do 200 korun a bremen, ktera se neopakuji, pak v §§ 11 a 12 maji ty kolkove a poplatkove vyhody pro pravni jednani, smerujici k prevodu nemovitosti a to dedictvim, resp. pro zapisnice, podani, rozhodnuti, vysvedceni, stvrzenky atd.
Podle navrhovaneho zakona jsou soudy povinny pusobiti k tomu, aby pozemkove knihy byly co nejvice ocisteny od techto starych a malych pohledavek a maji prave o tom strany vhodne poucovati a upozornovati na ulevy, ktere timto zakonem budou stranam dany. Zajiste budou soudy konati svoje povinnosti, jak jsou tomu vzdy zvykle, ale neni potrebi snad, aby za tim ucelem byla zavadena praxe drive vykonavana, aby totiz soudy musily predkladati vykazy, trebas pulletne. To je zbytecne zatezovani agendy soudni a nema to take ucelu, nybrz staci pri periodickych prohlidkach soudu presidenty na tyto veci upozorniti.
Stat, jak jsem pravil, povoluje zde znacne ulevy poplatkove a kolkove, a tu zajiste by bylo take potrebi, aby pravnici, kteri se zabyvaji vymazem starych pohledavek, take v tom smeru uctovali mirne sve palmare, aby tak prichazeli obyvatelstvu vstric. Mluvi se, ze nyni platne tarify advokatni a notarske budou po prani advokatskych a notarskych komor podstatne zmirneny. Zajiste odpovida to take pranim obyvatelstva a zejmena te cele tendenci, aby vsechny vysoke ceny od drivejska byly odbouravany. Bude v tom smeru zajiste dobre, kdyz i v tech novych tarifech, ktere vyda ministerstvo o advokatskych a notarskych poplatcich, zvlastnim ustanovenim bude pamatovano prave na tarify platne pri vymazu malych a starych pohledavek.
Velevazeni! Rozpoctovy vybor prozkoumal osnovu a shledal, ze je nutno, aby ty ulevy poplatkove a kolkove a ruzne ty vyhody, ktere castecne v historickych zemich jsou povoleny a maji se vztahovati na Slovensko a Podkarpatskou Rus, resp. tam trvaji a maji byti obnoveny, byly zase ve prospech obyvatelstva znovu zavedeny. Proto navrhuje rozpoctovy vybor, aby slavny senat se usnesl tak, jak zakonna osnova byla ustavne-pravnim vyborem schvalena, a aby v tom smeru ucinil sve usneseni. (Potlesk.)
Mistopredseda dr. Soukup (zvoni): Zahajuji debatu. Ke slovu je prihlasen pan sen. Barinka, jemuz udeluji slovo.
Sen. Barinka: Slavny senat! V predlozenom vladnom navrhu vidim velke obtazovanie naroda slovenskeho a naroda v Podkarpatskej Rusi, obzvlaste v § 2, ktory naklada, aby podpisy svedkov boli uhodnovernene verejnym notarom alebo sudom.
Vazeny senat! To je hrozne obtazovanie, ked uvazime, ze 20 km (Hlas: 40 km!), ano, az 40 km musia ludia cestovat do mesta, kde je prva zeleznicna stanica a odtial zase drahou do Trencina, do Ziliny alebo ta, kde vobec verejny notar bude byvat.
S druhej stranky je toto aj nemozne. Nemozne je to preto, ze mnohi ludia maju 20 - 30 kusov dlzobnych upisov, dalej niekolko smluv, na ktorych podpisani svedkovia su uz mrtvi. Toto donesu za zaklad vtelenia do pozemkovej knihy. Sud to odmrsti, pretoze to nezodpoveda terajsiemu zakonu. Co ten clovek ma robit? Kto mu uhodnoverni tych svedkov, ktori mu to pred 5 rokmi podpisali, ale ktori dnes uz neziju?
Dalej vsak moze to byt tiez hodne drahe, ponevac v navrhu nie je ani slovom vzpomentue, kto ze taketo trovy ma znasat. V kazdom dlzobnom upise stoji, ze vsetky intabulacne trovy znasa dlznik. Tu je tedy dvesto korunova pohladavka. Ale ohodnovernenie svedkov, potazne ich podpisov bude ho stat nie 200 Kc, ale 1000 Kc. To sa pripise tam, kde je vynechana rubrika pre trovy a bude sa intabulovat: 200 Kc pohladavky, 1000 Kc trovy a snad este ine trovy, ktore mozu vzniknut. S tohoto stanoviska nam tedy navrh zakona neodpoveda.
Dakej su take nutne, surne smluvy, ktore sa ziadnym sposobom nemozu dat sudom alebo verejnym notarom uhodnovernit. Stanu sa pripady, ze manzelka upozorni manzela na smrtelnej posteli: Ja mam 15.000 Kc, ktore som ti doniesla do domu, ako mi ich zabezpecis? - Umierajuci da zavolat 2 svedkov, ktorych niekde v noci soberie a ktori casto ani pisat nevedia. Ked vsak tito ludia uslysia, ze to musi ist k notarovi, tak za svedkov ani nepojdu: V tomto smere tedy navrh uvaluje velku tarchu. Bolo by aspon treba, aby v nutnych zalezitostiach nebola listina vyhlasena sudom za neplatnu na tom zaklade, na ktorom sa intabulacia previest nemoze.
Z tej to priciny som tak smely a predkladam pozmenovaci navrh k § 2, v ktorom ziadam: "Za slova "overen zpravidla verejnym notarem anebo soudem", aby bolo dodane: "V pade nutnosti a surnosti vystavenia listu staci uhodnovernenie dvoch svedkov". (Souhlas.)
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti