Schuze zahajena v 10 hodin 28 minut.
Pritomni:
Mistopredsedove: Kadlcak, dr Soukup.
Zapisovatele: dr. Vlcek, dr Stojan.
82 senatoru podle presencni listiny.
Zastupci vlady: ministersky predseda Cerny; ministri dr Gruber, dr Hotowetz.
Z kancelare senatni: zastupci senatniho tajemnika dr. Bartousek, dr Trmal.
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): Zahajuji schuzi. Pro dnesni schuzi udelil jsem dovolenou sen. Folberovi, dr Koperniczkemu, dr Hilgenreinerovi. sen. Rohackovi. Navrhuji, aby udelena byla dovolena sen. Sperovi na dobu 14 dnu, Jakubkovi na 14 dnu, Klofacovi na 1 mesic. Jsou proti tonu namitky? (Nebyly.)
Nejsou. Zadana dovolena je udelena.
Tiskem bylo rozdano:
Zastupce senatniho tajemnika dr Bartousek (cte):
Tisk 901. Odpoved ministra zeleznic na interpelaci sen. Linka, Polacha, Lowa a soudr. ohledne vybudovani trati Hlucin―Annaberg jako nouzove stavby (tisk 807).
Tisk 903. Odpoved ministra zahranicnich veci na interpelaci sen. dr. Ledebura-Wichelna, Jelinka, Zulegera, dr Naegle a soudr. v zalezitosti zucastneni se sankci proti Nemecku (tisk 702).
Tisk 909. Odpoved ministra financi na interpelaci sen. Spery a soudr. ohledne obsazovani mist v tabakove tovarne ve Svitavach (tisk 726).
Tisk 910. Navrh sen. dr Horacka a spol. na zlepseni osobni mistni dopravy na zeleznicnich tratich v okoli velkych mest.
Tisk 911. Interpelace sen. Hrubeho a spol. na p. ministra narodni obrany ve pricine placeni nahrad, ktere dustojnictvu jsou predpisovany a ze sluzneho strhovany.
Tisk 913. Interpelace sen. Hrubeho a spol. na celou vladu, zejmena pak na ministerskeho predsedu ve pricine urazliveho jmenovani republiky Ceskoslovenske v nemeckem tisku.
Tisk 914. Interpelace sen. Hrubeho a spol. na p. ministra narodni obrany ve pricine vojenskych posadek ve Vrchlabi a v Trutnove, jich definitivniho ponechani v techto mestech a naleziteho ubytovani.
Tisk 931. Zprava I. narodohospodarskeho vyboru a II. zahranicniho vyboru o usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 834 sen.), kterym se predklada ke schvaleni N. S. obchodni a celni smlouva mezi Ceskoslovenskem a kral. Srbu, Chorvatu a Slovincu, sjednana v Belehrade pripojenou notou, ze dne 9. zari 1919 a uvedena v prozatimni platnost narizenim vlady republiky Ceskoslovenske ze dne 18. kvetna 1920, c. 379 Sb. z. a n.
Tisk 933. Zprava rozpoctoveho vyboru o usneseni poslanecke snemovny (usneseni senatu tisk 1647) o navrhu clenu senatu Hucla, dr Horacka a. spol. na castecnou zmenu zakona ze dne 25. rijna 1896, c. 220 r. z., pokud se tyce novely ze dne 23. ledna 1914, c. 13 r. z. o primych danich osobnich zvysenim odpocitatelneho maxima za pojistovaci premii v pojisteni zivotnim a duchodovem od zdanitelneho prijmu (tisk 2468) ― (tisk sen. 862).
Tisk 937. Zprava vyboru ustavne-pravniho o navrhu sen. Kadlcaka, Kloface, Niessnera, dr Soukupa a soudr. na. zmenu zakona ze dne 15. dubna 1920, c. 328 Sb. z. a n. o organisaci kancelare snemovny poslanecke a senatu (tisk 896).
Mistopredseda Kadlcak: Z predsednictva prikazano bylo:
vyboru iniciativnimu:
Tisk 910. Navrh sen. dr Horacka a spol. na zlepseni osobni mistni dopravy na zeleznicnich tratich v okoli velkych mest.
Podle §u 3 zakona ze dne 15. dubna 1920, c. 337 Sb. z. a n.
Vyboru narodohospodarskemu:
narizeni ze dne 21. cervence 1921, c. 237 Sb. z. a n., kterym se doplnuje narizeni vlady republiky Ceskoslovenske ze dne 30. cervna 1921, c. 224 Sb. z. a n. o uvolneni a hospodareni sklizne z roku 1921.
(Soucasne prikazano tez vyboru rozpoctovemu)
narizeni vlady republiky Ceskoslovenske ze dne 21. cervence 1921, kterym upravuje se uzivani pozemku za podil jich naturalniho vynosu v Podkarpatske Rusi.
Mistopredseda Kadlcak: Sdeluji, ze predsedou vyboru narodohospodarskeho zvolen byl senator Donat.
Prikrocuji k projednavani denniho poradu. Jako prvni predmet mame
1. druhe cteni zpravy kulturniho vyboru o navrhu sen. dr Marese a spol. o zrizovani fakult neb oddeleni na vysokych skolach. Tisk 782.
Zpravodajem je sen. dr Mares, udeluje mu slovo.
Zpravodaj sen. dr Mares: Slavny senate! V textu zakona a v textu resoluce neni treba zadnych tiskovych oprav. Doporucuji schvaleni ve druhem cteni.
Mistopredseda Kadlcak: Konstatuji, ze senat je schopen se usnaseti. Prosim pany, aby zaujali mista. (Deje se.)
Zadam pp. senatory, kteri souhlasi s osnovou zakona, tak jak byla prijata ve cteni prvem, take ve cteni druhem, aby zvedli ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Zakon jest prijat ve cteni druhem.
Prikrocime ke hlasovani o resoluci kulturniho vyboru. Kdo souhlasi s navrzenou resoluci, prosim, aby zvedl ruku. (Deje se.)
Resoluce je take prijata.
Dalsim bodem denniho poradu jest
2. druhe cteni zpravy vyboru ustavnepravniho o navrhu senatoru dr Hellera, dr Wiechowskiho a druhu na zmenu zakona ze dne 14. dubna 1920, c. 331 Sb. z. a n., o zemskem spravnim vyboru pro Cechy. Tisk 884.
Zpravodajem jest p. sen. Dedic. Udeluji mu slovo.
Zpravodaj sen. Dedic: Doporucuji schvaleni.
Mistopredseda Kadlcak: Tazi se pana zpravodaje, zda navrhuje nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. Dedic: Nemam zadnych zmen.
Mistopredseda Kadlcak: Prikrocime k hlasovani. Prosim pany senatory, aby zaujali mista. (Deje se.)
Zadam pp. senatory, kteri souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, tak jak byly prijaty ve cteni prvem; take ve cteni druhem, aby zvedli ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Osnova zakona s jeho nadpisem a uvodni formuli jest prijata take ve cteni druhem.
Prikrocujeme k hlasovani o resoluci sen. Lowa, Polacha a soudr., jez byla vcera v prvem cleni prijata.
Zpravodaj navrhl, aby resoluce tato prikazana byla vyboru ustavne-pravnimu.
Kdo s timto navrhem zpravodajovym souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Navrh zpravodajuv jest prijat.
Prikrocujeme k tretimu bodu denniho poradu, jimz jest:
3. druhe cteni zpravy vyboru ustavnepravniho o vladnim navrhu zakona o ochrane znaku a nazvu Cerveneho krize. Tisk 885.
Zpravodajem jest p. sen. dr Brabec. Tazi se pana zpravodaje, zda navrhuje nejake textove zmeny?
Zpravodaj sen. dr Brabec: Nemam zadne pripominky k textu zakona, vyjimaje jednu nepatrnou vec a to v § 3, odst. 1., posledni radek odstavce, kde slovo >ucinnosti< ma byti psano >ucinnosti<, tedy s kratkym i.
Mistopredseda Kadlcak: Prikrocime k hlasovani. Zadam pp. senatory, kteri souhlasi s osnovou zakona, jeho nadpisem a uvodni formuli, tak jak byly prijaty ve cteni prvem, take ve cteni druhem, aby zvedli ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Osnova zakona s nadpisem a uvodni formuli prijaty jsou tez ve cteni druhem.
Mistopredseda Kadlcak: Prikrocime k 4. bodu denniho poradu, jimz jest
4. navrh, aby byla podle §u 55 jednaciho radu rizenim zkracenym projednana zprava vyboru narodohospodarskeho a zahranicniho o usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu, kterym se predklada ke schvaleni Narodnimu shromazdeni obchodni a celni smlouva mezi Ceskoslovenskem a kralovstvim Srbu, Chorvatu a Slovincu, sjednana v Belehrade pripojenou notou ze dne 9. zari 1919 a uvedena v prozatimni platnost narizenim vlady republiky Ceskoslovenske ze dne 18. kvetna 1920, c. 379. Sb. z. a n.
Jedna se zde o zalezitost, jez se uzce dotyka prumyslu a obchodu a ktera tedy jiz vzhledem ke sve povaze i k svemu mezinarodnimu razu vyhledava s hlediska zajmu verejnych rychleho vyrizeni.
Kdo souhlasi, aby byla priznana pilnost teto zalezitosti podle §u 55 jedn. radu, necht zvedne ruku. (Deje se.).
To jest vetsina. Pilnost jest priznana.
Navrhuji, aby tato vec projednana byla v jedine debate a to ve lhute 1/2 hodiny a aby byla stanovena lhuta recnicka 10 minut.
Kdo s timto mym navrhem souhlasi, necht zvedne ruku. (Deje se.)
To jest vetsina. Navrh muj jest prijat. Budeme podle toho pokracovati. Dalsim bodem jest
5. zprava vyboru narodohospodarskeho a zahranicniho o usneseni poslanecke snemovny o vladnim navrhu (tisk 422), kterym se predklada ke schvaleni N. S. obchodu a celni smlouva mezi Ceskoslovenskem a kral. Srbu, Chorvatu a Slovincu, sjednana v Belehrade pripojenou notou, ze dne 9. zari 1919 a uvedena v prozatimni platnost narizenim vlady republiky ceskoslovenske ze dne 18. kvetna 1920, c. 379 Sb. z. a n. Tisk 931.
Zpravodajem za vybor narodohospodarsky jest p. sen. Lisy a za vybor zahranicni p. sen. dr Kovalik.
K slovu jest prihlasen sen. Polach. Udeluji slovo panu zpravodaji sen. Lisemu. (Hlasy: Neni pritomen!)
Ponevadz neni pritomen, udeluji slovo zpravodaji za vybor zahranicni p. sen. dr Kovalikovi.
Zpravodaj sen. dr Kovalik: Slavny senat! Ponevac pan senator Lisy nie je pritommy, budem hovorit za narodohospodarsky vybor a za zahranicny vybor vo veci schvalenia smluvy statu Ceskoslovenskeho s Jugoslaviou, totiz kralovstvom Srbov, Chorvatov a Slovincov o vladnom navrhu, ktory sa predklada ku schvaleniu Narodnemu shromazdeniu o obchodnej a celnej smluve medzi nasim Ceskoslovenskym statom a Jugoslaviou. Narodohospodarsky i zahranicny vybor predklada smluvu hospodarsku a celnu s Jugoslaviou a jak narodohospodarsky, tak i zahranicny vybor doporucuje, aby tato smluva bola schvalena.
Dovolujem si k tomu podotknut len niekolko slov, aby som dal vyraz tomu presvedceniu, ze vsetci Cesi a Slovaci suhlasia v tom, aby zahranicna prolitika nasa stala v znameni vseslovanskej solidarity, vseslovanskej dohody na poli narodohospodarskom i na poli politickom. Prvy krok k tomu stal sa touto obchodnou a celnou smluvou nasej republikv s Jugoslaviou. Druhy krok k tomu stal sa cestou ministra dr Hotowtza do Varsavy, kde bola snaha naviazat hospodarske styky s Palskom. V zaujme vsetkych slovanskych statov je, aby jak na narodohospodarskom, tak i na politickom poli spolupracovali.
Ostava nam este Rusko. Rozumie sa samo sebou, ze nateraz nenie mozno naviazat s Ruskom styky. Sme vsak presvedceni, ze prijde doba, ked i s ruskym narodom jak hospodarske, tak i politicke smluvy budu uzavrene. Vsetci Slaviani mozu sa spoliehat len na svoju silu a zalozit si bezpecnoist buducnosti svojej len vtedy, ked vsetky slavianske staty svorne budu volit svornu politiku. Co sa tyka tejto smluvy s Jugoslaviou, bola by o mnoho vyhodnejsia pre nas, keby sme boli bezprostredne spojeni s Jugoslaviou korridorom, jak nam to bolo prislubene. Zial Bohu, ze sa to nestalo, ac sme tisic rokov v to dufali, ze vsetci Slaviani budu moct byt spojeni v jedno. Ponevac toto spojenie nebolo mozne, musime sa snazit, aby sme to spojenie nahradili zeleznicnym spojenim, a to pre nasu Ceskoslovensku republiku poistenym zeleznicnym spojenim s Jugoslaviou, a tedy i tieto narodohospodarske styky a smluvy budu mat potom i fakticky uspech. Ja odporucujem menom narodohospodarskeho a zahranicneho vyboru tento prvy krok, smluvu s nasimi bratmi Juhoslovanmi k schvaleniu a este raz davam vyraz nadeji, ze take smluvy budeme mat so vsetkymi slavianskymi bratmi a narodmi nasimi, aby idea solidarity vseslavianskej bola uskutocnena. Koncim. (Vyborne!)
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): Udeluji slovo panu senatoru Polachovi.
Sen. Polach (nemecky): Damy a panove! Neni prece zadne pochyby, ze zajem republiky smeruje k tomu, aby byl hospodarsky styk s celym svetem pokud mozno nejdrive zjednan. Obchodni smlouvy, ktere jsme dosud uzavreli, vznikly mene z teto myslenky zjednati hospodarske vztahy s celym svetem, jsou spise vyplnenim pozadavku onech mirovych smluv, ktere my jakozto socialiste nikdy neuzname za zdroj prava a za zdroj hospodarskeho vyvoje. Vznikly z postulatu nasilneho uzavreni miru ve Versailles a v Saint-Germain. A to jiz postacilo, aby nase strana v poslanecke snemovne proti temto smlouvam hlasovala. Ale, panove, zpravodaj pri oduvodneni pro prijeti teto mirove smlouvy privedl na svetlo politicky moment, moment panslavisticke solidarity. A tak bude snad i nam dovoleno pripojiti k duvodum, ze kterych tuto obchodni smlouvu odmitame, politicky duvod, ze se zde jedna o obchodni smlouvu se statem, jenz, jak vime, stal se bastou stredoevropske reakce, (Souhlas nemeckych senatoru.) ktery ma tu ctizadostivost, a prave v techto dnech se to projevilo, zastiniti dokonce hrozny stav a nesnesitelne pomery Uher Hortyho. V techto dnech prave, kde nam, statu oznacovanemu jako demokraticky a jako basta demokracie, se pricita, aby uzavrel s nejreakcnejsim statem obchodni smlouvu, byl prijat onen zakon, pri jehoz cetbe vzkypi krev, protoze nelze uveriti, ze ve XX. stoleti je mozno neco podobneho. Pod zaminkou ― nejedna se o nic vic nez o zaminku ― ze smeruje proti komunismu, pro kteryzto boj vse je ospravedlneno, je pracujici lid a selske obyvatelstvo v Jugoslavii olupovano o vsechna politicka, obcanska, ba o vsechna lidska prava. Kdyz zkoumate ustanoveni tohoto zakona, ktery byl prijat, shledate, ze smluvni schopnost vlady jihoslovanskeho statu je pro kazdeho demokraticky, pro kazdeho socialisticky, ba tvrdim, pro kazdeho slusne smyslejiciho politika proste ztracena. (Potlesk nemeckych senatoru.) Nebot k smluvni zpusobilosti vzdor vsemu, co mezinarodni politika podle svych zkusenosti jiz oznacila za dovolene, patri prece jen uznavani vernosti a viry. Kdyz v Jugoslavii volenym zastupcum lidu je vykonavani jejich uradu zakazovano, kdyz mohou byti lide bez soudniho rizeni uveznovani, kdyz krevni msta podle ustanoveni tohoto zakona je prohlasovana zakonem, kdyz tedy vernost a vira vuci vlastnimu lidu jest porusovana timto zpusobem, pak myslim, ze nejsou dany predpoklady, aby take v mezinarodnim obchodnim styku byl uznana moznost zachovani vernosti a viry.
Nechci o tom vubec mluviti, ze nesmeruje proti komunistum, nybrz proti pracujicimu lidu. Ale take komuniste jsou lidmi, take komuniste nesmi byti postaveni mimo pravo a zakon, a je to znamenim zvlastniho nerozumu statni politiky, mysli-li se, ze komunismus musi byti potiran, tim, ze se zadrzuje vyvoj prirozenych pomeru. V Jugoslavii vic nez pred pul rokem, dlouho pred domnelym komunistickym atentatem, o nemz by snad blizsi vysetrovani nalezlo, ze je to atentat >ad usum delphini<, ktery pochazi kdoz vi z jakych pramenu, davno pred tim nebylo v Jugoslavii zadne moznosti verejneho shromazdeni pro pracujici nebo pro selsky lid, ani jedineho casopisu, ani jedine schuze, ani jedine moznosti pro tamejsi poslance, aby se svymi volici navazali styky. Ze za takovych pomeru obyvatelstvo do nezakonnosti proste a s absolutni moznosti jest vhaneno, je prece zkusenosti, kterou si vsichni ostatni lide prisvojili, vyjimaje, jak se zda, statniky, kteri se domnivaji, ze se nasilim muze podobnemu hnuti uciniti konec. Nemuzeme z tohoto duvodu byti pro obchodni smlouvu, protoze vnitrni a zahranicni politiku proste nemuzeme od sebe rozlouciti.
Ale take ― a to je neco, co se nas zde zvlaste tyka ― nejvazenejsi konservativni list jihoslovansky prinesl pred nekolika dny zpravu na uvodnim miste, ze pro ziskani vetsiny pro tento hanebny zakon, ktery je hanbou verejnosti a jehoz by se do jiste miry ucastnili vsichni, kdoz se s podobnym statem spojuji, ze pro ziskani vetsiny pro tento zakon byla podplacena slovinska rolnicka strana 50 miliony dinaru, a zaroven byl uplacen vudce teto strany slibem ― a to ma prave pro nas velkou dulezitost ― ze ma za to dostati vyslanecky urad v Praze. (Nemecky: Slyste! Slyste!) Jestlize se pravdivost teto veci potvrdi, musime jiz dnes prohlasiti, ze v zajmu politicke mravnosti, ktera take v mezinarodnim styku narodu jeste nemuze byti uplne odstranena, jsme co nejrozhodneji proti tomu, aby podobnemu vyslanci, jest-li vec odpovida pravde, bylo dano povereni pro tento stat. Ponevadz by nam mohlo byti receno, ze zasahujeme do vnitrni politiky jineho statu, nechci vice rozebirati podrobnosti toho, co je tam oznacovano jako statni politika, zaroven jako politika hospodarska, a co je zakladem a predpokladem pro hospodarske vztahy k jinym statum. Ze se tam bere delnikum pravo na stavku, ze kazdemu uredniku, ktery mzdove pozadavky chce prosaditi ve forme stavky, je vyhrozovano zalarem, ze pribuzni obvineneho az do ctvrteho pokoleni podle zakonneho ustanoveni jsou vezneni, ― vsechno podle doslovneho zneni zakona ― ze tam jsou zavody militarisovany pod zaminkou, ze se jedna o vojenske veci, ze jest snaha potlaciti kazde delnicke hnuti, kazde hnuti zrizencu: to vse jsou duvody, proc vsechny strany, ktere se jmenuji socialistickymi, at patri k jakemukoliv smeru v mezich socialismu, musi byti co nejrozhodneji proti podobnemu zakonu, proti podobne smlouve s takovym statem, pokud se nestane statem kulturnim. (Zivy souhlas a potlesk na nem. lavicich.) A zvlaste stat jako ceskoslovensky . . . (Sen. Havlena: Obchodni smlouvy potrebuje i delnictvo, aby melo praci!) . . . a delnictvo! O tom nemohu s kolegou mluviti, kdyz to oznacuje jako zajem delnictva, ze je mozno ospravedlniti hospodarske zajmy hesly. Zvlaste pro stat, jako je ceskoslovensky, o nemz pres vsecko, co se dosud stalo, jsem presvedcen ― toto presvedceni take pri kazde prilezitosti jako publicista vyslovuji ―, ze podle dejinnych predpokladu, podle sve zemepisne polohy a podle rady jinych okolnosti je povinen byti bastou demokracie, aby se udrzel, melo by byti nemoznym, aby z tehoz duvodu, pro ktery nesmi dati vzniknouti habsburske reakci ve stredni Evrope, smel se spojiti s nejreakcnejsim statem. Jedine za predpokladu boje proti reakci ma moznost konsolidace na politickem zaklade, na zaklade prava, kterou si take my prejeme.
Je to velmi spatny prvni krok k tomu, kdyz tento stat, jehoz demokracie, jehoz demokraticke poslani je stale vychvalovano, se spojuje s nejreakcnejsim statem, ktery zname, se statem, jehoz spravce vlady, jak vime, vytkl si za ukol vesti a urcovati solidaritu, jednotnost fronty protirevolucni ve stredni Evrope. Je to politicka cest, jez vyzadovala, aby tento navrh, ktery my odmitneme, byl vubec zamitnut. (Zivy souhlas a potlesk.)
Mistopredseda Kadlcak (zvoni): Pan recnik uzil behem sve reci vyrazu >Schandgesetz< o jistem zakone ciziho statu. Odmitam to a vyslovuji panu senatoru nelibost nad timto vyrokem. (Vyborne!) Soucasne take odmitam jeho vyvody, pokud se tykaly vmesovani se do vnitrnich zalezitosti statu, ktery je s nami v nejuzsim spojeni pratelskem. My prece nemuzeme tak daleko svobodu a volnost zakonodarcovu omezovati, aby beze vseho, kdykolivek smel mluviti o spratelenem statu tonem, jaky zde byl pronesen. Lituji toho a zadam pana senatory, aby na priste takovym zpusobem nezasahovali do veci, ktere se vymykaji pravomoci zakonodarneho sboru. (Vyborne!) Ke slovu se dale prihlasil pan senator Chlumecky. Udeluji mu je.
Sen. Chlumecky: Slavny senate! Pripojuji se uplne k slovum predrecnikovym (Ironicky hlas: Vyborne! Smich u ceskych senatoru.) Davam toto prohlaseni za nas komunisticky klub, ze my pro tento zakon hlasovat nemuzeme. Se statem, kde komuniste jsou tak pronasledovani, nechceme do zadneho styku prijiti. (Sen. Kousa: To jsou vrahove!) Lituji, ze Ceskoslovenska republika v tak pratelskem pomeru stoji s timto statem. (Hlas: Vrahove! Hluk.) (Mistopredseda Kadlcak zvoni.)
Jestli pan recnik Kovalik poukazoval na vseslovanskou vzajemnost, bratrstvi a tak se tu ukazuje jen (Vykriky.), ze je to vseslovanska kapitalisticka vzajemnost, ale namirena vzdy proti proletariatu. Robotnictvo nema zajmu na tom, abychom byli spojeni a abychom byli v pratelskych pomerech s takovym statem jako je Jugoslavie. Proto budeme hlasovati proti.
Mistopredseda Kadlcak: K slovu se prihlasil senator Klecak. Udeluji mu je.
Sen. Klecak: Vazeny senate! Z ust kolegy senatora Polacha slyseli jsme slova, ktera kdyby byla mluvena nemeckym stvacem, tedy zdalo by se mi, ze byla na miste, jsou-li vsak hovorena nemeckym socialnim demokratem, zda se mi, ze patrne zastupci nemecke socialni demokracie zmenili si mista za nemeckeho nektereho nacionala. (Vykriky nemeckych socialnich demokratu. Sen. Polach [nemecky]: Co to ma ciniti s narodnosti? Sen. dr Heller [nemecky]: To jest same utrhacstvi.)
Kolega prof. Polach . . . (Sen. dr Heller [nemecky]: Vy spekulujete s nesoudnosti nacionalistu!) Mne neukricite, dr Hellere . . . (Sen. dr Heller [nemecky]: Co to ma co ciniti s narodnosti?) To mate marne, mne neukricite, kdybyste se namahali sebe vice! (Sen. prof. Polach [nemecky]: Vzdyt jest to proti srbskemu narodu, pane kolego. ― Sen. Link [nemecky]: Bude-li v Jugoslavii po reakci, pak prijde k vam! Jste reakcionari!)
Nemecky socialni demokrat profesor Polach mluvil zde o Srbsku, jako o statu, ktery je statem dobrodruhu, mluvil zde o statu, ktery je statem lidi, kteri se jenom koupaji v proudech krve. Ja verim, ze v teto chvili je vam to hanbou, kdyz slysite slova sveho soudruha, ktery mluvil o Srbsku, o tom Srbsku, kde prave nemecka kultura ukazala, co to znamena vyvrazdovati srbske deti, co znamena vyvrazdovati srbske starce a co znamena znasilnovati srbske matky a zeny.
Hlavni menu:
Vyhledavani a prihlaaeni ulivatele:
Kontextove menu:
- Textem / s grafikou
- Language Choice: CZ
Tel.: 2 5717 1111, fax: 2 5753 4469
Prohlaaeni pristupnosti